{"guid": "08aa1eaa-6752-4267-abae-49dd240b7cff:042ef4c1-3cfd-4b2a-9687-f2f59c8713cf", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2013:5412201034.1", "spisova_znacka": "13Cob/173/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/173/2013 z 15. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 15. októbra 2013, sp. zn. 13Cob/173/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5412201034.1", "identifikacne_cislo": "5412201034", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Iveta Zelenayová", "sudca_id": 554, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-iveta-zelenayova-554", "datum_vydania": "2013-10-15", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-548.odsek-1", "nazov": "§ 548 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-548.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-548"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-554.odsek-1", "nazov": "§ 554 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-554.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-554"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-263.odsek-1", "nazov": "§ 263 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-263.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-263"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-263.odsek-2", "nazov": "§ 263 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-263.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-263"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "nazov": "§ 132 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-132", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-132"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-4", "nazov": "§ 224 ods. 4 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-224.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-224"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-3", "nazov": "§ 151 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-151.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "nazov": "§ 536 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-536", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-536"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-548", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-554", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-263", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-132", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-224", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-151", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-536"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/042ef4c1-3cfd-4b2a-9687-f2f59c8713cf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5412201034.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5412201034.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2013:5412201034.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/173/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412201034
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5412201034.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany
Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu:
Štefana Vraštiaka, s miestom podnikania Radzovka 599/40, 029 52 Hruštín, IČO: 44 830 441, právne
zastúpeného BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 1683, 026 01
Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, proti žalovanému: Petrovi Lieskovskému, s miestom podnikania 027
12 Liesek 306, IČO: 43 794 670 (podnikateľský subjekt Peter Lieskovský, s miestom podnikania, 027
12 Liesek 306, IČO: 43 794 670 ukončil svoju činnosť k 23.2.2013), právne zastúpenému Advokátska
kancelária JUDr. ŠKERDA, s.r.o., so sídlom Radlinského 1727/49, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 36 858
501, v konaní o zaplatenie 2.837,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2012-135 zo dňa 12. marca 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 2Cb/36/2012-135 zo dňa 12. marca 2013 v napadnutom
výroku II/, ktorým vo zvyšnej časti bola žaloba zamietnutá,                               p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 3.323,72 Eur v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II/ vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. Výrokom III/ vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Po vykonanom dokazovaní okresný súd skonštatoval, že v prejednávanom
prípade išlo o dva druhy prác a dodávok s dvoma rozdielnymi právnymi režimami, pričom jeden vyplýval z
prác a dodávok vyplývajúcich z písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2011 a druhý druh prác a dodávok,
ktorý bol uskutočnený nad rámec alebo mimo písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2011. V konaní bolo
zrejmé, že účastníci konania uzatvorili dňa 19.05.2011 Zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného
zákonníka, predmetom ktorej zmluvy bol záväzok zhotoviteľa - žalobcu vykonať zatepľovacie práce a
podľa článku III bod 4 predmetnej zmluvy o prevzatí dokončeného diela musí byť spísaný odovzdávací
protokol podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu oboma zmluvnými stranami
sa považoval za deň odovzdania diela. S poukazom na ust. § 536 ods. 1, § 548 ods. 1 Obchodného
zákonníka okresný súd vyslovil, že pokiaľ ide o práce a dodávky, ktoré boli vykonané v rámci písomnej
zmluvy o dielo, u týchto prác a dodávok nenastala splatnosť ceny za dielo v zmysle § 548 Obchodného
zákonníka.

Z vykonaných dôkazov bolo nesporné a nesporné aj medzi stranami, že podľa článku III bod 4 písomnej
zmluvy o dielo si zmluvné strany dohodli, že o prevzatí dokončeného diela musí byť spísaný odovzdávací
protokol podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom, pričom deň podpisu protokolu oboma zmluvnými



stranami sa považuje za deň prevzatia diela. Zo stanovísk účastníkov a vykonaných dôkazov bolo
nesporné, že k takémuto spísaniu protokolu nedošlo. V písomnej Zmluve o dielo zo dňa 19.05.2011
sa okrem dohodnutej podmienky v článku III bod 4 o spísaní písomného protokolu o odovzdaní
a prevzatí dokončeného diela zmluvné strany v článku VII bod 3 a 4 dohodli, že podmienkou na
zaplatenie ceny diela je fakturovanie, ktoré je však možné iba za skutočne vykonané práce, ktoré
sú potvrdené objednávateľom v montážnom denníku alebo v inom dohodnutom doklade, pričom
zhotoviteľ má právo fakturovať len na základe nielen skutočne vykonaných, ale zároveň aj prevzatých
a odovzdaných prác objednávateľovi. Zaplatenie konečnej faktúry si zmluvné strany podmienili nielen
riadnym vykonaním všetkých prác, ale aj ich úspešným odovzdaním a prevzatím. O forme odovzdania
a prevzatia dokončeného diela sa zmluvné strany dohodli v článku III bod 4 tak, že bude spísaný
odovzdávací a preberací protokol podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom. Keďže žalobca nesplnil
žiadnu z podmienok dohodnutých v článku III bod 4 a v článku VII bod 3 a 4 písomnej Zmluvy o dielo
zo dňa 19.05.2011, nenastala tak splatnosť ceny za dielo, ktoré bolo vykonané na základe písomnej
Zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2011. Z tohto dôvodu, keďže nenastala splatnosť ceny za dielo, nenastala
ani splatnosť pohľadávky žalobcu. Okresný súd svoju argumentáciu oprel o rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky č.k. 32Odo 296/2005 z 21.04.2006, sp. zn. 23Cdo 2730/2010 zo dňa 25.11.2011,
rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 1821/09 zo dňa 08.04.2010, v ktorých sa
posudzovali prakticky rovnaké prípady, ako je prejednávaný v tomto súdnom spore, pričom v týchto
prípadoch si zmluvné strany v písomných zmluvách o dielo dojednali podmienku splatnosti ceny za
dielo, spísanie protokolu o odovzdaní a prevzatí diela. Keďže táto podmienka nebola splnená, tieto súdy
v konkrétnych prípadoch dospeli k zhodnému právnemu názoru, že nedošlo v dôsledku nepodpísania
protokolu o odovzdaní a prevzatí diela ku splatnosti ceny za dielo v zmysle ust. § 548 Obchodného
zákonníka. Pokiaľ nebola splnená podmienka dohodnutá v písomnej zmluve o dielo v článkoch III a VII,
nenastala tým splatnosť ceny za dielo, ktorá skutočnosť bola dôvodom na zamietnutie časti uplatneného
nároku, ktorý je odvodený od vykonaných prác a dodávok na základe písomnej Zmluvy o dielo zo dňa
19.05.2011. Z uvedeného dôvodu preto okresný súd potom návrh na vykonanie znaleckého dokazovania
ohľadne rozsahu vykonaných prác zo zmluvy o dielo zamietol, keďže takéto dokazovanie považoval za
nadbytočné.

Čo sa týka tzv. „prác naviac\", teda prác dohodnutých nad rámec zmluvy o dielo, a to    z faktúry
č. 04/2011 a 05/2011, žalobca a žalovaný sa na pojednávaní konanom dňa 21.02.2013 dohodli, že
nepovažujú za sporné práce dohodnuté pod bodmi 10, 11, 12, 13 (faktúra 04/2011) a pod bodmi 3, 4, 9
a 1 (faktúra 05/2011). Rovnako pred súdom odsúhlasili položky z faktúr 04/2011 a 05/2011 a dohodli sa,
že celkovo fakturovaná suma z oboch faktúr je správna vo výške 3.323,72 Eur, pričom žalovaný pred
súdom predniesol, že túto sumu je ochotný žalobcovi zaplatiť. Tento prejav žalovaného okresný súd
posúdil za aplikácie ust. § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka ako uznanie záväzku. S poukazom na
uvedené skutočnosti preto rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.323,72 Eur, ktorá
suma vyplýva  z dohody medzi účastníkmi konania a bola pred súdom zo strany žalovaného uznaná
ako cena vyplývajúca z prác dohodnutých mimo zmluvy o dielo.

V ostatnej časti okresný súd žalobu zamietol argumentujúc skutočnosťou, že žalobcovi nevznikol nárok
na zaplatenie ceny diela, pretože medzi účastníkmi nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu diela tak, ako to
vyžadovalo dojednanie účastníkov článku III. bod 4 Zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2011, preto v dôsledku
neodovzdania diela dojednaným spôsobom nebol preukázaný okamih vzniku splatnosti ceny diela.
Určenie doby vzniku nároku zhotoviteľa a povinnosti objednávateľa k úhrade ceny diela odovzdáva ust.
§ 548 ods. 1 Obchodného zákonníka v prvom rade zmluve. Obchodný zákonník tak umožňuje stranám
zmluvy o dielo dohodnúť okamih vzniku práva na zaplatenie ceny nie iba vo väzbe na vykonanie diela,
ale napr. aj vo väzbe na odovzdanie diela. Okresný súd dospel k záveru, že pokiaľ zhotoviteľ neodovzdá
dielo objednávateľovi spôsobom v zmluve o dielo dojednaným, nenastane splatnosť ceny diela a
objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou ceny diela. Pokiaľ odovzdávací protokol bol podmienkou
odovzdania a prevzatia diela, nebol podpísaný objednávateľom                        a zhotoviteľom, nebolo
možné dielo považovať za odovzdané. Z uvedeného dôvodu preto vo zvyšnej časti žalobu zamietol,
keďže táto časť žaloby spočívala v úhrade prác zo zmluvy         o dielo. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov
konania okresný súd vyslovil, že s poukazom na ust. § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.



Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právneho zástupcu
v podaní zo dňa 26.03.2013, doplnenom na výzvu okresného súdu v podaní zo dňa 23.04.2013, a
to proti tej časti rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá. Uviedol, že právny základ
nároku žalobcu spočíval v nároku na zaplatenie ceny za vykonanie zatepľovacích a súvisiacich prác
na bytovom dome, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal na základe ústnej dohody a písomnej Zmluvy
o dielo zo dňa 19.05.2011. Cenu diela po vykonaní vyúčtoval faktúrou 04/2011 vo výške 8.039,41
Eur a faktúru č. 05/2011 vo výške 2.322,40 Eur. Predtým, ako uplatnil  žalobca pohľadávku súdnou
cestou, vyzval žalovaného na jej zaplatenie, pričom dňa 27.02.2012 obdržal od žalovaného odpoveď,
v ktorej uviedol, že si je vedomý neuhradenia ceny za vykonané dielo, vyúčtovanej žalovanému
faktúrami č. 04/2011 a 05/2011. Požiadal žalobcu o strpenie v súvislosti s úhradou predmetných
faktúr,                    v predžalobnej výzve jasne označených a identifikovaných, ktoré zdôvodnil
druhotnou platobnou neschopnosťou obchodnej spoločnosti JUVASTAV, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika
1822, Dolný Kubín, 026 01, IČO: 36 361 119, voči ktorej pôsobil žalovaný ako dodávateľ. Súčasne
sa za svoju platobnú neschopnosť ospravedlnil. Aj napriek tomu, že žalovaný svojim prejavom splatnú
pohľadávku voči žalobcovi uznal a za omeškanie sa ospravedlnil, žalobca bol nútený uplatniť svoju
pohľadávku súdnou cestou. V priebehu uskutočneného dokazovania a z viacerých pokusov žalovaného
o mimosúdnu dohodu bolo nepochybné, že účastníci konania vykonanie diela nepopierali, nevedeli sa
však zhodnúť na cenách jednotlivých prác vykonaných nad rámec písomnej zmluvy (teda nezhoda sa
týkala cien prác a výkonov, ktoré boli uskutočnené na základe ústnej zmluvy). Z dôvodu, že na zateplení
bytového domu okrem žalobcu pracovali ďalší zhotovitelia, účastníci sa nevedeli dohodnúť,      v akom
rozsahu zateplenie bytového domu vykonal žalobca. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 21.02.2013
sa síce žalobca so žalovaným dohodli na rozsahu a výške ceny vykonaných prác nad rámec zmluvy,
resp. na základe ústnej dohody, naďalej však medzi nimi existoval spor o tom, aký rozsah prác bol
vykonaný na základe písomnej zmluvy o dielo. Nakoľko v priebehu celého konania viedli účastníci
medzi sebou spor o tom, v akom rozsahu vykonal dielo žalobca, navrhol žalobca vykonanie dôkazného
prostriedku, a to znaleckého posudku, prostredníctvom ktorého by sa jasne preukázalo, v akom rozsahu
vykonal dielo žalobca. Znaleckému dokazovaniu predchádzalo dokazovanie výsluchom svedkov, ktorí
za pomoci zhotovenej makety bytového domu identifikovali časti bytového domu, ktoré pre žalovaného
zhotovil žalobca. Ustanovenie znalca a následné vyhotovenie znaleckého posudku by bezpochyby
prispelo k objasneniu skutkového stavu a slúžilo by ako podklad pre rozhodnutie vo veci samej. Aj
napriek tomu, že žalovaný záväzok voči žalobcovi niekoľkokrát uznal, najmä v predžalobnej výzve zo
dňa 27.02.2012, okresný súd sa prenesením dôkazného bremena na stranu uznávajúceho nezaoberal.
Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že išlo o dva druhy prác a dodávok s dvoma rozdielnymi režimami.
Žalobca dôrazne poukázal na to, že vykonával dielo zatepľovacie práce ako celok, bez ohľadu na to,
že niektoré čiastkové úkony boli vykonané na základe písomnej dohody a niektoré na základe ústnej
dohody, pretože v skutočnosti tieto práce sa prekrývali a na seba nadväzovali. Svedčí o tom i dokument
nachádzajúci sa v spise na č.l. 107 „Poníženie fakturovanej sumy Peter Lieskovský voči Juvastav, s.r.o,\",
v ktorom sám žalovaný odovzdanie diela písomne objednávateľovi, obchodnej spoločnosti JUVASTAV,
s.r.o., potvrdil. Teda, ako mohol, odovzdať objednávateľovi spoločnosti JUVASTAV, s.r.o. dielo, keď ho
ešte od žalobcu neprevzal. Čo sa týka formálneho nedostatku pri prevzatí diela, bol presvedčený, že
šikanózny výkon práva by nemal požívať ochranu súdu. Nemožno predsa uprieť nárok len z dôvodu,
že žalovaný úmyselne odmieta formálne písomným protokolom potvrdiť prevzatie vykonaného diela a
snaží sa odložiť alebo zbaviť plnenia záväzku. V tomto prípade nejde predsa o prísne zmenkové právo,
ale o živý vzťah. V priebehu prvostupňového konania boli predložené listinné dôkazy, v rámci ktorých
žalovaný nielenže svoj záväzok uznal, ale i za omeškanie sa mu ospravedlnil. Úlohou súdu bolo zistiť
medzi stranami sporný rozsah vykonaných prác, spornú cenu položiek vykonaného diela, čo bolo možné
zistiť znaleckým posudkom, keďže vizuálny rozsah vykonaných prác podľa makety medzi stranami sporu
sporný nebol. Okresný súd však žalobcov návrh na vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré by tieto
sporné skutočnosti objasnilo, zamietol. Žalobca mal za to, že súd neúplne zistil skutkový stav veci a
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Uviedol, že z obsahu listu žalovaného zo dňa 24.02.2012 nevyplýva bezvýhradné uznanie záväzku
ako nesporného, žalovaný v predmetnom liste uvádza len, že si je vedomý, že voči žalobcovi eviduje
neuhradené sumy, avšak nejde o prejav vôle s účinkami v zmysle § 323 Obchodného zákonníka.
Naviac z opatrnosti uviedol, že uznaním záväzku sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom
súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu alebo výšky nároku žalobcu. Vznik nároku žalobcu



na zaplatenie ceny za dielo si zmluvné strany v zmluve o dielo podmienili podpísaním protokolu o
prevzatí diela obidvoma zmluvnými stranami. V konaní však nebolo preukázané, že by dielo bolo
žalovanému odovzdané, alebo že by zmluvné strany podpísali protokol o jeho odovzdaní. Žalobcovi
preto nevznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo. Nesúhlasil s názorom žalobcu, ktorý
považoval rozhodnutie súdu za nesprávne, pretože bol názoru, že nemožno rozhodnúť spor, kde s
prihliadnutím na všetky okolnosti sú nároky žalobcu opodstatnené, len odkazom na formálny nedostatok
pri odovzdaní diela. Poukázal na ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý ponecháva voľbu
podmienok pre vznik okamihu práva na zaplatenie ceny diela primárne na zmluvnú úpravu účastníkov
právneho vzťahu. Vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny za dielo si žalobca a žalovaný upravili odlišne
od úpravy obsiahnutej v ust.      § 548 ods. 1 druhá veta, a to podpísaním protokolu o prevzatí diela
obidvoma zmluvnými stranami, ktorá zmluvná úprava má prednosť pred zákonnými ustanoveniami.
Nesplnenie zmluvne dohodnutej podmienky zakladajúcej vznik nároku na zaplatenie ceny za dielo
nemôže byť v žiadnom prípade považované len za „formálny nedostatok\". V konaní nebolo preukázané,
že by dielo bolo žalovanému odovzdané a ani, že by zmluvné strany podpísali protokol o jeho odovzdaní.
Preto žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie dohodnutej ceny za dielo.

Pokiaľ žalobca odvolanie odôvodnil tým, že úlohou súdu bolo najmä zistiť medzi stranami sporný rozsah
vykonaných prác a spornú cenu položiek vykonaného diela, ktorý návrh žalobcu bol okresným súdom
zamietnutý, tak v prvom rade žalovaný poukázal na skutočnosť, že ide o dva druhy prác s dvoma
rozdielnymi právnymi režimami, pričom o rozsahu prác a dodávok a ich cene na základe ústnej dohody
žalobcu a žalovaného sa zmluvné strany v priebehu konania dohodli, a preto sa táto časť pohľadávky
stala medzi účastníkmi nespornou. Druhý druh prác a dodávok bol zmluvnými stranami dohodnutý na
základe písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2011, pričom medzi účastníkmi v tejto časti nedošlo k
odovzdaniu a prevzatiu diela tak, ako to vyžadovalo dojednanie v Zmluve o dielo zo dňa 19.05.2011
v článku III bod 4 zmluvy o dielo a nenastala splatnosť ceny za dielo, v zmysle článku VII bod 3 a 4
zmluvy o dielo, a preto žalobca uplatnil voči žalovanému návrh predčasne. Rovnako odkázal na  závery
v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky. Vykonanie žalobcom navrhovaného znaleckého
posudku na určenie rozsahu diela a jeho ceny by neovplyvnilo vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny
za dielo, bolo by nadbytočné a nehospodárne, a preto postup prvostupňového súdu bol vecne správny.
Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho
konania.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu v napadnutom
výroku II/ potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13Cob/173/2013-170 zo dňa 23.09.2013 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku
účastníkom konania prostredníctvom ich právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p.
bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 08.10.2013,
na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v
spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..

V súvislosti s odvolaním žalobcu obsiahnutým v písomnom podaní zo dňa 26.03.2013 v spojení s
doplnením v podaní zo dňa 23.04.2013 krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia
ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku
viažucim sa k dotknutým výrokovým častiam, a preto v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery
odkazuje. Z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré už vyplývajú z napadnutého rozsudku
okresného súdu, a preto je postačujúce vo väzbe k odvolacím dôvodom žalovaného, aby boli uvádzané
len tie okolnosti a právne stanoviská zo strany krajského súdu ako súdu odvolacieho, ktoré sú zamerané



k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Tento postup krajského
súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. 350/09 zo dňa        08. októbra 2009, podľa
ktorého ...„odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať
izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok
(II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného
posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho
súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\".
Krajský súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, v zmysle ktorého ...
„pokiaľ v odvolacom konaní sa potvrdí rozhodnutie súdu prvého stupňa, tak odvolací súd sa v zásade
môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu\".

V ďalšom krajský súd na len zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu a k odvolacím
dôvodom žalobcu uvádza nasledovné. K námietke, že žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi uznal,
so zreteľom na predžalobnú výzvu žalobcu odvolací súd uvádza, že list žalovaného „Odpoveď na
predžalobnú výzvu\" zo dňa 24.2.2012 (č.l. 17 spisu), ktorý nadväzoval na list žalobcu zo dňa 09.02.2012
„Predžalobná výzva\" nehodnotí so záverom uznania dlhu a s účinkami vyplývajúcimi z právnej
úpravy v § 323 Obchodného zákonníka, pretože z predmetného listu len vo všeobecnosti vyplýva
oznámenie žalovaného, že ...„si je vedomý neuhradenia súm uplatňovaných Vaším klientom Štefanom
Vraštiakom...\", s vysvetlením dôvodu omeškania žalovaného a žiadosťou o strpenie v súvislosti s
úhradou predmetných faktúr, avšak výslovný prejav vôle uznať záväzok, bezpečne identifikovateľný a
odlíšiteľný od iných záväzkov, prípadne existujúcich medzi žalobcom a žalovaným tak, ako vyžaduje ust.
§ 323 Obchodného zákonníka, t.j. úkon uznania v úkone určeného záväzku nebol obsiahnutý.

K tomuto uvedenému zhodnoteniu odvolacieho súdu pristupuje i nesporná skutočnosť medzi účastníkmi
konania, zistená prvostupňovým súdom a potvrdená žalobcom v podanom odvolaní, a to vykonávanie
prác žalobcu pre žalovaného nielen z titulu písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 19.05.2011 (č.l. 4-6 spisu),
ale  prác nad rámec tejto zmluvy na základe ústnej zmluvy o dielo, ktoré zmluvné vzťahy, tak ako
správne uzavrel okresný súd, bolo potrebné posudzovať skutkovo i právne odlišným režimom. Z vyššie
uvedeného záveru, preto bola zhodnotená ako nedôvodná námietka žalobcu, že žalobca vykonával dielo
- zatepľovacie práce bytového domu ako celok, a preto nemožno uprieť nárok žalobcu len z dôvodu,
že žalovaný odmieta úmyselne formálne (písomným protokolom) potvrdiť prevzatie vykonaného diela,
s úmyslom zbavenia sa povinnosti plniť záväzok.

Z obsahu spisu, odôvodnenia napadnutého rozsudku i dôvodov odvolania žalobcu bolo zrejmé, že vo
vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela vykonaného na základe zmluvy o dielo uzatvorenej
ústnou formou, t.j. prác nad rámec zmluvy o dielo, bol medzi sporovými stranami ustálený skutkový
stav, a to rozsah a cena vykonaných prác žalobcom, vo vzťahu ku ktorým bol žalovaným pred
prvostupňovým súdom uznaný nárok žalobcu na zaplatenie ceny týchto prác, malo premietnutie do
výroku I./ napadnutého rozsudku týkajúceho sa priznaného nároku žalobcu na zaplatenie sumy 3.323,72
Eur s príslušenstvom, ktorý výrok nebol napadnutý odvolaním žalobcu.

Vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie ceny prác titulom písomnej Zmluvy o dielo zo dňa 19.5.2011
žalobca namietal nesprávne zistený skutkový stav, nevykonanie navrhnutého znaleckého dokazovania
na sporný rozsah, a tým nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k nároku žalobcu na zaplatenie
ceny vykonaného diela. S ohľadom na odvolacie námietky žalobcu a závery prvostupňového súdu išlo v
prejednávanej veci predovšetkým o posúdenie otázky, či dielo bolo žalobcom vykonané, v akom rozsahu
a či bolo žalovanému odovzdané.

Zo skutkových zistení prvostupňového súdu vyplývalo, že účastníci konania uzatvorili dňa 19.5.2011
Zmluvu o dielo (ďalej len „zmluva\"), z obsahu ktorej článku III. bod 1. vyplynul „záväzok zhotoviteľa
vykonávať zatepľovacie práce\". Doba plnenia bola dohodnutá v čl. IV zmluvy s termínom dokončenia
prác 20.08.2011. V článku VII. bod 1., 2. zmluvy sa strany dohodli na cene za vykonanie diela, ktorá bola
určená na základe vzájomnej dohody zmluvných strán, zateplenie stien 8,50 Eur/m2, demontáž, montáž
parapetných dosiek 1,66 Eur/bm, montáž vetracích mriežok 0,60 Eur/ks, kotvenie panelov šróbami 0,80
Eur/ks, montáž bleskozvodu 2,00 Eur/ks.



Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní namietal, že nemožno uprieť nárok žalobcu len z dôvodu formálneho
nedostatku pri prevzatí diela, tak odvolací súd poukazuje na dojednania zmluvných strán v Zmluve o
dielo zo dňa 19.5.2011, ktoré vo väzbe na zákonnú úpravu považoval za potrebné zacitovať.

Podľa čl. VII. bod 3. zmluvy fakturovanie je možné iba za skutočne vykonané práce v jednotlivých
mesiacoch potvrdených objednávateľom v montážnom denníku alebo v inom dohodnutom doklade.
Zhotoviteľ má právo fakturovať len na základe skutočne vykonaných, prevzatých a odovzdaný prác
objednávateľovi.

Podľa čl. III. bod 4. zmluvy o prevzatí dokončeného diela musí byť spísaný odovzdávací protokol
podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu oboma zmluvnými stranami sa
považuje za deň odovzdania.

Podľa čl. VII. bod 4. veta druhá zaplatenie konečnej faktúry je podmienené riadnym vykonaním všetkých
prác a ich úspešným odovzdaním a prevzatím.

Podľa ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v
čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok
na cenu vykonaním diela.

Podľa ust. § 554 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo
jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v
mieste ustanovenom týmto zákonom.

Podľa ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §
273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458,
459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655
ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3,           § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2,
§ 711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

Podľa ust. § 263 ods. 2 Obchodného zákonníka strany sa nemôžu odchýliť od základných ustanovení
uvedených pre jednotlivé zmluvné typy v tejto časti a od ustanovení, ktoré ustanovujú povinnú písomnú
formu právneho úkonu.

Odvolací súd uvádza, že vyššie uvedené ustanovenia § 548 ods. 1 a § 554 ods.1 Obchodného zákonníka
majú dispozitívny charakter, pretože nie sú vymenované v § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka a
druhý odsek tohto ustanovenia na ne nedopadá. To znamená, že strany sa môžu vo svojich zmluvných
dojednaniach od týchto ustanovení odchýliť, a ak tak vykonajú, má takáto dohoda účastníkov prednosť
pred zákonnou úpravou. Pokiaľ z  citovaného ustanovenia čl. III. bod 4 zmluvy vyplynulo dojednanie
zmluvných strán odlišné od dispozitívneho ust. § 548 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka,
podľa ktorého si účastníci dohodli spôsob a postup pre prevzatie a odovzdanie diela, a to spísanie
odovzdávacieho protokolu podpísaného objednávateľom a zhotoviteľom, s dôrazom na slovné spojenie
„musí byť spísaný \", potom čl. III. bod. 4 zmluvy má ten dôsledok, že k vykonaniu diela, na ktoré
ust. § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka viaže vznik práva na zaplatenie ceny diela, môže dôjsť
len spôsobom a postupom dohodnutým účastníkmi v zmluve, nie postupom a spôsobom iným, teda
ani fakticky. To znamená, že nie je možné pri absencií odovzdávacieho protokolu považovať dielo za
vykonané, odovzdané a prevzaté, a to ani na základe ďalších okolností, v danom prípade bez ohľadu
na to, či žalovaný dielo odovzdal tretej osobe, konečnému investorovi spoločnosti JUVASTAV, s.r.o.,
čomu korešponduje i znenie  čl. VII. bod 4 veta druhá  zmluvy k dohodnutej podmienke pre zaplatenie
konečnej faktúry.



Čo sa týka nároku žalobcu ako zhotoviteľa na zaplatenie žalovaných faktúr                     č. 04/2011, 05/2011
(č.l. 8, 9 spisu ) určujúcim bolo i dojednanie článku VII. bod 3. zmluvy podľa ktorého ...„fakturovanie
je možné iba za skutočne vykonané práce v jednotlivých mesiacoch potvrdených objednávateľom v
montážnom denníku alebo v inom dohodnutom doklade. Zhotoviteľ má právo fakturovať len na základe
skutočne vykonaných, prevzatých a odovzdaných prác objednávateľovi\". Teda pokiaľ v článku VII. bod
3. veta druhá zmluvy bol viazaný vznik práva žalobcu fakturovať na podmienku potvrdenia skutočne
vykonaných prác v montážnom alebo v inom dohodnutom doklade objednávateľom, bolo potrebné
primárne preukázať jej splnenie, čo žalobca v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní nedokázal.

Práve nedodržanie vyššie citovaných  zmluvných dojednaní viedlo k sporu, aký rozsah prác bol žalobcom
vykonaný na základe písomnej zmluvy o dielo. Je predsa zrejmé, že pokiaľ žalobca vystavil žalované
faktúry, k nim ako základ na vystavenie, teda vznik práva fakturovať, bol dohodnutý zápis v montážnom,
resp. inom odovzdávacom protokole a následne, v prípade konečnej faktúry, potom písomný zápis
o odovzdaní a prevzatí s podpismi obidvoch strán. Odvolací súd je toho názoru, že bolo primárne
povinnosťou žalobcu, v prípade zmluvnej dohody, ktorá má prednosť pred zákonnou úpravou, vykonať
taký právny úkon, ktorý je nezameniteľný, dostatočne určitý na to, aby bola zrejmá identifikácia prác,
ich popisu, množstva a nezameniteľnosť s inými prácami. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že takýto
úkon v zmysle dojednania článku VII. bod 3. veta druhá zmluvy, uskutočnil. Krajský súd dodáva, že
pokiaľ v zmluve o dielo bola dohodnutá cena diela odkazom na metre štvorcové, metre bežné, ďalej
cena dohodnutá za určitý tovar/ 1 ks, tak práve nevyhnutné bolo pre uplatnenie nároku žalobcu na
zaplatenie ceny tohto poskytnutého plnenia tvrdiť a preukázať skutočne vykonané metre štvorcové,
metre bežné, teda ich rozsah ako i dodanie kusov druhovo určeného tovaru. Z výsledkov dokazovania
nepochybne vyplynulo, že žalobca nepreukázal, že by právne relevantným spôsobom dielo vykonal a
odovzdal žalovanému, a to v rozsahu uvedenom vo vystavených faktúrach (ktorými bola účtovaná cena
diela nielen na základe písomnej zmluvy o dielo, ale i ústnej), čo bol základný predpoklad k tomu, aby sa
mohlo viesť dokazovanie práve o tvrdenom rozsahu vykonaného diela, resp. v rovine tvrdenia žalobcu
o rozsahu diela zodpovedajúcom údajom vo vyúčtovaných faktúrach. Ak takýto základný predpoklad
tu absentoval, teda zo strany žalobcu nebol preukázaný rozsah vykonaného diela, keď len samotné
uvedenie množstva vo faktúre nie je postačujúce vzhľadom na zmluvné dojednania, ktoré majú prednosť
pred zákonom, vyplývajúce z písomnej zmluvy o dielo, tak nebolo možné pristúpiť ani k dokazovaniu,
ktoré navrhoval žalobca. Ak žalobca v rámci konania pred súdom prvého stupňa k žalovaným faktúram
a sporným položkám poukazoval na listinné dôkazy týkajúce sa rozsahu prác odovzdaných žalovaným
investorovi a výpovede svedkov, ktorí vykonávali práce tak pre žalobcu i žalovaného, tak z týchto
dôkazných prostriedkov (ust. § 125 O.s.p.) nebolo možné ustáliť rozsah prác vykonávaných žalobcom,
keďže títo sa nevedeli presne vyjadriť obdobiu a množstvu ako i, že práce na diele vykonával i iný subjekt
(sv. L.), a žalovaný so svojou partiou. Pokiaľ žalobca určitým spôsobom nedokladoval dodanie materiálu
(kotva panelov, kotva hromozvodov), vykonanie práce v rozsahu metrov štvorcových, metrov bežných
v zmysle vystavených faktúr, konkrétne faktúry č. 05/2011 a 04/2011 neboli preukázané zápismi v
montážnom, resp. inom denníku a ani v preberacom protokole, správne potom postupoval prvostupňový
súd, pokiaľ vyslovil, že žaloba žalobcu je podaná predčasne, keďže nedošlo k splneniu podmienky pre
vznik nároku na zaplatenie ceny diela a jeho splatnosť.

V súvislosti s odvolacím dôvodom žalobcu o nevykonaní znaleckého dokazovania krajský súd uvádza,
že v podstate znalecké dokazovanie má vstúpiť do súdneho konania až vtedy, keď sa zhromaždia
potrebné skutkové okolnosti, sú zrejmé skutkové závery a možno v určitom štádiu aj právne, a len
pokiaľ nemožno odborne zodpovedať na všetky otázky, tak je namieste nariadiť znalecké dokazovanie.
Aj podľa ust. § 127 O.s.p., ak treba odborné znalosti na posúdenie skutočností, tak až potom je
možné pristúpiť k nariadeniu znaleckého dokazovania. Krajský súd v zhode s postupom okresného
súdu uvádza, že v tomto smere nebol relevantný odvolací dôvod žalobcu, pretože najskôr museli byť v
rámci dôkaznej povinnosti žalobcu preukázané základy tvrdeného nároku žalobcu, t.j. vyššie uvedený
základný predpoklad, a to preukázanie rozsahu žalobcom tvrdeného vykonania diela, k čomu nedošlo, a
preto ani nemohlo nastúpiť znalecké dokazovanie, keď samotné výpovede svedkov, čo sa týka rozsahu
vykonaného diela žalobcom vyúčtovaného oboma faktúrami, neboli postačujúce, ktorého účelom je
odborne zodpovedať na preukázané skutočnosti. Je predsa nepochybné, že znaleckým dokazovaním
by bolo možné posudzovať žalobcom tvrdený rozsah plneného diela žalovanému len v tom prípade,
ak by bolo preukázané, že žalobca zákonným spôsobom určitým jasným úkonom, a to buď zápisom v



montážnom denníku, resp. inom doklade, prípadne odovzdávacím a preberacím protokolom uskutočnil
plnenie vo vzťahu k žalovanému a až za tohto stavu by mohol znalec odborne posúdiť rozsah skutočne
plneného diela, čo žalovaný v rámci konania pred súdom prvého stupňa namietal, a to, že rozsah
žalobcom vyúčtovaných prác nezodpovedal skutočnému rozsahu vykonaného diela. Žalobcom nebol
dokázaný základný predpoklad, a to vykonanie diela v žalobcom tvrdenom rozsahu, a preto nebol
priestor na znalecké dokazovanie. K úplnosti sa k vecnej správnosti rozhodnutia okresného súdu
poukazuje na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96, podľa ktorého ...„z obsahu základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť vykonávať dôkaz,
ktoré označil účastník konania\".

Na základe vyššie uvedeného preto pokiaľ okresný súd návrhu žalobcu na nariadenie znaleckého
dokazovania nevyhovel, tak týmto postupom nedošlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu.
Nariadeniu znaleckého dokazovania nevyhnutne predchádza preukázanie skutkových okolností zo
strany žalobcu, a to relevantné preukázanie plnenia poskytnutého žalovanému, k čomu v rámci dôkaznej
povinnosti žalobcu nedošlo. Pre absenciu takto nepreukázaných skutkových okolností nemohlo nastúpiť
ani znaleckého dokazovanie, a to ani na základe výpovedí vypočutých svedkov, ktoré rieši len
odborné posúdenie veci. Znalecký posudok predsa nemôže nahradiť preukázanie skutkových okolností
žalobcom. K správnosti záverov a postupov okresného súdu krajský súd poukazuje aj na Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní
prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné
vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov
konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje
prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového
stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd
neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania predložené účastníkom konania, nemôže sama osebe
viesť k záveru o porušení jeho práv\". Súčasne krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je
činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a
s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz zhodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného
hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov     (I. ÚS 97/97)\".

V zmysle uvedeného je potrebné zo strany krajského súdu dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle
§ 132 O.s.p. je na súde, ktorý musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo.
Okresný súd podľa ust. § 132 O.s.p. postupoval. V hodnotení výsledkov dokazovania je súd slobodný.
Znamená to, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá, akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má
priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz
listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným presvedčením a hodnotiaci záver
je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Okresný súd
takýmto spôsobom postupoval, dôsledne vysvetlil svoje závery, ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov
a jeho odôvodnenie je presvedčivé. Preto netrpí žiadnou vadou, nedošlo ani k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ani k nesprávnemu posúdeniu veci. Dôkazný stav zistený súdom prvého stupňa dal spoľahlivý
a nepochybný záver pre podstatné a rozhodné skutočnosti v danej sporovej právnej veci.

Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo
ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych



skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani jedna z uvedených situácií v predmetnej
sporovej právnej veci nenastala. Na úplne a správne zistený skutkový stav za dôkaznej povinnosti
účastníkov konania primárne žalobcu, cez úpravu v § 120 ods. 1, 4 O.s.p. okresný súd aplikoval
správnu právnu normu, a to hmotné právo - Obchodný zákonník, z neho konkrétne zákonné ustanovenia
upravujúce zmluvu o dielo podľa § 536 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka pri tvrdenom
vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutého plnenia. Okresný súd prijal skutkové a právne
závery, ktorým predchádzala racionálna úvaha konajúceho súdu, vychádzajúca z priebehu konania a
stavu dokazovania, preto krajský súd nezistil dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych
skutkových a právnych zhodnotení vykonaných okresným súdom, pričom v podrobnostiach odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu z titulu aplikácie ust. § 219 ods. 2 O.s.p..

Výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne súd prvého
stupňa vychádza z ust. § 224 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého, ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti
rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151
ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e   j e   prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cb/36/2012", "guid": "f4b3eb10-f05b-424e-ad99-53cd1258712d:17ed7a90-d57c-4ce7-959c-2911f5177a40", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 350/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 1002, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fc3ccd4-297c-48de-8e85-a00c1df42c0d"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:b56612c3-303f-4c7d-b226-b794e4e75c84", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 75/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 75/96 z 16. 4. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-04-16", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.75.1996.1"}, {"guid": "ab5c2ac2-0eca-4a16-b937-f5d0f2c0dbed:136322a0-3ae8-4387-a9e4-fe9d323a048d", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cb/36/2012", "nazov": "Rozsudok pre zmeškanie Okresného súdu Bardejov sp. zn. 2Cb/36/2012 z 2. 7. 2012", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2012-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ab5c2ac2-0eca-4a16-b937-f5d0f2c0dbed:136322a0-3ae8-4387-a9e4-fe9d323a048d"}], "citovane_v": []}