Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 2Co/393/2015 z 16. 12. 2015
Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 16. decembra 2015, sp. zn. 2Co/393/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6612216141.1
Krajský súd Banská Bystrica | 2Co/393/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6612216141.1 | 2015-12-16 | Rozhodnutie
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., § 219 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/349f437f-634e-4cc3-8b83-d05f05e75f67
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6612216141.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/393/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612216141
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6612216141.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Antalovej a sudcov JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, za ktorú koná doc. JUDr.
Branislav Fridrich, PhD., advokát a konateľ, IČO: 36 864 421 proti žalovanému: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Lučenec, č. k. 5C/165/2012-125 zo dňa 09.05.2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu   p o t v r d z u j e.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému nahradiť mu majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu
podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 514/2003 Z.z.“) spôsobenú
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom okresného súdu, keď v exekučnej veci v
zákonnej lehote 15 dní od doručenia žiadosti písomne nepoveril exekútora na vykonanie exekúcie a
k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia jej zamietnutím došlo až po uplynutí zákonnej lehoty.
Náhradu trov konania žalovanému nepriznal. Okresný súd, ktorý svojím uznesením č.k. 5C/165/2012-20
zo dňa 27.03.2013 veci vedené na Okresnom súde v Lučenci pod spisovými značkami 5C/165/2012,
5C/166/2012, 5C/167/2012 a 5C/168/2012 spojil na spoločné konanie, ktoré bolo ďalej vedené pod
spoločnou spisovou značkou 5C/165/2012, vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu a
pripojenými exekučnými spismi sp. zn. 14Er/1144/2011, sp. zn. 6Er/1145/2010, sp. zn. 17Er/976/2010
a sp. zn. 17Er/294/2011 a znaleckým posudkom žalobcu.

Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že  v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
v Lučenci pod sp. zn. 14Er/1144/2010 (povinný Július Sitai) súdny exekútor podal žiadosť o udelenie
poverenia na exekučný súd dňa 10.12.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu č.k. SR 05553/10 zo dňa 07.07.2010 spoločnosti Slovenská  rozhodcovská, a.s. O žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia súd rozhodol uznesením zo dňa 15.12.2010 tak, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Zároveň prvostupňový súd zistil, že  v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde v Lučenci pod
sp. zn. 6Er/1145/2010 (povinný Ján Novák) súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie na exekučný súd dňa 10.12.2010. Exekučným titulom mal byť rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu číslo SR/05507/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská a.s. dňa 07.07.2010.
Uznesením z 21.01.2011 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.



Prvostupňový súd ďalej zistil, že v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Lučenec pod sp. zn.
17Er/976/2010 (povinná Ivana Hrúzová) žalobca ako oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe
exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. SR 21520/09 zo dňa 20.01.2010. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 04.10.2010.
O žiadosti o udelenie poverenia exekučný súd rozhodol uznesením zo dňa 07.10.2010, ktorým žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Pokiaľ ide o exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Lučenec pod sp. zn. 17Er/294/2011
(povinný W. Z.), okresný súd zistil, že súdny exekútor predložil súdu žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 14.04.2011. Súd uznesením zo dňa 18.04.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobcovi nemohla vzniknúť
majetková škoda a nemajetková ujma. Poukázal na ustanovenia zák. č. 514/2003 Z.z., podľa ktorých
pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote je možné vychádzať len z výsledkov vybavenia
sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa
rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom
konaní. Zákonná podmienka uplatnenia akýchkoľvek nárokov spočívajúcich v nesprávnom úradnom
postupe súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote nebola splnená. Žalobca nepredložil v konaní žiadnu listinu svedčiacu o výsledkoch
vybavenia sťažnosti na prieťahy v konaní ani právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
že sa sudca dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní a
ani nepredložil súdu ani iné rozhodnutie uvedené v ust. § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. Žalobca
nepreukázal vznik akejkoľvek škody na jeho strane z dôvodu, že súd nerozhodol v 15 dňovej lehote
o žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto súd nemal ani
možnosť hodnotiť konkrétne okolnosti určujúce výšku majetkovej škody, prípadne nemajetkovej ujmy
na strane žalobcu. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol.  Svoje rozhodnutie súd
oprel o ust. § 5 ods. 1, § 6 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1 a § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č.
514/2003 Z.z.; § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol
podľa § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), žalovanému
ako úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nebolo preukázané, že
by mu v konaní trovy vznikli.

Proti rozsudku okresného súdu podal žalobca včas odvolanie. Domáhal sa zrušenia napadnutého
rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukázal na to, že vo veci rozhodoval
vylúčený sudca. Okresný súd rozhodol v jeho neprítomnosti, hoci na tento postup neboli splnené
zákonné podmienky. Riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol pre to dôvody a
predložil listiny spájané s uvedenými dôvodmi. Nebolo prípustné, aby konanie pokračovalo ústnym
pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca. Súd ignoroval jeho žiadosť
o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania. Trval pritom na osobnej účasti svojho právneho
zástupcu na pojednávaní, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Okresný súd
mu odňal možnosť konať pred súdom, pretože sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného ani
k vykonaným dôkazom, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie, čím došlo aj k porušeniu jeho
práva na kontradiktórne konanie. Tvrdenia okresného súdu o dodržaní zákonných lehôt v exekučnom
konaní nekorešpondujú s časovými úsekmi, uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Je
dôležité skúmať nie len moment, kedy súd rozhodol o poverení ale aj moment, kedy poverenie doručil
súdnemu exekútorovi. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť
sa k takýmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu
svojich protitvrdení. Neboli splnené zákonné podmienky na rozhodnutie bez nariadenia pojednávania
a okresný súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia dôvodu určil sám.
Zdôraznil presvedčenie o porušení jeho práva v exekučnom konaní na rozhodnutie v zákonnej lehote
a vyjadril nepochopenie nad postupom okresného súdu, ktorý nekonštatoval porušenie jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, hoci zistil nedodržanie príslušnej zákonnej lehoty zo strany
exekučného súdu. Napadnutý rozsudok označil za nepreskúmateľný, pretože sa vôbec nezaoberá
uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. O jeho návrhu na prerušenie konania z dôvodu,
že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva na zákonného sudcu



a práva na nestranný súd na základe jeho ústavnej sťažnosti, bol podľa žalobcu prvostupňový súd
povinný rozhodnúť osobitným rozhodnutím.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým
súdom. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3
O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 07.12.2015, pričom
napadnutý rozsudok okresného súdu bol odvolacím súdom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdený.

V zmysle ust. § 3 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (1) štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

V zmysle ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do
práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa
nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti
podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.
(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. (1) Odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal vyčíslenej
náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, spôsobenej okresným súdom ako exekučným súdom
v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom, t.j. zamietnutím žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie po uplynutí zákonnej lehoty; navrhol vykonať dokazovanie len konkrétnym
exekučným spisom okresného súdu. Priamo v žalobe vzniesol žalobca námietku zaujatosti všetkých
sudcov okresného súdu, o ktorej rozhodol nadriadený súd tak, že zákonného sudcu z prejednávania
a rozhodovania prejednávanej veci nevylúčil. Okresný súd doručil žalobu žalovanému na vyjadrenie,
obidvom účastníkom konania doručil písomné poučenie účastníka konania, okrem iného aj podľa
§ 120 ods. 4 O.s.p.. Pôvodne prvostupňový súd vytýčil pojednávanie na deň 26.06.2013, pred
ktorým pojednávaním žalobca súdu doručil návrh na prerušenie konania/zrušenie pojednávania.
O tomto návrhu prvostupňový súd rozhodol uznesením č.k. 5C/165/2013-52 zo dňa 11.09.2013,
ktorým tento návrh na prerušenie konania zamietol. Krajský súd v Banskej Bystrici o odvolaní proti



prvostupňovému rozhodnutiu okresného súdu rozhodol uznesením č.k. 14Co/1112/2013-76 zo dňa
25.02.2014 tak, že uznesenie potvrdil. Po právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí návrhu na prerušenie
konania prvostupňový súd účastníkov na pojednávanie riadne predvolal a na pojednávaní po vykonaní
dokazovania vyhlásil rozsudok. K súdnemu spisu sú pripojené a v napadnutom rozsudku sú uvedené
konkrétne exekučné spisy ohľadne exekučných konaní, v ktorých mala byť žalobcovi podľa žaloby
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu spôsobená tvrdená škoda, súd sa oboznámil s
obsahom exekučných spisov a rozhodnutiami v ňom uvedenými.

Žalobca v odvolaní proti rozsudku okresného súdu navrhol tento zrušiť s prihliadnutím na jeho
argumentáciu uvedenú v odvolaní a s prihliadnutím na procesné chyby.

Vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky žalobcu je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný
konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.).

V danom prípade je zrejmé, že aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní
žalobcom na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými
zisteniami, uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov,
reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania prvostupňovými súdmi Slovenskej
republiky v obdobných veciach. V žalobe a odvolaní odvolateľ namieta nedodržanie lehoty na
rozhodnutie o žiadostiach o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poukazuje na skutočnosť, že
neboli splnené podmienky pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania napriek skutočnosti, že termín
pojednávania bol zo strany prvostupňového súdu riadne vytýčený a predvolanie na pojednávanie mu
bolo riadne doručené, ďalej namietal, že o návrhu na prerušenie konania prvostupňový súd nerozhodol
osobitným uznesením, napriek skutočnosti, že prvostupňový súd o jeho návrhu osobitným rozhodnutím
rozhodol. V odvolaní je tak viacero rozporov a protirečení, žalobca pripisuje súdu závery, ktoré tento v
odvolaním napadnutom rozhodnutí nevyslovil.

Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu,
ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom. V plnom rozsahu sa stotožňuje
so skutkovými a právnymi závermi okresného súdu a v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. na ne v
celom rozsahu odkazuje. Okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a vec právne posúdil správne.
Záver okresného súdu o nenaplnení predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu je v celom
rozsahu správny, pretože žalobca nepreukázal tvrdený nesprávny úradný postup exekučného súdu v
sporných exekučných konaniach. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi
(§ 212 ods. 1 O.s.p.) pri posudzovaní veci sa krajský súd zaoberal len námietkami odvolateľa a
procesným postupom okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či
došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§ 212 ods. 3 O.s.p.).

Odvolacia námietka, že v prejednávanej veci rozhodoval vylúčený sudca, nie je dôvodná. Tvrdenie o
vylúčení zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci založil žalobca na argumente, že tento
je sudcom rovnakého súdu, ktorý mu ako exekučný súd svojím nesprávnym úradným postupom mal
spôsobiť uplatnenú škodu. Súdna prax dospela k ustálenému záveru, že dôvod na vylúčenie sudcu
nezakladá samotná skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd,
na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (pozri napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Nc/14/2010 zo dňa 31.05.2010); dôvodom na vylúčenie sudcu bez ďalšieho nie je ani
to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý podľa tvrdení žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom
v inej právnej veci založil zodpovednosť žalovaného za majetkovú škodu a nemajetkovú ujmu (pozri
napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/201/2013 zo dňa 19.06.2013,
sp. zn. 3Cdo/102/2013 zo dňa 11.03.2013 alebo sp. zn. 3Cdo/202/2013 zo dňa 12.09.2013). Obdobne
možno poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky z 23. júna 2013, sp. zn. 7 Cdo
141/2013, podľa ktorého „Dôvod na vylúčenie sudcu (§ 14 ods. 1 O.s.p.) nezakladá sama skutočnosť,
že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným je súd, na ktorom tento sudca vykonáva
súdnictvo (viď napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. mája 2010 sp.zn. 3Nc
14/2010). Dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý
údajne svojim nesprávnym úradným postupom v inej veci založil zodpovednosť žalovanej za majetkovú
a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č.514/2003 Z.z.“. Rovnako možno poukázať aj na obdobnú



rozhodovaciu prax v Českej republike za zhodnej právnej úpravy (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu
Českej republiky, 31 Nd 209/2009 zverejnené pod č.65/2010 Sbírky soudních rozhodnutí a stanovisek).
O žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zákonného sudcu riadne rozhodol nadriadený súd s tým,
že zákonného sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nevylúčil. Zo spisu okresného súdu súčasne
vyplýva, že uznesenia nadriadeného súdu rozhodujúceho o námietke zaujatosti (43NcC/259/2012,
43NcC/256/2012 a 17NcC/484/2012 zo dňa 10.10.2012) boli účastníkom riadne doručené. Iné, resp.
nové dôvody zaujatosti zákonného sudcu žalobca v odvolaní neuviedol.

Odvolacia námietka žalobcu, že mu okresný súd uskutočnením pojednávania a vykonaním dokazovania
v jeho neprítomnosti odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na kontradiktórne konanie,
tiež nie je dôvodná. Zo spisu vyplýva, že predvolanie na pojednávanie doručil okresný súd právnemu
zástupcovi žalobcu riadne prostredníctvom pošty a včas s poskytnutím päťdňovej zákonnej lehoty na
prípravu na pojednávanie. Na vykonanie pojednávania v neprítomnosti riadne a včas predvolaného
žalobcu boli splnené zákonné podmienky (§ 101 ods. 2 O.s.p.); postupom okresného súdu v súlade
so zákonom nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom. K odňatiu možnosti
žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania. Okresný súd síce vykonal dokazovanie na
pojednávaní v neprítomnosti účastníkov konania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), toto však okrem oboznámenia so
žalobou a návrhom na zrušenie pojednávania pozostávalo len z oboznámenia sa s obsahom pripojených
exekučných spisov (14Er/1144/2010, 6Er/1145/2010, 17Er/976/2010 a 17Er/294/2011), ktoré ako dôkaz
navrhol vykonať samotný žalobca priamo v žalobe. Žalobca bol účastníkom uvedených exekučných
konaní a obsah exekučných spisov mu bol nepochybne známy, pretože všetky rozhodnutia v exekučnom
konaní mu boli riadne doručené. Súd vykonal súčasne dokazovanie žalobcom predloženým znaleckým
posudkom. Zákonným postupom okresného súdu  nemôže dôjsť k odňatiu možnosti účastníka konať
pred súdom; k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani v rámci dokazovania.

K odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom nedošlo ani postupom okresného súdu, ktorý napadnutým
rozsudkom rozhodol vo veci samej pred nadobudnutím právoplatnosti uznesenia o zamietnutí návrhu
žalobcu na prerušenie konania. Vyhláseným uznesením o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie
konania bol okresný súd viazaný (§ 170 ods. 1 O.s.p.) a preto mohol pokračovať v konaní. Okresný
súd nesúhlas žalobcu s rozhodnutím krajského súdu o tom, že konajúci sudca nie je vylúčený z
prejednávania a rozhodovania veci správne  nepovažoval  za  skutočnosť  zakladajúcu povinnosť
prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého súd obligatórne preruší konanie,
keď rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je oprávnený sám riešiť. Pokiaľ žalobca navrhoval prerušiť
konanie podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., z dikcie citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v
tomto prípade ide o fakultatívne prerušenie konania, t.j. súdu nevzniká povinnosť konanie prerušiť,
pokiaľ sa mu na základe skutočností vyplývajúcich zo spisu takýto postup nejaví ako nevyhnutný. Súd
je oprávnený konanie prerušiť v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže
mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Odvolateľ v návrhu na
prerušenie konania pripojil kópiu sťažnosti, o ktorej tvrdil, že túto podal Ústavnému súdu SR. Sťažnosť
žalobcu, adresovaná Ústavnému súdu SR, sa mala týkať uznesenia krajského súdu o nevylúčení
konajúceho sudcu v tejto veci. Jej podanie na Ústavný súd SR žalobca nijako nepreukazoval. Ani táto
skutočnosť by však nebola dôvodom na prerušenie konania, pretože otázku, či vo veci rozhodoval
vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom postupe na základe
riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, nie ústavný súd v konaní o sťažnosti žalobcu, v ktorej
namieta porušenie svojich základných práv podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 1 Ústavy SR a práv
podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Uvedené konštatovanie
potvrdzuje  aj rozhodovacia prax Ústavného súdu SR ako vyplýva z jeho rozhodnutí v skutkovo a
právne totožných veciach (napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo 06.02.2013, I. ÚS 92/2013 z 13.02.2013),
ktorý sťažnosti obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. proti uzneseniam Krajského súdu v Banskej
Bystrici odmietol pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR na ich prerokovanie a rozhodnutie.
Odvolateľ vo svojom návrhu na prerušenie konania a ani v odvolaní nedokladoval a ani netvrdil, že
prebieha konanie o otázke, ktorá môže mať vplyv pre rozhodnutie súdu o podanej žalobe, t.j. nepredložil
žiadny dôkaz o tom, že jeho ústavná sťažnosť bola prijatá Ústavným súdom SR na ďalšie konanie. Pokiaľ
teda prvostupňový súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, týmto postupom okresného súdu
nebol žalobca vylúčený z uplatnenia žiadneho svojho procesného oprávnenia; postup okresného súdu
bol plne odôvodnený hospodárnosťou konania.



Žalobca v odvolaní spochybnil záver okresného súdu o nepreukázaní nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, keď trval na porušení svojho práva na rozhodnutie v zákonnej lehote. Odvolací súd
v plnom rozsahu súhlasí so záverom okresného súdu o nepreukázaní predpokladov zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Ťažisko argumentácie žalobcu o nesprávnom
úradnom postupe exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej pätnásťdňovej lehoty. Podľa ustálenej súdnej praxe
pätnásťdňová lehota, plynúca od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie neplatí, ak exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (viď uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo 14.12.2012, sp.
zn. II.ÚS/520/2012 z 10.07.2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 z 25.04.2013 alebo sp. zn. II.ÚS/112/2013 z
13.02.2013). Preto aj v prípade, ak by okresný súd zistil, že rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia
bolo vydané po 15 dňovej lehote, uvedený postup a obdobie nemožno považovať za nesprávny
úradný postup (prieťahy v konaní) a je plne odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej
vykonateľnosti predloženého exekučného titulu a to aj s prihliadnutím na množstvo exekučných konaní,
ktoré žalobca iniciuje pred okresným súdom. V takomto prípade je ústavne akceptovateľná aj dlhšia
lehota nevyhnutne potrebná na vykonanie tejto činnosti (pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu
SR sp. zn. IV.ÚS/606/2012 zo dňa 14.12.2012 alebo sp. zn. II.ÚS/245/2013 zo dňa 25.04.2013).
Túto skutočnosť treba osobitne zdôrazniť najmä v prípadoch, keď titulom pre vykonanie exekúcie
sú rozhodcovské rozhodnutia (rozhodcovské rozsudky). Exekučný súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi je vždy povinný skúmať, či sú splnené formálne i materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie. Je predovšetkým povinný skúmať, či exekučný titul podľa ust. §
41 Exekučného poriadku má všetky zákonné atribúty a či nie je v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2
Exekučného poriadku). O návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku je exekučný
súd oprávnený aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami
bola uzavretá platne. Ak exekučný súd zistí, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy (doložky), je oprávnený vyvodiť všetky dôsledky, vyplývajúce
z príslušných právnych predpisov preto, aby zmluvná strana nebola uvedenou zmluvou viazaná (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10.10.2012 sp. zn. 6Cdo/105/2011, R66/2013). Žalobca takýto
postup vytýka okresnému súdu vo svojom odvolaní bezdôvodne. Navyše z vykonaného dokazovania
pripojenými exekučnými spismi vyplýva, že v exekučných konaniach bolo rozhodnuté o žiadostiach
súdneho exekútora na vydanie poverenia v lehote 15 dní (sp.zn. 14Er/1144/2010 do 5 dní, sp.zn.
17Er/976/2010 do 3 dní a sp.zn. 17Er/294/2011 do 4 dní). Tvrdenia žalobcu v žalobe o počte dní
omeškania v jednotlivých exekučných konaniach tak nezodpovedajú obsahu týchto exekučných spisov.
Žalobca v konaní nepreukázal nezákonný postup exekučného súdu.

Nakoniec žalobca v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý sa
podľa neho vôbec nezaoberá uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou ujmou. Takáto námietka
nezodpovedá odôvodneniu napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobca nepreukázal
vznik tvrdenej škody ani nemajetkovej ujmy. Žalobca v konaní nepreukázal jeden z kumulatívnych
obligatórnych predpokladov zodpovednosti žalovaného za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci;
v súlade so zásadou hospodárnosti konania nebolo potrebné sa v odôvodnení rozsudku podrobnejšie
zaoberať nepriznaním uplatnenej škody a nemajetkovej ujmy. Táto skutočnosť preto nespôsobuje
nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.

Keďže žalobca v súdnom konaní nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo mu právo na náhradu škody
ani nemajetkovej ujmy. Okresný súd nepostupoval v rozpore s Exekučným poriadkom, jeho konanie
nevykazuje znaky nesprávneho úradného postupu v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z. Prvostupňový súd
správne právne odôvodnil, prečo žalobe nevyhovel. Odvolací súd, vychádzajúc z úvah a právnych
záverov uvedených vyššie, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne
potvrdil, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2 O.s.p.), pri
rozhodovaní o ktorých správne vychádzal z § 142 ods. 1 O.s.p., teda podľa úspechu v konaní, ale ak
žalovanému trovy konania nevznikli, nebolo náhradu akých trov mu prisúdiť.

O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol za použitia ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení
s § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu podľa vyššie uvedených
ustanovení vzniklo právo na náhradu  trov odvolacieho konania, tieto si však do doby rozhodnutia



odvolacieho súdu neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a ich vznik nemal odvolací súd preukázaný ani zo
súdneho spisu; preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.