Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/42/2018 z 28. 1. 2020
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. 7Sžsk/42/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:1016200575.1
Najvyšší súd | 7Sžsk/42/2018 | ECLI:SK:NSSR:2020:1016200575.1 | 2020-01-28 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 240 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3a1d699-6efd-49fa-8b19-96d3becfd2da
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:1016200575.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžsk/42/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200575
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Adamcová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1016200575.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej
a členiek senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci žalobcu:
F. V., nar. X. T. XXXX, bytom E., zast. JUDr. Františkom Turákom, bytom Rumunská 7, Bratislava,
korešpondenčná adresa P.O.BOX 1, 830 05 Bratislava 35, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie,
so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.
22448-2/2016-BA zo dňa 3. februára 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 7. decembra 2017 č. k. 1S/69/2016-56, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 7. decembra 2017 č. k. 1S/69/2016-56  z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie pred správnym súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) právoplatným rozsudkom č. k.
1S/69/2016-56 zo dňa 7. decembra 2017 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovanej č. 22448-2/2016-BA zo dňa 3. februára 2016 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“),
ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 700-0218025015-
GC04/15 zo dňa 5. augusta 2015, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) deviaty bod a § 240 zák. č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“)
bolo samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobcovi predpísané penále v sume 3.565,28 eur za obdobie
mesiacov január 2004 až december 2008 vypočítané z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné
poistenie, poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len „poistné a príspevky“) vo výške 0,05 % z
dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná
suma zaplatená v hotovosti, pričom toto rozhodnutie bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené dňa
20. novembra 2015.

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že jeho úlohou v zmysle podanej žaloby bolo posúdiť,
či žalovaná postupovala správne, keď žalobcovi napadnutým rozhodnutím predpísala za obdobie
mesiacov január 2004 až december 2008 penále v sume 3.565,28 Eur, či penále za obdobie od januára
2004 do januára 2006 nebolo premlčané a či žalovaná nemohla žalobcovi penále odpustiť.



3. Z obsahu súdneho a administratívneho spisu mal súd nesporne preukázané, žalobcovi ako
samostatne zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa
01.07.2003. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť,
keď nepodal prihlášku - Registračný list fyzickej osoby k 01.07.2003. Preto Sociálna poisťovňa pobočka
Bratislava rozhodla o vzniku povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu
odo dňa 01.07.2003, rozhodnutím č. 700-0220019622-GC09/2009 zo dňa 19.08.2009. Následne
Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava žalobcovi predpísala poistné za obdobie rokov 2004 až 2008,
a to rozhodnutím z 24.11.2009.

4. Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať.
Poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu a
poistné je splatné do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za
ktorý sa platí poistné (§ 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 zákona) a túto svoju povinnosť si
žalobca voči žalovanej, t.j. zaplatiť poistné riadne a včas, jednoznačne nesplnil. Poistné zaplatil až na
základe vykonanej exekúcie, t. j. oneskorene, čo bolo nesporne preukázané aj z prílohy prvostupňového
rozhodnutia. Žalobca ani výšku predpísaného poistného a ani obdobie omeškania žalobcu s úhradou
dlžného poistného nerozporoval.

5. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súd dospel k záveru, že žalovaná postupovala správne,
keď žalobcovi napadnutým rozhodnutím penále predpísala podľa ust. § 240 zák. o sociálnom poistení,
pri zohľadnení ust. § 240 ods. 2 cit. zákona, keď vypočítané penále prevyšujúce dlžnú sumu poistného a
príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie, krátila o túto prevyšujúcu sumu
a penále predpísala  v sume 3.565,28 Eur. Žalobca namietal, že žalovaná nesprávne vypočítala penále,
pričom túto svoju námietku nijako nešpecifikoval, neuviedol v čom je vypočítané penále nesprávne, ani
či táto námietka sa týka dĺžky omeškania žalobcu, respektíve výšky dlžného poistného. V tejto súvislosti
správny súd uviedol, že ust. § 240 ods. 1 zákona o sociálnom poistení stanovuje percentuálnu výšku
penále, ktoré predpíše sociálna poisťovňa tým osobám, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, a to vo
výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na
starobné dôchodkové sporenie do dňa, kedy bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne.
Takto vypočítané penále je zrejmé aj z prílohy prvostupňového rozhodnutia. Keďže vypočítané penále
presiahlo výšku dlžnej sumy predpísaného poistného, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava správne
postupovala v zmysle ust. § 240 ods. 2 zákona o sociálnom poistení keď žalobcovi predpísala penále
len do výšky dlžnej sumy poistného. Krátené penále o prevyšujúcu sumu dlžného poistného je tiež
nesporne preukázané z prílohy k prvostupňovému rozhodnutiu. A preto súd uvedenej námietke nemohol
prisvedčiť.

6. Správny súd neprisvedčil ani žalobcovej námietke o nedostatočnom zistení skutočného stavu veci,
lebo žalovaná skutkový stav zistila dostatočne presne a určite, čo vyplýva nielen z napadnutých
rozhodnutí, ale aj z celého administratívneho spisu. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že penále za
obdobie január 2004 až  január 2006 je premlčané, nakoľko  ust. § 147 ods. 2 zák. o soc. poistení o
poistnom platí primerane na penále, žalovaný postupoval správne, keď na premlčanie penále aplikoval
ust. § 147 ods. 2 zák. o soc. poistení o poistnom. Keďže žalobca nesplnil podmienku premlčania
práva predpísať poistné v zmysle ust. § 147 ods. 2 zák. o sociálnom poistení, v zmysle ktorého právo
predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť v ust. § 228 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, čo žalobca nesplnil, k 01.07.2003 sa v zmysle ust. § 228 ods. 1 cit. zákona neprihlásil na
nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, preto právo sociálnej poisťovne predpísať penále sa
nemohlo premlčať. V konaní bolo rovnako preukázané, že žalobca svoju prihlasovaciu povinnosť podať
prihlášku do poistenia nesplnil ani dodatočne, preto nemožno vzhliadnuť ani na desaťročnú premlčaciu
lehotu od splatnosti poistného v zmysle právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7 Sžso/16/2011 zo dňa 15.12.2011.

7. K odpusteniu penále na námietku žalobcu správny súd uviedol, že bez splnenia podmienok
stanovených v ust. § 293bl ods. 1 zákona o sociálnom poistení (za zaplatenie dlžného poistného za
obdobie pred 01.01.2010 do 31.04.2010) Sociálna poisťovňa nemôže odpustiť povinnosť zaplatiť penále.
Žalobca tieto podmienky nesplnil, pretože za všetky mesiace sporného obdobia zaplatil poistné až
po 30.04.2010. Zákon o sociálnom poistení neobsahuje žiadne liberalizačné ustanovenie vo vzťahu k



odpusteniu povinnosti zaplatiť penále, preto nie je možné odpustiť túto povinnosť na základe nepriaznivej
finančnej, či zdravotnej situácie odvádzateľa poistného.

8. Podľa názoru súdu sa žalovaná vysporiadala so všetkými žalobcovými námietkami, napadnuté
rozhodnutie je dostatočne odôvodnené, má všetky zákonom predpísané náležitosti a je z neho zrejmé na
základe akej správnej úvahy žalovaná dostala k právnemu záveru. Zaoberala sa aj s námietkou žalobcu
týkajúcou sa doručovania prvostupňového rozhodnutia.  Žalovaná napadnuté rozhodnutie doručovala
na adresu žalobcu E. (adresa uvedená v Prihláške do poistenia ako samostatne zárobkovo činná
osoba, ktorú Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, prijala od žalobcu 05.08.1992 a 29.01.1993 a
aj v Registračnom liste FO - prihláška zo dňa 17.08.2015), zásielka sa vrátila s poukazom „adresát
neznámy“. Aj z novej zistenej adresy žalobcu B. sa zásielka vrátila ako „zásielka neprevzatá v odbernej
lehote“. Podľa názoru súdu touto otázkou nebolo ani dôvodné sa zaoberať, pretože žalovaná po
zistení, že žalobca je zastúpený na základe splnomocnenia zo dňa 15.12.2010 JUDr. Františkom
Turákom akceptovala žalobcovu námietku nesprávneho doručenia prvostupňového rozhodnutia a za
deň doručenia prvostupňového rozhodnutia uznala deň 20.11.2015, kedy právny zástupca napadnuté
rozhodnutie osobne prevzal. Uvádzaný postup žalovanej preto nemohol žalobcu ukrátiť na jeho právach
a bol v jeho prospech.

9. Ďalej žalobca v podanej žalobe namietal aj nezákonnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 19.08.2009
č. 700-0220019622-GC09/2009 - ktorým Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodla o vzniku
povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia žalobcu ako samostatne zárobkovo
činnej osoby dňa 01.07.2003 - pretože toto rozhodnutie mu nebolo účinne doručené z dôvodu jeho
zdržiavania sa v zahraničí. V súvislosti s touto námietkou krajský súd uviedol, že zákon pripúšťa, aby pri
preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
správny súd na návrh žalobcu v zmysle ust. § 27 ods. 1 veta prvá SSP posúdi i zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané
rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné
a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom
podľa § 6 ods. 2. V tejto súvislosti  krajský súd konštatoval, že o takéto rozhodnutie v preskúmavanej veci
nejde. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zo dňa 19.08.2009 č. 700-0220019622-
GC09/2009 žalobca osobne prevzal dňa 27.08.2009, odvolanie voči nemu nepodal a preto nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.09.2009.

10. Správny súd zdôraznil, že prvostupňové rozhodnutie, voči ktorému bolo možné podať opravný
prostriedok z dôvodu, že opravný prostriedok voči nemu nebol podaný nadobudlo právoplatnosť, a preto
nie je konečným rozhodnutím vo veci samej a ako také je vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle ust.
§ 7 písm. a) SSP.  Tiež  poznamenal, že správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia sa musí v zmysle
ust. § 181 ods. 1 SSP podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy,
pričom zmeškanie tejto lehoty  v zmysle ust. § 181 ods. 4 SSP nemožno odpustiť.

11. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k právnemu záveru totožnému so záverom
orgánu verejnej správy a konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú
zrušenie napadnutého rozhodnutia. Žalobca ani dodatočne v súdnom konaní predloženými čestnými
vyhláseniami nespochybnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia a súd nezistil takú vadu, ktorá by mohla
mať za následok zmenu napadnutého rozhodnutia. Postup žalovanej, ako aj preskúmavané rozhodnutie
bolo v súlade so zákonom, nevybočilo zo zákonného rámca a úsudok orgánu verejnej správy je v súlade
s logickým a racionálnym uvažovaním. Súd preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

12. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi súd
právo na náhradu trov konania nepriznal, keď základným predpokladom priznania náhrady trov konania
je vecný úspech v konaní.

II.
Kasačná sťažnosť

13. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský
súd odňal jeho právnemu zástupcovi možnosť konať pred krajským súdom, ktorý   nemal v predmetnej



veci rozhodnúť na pojednávaní dňa 7. decembra 2017, ktorého sa zo zdravotných dôvodov jeho
právny zástupca nemohol zúčastniť. Mal  za to, že zo strany krajského súdu došlo k porušeniu
princípu spravodlivého procesu a v tejto súvislosti poukázal na to, že Ústavný súd SR už uviedol, že
„Predpokladom uplatnenia práva na spravodlivý proces, ktoré sa zaručuje čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, je nezávislosť a nestrannosť súdu. Formuláciou uvedenou v
čl. 46 ods. 1 ústavodarca v základnom právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo
sfére práva na súdnu ochranu správnym režimom súdnej ochrany podľa Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd“ (II. ÚS 71/97. Nález z 15.10.1988. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu Slovenskej republiky 1988, s. 424).

14. Žalobca zastával  názor, že sudca by mal poskytnúť dostatočné záruky, aby sa vylúčili akékoľvek
pochybnosti o subjektívnom prístupe pri prerokovaní a rozhodnutí vo veci. Nesprávny postup videl v
ľubovoľnom postupe senátu krajského súdu, predovšetkým predsedníčky senátu vo vzťahu k právnemu
zástupcovi žalobcu, ako aj z hľadiska jej správania sa voči žalobcovi. Z tohto pohľadu bola nestrannosť
senátu krajského súdu vystavená oprávneným pochybnostiam. Nebola uplatnená teória zdania, podľa
ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký objektívne javiť v očiach strán.

15. Žalovaná podľa žalobcu od samého začiatku porušila mravné vzťahy a morálku, s čím sa krajský
súd vôbec nezaoberal. Krajský súd nepovažoval za potrebné vysporiadať sa s týmito otázkami, pretože
mal za to, že práve  slušné dobré a mravné vzťahy, ako aj morálka sa stali tabu v rámci nesprávneho
úradného postupu a rozhodovania žalovanej v tejto veci, a to od samého začiatku. Žalovaná uviedla
žalobcu do omylu, keďže raz mu oznámili, že sa musí prihlásiť, a potom mu povedali, že môže byť aj
samoplatcom.

16. Ďalším dôvodom kasačnej sťažnosti bola skutočnosť, na ktorú žalobca poukazoval už od počiatku,
že prvostupňové rozhodnutie nemohlo dňa 26. septembra 2015 nadobudnúť právoplatnosť, keďže sa
v tomto termíne nachádzal mimo územia Slovenskej republiky, pričom kópiu tohto rozhodnutia prevzal
jeho právny zástupca až dňa 20. novembra 2015 osobne v pobočke žalovanej.

17. Spornou bola podľa žalobcu  aj skutočnosť, že žalovaná vydala rozhodnutie o penále za obdobie
roku 2004 až v roku 2015, keď jej nič nebránilo vydať toto rozhodnutie už v roku 2005, čím by sa predišlo
ďalším penále za ďalšie obdobia.

18. Podľa názoru žalobcu napadnutý rozsudok nie je objektívny, presvedčivý a ani spravodlivý. Senát
krajského súdu podcenil otázky spojené s podstatou veci, keď prezentoval záujmy žalovanej.

19. Napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný aj pre jeho nezrozumiteľnosť ohľadne výpočtu výšky
penále, keď sa ani nevykonala žiadna kontrola správneho výpočtu jeho výšky.

20. Krajský súd neuviedol v odôvodnení rozsudku zrozumiteľne, ktoré skutočnosti mal za preukázané
a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, keďže nezobral do úvahy viaceré dôkazy,
ktoré predložil žalobca a ktoré sa nachádzajú v spise (čestné vyhlásenia), ktoré bezdôvodne žalovaná
považuje za bezvýznamné; taktiež krajský súd neuviedol, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov,
prečo nevykonal ďalšie dôkazy a taktiež neuviedol aký učinil záver o skutkovom stave a ako vec
posúdil po právnej stránke. Z týchto dôvodov je podľa názoru žalobcu rozsudok krajského súdu
nepreskúmateľný.



21. Rozsudok krajského súdu je nepreskúmateľný aj z toho dôvodu, že právny zástupca žalobcu chcel
predložiť ďalšie dôkazy, k čomu nemohlo dôjsť, pretože mu v tom bránil jeho zdravotný stav; nemohol
chodiť s chôdzou má značné problémy, o čom má početné lekárske správy. Z toho vyplýva, že krajský
súd nemal rozhodnúť, ale mal odročiť pojednávanie na dobu neurčitú.

22. Z horeuvedených dôvodov žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok
Krajského súdu v Bratislave zo dňa 7. decembra 2017 č. k. 1S/69/2016-56 zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.



III.
Vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti

23. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že žalobca vznáša totožné námietky, ku ktorým
sa už vyčerpávajúcim spôsobom vyjadrila, pričom napriek obsiahlym vysvetleniam žalobca opakovane
rozporuje tie isté skutočnosti.

24. Žalovaná zotrvala na právnom názore, že penále za sporné obdobie bolo žalobcovi predpísané
v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý v §
24 ukladá Sociálnej poisťovni povinnosť, nie možnosť, predpísať odovzdávateľovi poistného penále za
neodvedenie poistného včas, správnej sume, resp. za neodvedenie poistného vôbec. Zdôraznila, že
zákon o sociálnom poistení v žiadnom zo svojich ustanovení neukladá Sociálnej poisťovni lehotu, v
ktorej je povinná penále predpísať.

25. Keďže žalobca, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba, poistné za sporné obdobie preukázateľne nezaplatil v súlade s § 143 ods. 1
zákona o sociálnom poistení bola Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, podľa ustanovenia § 240 ods.
1 zákona o sociálnom poistení povinná penále predpísať. V prípade, ak by žalobca plnil svoje odvodové
povinnosti voči Sociálnej poisťovni v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o sociálnom poistení,
nevznikli by právne skutočnosti podmieňujúce predpísanie penále. Pri predpísaní penále vychádzala
Sociálna poisťovňa z dlžnej sumy poistného za sporné obdobie, ktoré žalobca uhradil po lehote splatnosti
poistného. Keďže takto vypočítaná suma penále presiahla výšku dlžnej sumy poistného za sporné
obdobie, Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, postupovala v zmysle § 240 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení a žalobcovi predpísala penále len do výšky dlžnej sumy poistného.

26. Žalovaná poukázala tiež na to, že žalobca v kasačnej sťažnosti opätovne uvádza, že ho Sociálna
poisťovňa svojim konaním uviedla do omylu, avšak toto svoje vyjadrenie bližšie nekonkretizuje. Dopĺňa
len, že ho Sociálna poisťovňa informovala, že je povinný prihlásiť sa na povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, ale že rovnako môže byt' aj samoplatcom. Uvedená informácia
sa zakladá na pravde, pretože zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení. Dobrovoľne
poistená fyzická osoba a samostatne zárobkovo činná osoba sú rôzni platitelia poistného. Kým povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká,
resp. zaniká priamo zo zákona, naproti tomu dobrovoľné poistenie fyzickej osoby je prejavom vôle
fyzickej osoby byť dobrovoľne zúčastnený na jednotlivých poisteniach. Prihlásením sa na dobrovoľné
poistenie v zmysle § 23 zákona o sociálnom poistení, ale vzniká tejto fyzickej osobe (ako dobrovoľne
poistenej osobe) povinnosť odvádzať poistné včas (v lehote splatnosti poistného) a v správnej sume
z určeného vymeriavacieho základu, v príslušnej percentuálnej sadzbe v zmysle zákona o sociálnom
poistení. Táto odvodová povinnosť zaniká fyzickej osobe iba dňom odhlásenia sa z dobrovoľného
poistenia, a to najskôr odo dňa podania Registračného listu fyzickej osoby - odhlášky (nie skôr).

27. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná akceptovala námietku žalobcu, týkajúcu sa nesprávneho
doručovania prvostupňového rozhodnutia číslo: 700-0218025015-GC04/15 zo dňa 5. augusta 2015
už v rámci odvolacieho konania, považovala opakované rozporovanie danej skutočnosti za absolútne
neopodstatnené a nemajúce vplyv na zákonnosť  preskúmavaného rozhodnutia  číslo: 22448-2/2016-
BA zo dňa 3. februára 2016.

28. Pokiaľ žalobca žiadal konajúci súd o spravodlivé rozhodnutie vo veci, žalovaná uviedla, že právo
sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva, pričom platí, že normy verejného práva
sú kogentného charakteru, t.j. sú prikazujúce a zakazujúce, čo znamená, že od príslušnej právnej
normy sa nemožno odchýliť, ak to zákonná úprava neumožňuje. Z uvedeného dôvodu je Sociálna
poisťovňa povinná striktne dodržiavať v aplikačnej praxi ustanovenia zákona o sociálnom poistení v
znení neskorších predpisov a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou
ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Podľa právneho názoru Sociálnej
poisťovne princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je
potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely. Sociálna poisťovňa pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby
takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako.



29. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/80/2014
zo dňa 31. mája 2016, z ktorého taktiež vyplýva, že „... právne normy odvetvia sociálneho práva
sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v
individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva
tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť
spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva,
tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti.“ Najvyšší súd Slovenskej
republiky ďalej uvádza, že „... idea aplikačnej spravodlivosti prezentovaná krajským súdom nepochybne
vedie nie k extenzívnemu ale k extrémnemu poňatiu výkladu práva bez prihliadnutí na teóriu formálnej a
etickej, resp. distributívnej a redistributívnej (procedurálnej) formy spravodlivosti (viď právne teoretické
závery obsiahnuté v starogréckych modeloch spravodlivosti alebo v dielach Johna Rawlsa, Dworkina
či Cohena),  kedy by výsledok aplikácie práva výslovne záležal iba na individuálnom zložení orgánu
súdnej moci. Toto by nepochybne malo dopad na popretie ústavného princípu predvídateľnosti práva a
k potlačeniu právnej istoty, ako hlavnej funkcie objektívneho práva.“ Predmetným rozsudkom Najvyšší
súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 306/2013-36 zo dňa
18. júna 2014, v ktorom krajský súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pretože rozhodnutia sú
zjavne nespravodlivé a žalobca bol nimi ukrátený na svojich právach tak, že žalobu zamietol.

30. Žalovaná uviedla, že pri predpísaní penále postupovala v súlade so zákonom o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov, pričom konala len v medziach predmetného zákona. V žiadnom prípade
pri vydaní napadnutých rozhodnutí neprekročila právomoci, ktoré jej dáva citovaný zákon.

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná  navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/69/2016-56  zo dňa 7. decembra
2017 ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Posúdenie veci kasačným súdom

32. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 452 ods. 1
SSP v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti   a po zistení, že kasačnú sťažnosť
podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP), preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) dospel k záveru,
že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech.

33. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.
Rozsudok bol verejne vyhlásený  29. januára  2020 (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP).

34. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského
súdu.

35. Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
napadnutého rozhodnutia krajského súdu.

36. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je
dôvodná.

37. Podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil
účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci alebo sa
odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.

38. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.



39. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo žalobcovi
predpísané penále.

40. Podľa § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase,  fyzickým osobám a
právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré
neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas
alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy
za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie
do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v
hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje inak.

41. Podľa § 240 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., predpísané penále podľa odseku 1 nemôže presiahnuť
dlžnú sumu poistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie za kontrolované obdobie.
Sociálna poisťovňa penále nepredpíše, ak penále za kontrolované obdobie nie je vyššie ako 3,32 eura.

42. Podľa § 147 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo
dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

43. Podľa § 147 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená
povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b).

44. Podľa § 241 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z., na pokuty a na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6
a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.

45. Podľa § 228 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010  samostatne
zárobkovo činná osoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie
najneskôr do ôsmich dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do ôsmich dní od ich
zániku.

46. Podľa § 228 ods. 6 zák. č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2008 (od 1. januára
2010 ide o § 228 ods. 7) samostatne zárobkovo činná osoba je povinná plniť povinnosti podľa odseku
3 na tlačive, ktorého obsah určí Sociálna poisťovňa.

47. Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 700-0213143509- GC04/09 zo dňa 24.
novembra 2009 predpísala žalobcovi dlžné poistné za obdobie január 2004 až december 2008 v celkovej
sume 4.713,50 eur. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 31. decembra 2009, pričom žalobca
predpísané dlžné poistné včas neuhradil.

48. Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bolo
potvrdené prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorým podľa § 178 ods. 1
písm. a), deviaty bod a § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. žalobcovi predpísala penále z dlžnej sumy poistného
v sume 3.565,28 eur za obdobie mesiacov január 2004 až december 2008 vo výške 0,05 % z dlžnej
sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa, keď bola dlžná suma
zaplatená v hotovosti.

49. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať rozhodnutie žalovanej a konanie tomuto rozhodnutiu
predchádzajúce, pričom nebolo jeho úlohou skúmať rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka
Bratislava o predpísaní dlžného poistného žalobcovi, na základe čoho sa kasačný súd ako ani správny
súd nemohli zaoberať namietaným nedoručením predmetného rozhodnutia.

50. V konaní nebolo sporným, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba povinná odvádzať
poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové
sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, poistné a príspevky
neodviedol včas za obdobie od januára 2004 do decembra 2008  v celkovej výške 4.713,50 eur. Dlžné
poistné mu bolo predpísané samostatným rozhodnutím pobočky žalovanej v Bratislave zo dňa 24.
novembra 2009, ktoré právoplatnosť nadobudlo dňa 31. decembra 2009. V konaní tiež nebolo sporným,
že dlžné poistné bolo uhradené až v dňoch 22. septembra 2010 a 17. januára 2011. Žalovaná  predpísala



žalobcovi penále vo výške  0,05 % z dlžnej sumy poistného za každý deň omeškania, celkovo vo výške
3.565,28 eur.

51. Žalobca, ktorý namietal, že žalovaná mu predpísala penále v nesprávnej výške, nekonkretizoval v
akom rozsahu a s poukazom, na ktoré skutočnosti či zákonné ustanovenia sa domnieva, že predpísané
poistné je neprimerané. Kasačný súd v zhode s názorom krajského súdu konštatuje, že žalovaná s
poukazom na § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. správne pristúpila k predpísaniu penále, ktorého
celková výška zodpovedá aj ustanoveniu § 240 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. a nepresahuje dlžnú sumu
poistného a príspevkov za kontrolované obdobie.

52. V súvislosti s námietkou žalobcu, týkajúcou sa nezrozumiteľnosti výpočtu penále kasačný súd
uvádza, že ustanovenie § 240 zák. č. 461/2003 Z. z. presne vymedzuje kedy a komu je Sociálna
poisťovňa povinná penále predpísať, spôsob výpočtu penále a výšku penále (percentuálnu sadzbu),
pričom z ods. 2 tohto ustanovenia vyplýva, že predpísané penále nemôže presiahnuť dlžnú sumu
poistného. Na výpočet penále má rozhodujúci vplyv výška poistného zaplateného po dátume splatnosti
poistného, dátum splatnosti poistného, dátum zaplatenia poistného a následne zistený počet dní
omeškania. Akékoľvek iné skutočnosti nemožno zohľadniť. Preto je právne irelevantné, kedy pobočka
Sociálnej poisťovne pristúpi k predpísaniu penále rozhodnutím.

53. Výška penále, vypočítaná podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. podľa ustanovenia §
240 ods. 2 cit. zákona nemôže presiahnuť dlžnú sumu poistného za kontrolované obdobie. Ustanovenie
§ 240 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. predstavuje právnu ochranu poistenca v tom smere, aby mu nebola
predpísaná vyššia suma penále, ako bola dlžná suma poistného. Z uvedeného vyplýva, že Sociálna
poisťovňa môže predpísať penále len do výšky dlžnej sumy poistného (istiny), nie viac. Ak výška penále,
vypočítaná podľa ustanovenia § 240 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. nepresiahne dlžnú sumu poistného, tak
penále možno predpísať v tejto vypočítanej výške, ale ak presiahne dlžnú sumu poistného, tak penále
možno predpísať len do výšky istiny.

54. Kasačný súd poukazuje tiež na tú okolnosť, že na výšku prípadného penále má rozhodný vplyv
sám povinný subjekt, nakoľko on sám ovplyvňuje deň úhrady dlžného poistného a príspevkov, čo má
priamy vplyv na obdobie omeškania, a tým aj na výšku penále. Tak ako v prípade omeškania s plnením
peňažného záväzku v súkromnoprávnych, obchodnoprávnych či obdobných vzťahoch nastupuje inštitút
úrokov z omeškania, v prípadoch nesplnenia určitej konkrétnej povinnosti ustanovenej zákonom (resp.
v prípade omeškania s jej plnením) nastupuje inštitút penále ako obdobný a legitímny peňažný postih,
čoho si žalobca mohol a mal byť vedomý. V uvedenom kontexte preto neobstojí obrana žalobcu, že
penále mu malo byť predpísané skôr. Na trvanie povinnosti žalobcu uhradiť penále za celkové obdobie
omeškania (nepresahujúce výšku dlžného poistného za kontrolované obdobie) nemá vplyv komunikácia
žalobcu so žalovanou ohľadom povinnosti prihlásiť sa, resp. o možnosti byť samoplatcom, ktoré by malo
vplyv na rozhodovanie súdu o žalobe voči predpísanému dlžnému poistnému, keď žalobca takúto žalobu
nepodal, a predmetné rozhodnutie je právoplatné.

55.  Pokiaľ žalobca namietal premlčanie práva na predpísanie vyššie uvedeného penále, správny súd
uvádza, že žalovaný správne pri vyporiadaní sa s touto námietkou žalobcu vychádzal z § 147 ods. 1 a
2 zák. č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho
splatnosti, avšak toto právo sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1
a § 231 ods. 1 písm. b). Vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia sa podľa § 241 ods. 1 zák. č.
461/2003 Z. z. na pokuty a penále vzťahujú aj ustanovenia § 147 o poistnom primerane. Preto námietka
premlčania penále vznesená žalobcom nebola relevantná s poukazom na nesplnenie si povinnosti podľa
§ 228 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z.

56. K námietke žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie nemohlo dňa 26. septembra 2015 nadobudnúť
právoplatnosť, kasačný súd poukazuje na odsek 54 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského
súdu, pričom má za to, že tento sa s predmetnou námietkou žalobcu riadne a dostatočne vysporiadal.

57. Pokiaľ žalobca namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku neuviedol, ktoré skutočnosti má za
preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, keďže nezobral do úvahy dôkazy predložené
žalobcom, t.j. čestné vyhlásenia, kasačný súd uvádza, že čestné vyhlásenia sa týkali doručovania
rozhodnutí žalovanou, pričom s otázkou doručovania sa krajský súd dostatočne vysporiadal.



58. K námietke žalobcu o odňatí možnosti konať pred súdom a nemožnosti zúčastniť sa pojednávania
jeho zástupcom pre zdravotné problémy, kasačný súd poukazuje na obsah súdneho spisu a na zápisnicu
o pojednávaní zo dňa 7. decembra 2017, z ktorých vyplýva, že predvolanie na pojednávanie bolo
zástupcovi žalobcu doručené dňa 11. novembra 2017,  pričom ten svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania. Sám žalobca na pojednávaní uviedol, že
nemá vedomosť prečo sa jeho zástupca nedostavil na pojednávanie. Krajský súd vyhlásil uznesenie,
že v zmysle § 114 SSP bude pojednávať v neprítomnosti zástupcu žalobcu. Následne bol vyhlásený
rozsudok a pojednávanie bolo skončené o 09:15 hod. Z  úradného záznamu krajského súdu vyplýva, že
o 09:40 hod. sa dostavil zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu,
že zaspal. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to, že svojho zástupcu si vybral sám žalobca, a
preto skutočnosť, že jeho zástupca sa bez ospravedlnenia nedostavil na pojednávanie nemôže byť na
ťarchu súdu. V prípade ak bolo pojednávanie nariadené so začiatkom o 09:00 hod., nebolo povinnosťou
krajského súdu čakať so začiatkom pojednávania na moment dostavenia sa zástupcu žalobcu, pričom
sám žalobca uviedol, že nemá vedomosť, prečo sa jeho splnomocnený zástupca nedostavil, keď sa
dohodli, že v budove súdu  sa stretnú o 08:30 hod. Krajský súd nemohol mať vedomosť o tom, že
zástupca žalobcu sa dodatočne dostaví, pričom ak už bol rozsudok vyhlásený, krajský súd bol ním
viazaný.

59. Za odňatie možnosti konať pred súdom sa považuje taký chybný procesný postup súdu, ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu zákon priznáva za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Kasačný súd v prejednávanej veci takéto pochybenie
nevzhliadol, a preto nemožno vyhodnotiť túto námietku žalobcu ako náležitú.

60. V kontexte vyššie uvedeného potom tvrdenia o odňatí možnosti konať, o spochybnení nestrannosti
krajského súdu, o absencii zásad slušného a dobrého správania, ako aj o nemožnosti predloženia
ďalších dôkazov vzhľadom na to, že zástupca žalobcu sa výlučne z vážnych zdravotných dôvodov na
pojednávaní dňa 7. decembra 2017 nemohol zúčastniť, pretože nemohol chodiť, o čom má početné
lekárskej správy a o čom mal senát krajského súdu vedomosť - vyznievajú zavádzajúco a kasačný súd s
poukazom na vyššie uvedené, ich pre účely  posúdenia zákonnosti napadnutého rozhodnutia považoval
za právne irelevantné.

61. Kasačný súd na záver dodáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR
vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré
majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o
tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces.

62. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s
prihliadnutím na ustanovenie § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od
logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych
noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre
vyslovenie výroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.

63. Kasačný súd zároveň uvádza, že „Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie
je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa
už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,
čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou,
že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania  (uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 z 8. marca 2017).

64.  Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť
žalobcu ako nedôvodnú zamietol.



65. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 v spojení  s § 467 ods. 1
SSP  tak, že účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko sťažovateľ nebol
úspešný a dôvod pre priznanie náhrady trov konania žalovanej nezistil.

66. Tento rozsudok kasačného súdu bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.