Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoP/31/2013 z 4. 9. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 4. septembra 2013, sp. zn. 9CoP/31/2013, ECLI:SK:KSNR:2013:4112240917.1
Krajský súd Nitra | 9CoP/31/2013 | ECLI:SK:KSNR:2013:4112240917.1 | 2013-09-04 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 78 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR, § 62 ods. 3 ZoR, § 62 ods. 4 ZoR, § 62 ods. 5 ZoR, § 75 ods. 1 ZoR, § 219 ods. 2 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc73f84d-d3a1-4b5d-80cb-7860247b691c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4112240917.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoP/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112240917
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4112240917.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu
JUDr. Veroniky Svoradovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého Z. Y.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom u starej matky A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., R. B. XXXX/X, ktorej
je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobná starostlivosti rozsudkom súdu, zastúpeného Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88 ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka
H. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, O. a otec H. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., R. Z. XXXX/XX,
zastúpený O. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., R. Z. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného,
o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 27. februára 2013, č. k. 11P/390/2012-77,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného na maloletého
Z. Y., nar. XX. XX. XXXX a žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 62 ods. 1 až 5,         § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1
a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru,
že návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal
za preukázané, že naposledy bolo o výživnom na maloletého Z. Y. rozhodnuté rozsudkom Okresného
súdu Nitra zo dňa 30. 04. 2012, č. k. 11P/6/2012-64, ktorým bolo zmenené predchádzajúce rozhodnutie
Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 04. 2011, č. k. 13P/45/2011-36 v časti vyživovacej povinnosti otca
na maloleté dieťa tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z. Y. zvýšil zo sumy 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne na sumu 82 eur mesačne s účinnosťou
od 01. 01. 2012, ktoré výživné otcovi uložil platiť k rukám A. B., nar. XX. XX. XXXX, vždy do 15. dňa
príslušného mesiaca vopred. Zročné výživné za obdobie od 01. 01. 2012 do 30. 04. 2012 v sume 224 eur
povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť 07. 05. 2012. Uviedol, že od poslednej úpravy výživného sa pomery na
strane maloletého dieťaťa podstatným spôsobom nezmenili, je o necelý rok staršie a jeho výdavky majú
aj naďalej bežný charakter týkajúci sa stravovania, ošatenia, obuvi a plienok. Ďalej uviedol, že dieťa na
jeho zdravotný stav, ktorý je dobrý, nevyžaduje nijakú formu špeciálnej starostlivosti, a preto konštatoval,
že jeho náklady sa v priebehu ani necelého roka menili len tým, že rastie a potrebuje častejšie meniť veci
na oblečenie a obuv, v ktorej súvislosti vznikajú na jeho strane výdavky. Rovnako tak pre jeho osobnostný
rozvoj treba zabezpečiť hračky, knihy, návštevu kolektívneho zariadenia, do ktorého doposiaľ nie je
prijaté, ani ho nenavštevuje. Za obdobie od poslednej úpravy výživného, t. j. od apríla 2012 nemožno



konštatovať na strane maloletého dieťaťa podstatnú zmenu v jeho pomeroch, ktorá by zakladala taký
stav, že by sa výživné malo znížiť. Dieťa je aj naďalej v stave, keď nie je schopné samo sa živiť, a preto,
čo sa týka výživy, je odkázané na zabezpečovanie výživy zo strany jeho rodičov, ktorých vyživovacia
povinnosť stavom, že je zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke, nezanikla. O dieťa
sa táto osobne stará formou náhradnej rodinnej starostlivosti. Uviedol, že v čase poslednej úpravy
výživného bol otec dieťaťa zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa, u ktorého pracuje aj v súčasnej
dobe, pričom v tom čase dosahoval čistú mesačnú mzdu 390,74 eura, v mesiacoch december 2011 a
január 2012 sumu 642,40 eura. V súčasnej dobe je otec zamestnaný u rovnakého zamestnávateľa a
to Veolia Transport Nitra, a. s., u ktorého dosahuje čistý mesačný príjem 656 eur za mesiace január
až december 2012. Na základe toho konštatoval, že priemerný mesačný čistý príjem otca dieťaťa sa v
porovnaní so stavom poslednej úpravy výživného zmenil a to zvýšením o sumu 139,43 eura. Rovnako
zistil, že na strane otca dieťaťa sú výdavky, ktoré v čase poslednej úpravy výživného neexistovali a
ktoré súvisia s jeho bývaním v novom byte, ktorý nadobudol so svojou terajšou manželkou, ako aj
výdavky súvisiace so splácaním úveru v súvislosti s nadobudnutím vlastníctva bytu. Otec zmenil svoj
osobný stav tým, že sa oženil, pričom jeho manželka je ekonomicky činná a dosahuje príjem 455,68 eura
mesačne. Otec a jeho manželka sa teda spoločne podieľajú na úhradách výdavkov, ktoré na ich stranách
existujú a súvisia s bývaním, splácaním úverov a pôžičiek, poistení, ako aj štúdiom, ktoré obaja absolvujú
externou formou a v súvislosti s čím vznikajú na ich strane výdavky so školným, zabezpečovaním
študijnej literatúry, cestovaním z miesta bydliska Y. do školy v Nitre. Uviedol, že treba však konštatovať,
že záväzok existujúci na strane otca dieťaťa z titulu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu má
popri stavu existencie ostatných finančných záväzkov otca dieťaťa prvoradý charakter a v prvom rade je
otec dieťaťa ako rodič povinný postarať sa o zabezpečenie výživy maloletého dieťaťa, ktoré je na výživu
z jeho strany odkázané. Podľa názoru súdu, otec má vytvorený taký stav, že sa i naďalej môže na výžive
dieťaťa podieľať sumou výživného, ktoré mu bolo súdom naposledy určené, a preto súd svoje doterajšie
rozhodnutie o výživnom nepovažoval za dôvodné zmeniť znížením sumy výživného, ako to požadoval
otec dieťaťa vo svojom návrhu. V závere uviedol, resp. poukázal na skutočnosť, že výkon starostlivosti
o dieťa formou náhradnej osobnej starostlivosti o dieťa zabezpečuje stará matka dieťaťa bez aktívnej
účasti rodičov dieťaťa a tiež to, že vyživovaciu povinnosť k dieťaťu má určenú aj matka dieťaťa v sume
minimálneho výživného, pričom táto je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke s mladším dieťaťom
z jej súčasného manželstva a časť odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je tiež krytá prídavkom
na dieťa, ktorú štátnu sociálnu dávku poberá stará matka dieťaťa. Poukázal aj na to, že súd v danej
situácii stavu pomerov na strane otca ako povinnej osoby a maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby
nemal dôvod ani na zrušenie doteraz určených splátok zročného výživného, ktorého sa otec dieťaťa
v rámci jeho návrhu na zníženie výživného tiež domáhal a požadoval zníženie výživného spôsobom,
že by sa mu znížila suma bežného výživného a odpadla mu i suma splátok zročného výživného od
01. 03. 2013. S prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, možnosti, schopnosti a tiež
majetkové pomery na strane otca dieťaťa ako povinného rodiča a so zohľadnením najlepšieho záujmu
maloletého dieťaťa súd vo veci rozhodol tak, že návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd
rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu z účastníkovi nepriznal právo na náhradu
trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že
výživné na maloletého Z., počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku sa znižuje zo sumy 82
eur na sumu 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa mesačne, splatné vždy
do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám A. B. a zároveň sa zrušuje povinnosť otca dieťaťa
splácať v mesačných splátkach po 10 eur zročné výživné taktiež dňom nadobudnutia právoplatnosti
rozsudku. V dôvodoch svojho odvolania poukázal na podaný návrh, priebeh súdneho konania a nesúhlas
s postupom súdu. Uviedol, že jeho zástupca mal hneď od začiatku pojednávania divný pocit z jeho
priebehu, pretože sudkyňa do zápisnice podrobne diktovala, aké vymoženosti mu umožnila a čo sa
týka dôkazov, ktoré predložil, tieto vrátila s tým, že ich nepotrebuje. Uviedol, že chcel len tým zabrániť
tomu, čo sa udialo rovnako i na spomenutom súde          30. apríla 2012, kedy sudkyňa nevyzvala
zúčastnených, či majú ešte ďalšie dôkazy a ani slovom dôkazné konanie neukončila. Uviedol, že rovnako
tak bol vrátený aj návrh na dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva rozvedených manželov s
tým, že to tam nepatrí. Taktiež nevenovala pozornosť zdôvodneniu nevykonávania návštev maloletého
dieťaťa jeho otcom. Tiež dovetok a objasnenie niektorých téz, ktoré sú priložené ako príloha č. 4, neboli
na pojednávaní ani spomenuté. Veľmi šikovne a takticky sa sudkyni podarilo vyhnúť čo aj len spomenutiu
čísla 69,27 eura, ktoré predstavujú zostatok sumy na živobytie za mesiac. Rovnako sudkyňu nezaujímal



ani návrh kolíznej opatrovníčky, aby bolo výživné otcovi znížené na 50 eur. Poukázal na to, že pristupujú
k rôznym opatreniam za účelom šetrenia, čo tiež pozabudla sudkyňa do zdôvodnenia rozsudku uviesť,
rovnako tak zabudla uviesť aj to, že kde majú zobrať sumu 1.320 eur na školné za 2. ročník, ktoré
bude otec dieťaťa s jeho manželkou potrebovať. K svojmu odvolaniu pripojil ako prílohu č. 1 Zoznam a
postupnosť dokumentov -  listín, príloha č. 1 Návrh na dohodu o zrušení podielového spoluvlastníctva
rozvedených manželov, č. 3 Zdôvodnenie nevykonávania návštev mal. Z. jeho otcom, č. 4 Dovetok a
objasnenie niektorých téz v „Návrhu na zníženie výživného“.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila A. B. a to jednak k jednotlivým bodom uvádzaným v odvolaní,
ako aj k jednotlivým prílohám, ktoré otec dieťaťa predložil.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol, aby odvolací rozsudok napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

K odvolaniu otca sa vyjadrila i matka maloletého dieťaťa a uviedla, že nesúhlasí s tým, aby otca
dieťaťa zastupoval na pojednávaniach jeho otec. Uviedla, že ak mu ide o maloleté dieťa, tak by ho mal
navštevovať, stretávať sa s ním a informovať sa o ňom, a nie vypisovať nezmysly a pod. S vyjadrením
nesúhlasila v každom bode, tvrdiac, že ide o klamstvá a dlhé opakovacie rozprávky, ktoré sa krútia stále
okolo toho istého a k tomu pribúdajú ďalšie, navyše nové vymyslené klamstvá. Uviedla, že ak otcovi ide
o maloletého Z., tak prečo sa už dlhšie nedokáže zúčastňovať súdnych pojednávaní a surovo sa nechá
zastupovať jeho tútorom - otcom, ktorému veľmi ťažko rozumieť. Ak by mu išlo o maloleté dieťa, tak by
sa mal zúčastňovať súdov práve on, a nie jeho zástupca.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa,  ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 2 písm. a/ OSP) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

V danej veci podal otec návrh na zníženie výživného dňa 27. 11. 2012, pričom ako dôvod uviedol, že
od posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa podstatne zmenili jeho schopnosti a možnosti, nakoľko
dňa 28. 08. 2012 uzavrel manželstvo a v septembri 2012 si s manželkou kúpili 3-izbový byt vo Y., v
dôsledku čoho si museli zobrať hypotéku a spotrebiteľský úver, založiť dva vkladové účty a vyplatiť
jednorazový príplatok v realitnej kancelárii. Za zmenu pomerov na svojej strane označil tiež skutočnosť,
že obaja s manželkou od 01. 09. 2012 externe študujú na Fakulte prírodných vied UKF Nitra, v dôsledku
čoho vynakladajú zvýšené finančné výdavky. Svoje príjmy spolu s manželkinou mzdou vyčíslil na sumu
1.086,88 eura a nevyhnutné výdavky bez výživného na maloletého Z. na sumu 953,01 eura.

Podľa §  78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine,  plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možnosti a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima za nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.



Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Zákonné ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych
rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov, zistenej porovnaním okolností
dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho súdneho rozhodnutia, ako aj v čase nového
rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je len závažná zmena
pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré
boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast
potrieb detí, najmä            v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy
na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom
rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho
invaliditu, alebo o také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne
ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.

Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov,
ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za
celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu
zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu
ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej
úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle.

V konaní bolo zistené, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozsudkom Okresného súdu
Nitra zo dňa 22. 02. 2010, č. k. 17C/215/2009-17 právoplatne dňom 09. 03. 2010 rozvedené. Maloletý
Z. Y., nar. XX.. XX. XXXX, ktorý sa narodil po rozvode manželstva svojich rodičov bol rozsudkom
Okresného súdu Nitra zo dňa 20. 04. 2011, č. k. 13P/45/2011-36 zverený do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľky A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. B. XXXX/X, Y., (stará matka dieťaťa),
ktorej bola zároveň uložená povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom
rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia, právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok i v
bežných veciach. Ďalším výrokom súd zaviazal matku prispievať na výživu mal. Z. sumou vo výške
100 eur mesačne, ktoré je povinná platiť vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám navrhovateľky,
počnúc právoplatnosťou rozsudku a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona, ktoré je otec povinný taktiež vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám
navrhovateľky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 06. 05.
2011. Styk otca s maloletým dieťaťom bol upravený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 04. 01.
2012, č. k. 11P/265/2011-42 tak, že otec je oprávnený sa s maloletým dieťaťom stretávať každú sobotu v
príslušnom kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod., vo Veľkonočný pondelok v každom
kalendárnom roku od 9.00 do 12.00 hod. a 25. 12. v každom kalendárnom roku od 16.00 do 20.00
hod. za prítomnosti A. B., ktorej je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ďalšie
rozhodnutie, týkajúce sa výživy maloletého dieťaťa, bolo vykonané Okresným súdom Nitra dňa 30. apríla
2012, č. k. 11P/6/2012-64, právoplatným dňa 07. 05. 2012, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného
súdu Nitra, č. k. 13P/45/2011-36 z 20. 04. 2011 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa
tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletého Z. bola zvýšená zo sumy 30% životného minima
na nezaopatrené maloleté dieťa mesačne na sumu 82 eur mesačne od 01. 01. 2012. Zročné výživné



za obdobie od 01. 01. 2012 do 30. 04. 2012 predstavujúce sumu 224 eur súd povolil otcovi splácať
v mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Súd prvého
stupňa vychádzal pritom z toho, že otec dieťaťa v tom čase dosahoval čistú mesačnú mzdu 390,74 eura
v mesiaci december 2011 a v mesiaci január 2012 sumu 642,40 eura.

V súčasnej dobe je otec zamestnaný u toho istého zamestnávateľa a dosahuje čistý mesačný príjem
656 eur mesačne, čo je v porovnaní so stavom poslednej úpravy výživného o 139,43 eura viac. Okrem
toho, v súčasnej dobe je otec ženatý a jeho manželka je ekonomicky činná a dosahuje príjem 455,68
eura mesačne. Výdavky otca oproti predchádzajúcemu stavu sa zvýšili a to v súvislosti s jeho bývaním v
novom byte a štúdiom na vysokej škole, na ktorých sa však teraz podieľajú obidvaja manželia spoločne.
Ďalšia vyživovacia povinnosť mu nepribudla.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a        z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil. Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením  napadnutého   rozhodnutia, a preto s poukazom na
ust. § 219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia  obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s ohľadom na dôvody uvádzané otcom v podanom
odvolaní odvolací súd uvádza, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vyhovenie návrhu
otca. Vykonaným dokazovaním neboli zistené žiadne vážne dôvody, pre ktoré by nemohol otec platiť
výživné aspoň v takej výške, ako bolo určené predchádzajúcim rozhodnutím súdu. Len skutočnosť, že
otec uzatvoril nové manželstvo, kúpil byt a študuje na vysokej škole nemôže mať za následok zmenu
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Obaja rodičia, a teda aj otec, majú zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, ktoré vzhľadom na svoj vek nie je z objektívnych príčin
schopné samé sa živiť. Pokiaľ otec poukazuje na úver na byt a iné výdavky súvisiace so štúdiom na
vysokej škole, odvolací súd dodáva, že v zmysle § 65 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov, a preto súd pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča neberie do úvahy tie výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pre uvedené dôvody
odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že na výdavky otca nie je možné prihliadať,
nakoľko prvoradý charakter má vyživovacia povinnosť. Okrem toho odvolací súd dodáva, že výška
životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu predstavuje sumu 198,09 eura. Z uvedeného vyplýva,
že otcovi po uhradení výživného v sume 92 eur na maloletého Z. zostane z priemerného čistého
mesačného príjmu vo výške 656 eur suma 564 eur, čo predstavuje vyššiu sumu, ako je suma životného
minima a spolu s príjmom manželky je aj postačujúca na pokrytie nevyhnutných výdavkov spojených
s bývaním, ako aj na pokrytie ostatných nevyhnutných výdavkov. Je neprípustné, aby otec preferoval
svoje právo na ďalšie vzdelanie formou plateného externého štúdia pred jeho zákonnou povinnosťou
platiť výživné na svoje maloleté dieťa a starať sa o jeho výživu. Rovnako tak je neprípustné, aby otec
odôvodňoval vyššiu životnú úroveň maloletého dieťaťa s prihliadnutím na príjmy starých rodičov, ktorí
sa o maloleté dieťa starajú, avšak nemajú voči nemu vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd nezistil
žiaden vážny dôvod na strane otca, ktorý by z objektívnych príčin mohol mať za následok zníženie jeho
vyživovacej povinnosti voči svojmu dieťaťu, ktoré nie je schopné samé sa živiť, a teda z objektívnych
príčin odkázané na výživu svojich rodičov a je na otcovi, aby urobil všetky potrebné kroky k tomu, aby
si mohol túto svoju povinnosť riadne plniť.

Súd pri posudzovaní zmeny pomerov zvyčajne vychádza z obdobia za posledných 12 mesiacov a za toto
spätné obdobie posudzuje dôvodnosť zmeny pomerov. Faktická zmena pomerov, ktorá sa pre prípad
zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom vyžaduje v konaní, zistená nebola, pretože otec stále pracoval



a aj pracuje. V súčasnej dobe (rovnako aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa) otec riadne pracoval
a jeho zárobok je porovnateľný s príjmom (dokonca vyšší), ktorý dosahoval v čase posledného určenia
výživného, tak ako to v napadnutom rozhodnutí konštatoval prvostupňový súd. Potom možno zhodnotiť
danú situáciu tak, že na strane otca nedošlo k žiadnej podstatnej zmene, ktorá by odôvodňovala zníženie
jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu. Len skutočnosť, že otcovi sa v súčasnom období
nakopili výdavky spojené nielen s bývaním, ale aj štúdiom na vysokej škole, nemá v danej veci žiaden
vplyv na to, aby súd túto skutočnosť považoval za odôvodňujúcu na zníženie jeho vyživovacej povinnosti.
Vzhľadom na obsah spisu odvolací súd uzavrel, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať
na výživu svojho maloletého dieťaťa výživným vo výške 82 eur a platiť zročné výživné vo výške 10 eur
mesačne, čo je spolu suma 92 eur bez toho, aby bola ohrozená jeho životná úroveň. Rodičia si musia
byť vedomí toho, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa, slúžiace pre jeho všestranný telesný
a duševný vývoj a je zákonnou povinnosťou rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť do doby,  kým
deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1), pričom pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť. Na základe tohto zistenia ostatné dôvody - vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a s
tým spojenej povinnosti matky na výplatu sumy 240 eur za prenechanie hnuteľnej veci, uvádzané
otcom v podanom odvolaní vo vzťahu k jeho vyživovacej povinnosti, považoval odvolací súd za právne
irelevantné.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže ide o konanie,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.