Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/174/2016 z 3. 4. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 3. apríla 2016, sp. zn. 7Co/174/2016, ECLI:SK:KSNR:2016:4115232447.2 Krajský súd Nitra | 7Co/174/2016 | ECLI:SK:KSNR:2016:4115232447.2 | 2016-04-03 | Uznesenie Citované ustanovenia: OSP, § 74 ods. 1 OSP, § 76 ods. 1 písm. f) OSP, § 76 ods. 2 OSP, § 77 ods. 1 písm. a) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/16833528-ba3b-44dc-a4a9-b59e7611e5a7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4115232447.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7Co/174/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115232447
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115232447.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: G., zastúpeného Mgr. Zuzanou Jóžovou Boreckou,
advokátkou so sídlom Sládkovičova 7, 949 01 Nitra, proti žalovanému: PRO CIVITAS, s.r.o., Vajnorská
100/A, 821 01 Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpenému JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou
so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, o nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní
žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25C/581/2015-37 zo dňa 16.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vydal predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere č.
5862513189 zo dňa 05.02.2010, uzatvorenej medzi žalobcom a Poštovou bankou, a.s., Prievozská 2/B,
Bratislava, IČO: 31 340 890, až do právoplatného skončenia rozhodnutia vo veci samej. Druhým výrokom
súd uložil zamestnávateľovi žalobcu, S., s.r.o., L. XXX, L., W.: XX XXX XXX, povinnosť zdržať sa zrážok
zo mzdy v prospech žalovaného na základe uvedenej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného
skončenia rozhodnutia vo veci samej. Napokon tretím výrokom uložil žalobcovi povinnosť, aby v lehote
30 dní odo dňa doručenia uznesenia podal návrh vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia súd
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 74 ods. 1, § 75 ods. 2 a § 76 ods. 1 písm. f), ods. 3 a § 145
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“). V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že žalobca sa
návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 04.11. 2015 domáhal, aby súd vydal predbežné
opatrenie, ktorému napadnutým uznesením v plnom rozsahu vyhovel. Žalobca návrh odôvodnil tým, že
s Poštovou bankou, a.s., uzatvoril zmluvu o úvere, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky a jednou z
nich je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Z dôvodu nesplácania úveru v mesiacoch 8/2010 a 8/2011 veriteľ
zosplatnil úver, hoci on platby naďalej vykonával podľa svojich finančných možností a pokynov banky,
a predložil dohodu o zrážkach zo mzdy jeho platiteľovi mzdy dňa 10.07.2014. Zamestnávateľ zrážky zo
mzdy vykonáva. Dlh by však mal byť už uhradený, lebo disponuje dokladmi o uhradení sumy 6188,84
eura, a preto požiadal žalovaného o vyčíslenie stavu pohľadávky, z ktorej zistil, že zo zaplatenej sumy
na istinu išla len suma 642,42 eura, zvyšok na úroky, poplatky, trovy a suma 213,35 eura nebola nikde
započítaná. Žalovaný podal aj návrh na vykonanie exekúcie, exekučné konanie sa vedie na Okresnom
súde Nitra pod sp. zn. 23ER/541/2015. Jemu rozhodnutie ako aj žaloba neboli doručené, a preto sa
nemohol brániť. V návrhu sa odvolal na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. j) a k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, v zmysle ktorého sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov.

Súd v odôvodnení uznesenia poukázal na účel predbežného opatrenia, ktorým je poskytnutie dočasnej
ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie zhoršovaniu jeho postavenia, a to napriek tomu, že
súd nemá náležite zistený skutkový stav. Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje
rýchlo a pružne riešiť situácie, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pričom musí byť osvedčené, že
existuje určité právo ochrany domáhajúceho sa subjektu a že toto právo môže byť ohrozené alebo



narušené a na jeho ochranu je predbežné opatrenie potrebné. Jedným z predpokladov nariadenia
predbežného opatrenia je existencia právneho záujmu na predbežnom opatrení, lebo sa musí v návrhu
osvedčiť potrebnosť navrhovaného predbežného opatrenia. Cieľom predbežných opatrení v občianskom
súdnom konaní je dočasná právna úprava pomerov účastníkov konania alebo zabránenie ohrozenia
výkonu súdneho rozhodnutia. Podmienkou vydania predbežného opatrenia na návrh účastníka je
vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a právnym vzťahom, ktorý je predmetom
konania vo veci samej. Nariadenie predbežného opatrenia je opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí a
osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu,
táto dočasná úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav
a neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi (účastník nie je
obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Podľa názoru súdu výkonom dohody o zrážkach zo
mzdy v prospech žalovaného by mohlo dôjsť k zásahu do práv a právom chráneného záujmu žalobcu
pred rozhodnutím vo veci samej, v ktorej sa chce domáhať neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy,
resp. vydania bezdôvodného obohatenia, pretože úver je uhradený v celom rozsahu a ďalšími zrážkami
sa žalovaný bezdôvodne obohacuje. Súd považoval za dôvodné, aby do skončenia konania vo veci
samej boli dočasne upravené pomery účastníkov daným predbežným opatrením, a to aj vo vzťahu k
zamestnávateľovi žalobcu, od ktorého to možno spravodlivo požadovať v zmysle § 76 ods. 2 OSP.
Žalobca má v lehote 30 odo dňa doručenia uznesenia povinnosť podať návrh vo veci samej o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach alebo o vydanie bezdôvodného obohatenia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť (správne zmeniť) a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa jeho názoru neboli naplnené
predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, lebo žalobca nedoložil také dôkazy a neosvedčil
skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Žalobca nepreukázal ani
existenciu hroziacej ujmy a neosvedčil, že bez nariadenia predbežného opatrenia by mu mohla vzniknúť
značná, závažná a dokonca neodstrániteľná ujma. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne,
spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch a nie je nekalou zmluvnou podmienkou. Ide len
o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V odôvodnení
odvolania žalovaný poukázal na rôzne rozhodnutia iných súdov ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Odvolanie považoval za nedôvodné v plnom rozsahu. Žalovaný v ňom citoval množstvo ustanovení
a súdnych rozhodnutí, no bez uvedenia súvislostí s posudzovanou vecou. Nijako pritom nespochybnil
nesprávnosť nariadenia predbežného opatrenia, ale sa vyjadroval takmer výlučne k veci samej, hoci
nevedel, či a aká žaloba bola vo veci samej podaná. Na preukázanie nekalého konania žalovaného
uviedol, že žalovaný mu v novembri 2015 predložil návrh na uzatvorenie splátkového kalendára za
zvýhodnených podmienok, ktorým mu ponúkol vrátenie 6 zaplatených splátok, zníženie zrážok zo mzdy
z cca 300 eur na 95,61 eura a späťvzatie návrhu na vykonanie exekúcie, ak podpíše nováciu záväzku,
osobitnú rozhodcovskú doložku, osobitnú dohodu o zrážkach zo mzdy a osobitnú žiadosť zamestnanca
o poukazovaní časti mzdy na iný účet. Žalovaný si je teda vedomý toho, že pôvodný záväzok je absolútne
neplatným právnym úkonom, a jeho ponuka obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. On považuje
za nevyhnutné, aby mu súd poskytol rýchlu a účinnú právnu ochranu.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212
ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP)
uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietol. Dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie nie je daný,
pretože v zmysle § 221 ods. 3 OSP ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na
nariadenie predbežného opatrenia, zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie (čo nie je tento prípad).
Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vychádzal najmä z nižšie citovaných
zákonných ustanovení:
Podľa § 74 ods. 1 OSP pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.



Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi, aby niečo vykonal,
niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 76 ods. 2 OSP predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než účastníkovi
len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a) OSP predbežné opatrenie zanikne, ak navrhovateľ nepodal v súdom určenej
lehote návrh na začatie konania.

Z uvedeného vyplýva, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné: 1. aby boli
dočasne upravené pomery účastníkov, alebo 2. ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený. Dočasný charakter predbežných opatrení umožňuje, že pred ich nariadením nemusí
súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre
vydanie rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie
len na základe tvrdení žalobcu, bez osvedčenia aspoň základných skutočností dôležitých pre prijatie
záveru o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Žalobca však musí osvedčiť, že sú tu právne vzťahy, že
tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych
vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do
právnych vzťahov medzi účastníkmi. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na dosiahnutie len
predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky vo vzťahu k
povinnej osobe sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia treba posudzovať vo vzťahu
k nároku, ktorý má byť uplatnený vo veci samej.

Predbežné opatrenie môže zaniknúť z taxatívne vymedzených dôvodov, alebo ho môže zrušiť súd, ktorý
ho nariadil. V oboch prípadoch účinky takéhoto predbežného opatrenia zanikajú. Predbežné opatrenie o.
i. zanikne, ak žalobca nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania. V ustanovení § 76 ods. 3
OSP je upravená procesná povinnosť súdu uložiť žalobcovi, aby v určenej lehote podal návrh na začatie
konania. Návrh na začatie konania (žaloba) sa musí týkať veci, ktorá súvisí s návrhom na predbežné
opatrenie. Splnenie tejto procesnej povinnosti z hľadiska zániku predbežného opatrenia vyžaduje aj
preskúmanie, či žalobca skutočne podal návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. vo veci, v ktorej sa
požadovalo nariadenie predbežného opatrenia. Z tohto dôvodu by mal súd žalobcovi uložiť povinnosť
podať návrh na začatie konania vo veci samej, ktorú vo výroku identifikuje základnými údajmi potrebnými
na identifikáciu právneho dôvodu žaloby alebo iného návrhu na začatie konania.

Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 74 OSP potrebu dočasnej
úpravy pomerov účastníkov alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia treba posudzovať vo vzťahu
k nároku, ktorý má byť uplatnený vo veci samej. Samotný návrh na predbežné opatrenie má primerane
obsahovať náležitosti uvedené v § 79 ods. 1 OSP, t.j. opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. V tejto poslednej
náležitosti je doplnený základný predpoklad spočívajúci v uvedení, čoho sa žalobca mieni domáhať
návrhom vo veci samej. Musí byť teda zrejmé, či bude nasledovať žaloba na určenie, pričom treba
uviesť konkrétny právny vzťah či právo, ktoré by malo byť predmetom takého určenia s uvedením, z
čoho žalobca vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení, alebo či má nasledovať
žaloba na plnenie s uvedením dôvodu požadovaného plnenia. Až vtedy môže súd pri nariadení
predbežného opatrenia žalobcovi zároveň podľa § 76 ods. 3 OSP uložiť, aby návrh na začatie konania
v lehote, ktorú mu určí, podal. Vo všeobecnosti ak sa žalobca vo veci samej bude domáhať určenia,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, musí preukázať naliehavý právny záujem na takomto
určení, ktorý jestvuje najmä vtedy, ak by bez neho bolo ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa bez
tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie tých pomerov, ktoré sú ohrozené neistotou, a teda predstavujú nebezpečenstvo
budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom. Naliehavý právny záujem sa viaže na
konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa
žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo
neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu



predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany
jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je alebo nie je
právny vzťah alebo právo.

Odvolací súd sa pri rozhodovaní zaoberal vecou z vyššie opísaných aspektov. Žalobca žiadal nariadiť
predbežné opatrenie vo vzťahu k žalovanému uložením povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy a vo vzťahu k zamestnávateľovi uložením povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy
podľa uvedenej dohody, z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Zároveň v návrhu
uviedol, že podá žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy alebo návrh, aby o neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy súd rozhodol ako o predbežnej otázke v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia. V priebehu celého konania žalobca k svojmu návrhu najdôležitejší dôkaz na osvedčenie
potreby nariadenia predbežného opatrenia - dohodu o zrážkach zo mzdy - nepredložil. Predložil len
list žalovaného adresovaný jeho zamestnávateľovi, ktorý ho žiadal o vykonávanie zrážok zo mzdy na
podklade dohody o zrážkach zo mzdy, avšak ani k tejto žiadosti dohoda priložená (pre zamestnávateľa)
nebola; žalovaný pripojil len zmluvu o úvere a splnomocnenie. V tomto liste zo dňa 10.07.2014 (v spise
na č. l. 9) poukázal na to, že „zmluva o úvere v článku 2 bod 3, resp. v článku 3 bod 4, resp. 5, obsahuje
uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, ktorá je zabezpečením
pohľadávky zo zmluvy o úvere“. Zmluva o úvere (v spise na č. l. 7) pritom dohodu o zrážkach zo mzdy
vôbec neobsahuje a neobsahuje ani také články s bodmi, aké žalovaný uviedol v žiadosti o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Žalovaný napokon dňa 22.12.2015, t.j. v rámci 30-dňovej lehoty uloženej v napadnutom
uznesení, podal voči žalovanému žalobu o zaplatenie sumy 1.795,50 eura s príslušenstvom z titulu
bezdôvodného obohatenia (v spise na č. l. 96-104) a v nej navrhol, aby súd neplatnosť zmluvy o úvere,
ktorá mala byť právnym základom pre vykonávanie zrážok zo mzdy, posúdil len ako otázku predbežnú.

Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka možno vo
všeobecnosti uzavrieť ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi.
Veriteľom môže byť právnická osoba aj fyzická osoba a pre túto dohodu platia všeobecné ustanovenia
o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda okrem onačenia veriteľa, dlžníka a
platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a výšku dohodnutých
zrážok. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom, keď mu bola
predložená dohoda o zrážkach zo mzdy. Týmto okamihom platiteľovi mzdy vzniká zo zákona povinnosť
vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka a poukazovať ich veriteľovi dovtedy, kým nebude pohľadávka
uspokojená. Dohoda o zrážkach zo mzdy je zabezpečovacím prostriedkom na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky len v prípade, že medzi účastníkmi existuje platný záväzkový vzťah, z ktorého táto
pohľadávka vznikla. Medzi hlavným záväzkovým vzťahom a dohodou o zrážkach zo mzdy musí byť
vzťah subsidiarity, čo znamená, že ak niet platného záväzkového vzťahu (napríklad úverová zmluva či
následná zmenka), takáto dohoda o zrážkach zo mzdy je postihnutá absolútnou neplatnosťou a následne
niet ani zabezpečovacieho prostriedku v podobe dohody o zrážkach zo mzdy.

Odvolací súd urobil záver o tom, že žalobca potrebu nariadenia predbežného opatrenia nepreukázal s
ohľadom na to, že v konaní nebola doložená dohoda o zrážkach zo mzdy a z celého obsahu spisu nie
je možné zistiť jej konkrétny obsah. Poukázanie len na list veriteľa adresovaný jeho zamestnávateľovi,
v ktorom odkazoval na dohodu o zrážkach zo mzdy obsiahnutú v úverovej zmluve bez toho, aby táto
zmluva skutočne dohodu obsahovala, nemalo byť pre rozhodnutie súdu dostatočné. Odvolací súd sa
preto nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa o preukázaní zákonných podmienok na nariadenie
predbežného opatrenia. Napokon ani opísanie toho, akého práva sa žalobca chce domáhať vo veci
samej, nezodpovedalo zákonným ustanoveniam. Ak totiž žalobca spochybňoval platnosť zmluvy o úvere
a v nadväznosti na to aj platnosť dohody o zrážkach zo mzdy, potom mal jednoznačne uviesť, ne
podá žalobu vzťahujúcu sa na túto dohodu o zrážkach zo mzdy bez toho, aby si súd jej platnosť
vyriešil len prejudiciálne. Žalobca napokon podal na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 15C/697/2015
žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia bez toho, aby to jednoznačne korešpondovalo s údajmi
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia (v nej uvádzal možné podanie dvoch rozdielnych
žalôb) a bez toho, aby ju súd uviedol v enunciáte svojho rozhodnutia. Ak by takáto žaloba mala
nadväzovať na nariadené predbežné opatrenie, viedlo by to k tomu, že rozhodnutie o žalobnom návrhu
nebude znamenať úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva. Vyriešenie



(ne)platnosti právneho úkonu by malo len povahu predbežnej otázky, ktorá by zamestnávateľa žalobcu
nezaväzovala k nevykonávaniu zrážok zo mzdy. V prvostupňovom konaní sa mal súd podrobnejšie
zaoberať tým, akú žalobu by mal žalobca v nadväznosti na nariadené predbežné opatrenie podať, a v
prípade právne významnej žaloby túto potom uviesť aj do výroku svojho rozhodnutia. V prípade, že by
žalobca podal v stanovenej lehote iný typ žaloby, bol by daný dôvod na prijatie záveru, že predbežné
opatrenie zaniklo uplynutím danej lehoty v dôsledku nepodania právne významnej žaloby. Absencia
výroku o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy vo výroku prípadného vyhovujúceho rozsudku súdu
podľa názoru odvolacieho súdu nemôže právne postavenie žalobcu urobiť dostatočne istým v tom
smere, že žalovaný následne danú dohodu (ak skutočne existuje) nezačne realizovať.

Odvolací súd rozhodujúc o odvolaní žalovaného teda ustálil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o
nariadení predbežného opatrenia nezodpovedá citovaným zákonným ustanoveniam, a preto ho ako
vecne nesprávne podľa § 220 OSP zmenil a návrh zamietol.

V závere odvolací súd poznamenáva, že dňa 26.02.2016 spoločnosť OMIKRON TRADING LIMITED
so sídlom Nerine chambers, P.O.BOS, Road Town, British Virgin Islands, oznámila, že žalovaný PRO
CIVITAS, s.r.o, mu postúpil pohľadávku voči žalovanému a navrhol rozhodnúť o zmene účastníka na
strane žalovaného podľa § 92 OSP. K návrhu doložil zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, podľa ktorej v článku I. žalovaný pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 5862513189
voči žalobcovi postúpil na uvedenú spoločnosť. Na postup súdu sa v tomto prípade vzťahuje ustanovenie
§ 92 ods. 2,3 OSP, podľa ktorého: (2) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne
predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo
ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania
na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli. (3) Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť
uvedená v odseku 2 , a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas
odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú zachované. Odvolací súd o tomto návrhu nerozhodoval s ohľadom
na charakter tohto konania, časový priestor na rozhodnutie a spôsob konečného rozhodnutia. Spis bol
odvolaciemu súdu predložený dňa 09.03.2016. Podľa § 217 ods. 1 druhej vety OSP mal odvolací súd
povinnosť rozhodnúť bezodkladne najneskôr do 30 dní od predloženia spisu súdom prvého stupňa, a v
danej lehote nebol priestor na overenie právne významných skutočností ako aj právnej subjektivity novo
navrhovaného žalovaného.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné