Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/232/2012 z 29. 3. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. marca 2015, sp. zn. 3Co/232/2012, ECLI:SK:KSKE:2015:7703899691.1
Krajský súd Košice | 3Co/232/2012 | ECLI:SK:KSKE:2015:7703899691.1 | 2015-03-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy
Citované ustanovenia: § 50a ods. 1 OZ, § 150 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0300a5c2-b13a-4466-bfca-537a30a3493b
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7703899691.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/232/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7703899691
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7703899691.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobkyne O.. Q. H. - Q. B., miesto podnikania H. XX, právne
zastúpenej JUDr. Jánom Kizivatom, advokátom Advokátskej kancelárie v Michalovciach, kpt. Nálepku
8, proti žalovaným 1./ E. J., nar. XX.XX.N., bytom E., M. XX, 2./ E. J., nar. X.X.N., bytom E., M. XX,
3./ C. D., nar. X.X.N., bytom E., T. XX, t.č. bytom K., N.-E., G., H..A.., N. XX A., F..D.., všetci právne
zastúpení JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom Advokátskej kancelárie v Starej Ľubovni, Garbiarska
20, o nahradenie vyhlásenia vôle na uzavretie kúpnej zmluvy, o odvolaní žalovaných v 1. až 3. rade proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce z 27. októbra 2011 č. k. 12C/253/2003-376

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok v jeho napadnutých výrokoch o náhrade trov konania vo vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovanými v 1. až 3. rade.

Žalobkyni sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 29,54 Eur a žalovaní v 1. až 3. rade
sú povinní ju zaplatiť JUDr. Jánovi Kizivatovi, advokátovi, do 3 od právoplatnosti uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala,
aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovaných na uzavretie kúpnej zmluvy.

Ďalším výrokom súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovaným v 1. a 2. rade trovy konania, každému
po 488,10 Eur na účet právneho zástupcu žalovaných, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a
žalovanej v 3. rade náhradu trov konania nepriznal.

Zároveň žalobkyňa uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Michalovce trovy štátu vo výške
1.152,23 Eur, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, 12. decembra 1997 uzavrela žalobkyňa ako budúca
kupujúca a H. J. s manželkou - žalovanou v 1. rade ako budúci predávajúci zmluvu o uzavretí budúcej
zmluvy. Predmetom tejto zmluvy mala byť budúca kúpa nehnuteľnosti na F.. Z. Č.. N. R. E., a to prvé
poschodie nehnuteľnosti postavenej na parcelách CKN N./X I. N./X, nebytové priestory na prízemí
postavené na parc. CKN N./X, ktoré majú patriť k budove postavenej na parc. CKN N./X I. N./X
v miestnosti 1, 2, 3, 4 a 7 a časť pozemku XXX/X, ktorý je pod miestnosťami  1, 2, 3, 4 a 7 na
prízemí. Dohodnutá kúpna cena predstavovala 500.000.- Sk. Budúci predávajúci sa zaviazali odpredať
predmetné nehnuteľnosti v ktoromkoľvek období od uzavretia zmluvy do 31.12.2002 na základe výzvy
kupujúceho. Výzvou z 11.10.2002 žalobkyňa vyzvala žalovaných na uzavretie kúpnej zmluvy. Listom z
11.11.2002, ktorý bol doučený žalobkyni 14.11.2002, žalovaní oznámili žalobkyni, že nehnuteľnosti na
predaj nie sú, že žalovaná v 1. rade žiadnu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nepodpisovala.



Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 50a ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej
len „OZ“), a uviedol, že v prvom rade sa zaoberal obranou žalovaných, že k uzavretiu zmluvy o budúcej
kúpnej zmluve nedošlo, pretože H. J. a žalovaná v 1. rade kúpnu zmluvu nepodpísali. V nariadenom
znaleckom dokazovaní bolo potrebné zistiť, či k platnému vlastnoručnému podpisu zmluvy zo strany
H.. J. a jeho manželky došlo. O.. D. E. v znaleckom posudku pod č. 11/2008 v závere konštatoval, že
sporné podpisy D.. J. a jeho manželke nepatria. O.. D. E. však v čase vypracovania znaleckého posudku
- 30.12.2008 znalcom z odvetvia ručné písmo nebol (dňa 11.4.2008 bol Ministerstvom spravodlivosti
SR vyčiarknutý zo zoznamu znalcov). Jeho odborným záverom tak nemožno priradiť dôkaznú hodnotu
znaleckého skúmania. Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline prostredníctvom znalkyne
E.. L. M. jednoznačne konštatoval pravosť sporných podpisov H.. J. a žalovanej v 1. rade. I keď
znalecký ústav v znaleckom skúmaní nemal ním predpokladaný počet porovnávacích materiálov,
zo zadovážených porovnávacích materiálov pravosť sporných podpisov jednoznačne potvrdil. Keďže
znalkyňa vo výsluchu námietky vznesené žalovanými odborne vysvetlila, a nielen jej výpoveď, ale i
postupy vyplývajúce zo znaleckého posudku na seba logicky nadväzujú, súd nemal pochybnosti, že
žalovaná v 1. rade so svojim manželom účinným spôsobom písomne prejavila svoju vôľu v budúcnosti
žalobkyni odpredať na zmluve uvedené nehnuteľnosti. Povinnosťou súdu bolo zároveň preskúmať, či
zmluva o budúcej kúpnej zmluve obsahuje podstatné zákonné náležitosti, a či predmet budúcej kúpnej
zmluvy žalovaní, resp. H. J. spoluvlastnili, a teda či je možné nahradiť súdnym rozhodnutím ich prejav
vôle.

Zo zmluvy súd zistil, že predmetom budúcej kúpnej zmluvy je v článku II, odsek 1 vymedzený tak, že ním
je a) prvé poschodie nehnuteľnosti postavenej na parc. N./X I. N./X, b) nebytové priestory na prízemí
postavené na parc. N./X, ktoré majú patriť k budove postavenej na parc. N./X I. N./X, ktoré sú v pôdoryse
zakreslené ako 1-4 a 7 a po c) časť pozemku XXX/X pod miestnosťami 1-4 a 7. Z predloženej identifikácie
parciel i grafickej identifikácie mpč. N./X I. N./X vyplýva, že mpč. N./X zodpovedajú CKN parcely N./X, N./
X, N./X, N./X, N./X I. N./X. Mpč. N./X zodpovedá CKN N./X vlastnícky patriaca žalobkyni titulom skoršej
kúpnej zmluvy, parc. N./X je identická s CKN N./X vlastnícky patriaca E. P. a spol. a mpč. N./X je identická
s CKN N./X vlastnícky patriacej E. R. a spol. Žalovaná v 1. rade so svojim manželom v čase uzavretia
zmluvy a žalovaní v súčasnosti nie sú spoluvlastníkmi prvého poschodia nad obchodnými miestnosťami,
t.j. CKN parcelami N./X, N./X I. N./X, ale len držiteľmi práva vyplývajúceho z vecného bremena, užívať byt
nachádzajúci sa nad obchodnými miestnosťami, teda na prvom poschodí (druhom nadzemnom podlaží).
Je to zrejmé z kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 10.8.1948, podľa ktorej predmetom prevodu okrem mpč.
parciel N./a/X - dom č. popisné N. - dvor Miestna trať s výmerou 467 m2 a 369/a/5 - dom č. popisné N.
s výmerou 58 m2 vložky 377 kat. úz. E., bolo tiež „právo služobnosti zabezpečenej kupiteľom na večné
používanie poschodového bytu nachádzajúceho sa nad parc. N./a/X I. N./a/X“. Prílohou tejto zmluvy bol
i geometrický plán, z ktorého je zrejmé, že mpč. N./a/X je identická s mpč. N./X s výmerou 58 m2 a mpč.
N./a/X je identická s mpč. N./X s výmerou 460 m2, mpč. N./a/X je identická s mpč. N./1 - dom a mpč. N./a/
X je identická s mpč. N./X - dom. Priestor nad CKN parcelami N./X a mpč. N./X tak vlastnícky patril E. P.Á.
a E. R., pričom vlastnícke právo bolo obmedzené právom vyplývajúcim z vecného bremena (služobnosti)
užívať byt nachádzajúci sa nad týmito pozemkami H. J. a manželkou E.. Keďže v čase uzatvárania
zmluvy o budúcej zmluve i parc. N./X (pôvodne mpč. N./X) vlastnícky patrila žalobkyni, i prvé poschodie
nad touto nehnuteľnosťou nemohlo vlastnícky patriť H. J. a manž. E.. V zmysle občianskoprávnej zásady,
že nikto nemôže na iného preniesť viac práv, ako sám má, ani na žalovaných nemohlo prejsť titulom
kúpno-predajnej zmluvy z 10.8.1948 vlastníctvo k prvému poschodiu budovy. Na parc. CKN N./X je totiž
postavená stavba so samostatným súp. č. N., zapísaná na LV N. a na parc. CKN N./X ďalšia samostatná
stavba so súp. č. N., zapísaná na LV N. kat. úz. E.. To je zrejmé z identifikácie parciel. Ako je zrejmé z
článku II ods.1, písm. b) a c), predmetom budúceho prevodu mali byť aj nebytové priestory na prízemí
postavené na parc. CKN N., ktoré majú patriť k budove postavenej na CKN parc. N./X I. N./X. Ak tieto
priestory patrili k samostatným stavbám (na parc. N./X je stavba súp. č. N., na parc. č. N./X stavba súp.
č. N.), tieto stavebné priestory museli byť geometrickým plánom odčlenené. To sa týka i časti pozemku
XXX/X pod miestnosťami 1-4 a 7. Z pôdorysu prízemia obchodných priestorov, ktorý tvorí prílohu zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, kópie katastrálnej mapy zo 6.10.2011 je zrejmé, že priestory miestnosti 1-4 a 7
sa nachádzajú v zadnej časti obchodných priestorov a skutočne ich časť sa nachádza na CKN parc. N./X.

S poukázaním na ustanovenia § 37 ods. 1, 2, § 39 OZ, ďalej ust. § 38, § 42 ods. 2 a § 67 ods.1 zákona č.
162/1995 Z.z. v platnom znení súd uzavrel, že ak sa má nahradiť prejavená vôľa uzavrieť kúpnu zmluvu



súdnym rozhodnutím, zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy musí presne a určito označovať predmet
prevodu. Takéto označenie však musí zodpovedať i zákonným požiadavkám kladeným Občianskym
zákonníkom (§ 37 OZ; 46 ods.1 OZ), ale i ustanoveniam katastrálneho zákona. V opačnom prípade
súdne rozhodnutie ako verejná listina nebude schopné zápisu, a teda vykonateľné. Ak označenie
predmetu prevodu neoznačovalo náležitým spôsobom časť v budúcnosti prevádzanej stavby na prízemí
postavenej na parcele CKN N./X, ani časť pozemku CKN N./X (chýbajúci geometrický plán), jedná sa o
neplatnú zmluvu o budúcej zmluve. Nemožnosť kúpy časti prvého poschodia nad CKN parcelou N./X a
N./X spôsobuje neplatnosť podľa § 37 ods. 2 OZ. V tejto časti tento právny úkon je neplatný i podľa § 37
ods. 1, a § 39 OZ pre neurčitosť a rozpor so zákonom, lebo odčlenenie prvého poschodia od jednotlivých
stavieb nebolo vykonané samostatným geometrickým plánom s následným určením súpisného čísla.
Keďže neplatnosť postihuje celý právny úkon - zmluvu o budúcej kúpnej zmluve (i prvé poschodie nad
parcelou N./X, lebo nemá samostatné súpisné číslo), nemožno ani v zmysle § 41 OZ označiť za neplatnú
len časť právneho úkonu. V danom prípade by absentovala i podstatná náležitosť kúpnej zmluvy - cena.
Účastníci zmluvy o budúcej kúpnej zmluve totiž dohodli cenu 500.000.- Sk na celý predmet prevodu,
teda i časť pozemku a stavby spoločne, čo znamená, že ustálenie výšky kúpnej ceny len za časť stavby
nad parcelou CKN N./X ani nie je možné. Ohľadne predmetu prevodu týkajúceho sa časti CKN parcely
N./X je potrebné uviesť i to, že v danom prípade došlo k zániku záväzku žalovaných v zmysle § 575
ods.1 Občianskeho zákonníka. Túto parcelu žalovaní previedli kúpnou zmluvou na C. Č., ktorá je od
21.6.2010 jej vlastníčkou. Ku dňu rozhodovania tento stav trval.

K namietanému premlčaniu práva dožadovať sa nahradenia vyhlásenia vôle súdnym rozhodnutím
nedošlo. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 50a ods. 2 Občianskeho zákonníka plynie od uplynutia
posledného dňa lehoty podľa § 50a ods. 1 OZ, t.j. od 31.12.2002 a končí 31.12.2003. Nie je pritom
podstatné či výzva na uzavretie kúpnej zmluvy je realizovaná pred koncom tejto lehoty, príp. či povinný
už pred koncom tejto jednoročnej lehoty oznámi, že zmluvu neuzatvorí.

Rozhodnutie o trovách štátu súd odôvodnil podľa ust. § 148 ods.1 O.s.p. a rozhodnutie o trovách
konania vo vzťahu medzi účastníkmi bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Trovy žalovanej
v 1. rade pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 16,60 Eur za odvolanie proti uzneseniu o
nariadení predbežného opatrenia, zo 4 úkonov právnej služby advokáta JUDr. J. U. (prevzatie a príprava
zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 17.1.2006, 7.2.2006, 20.6.2006), jeden úkon 1.260.- Sk podľa §
11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., krátený o 20% na 1.008.- Sk, t.j. 33,46 Eur a jeden úkon právnej
služby podľa § 14 ods. 3 vyhlášky (pojednávanie 9.3.2006 315.- Sk po 20%-nom krátení 252.- Sk, teda
8,36 EUR), 5 x 5,44 EUR (164.- Sk) režijný paušál a 5 úkonov právnej služby advokáta JUDr. Mariána
Gelenekyho podľa § 11 ods. 1 vyhl. krátený o 20% (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie
na súd 5.9.2007, písomné podanie na súd 13.1.2011, účasť na výsluchu znalca 8.6.2011, účasť na
pojednávaní 27.10.2011),  t.j.  1 x 45,51 Eur, 1 x 36,41 Eur, 3 x 45,60 Eur, ďalší úkon 1 x 21,39 Eur
[odvolanie z 11.6.2009 proti uzneseniu podľa § 14 ods. 1, písm. c) vyhlášky], podľa § 16 ods.3 vyhlášky
režijný paušál 2 x 5,91 Eur, 1 x 6,95 Eur a 3 x 7,41 Eur, ďalej 1-ica straty času za účasť na pojednávaní
na Okresnom súde Michalovce dňa 27.10.2011 za 7 polhodín, jedna polhodina 12,35 Eur podľa § 17
ods. 1 vyhlášky, t.j. 43,23 Eur a 1-ica cestovného za cestu vykonanú k pojednávaniu dňa 27.10.2011 zo
J. Ľ. C. E. a späť osobným mot. vozidlom U. B. pri priemernej spotrebe 6,5 l na 100 km, vzdialenosť 2
x 140 km, pri cene 1 l pohonnej hmoty 1,350 Eur, t.j. základná náhrada za 1 km jazdy 51,24 Eur (0,183
x 280) a náhrada za spotrebované pohonné hmoty 24,57 Eur, spolu 75,81 Eur, z toho polovica 37,90
Eur, spolu trovy 542,33 Eur.

Trovy žalovaného v 2. rade pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 16,60 Eur za odvolanie
proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia, 4 úkonov právnej služby advokáta JUDr. Slavomíra
Harakaľa (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na pojednávaní dňa 17.1.2006, 7.2.2006, 20.6.2006),
jeden úkon 1.260.- Sk podľa § 11 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., krátený o 20% na 1.008.- Sk, t.j. 33,46
Eur a jeden úkon právnej služby podľa § 14 ods. 3 vyhlášky (pojednávanie 9.3.2006 315.- Sk po 20%-
nom krátení 252.- Sk, teda 8,36 Eur, 5 x 5,44 Eur, t.j. 164.- Sk režijný paušál a 5 úkonov právnej služby
advokáta JUDr. Mariána Gelenekyho podľa § 11 ods. 1 vyhl. (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd 5.9.2007, písomné podanie na súd 13.1.2011, účasť na výsluchu znalca 8.6.2011, účasť
na pojednávaní 27.10.2011), t.j. 1 x 45,51 Eur, 1 x 36,41 Eur, 3 x 45,60 Eur, 1 x 21,39 Eur [odvolanie



z 11.6.2009 proti uzneseniu podľa § 14 ods. 1, písm. c) vyhlášky], podľa § 16 ods.3 vyhlášky režijný
paušál 2 x 5,91 EUR, 1 x 6,95 EUR a 3 x 7,41 EUR, ďalej 1-ica straty času za účasť na pojednávaní na
Okresnom súde Michalovce dňa 27.10.2011 za 7 polhodín, jedna polhodina 12,35 Eur podľa § 17 ods.
1 vyhlášky, t.j. 43,23 Eur a 1-ica cestovného za cestu vykonanú k pojednávaniu dňa 27.10.2011 zo J.
Ľ. C. E. a späť osobným mot. vozidlom U. B. pri priemernej spotrebe 6,5 l na 100 km, vzdialenosť 2 x
140 km, pri cene 1 l pohonnej hmoty 1,350 Eur, t.j. základná náhrada za 1 km jazdy 51,24 Eur /0,183
x 280/ a náhrada za spotrebované pohonné hmoty 24,57 Eur, spolu 75,81 Eur, z toho polovica 37,90
Eur, spolu trovy 542,33 Eur.

Žalovaní si uplatnili aj trovy právnej služby JUDr. Vladimíra Monoka vo výške 325,30 Eur podľa
predloženého vyúčtovania z 24.4.2007. Z obsahu spisu však vyplýva, že JUDr. Monok dňa 25.10.2005
poslal jediné písomné podanie na súd, z ktorého obsahu vyplýva, že pre krátkosť času nemal možnosť
naštudovať spis a podať kvalifikované stanovisko. Z tohto podania je teda zrejmé, že sa netýkalo veci
samej, a tento advokát nevykonal ani prvý úkon právnej služby pre účastníkov, t.j. prevzatie a prípravu
zastúpenia. Preto trovy v uvedenej výške priznané žalovaným vo vzťahu k žalobkyni neboli.

Žalovaná v 3. rade trovy konania požadovala priznať vo výške 16,60 Eur za zaplatený súdny poplatok
za odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia. Ten však súdu nezaplatila. Keďže iné
trovy nepožadovala a zo spisu nevyplývajú, bolo rozhodnuté podľa § 151 ods. 2 O.s.p..

Súd prvého stupňa s poukázaním na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. u žalovaných v 1. a 2. rade zohľadnil, že
všetky skutočnosti a dôkazy už uviedli v odvolaní proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia
i vo vyjadrení k žalobe. V priebehu celého konania na nich zotrvali. Keďže však dôvody zamietnutia
žaloby sa nezhodovali s obranou žalovaných v 1. a 2. rade, to primälo súd k nepriznaniu náhrady trov
do výšky 10%. Žalovaným v 1. a 2. rade tak patrí po 488,10  Eur.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovanými v 1. až 3. rade podali odvolanie žalovaní v 1. až 3. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch zmenil a žalovaným priznal náhradu trov konania
v celom rozsahu. Žalovaní uplatnili odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p..

Na zdôvodnenie svojho odvolania žalovaní uviedli, že predmetná žaloba bola podaná v r. 2003 a od
samého začiatku nemala skutkový ani právny podklad (samotný petit bol od začiatku zlý a nemal oporu
v ust. § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Je pravdou, že žalovaní popierali, aby medzi žalobkyňou a
žalovanou v 1. rade a jej manželom došlo k uzavretiu predmetnej zmluvy. Zmluvu považovali za falzifikát.
Žalobkyňa stále zotrvala na svojich tvrdeniach.

Odvolatelia poukázali na ust. § 79 O.s.p. s tým, že návrh žalobkyne nebol dostatočne určitý, petit žaloby
bol nevykonateľný. Išlo o skutkové a právne okolnosti, na ktoré mal súd prihliadnuť bez ohľadu na to, ako
sa žalovaní v predmetnej veci bránili. Podľa ich názoru neobstojí ani tvrdenie súdu o tzv. nesprávnom
bránení práva, lebo práve zo strany právneho zástupcu žalovaných na pojednávaní dňa 27.10.2011,
tento poukázal na vážne pochybenia žalobkyne v podanej žalobe, že táto nemá príslušné náležitosti, že
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s prihliadnutím na skutkový stav veci a že zmluva
o budúcej zmluve nespĺňa ani najzákladnejšie podmienky v zmysle ust. § 50a ods. 1 OZ, teda žaloba
nebola podaná dôvodne.

K odvolaniu žalovaných v 1. až 3. rade podala písomné vyjadrenie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch o trovách konania potvrdil ako vecne správny.
Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že obrana žalovaných bola postavená  na tvrdení, že podpisy na
zmluve o budúcej zmluve nie sú ich podpismi, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa zameral dokazovanie
na skúmanie pravosti sporných podpisov. Znalecké dokazovanie preukázalo nedôvodnosť námietky
žalovaných o nepravosti ich podpisov. Pokiaľ ide o spresnenie petitu žalobného návrhu, odstránila sa
tým jeho chyba. Preto žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania.



Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania
(§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok vo výroku o trovách
konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných v 1. až 3. rade spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odvolatelia napádajú rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o trovách konania vo vzťahu
žalobkyne a žalovaných v 1. až 3. rade založené na aplikácii ustanovení § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1
O.s.p. Žalovaní súdu prvého stupňa vytýkajú, že im náhradu trov konania nepriznal v celom rozsahu, ale
tieto krátil (o 10%). Žalobcovia v odvolaní teda nenamietali samotný spôsob výpočtu výšky trov konania,
ale ich krátenie, nepriznanie v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

„Ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. zakotvuje všeobecnú aplikačnú zásadu pri posudzovaní uplatneného
nároku na náhradu trov konania. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. zas predstavuje veľmi špecifickú
výnimku z uvedenej všeobecnej zásady. Výnimka umožňuje všeobecnému súdu rozhodujúcemu o
trovách konania zohľadniť jedinečné skutkové osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by v spojení
s aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p. znamenali nespravodlivé a neprimerane tvrdé rozhodnutie o trovách
konania voči účastníkovi zaviazanému na povinnosť náhrady trov konania. Vždy pri rozhodovaní o
prípadnej aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. musí všeobecný súd starostlivo zvážiť okolnosti
svedčiace v prospech i v neprospech aplikácie tohto ustanovenia. Ak však konečné rozhodnutie súdu
o predmetnej otázke je založené na čo len minimálnej miere racionálnych argumentov podložených
zistenými skutkovými okolnosťami, potom nemožno považovať také rozhodnutie za prejav svojvôle či
zjavnej neodôvodnenosti.“ (rozhodnutie Ústavného súdu SR zo 7. júna 2011, sp. zn. III. ÚS 249/2011-10).

Podľa názoru odvolacieho súdu interpretácia a následná aplikácia ustanovení § 142 ods. 1 a § 150
ods. 1 O.s.p. na prejednávaný prípad nijako nevybočuje z pravidiel rozhodovania o trovách občianskeho
súdneho konania. Súd prvého stupňa vzal zreteľ na skutkové okolnosti danej veci, ktoré majú význam
pre rozhodnutie o trovách konania, pričom svoje rozhodnutie odôvodnil presvedčivým spôsobom, s
ktorým sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje. Žalobkyňa právom poukázala na
skutočnosť, že obrana žalovaných bola postavená  na tvrdení, že podpisy na zmluve o budúcej zmluve
nie sú ich podpismi, z ktorého dôvodu súd prvého stupňa zameral dokazovanie na skúmanie pravosti
sporných podpisov znaleckým dokazovaním, ktoré preukázalo nedôvodnosť námietky žalovaných o
nepravosti ich podpisov. Dôvodom zamietnutia žaloby bola skutočnosť, že žalovaní nie sú vlastníkmi
spornej nehnuteľnosti, ktorú mali na základe zmluvy o budúcej zmluve previesť na žalobkyňu.

Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvého stupňa aplikoval na rozhodnutie o trovách
konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1
O.s.p. správne - po splnení zákonných podmienok.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti s poukázaním na citované zákonné ustanovenia sú odvolacie
námietky žalovaných v preskúmavanej veci nedôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa v jeho napadnutých výrokoch o trovách konania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. ako
vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni bola priznaná ich náhrada. Žalobkyni vznikli trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní vo výške 35,45 Eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je počítaná z tarifnej hodnoty 976 Eur (488,10 Eur x 2), ktorá suma predstavuje predmet odvolacieho



konania. Trovy v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 2, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb predstavujú 1/2 základnej
sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (podanie odvolania) vo výške 51,45 Eur, režijného
paušálu k právnemu úkonu vo výške 7,63 Eur (spolu 59,08:2=29,54 Eur) a 20% DPH vo výške 5,91
Eur, t.j. spolu 35,45 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch  v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.