{"guid": "08a030ea-a6e7-4005-8357-87111e79644d:ff6693ee-db8a-4a66-a068-e8849be9c921", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5812207495.2", "spisova_znacka": "10Co/558/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/558/2014 z 25. 3. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 25. marca 2015, sp. zn. 10Co/558/2014, ECLI:SK:KSZA:2015:5812207495.2", "identifikacne_cislo": "5812207495", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Marta Kucbelová", "sudca_id": 50, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marta-kucbelova-50", "datum_vydania": "2015-03-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spoluvlastníctvo"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ff6693ee-db8a-4a66-a068-e8849be9c921", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5812207495.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5812207495.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2015:5812207495.2/text", "citacie_n": 4, "text": "Súd: Krajský súd Žilina\nSpisová značka: 10Co/558/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 5812207495\nDátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová\nECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812207495.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Pauerovej\na členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľov: 1/ X. Q., rod.\nN., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., K. č. XXX/XX, 2/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y., E. K. č. XXX, 3/\nB. L., rod. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Y. Y. č. XXX/XX, 4/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., Y. Y.\nč. XXX/XX, všetci navrhovatelia právne zastúpení JUDr. Michaelou Pagáčikovou, advokátkou so sídlom\nE. Q., I. XXXX, proti odporcovi: Ing. J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., T. č. XXX/XX, právne zastúpený\nMgr. Igorom Paliderom, advokátom so sídlom O., Q. II. č. XXX, v konaní o zrušenie a vyporiadanie\npodielového spoluvlastníctva, na základe odvolania navrhovateľov 1/ až 4/ a odporcu proti rozsudku\nOkresného súdu Námestovo č.k. 8C/188/2012-193 zo dňa 14. apríla 2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nRozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e  vo výrokoch (I. a II.) o zrušení a rozdelení podielového\nspoluvlastníctva.\n\nRozsudok okresného súdu   m e n í   vo výroku o trovách prvostupňového konania tak, že odporca je\np o v i n n ý  zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľom 1/ až 4/ trovy konania v sume 450 eur na\núčet právnej zástupkyne navrhovateľov, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\n\nNáhradu trov odvolacieho konania účastníkom   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom okresný súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k\nnehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci Hruštín, k.ú. X., zapísanej na Okresnom úrade Námestovo,\nkatastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX ako parcela C-KN č. 243/102 orná pôda o výmere\n76 m2.  Následne, zohľadniac skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi nedošlo k dohode o vyporiadaní\npredmetu ich spoluvlastníctva a rešpektujúc záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového\nspoluvlastníctva, konštatoval, že sporný pozemok je reálne deliteľný. V tejto spojitosti za zásadné\npovažoval, že hoci sa podľa výpisov z listu vlastníctva dotknutý pozemok nachádza mimo zastavaného\núzemia obce a je vedený ako orná pôda, predmetné údaje možno považovať v súlade s § 70 ods. 1\nzákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností za hodnoverné, iba ak sa nepreukáže opak. Ten je\npritom preukázaný skutočnosťou, že za zastavané územie obce sa podľa § 11 ods. 5 písm. e) zákona\nč. 50/1976 Zb. považuje nielen súvisle zastavané územie, ale aj územie určené na zastavanie. Podľa\npotvrdenia obce Hruštín zo dňa 26.04.2013 je pritom sporný pozemok spolu s ďalšími susediacimi\npozemkami určený na výstavbu rodinných domov. Z tohto dôvodu neplatí  zákaz drobenia vyplývajúci\nz ust. § 21 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie\nvlastníctva k pozemkom v platnom znení, ktorý by bránil rozdeleniu pozemku. Okrem toho, sporný\npozemok jednou stranou fakticky hraničí so súvisle zastavaným územím obce (s asfaltovou cestou na\nparcele č. 1362) a  reálne ani nie je využívaný ako orná pôda na poľnohospodárske účely, pričom hneď\n\nvedľa sa nachádzajúce pozemky patriace odporcom 3/ a 4/ už boli právoplatne natrvalo odňaté na\nnepoľnohospodárske účely na výstavbu rodinného domu rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu\nv Námestove zo dňa 07.08.2012.\nNadväzne sa súd I. stupňa zaoberal ustálením čo najúčelnejšieho rozdelenia dotknutého pozemku. Z\ntohto aspektu zdôraznil, že navrhovatelia majú záujem postaviť si na svojich susediacich pozemkoch\nrodinné domy, čo vyplýva z predložených stavebno-právnych rozhodnutí obce Hruštín a Krajského\nstavebného úradu v Žiline. Práve vzhľadom na právne nedoriešený prístup a vedenie inžinierskych sietí\nk ich pozemkom im doteraz neboli príslušné stavebno-právne povolenia vydané, hoci pôvodne odporca\nv roku 2011 s prístupom a vedením inžinierskych sietí cez iné jeho susediace pozemky súhlasil vo\nforme zmluvy o zriadení vecného bremena uzavretej s navrhovateľmi. Hoci do úvahy prichádza viacero\nmožností rozdelenia sporného pozemku, predloženým geometrickým plánom predostretú alternatívu\npovažoval i s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov za súladnú s budúcim využitím\nsporného pozemku aj vo vzťahu k ich okolitým pozemkom. Sporný pozemok má byť v zmysle geometr.\nplánu rozdelený podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov navrhovateľov a odporcu v podstate kolmo\nna miestnu asfaltovú komunikáciu C-KN parc. č. 1362, z ktorej budú obe časti prístupné. Z opísaných\ndôvodov rozdelil, v súlade s geometrickým plánom (tvoriacim súčasť rozsudku) č: 36433730-27/2013\nzo dňa 16.05.2013, vyhotoveným spoločnosťou GEODIBDIAK, s.r.o.,  predmetnú nehnuteľnosť na 2\ndiely tak, že časť označenú ako „Diel 2“ v celkovej výmere 36 m2 prikázal v celosti do bezpodielového\nspoluvlastníctva navrhovateľov  3/ a 4/ a časť označenú ako „Diel 6“ v celkovej výmere 40 m2 prikázal do\nvýlučného vlastníctva odporcu. Cez pozemok označený ako Diel 2 bude možný prístup ako aj vedenie\ninžinierskych sietí k pozemkom navrhovateľov  3/ a 4/ ale aj k pozemkom navrhovateľov 1/ a 2/ a cez\npozemok označený ako Diel 6 bude prístupný pozemok odporcu  C-KN parc. č. 243/101. Odporcom\nprezentovanú okolnosť, že mieni sporný pozemok využiť na výstavbu garáže a okolité pozemky na\npoľnohospodársku činnosť okresný súd vyhodnotil tak, že odporca nepredložil žiaden dôkaz o tom, že v\ntomto smere realizuje konkrétne kroky a teda má skutočný, nielen verbálne deklarovaný záujem o celý\nsporný pozemok. Navyše, prikázanie celého pozemku do jeho vlastníctva by bolo možné iba v prípade,\nže by neprichádzalo do úvahy jeho reálne rozdelenie.\n\nVo vzťahu k výhrade odporcu, že navrhovatelia nemôžu mať prístup k svojim pozemkom cez sporný\npozemok, nakoľko je výlučným vlastníkom susediacej parcely E-KN  č. 7456/1, ktorá sa nachádza pod\nasfaltovou cestou hraničiacou so sporným pozemkom, súd I.  stupňa poukázal na stanovisko obce\nHruštín zo dňa 22.04.2013, v zmysle ktorého táto slúži ako miestna komunikácia a užíva sa už viac\n40 rokov. V zmysle § 4b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o cestných komunikáciách sa miestnymi\nkomunikáciami rozumejú všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné\npriestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií, pričom\npodľa § 6 ods. 1 citovaného zákona platí, že v medziach osobitných predpisov o premávke na\npozemných komunikáciách môže každý užívať miestnu komunikáciu obvyklým spôsobom na účely, na\nktoré je určená. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia majú  právo predmetnú miestnu komunikáciu\nužívať na prechod či prejazd. Prvostupňový súd uzavrel, že nevykonal odporcom navrhované znalecké\ndokazovanie ohľadne šírky prístupu na miestnu komunikáciu, nakoľko časť sporného pozemku\nprikázaná navrhovateľom 3/ a 4/ nebude svojim účelom cestou, ktorá by mala slúžiť širokej verejnosti.\nDodal, že odstupujúcim spoluvlastníkom 1/ a 2/, ktorí sami takýto spôsob rozdelenia spoluvlastníctva\nnavrhli, neprisúdil reálnu časť pozemku ani peňažnú či inú náhradu vzhľadom na to, že nič také\nnepožadovali.\n\nPri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 142 ods. 1 a § 150 ods. 1 O.s.p. Za dôvod hodný\nosobitného zreteľa pre nepriznanie (plnej) náhrady trov konania procesne úspešným navrhovateľom\npovažoval skutočnosť, že títo pred podaním návrhu preukázateľne nenavrhli odporcovi žiaden konkrétny\nspôsob likvidácie ich spoluvlastníckeho vzťahu, iba ho písomne vyzvali na stretnutie bez konkrétneho\nnávrhu ako spoluvlastníctvo vyporiadať a hneď sa obrátili na súd. Neskôr svoj žalobný návrh na\nprikázanie pozemku modifikovali na reálne rozdelenie, hoci túto alternatívu mohli predostrieť odporcovi\nhneď na začiatku konania, dokonca pred podaním žaloby. Z tohto dôvodu priznal z uplatnených trov\nkonania vo výške 950,34 eur symbolickú náhradu vo výške 1 euro, odzrkadľujúcu nepomerne nižšie\nnáklady, ktoré by boli spojené s vyriešením spoluvlastníckeho pomeru dohodou.\n\nProti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia\na vrátenia veci na nové konanie, alternatívne zmeny tak, že spoločný pozemok odvolací súd\nprikáže do výlučného vlastníctva odvolateľa. Namietal, že z vykonaného dokazovania vyplynula reálna\n\nnedeliteľnosť sporného pozemku, a to z dôvodu zákonných prekážok uvedených v § 21 ods. 1 a § 23\nods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. upravujúcich zákaz drobenia poľnohospodárskych pozemkov. Súd mal\npreto dôsledne postupovať podľa § 142 OZ.\nZároveň odvolateľ spochybnil vyhodnotenie otázky účelnosti využitia sporného pozemku, nakoľko\npovažoval za potrebné prihliadať na skutočnosť (jeho) väčšinového spoluvlastníctva sporného pozemku\nv spojení s okolnosťou, že (on) vyjadril záujem na uvedenom pozemku postaviť garáž. Výstavba garáže\npritom predstavuje podstatne lepšie využitie pozemku ako tvrdený zámer navrhovateľov využívať časť\npozemku na prechod, keď navyše pozemok nemá vyústenie na miestnu komunikáciu. Toto posúdenie\npredstavuje odbornú otázku, ktorú si mal súd nechať vyriešiť znalcom z odboru stavebníctva. Postupom\nsúdu došlo k tomu, že sporný pozemok sa úplne znehodnotil a odporca ho nebude môcť na zamýšľaný\núčel využiť. Uvedené považuje za neprípustnú diskrimináciu jeho osoby ako väčšinového spoluvlastníka.\nPodľa odvolateľa súd nemal ani náležite ustálený predmet konania, nakoľko sporný pozemok v čase\nohliadky nebol vytýčený v prírode a došlo len k približnej lokalizácii sporného pozemku.\nĎalej okresnému súdu vytýkal nesprávne vyhodnotenie tvrdenia navrhovateľov, že po rozdelení možno\nspoločný pozemok C-KN parc. č. 243/102 využívať na prístupovú komunikáciu k ich pozemkom. Tento\nprístup totiž cez rozdelený pozemok vyúsťuje na pozemok žalobcu (správne odporcu - poznámka\nodvolacieho súdu), ktorý v žiadnom prípade nemôže plniť úlohu prístupovej komunikácie. Fakticky je\ntotiž údajná prístupová komunikácia, t.j. C-KN parc.č. 7456/1 druhovo určená ako trvalý trávny porast,\npričom ide o záväzný údaj katastra (§ 7 zák. č. 162/1995 Z.z.). Okrem toho je nesprávnou tiež úvaha\nsúdu I. stupňa o povahe miestnej komunikácie tohto pozemku, nakoľko  v zmysle 4b ods. 1 zákona č.\n135/1961 Zb. o cestných komunikáciách, musí ísť o všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská\nvo vlastníctve obcí. Bolo totiž opomenuté, že daný pozemok nie je majetkom obce, ale je vo vlastníctve\nodporcu.\nZáverom odporca spochybnil i výrok o trovách konania, keď s poukazom na závery okresného súdu o\ndôvodoch hodných osobitného zreteľa nemal byť zaviazaný na úhradu trov ani vo výške 1 euro, ale mala\n(naopak) jemu byť priznaná náhrada trov konania voči navrhovateľom.\n\nProti rozsudku, v časti výroku o trovách konania, podali odvolanie aj navrhovatelia 1/ až 4/ a domáhali sa\njeho zmeny v podobe priznania náhrady trov prvostupňového konania vo výške 950,34 Eur. Namietali,\nže okolnosti prípadu neodôvodňujú aplikáciu § 150 O.s.p. tak, ako to vykonal okresný súd. Obsah\nsúdneho spisu totiž jednoznačne preukazuje, že dôvodom pre podanie žaloby bola skutočnosť, že medzi\nnavrhovateľmi 1/ až 4/ a odporcom dlhodobo dochádzalo k nezhodám prameniacim v spôsobe užívania\npredmetnej parcely. Ide pritom o jedinú prístupovú cestu spájajúcu priľahlé parcely navrhovateľov\n1/ až 4/, na ktorých navrhovatelia plánujú realizovať výstavbu svojich rodinných domov s miestnou\nkomunikáciou. Je zároveň nepochybné, že obec Hrušín ako stavebný úrad rozhodol o prerušení\nstavebného konania s odôvodnením, že odporca vzniesol námietku, v zmysle ktorej navrhovatelia\n1/ až 4/ používajú spornú parcelu ako prístupovú cestu a odkázal ich na riešenie prístupovej cesty\nsúdnou cestou. Navrhovatelia sa pokúsili riešiť vzniknutú situáciu mimosúdne ešte v roku 2012, kedy\nopakovane písomne vyzývali odporcu na stretnutie a to aj prostredníctvom advokátskej kancelárie.\nOdporca však na výzvy nikdy nereagoval. Výzva na mimosúdne riešenie bola odporcovi doručovaná\npoštovým doručovateľom do miesta jeho bydliska opakovane v dňoch 14.11.2012 a 02.12.2012, pričom\npodľa vlastného vyjadrenia a lekárskej správy (ktorá je súčasťou súdneho spisu), odporca bol v týchto\ntermínoch práceneschopný a v domácom liečení.\nOdvolatelia tiež poukázali na skutočnosť, že odporca sa voči navrhovateľom správal v rámci susedských\nvzťahov spôsobom odporujúcim dobrým mravom a narúšal tak susedské vzťahy a pokojné spolužitie.\nV užívaní pozemkov navrhovateľom 1/ až 4/ odporca bránil i tak, že naviezol na miestnu účelovú\nkomunikáciu množstvo hliny, ktorá obmedzovala priechodnosť verejnej komunikácie a ohrozovala\nbezpečnú premávku. Okrem toho, na susediace pozemky navozil množstvo stavebného odpadu, čím\nnadmieru primeranú pomerom znepríjemňoval život navrhovateľov. Odporca teda zneužíval svoje\nvlastnícke právo pre ujmu práv navrhovateľov 1/ až 4/, vyvolával konfliktné situácie a dlhodobo bránil\nnavrhovateľom v užívaní predmetu ich vlastníctva.\nNakoľko dlhodobo odmietal s navrhovateľmi 1/ až 4/ komunikovať, obrátili sa s písomnou žiadosťou na\nstarostu obce, kde v súlade s § 5 OZ žiadali o pomoc pri mimosúdnom riešení susedských vzťahov.\nStarosta obce Hruštín vykonal niekoľko mimosúdnych stretnutí účastníkov, kde sa pokúsil túto situáciu\nriešiť zmierlivo, bez ingerencie súdu a zároveň žiadal odporcu, aby odstránil znečistenie miestnej\nkomunikácie. V tejto spojitosti navrhovatelia predložili zápis z mimosúdneho jednania realizovaného pred\nstarostom obce Hruštín dňa 20.08.2013 kde odporca uviedol, že nemá v úmysle umožniť navrhovateľom\n1/ až 4/ prístup na ich súkromné pozemky. Vzhľadom na odmietanie mimosúdnej komunikácie s\n\nnavrhovateľmi 1/ až 4/, títo priamo na pojednávaní navrhovali odporcovi rôzne alternatívy riešenia sporu\nuzavretím súdneho zmieru - výmenu spoluvlastníckych podielov, pričom výmera pozemku, ktorý by\nzískal odporca by bola väčšia než výmera, ktorú by získali navrhovatelia, odkúpenie podielu, a to až za 15\neur za m2, čo je cena výrazne prevyšujúca hodnotu vyporiadavanej parcely. Odporca akékoľvek návrhy\nna uzavretie súdneho zmieru odmietol. Na základe uvedeného považovali za zjavné, že navrhovatelia 1/\naž 4/ vyvinuli maximálnu snahu o mimosúdne riešenie sporu a prejavili záujem o usporiadanie vzťahov s\nodporcom uzavretím dohody, resp. súdneho zmieru. Všetky navrhované spôsoby riešenia boli výhodné\npre odporcu a nijakým spôsobom ho nepoškodzovali.\n\nKrajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.),  po zistení, že odvolanie podal k tomu\noprávnený účastník konania (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.),\npreskúmal vec v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 212 ods. 1,2 písm. b/ O.s.p. a bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 a § 211 ods. 2\nO.s.p.  rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nPrvostupňový súd sa vo svojom rozhodnutí dôsledne zaoberal splnením jednotlivých zákonných\npodmienok pre zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Ohľadne relevantných skutkových\nokolností vykonal dostatočné dokazovanie, z jednotlivých zistení vyvodil náležité skutkové závery a\naplikoval na ne príslušné právne normy. Zároveň sa argumentačne presvedčivo a vecne správne\nvyporiadal s procesnou obranou odporcu. Odvolací súd sa s prezentovanými závermi okresného súdu\nv plnej miere stotožnil a v konkrétnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNad ich rámec, na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku, v reakcii na odvolacie dôvody\ndopĺňa, že  posúdenie účelnosti využitia rozdeľovanej nehnuteľnosti nie je - ako to nesprávne tvrdí\nodporca - otázkou odbornou (ktorú by musel riešiť znalec), ale otázkou právnou. Na jej zodpovedanie\nje preto príslušný konajúci súd. Nadväzne platí, že už len jednoduchým porovnaním významu,\nktorým je zabezpečenie jediného prístupu k pozemku, na ktorom sa nachádza domová nehnuteľnosť\nnavrhovateľov, v porovnaní s využitím (tohto) pozemku na stavbu garáže, je zjavné, že účelnejším\nvyužitím (ako to správne ustálil okresný súd) je zabezpečenie prístupu k domu. Zároveň je táto\nargumentácia odporcu ilustráciou arogancie vo vzťahu k postaveniu navrhovateľov. V plnej miere\nneopodstatnené je i tvrdenie odporcu o jeho diskriminácii ako väčšinového spoluvlastníka. Práve\nako väčšinový spoluvlastník totiž dostal odporca väčšinový podiel. Podstatou (inštitútu) diskriminácie\nje nerovný prístup k (rôznym) subjektom práva za rovnakých okolností/podmienok. Z tohto aspektu\nvšak odvolateľ žiadne relevantné tvrdenia neponúkol, zjavne ide len o formálnu kumuláciu odvolacích\ndôvodov. Taktiež akýmkoľvek spôsobom neozrejmil/nepriblížil, v čom má tvrdené znehodnotenie\ndotknutého pozemku (resp. podielu odporcu) spočívať. Účelovou je aj námietka o (len) približnej\nlokalizácii pozemku v čase ohliadky. Odhliadnuc od toho, že predmetnú okolnosť odporca nenamietal\nv priebehu konania, ale až po svojom neúspechu, totiž odvolateľ nekonkretizuje, v ktorých miestach\n(by) mala byť lokalizácia (skutočne) nesprávna a aký (zásadný) vplyv táto skutočnosť na závery\nprvostupňového súdu mala/mohla mať.\nOdporca (ani) fakticky nevyvracia (konkrétnym a preskúmateľným spôsobom) argumentáciu okresného\nsúdu o reálnej deliteľnosti sporného pozemku, v podstate sa len obmedzil na opakovanie svojho\nstanoviska, nereflektujúc dôvody predostreté/pomenované súdom I. stupňa. Pokiaľ namieta evidované\ndruhové určenie - trvalý trávny porast - a vlastnícke právo k pozemku C-KN parc.č. 7456/1, slúžiaceho\nako prístupová komunikácia, i tu platí vyvrátiteľná domnienka zakotvená v ustanovení § 70 ods. 1 zákona\nč. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, v zmysle ktorej za  hodnoverné je potrebné považovať údaje\nkatastra nehnuteľností, kým sa nepreukáže (ich) opak. Odvolateľ pritom (ani tu) konkrétnym spôsobom\nnespochybňuje stanovisko obce Hruštín, prevzaté prvostupňovým súdom, v zmysle ktorého asfaltová\ncesta hraničiaca so sporným pozemkom, slúži ako miestna komunikácia viac ako 40 rokov. Napokon,\npredmetná odvolacia námietka smeruje k tvrdeniu o vlastníctve pozemku (parc. č. 7456/1) a nedotýka\nsa otázky vlastníckeho práva (obce) k miestnej komunikácii na ňom sa nachádzajúcej.\n\nČo sa týka trov prvostupňového konania, navrhovatelia skutočne v štádiu pred začatím konania\nnepredložili odporcovi relevantný návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako to učinili\nv konaní pred súdom, preto je - v tejto časti - úvaha okresného súdu správna. Na druhej strane však\nmožno z postojov odporcu prezentovaných v priebehu konania, s vysokou mierou pravdepodobnosti\nvyvodiť, že ani takýto postup (navrhovateľov) by neviedol k úspechu (v zmysle predídenia súdnemu\nkonaniu a trovám s tým súvisiacim). Nadväzne je v existencii týchto okolností podľa krajského súdu\ndaný solídny základ pre rozhodnutie o trovách konaniach na základe úvahy. Za úpravu primeranú\n\nopísaným okolnostiam a zodpovedajúcu požiadavke spravodlivej rovnováhy pri poskytovaní súdnej\nochrany považoval čiastočné priznanie náhrady trov navrhovateľom vo výške zodpovedajúcej cca 50 %\nuplatneného nároku na priznanie trov konania, konkrétne v sume 450 eur.\n\nNapokon, o trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal\nnáhradu trov odvolacieho konania. Odporca v odvolacom konaní ohľadne meritórnych výrokov úspešný\nnebol, z tohto dôvodu by bol povinný nahradiť trovy odvolacieho konania navrhovateľom, ktorí sa však\ntieto trovy odvolacieho konania neuplatnili. Vo vzťahu k odvolaniu o trovách konania bola miera úspechu\nnavrhovateľov a odporcu rovnaká. Z tohto dôvodu je opodstatnený výrok o nepriznaní náhrady trov\nodvolacieho konania žiadnemu z účastníkov.\n\nToto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov  3 : 0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku odvolanie prípustné    n i e   j e  .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/188/2012", "guid": "295f1599-052b-40f0-85c9-860e152401b9:b02ab878-c817-4984-a6c5-a9188f7ce0d3", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "8a2f40c4-05ca-450b-92d6-4224d3d05ab4:7d359538-31e8-4ec6-a931-e25fc42db4bc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5816203517.1", "spisova_znacka": "9Co/10/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/10/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5816203517.1"}, {"guid": "8a2f40c4-05ca-450b-92d6-4224d3d05ab4:9116f284-bd7b-45b7-be45-3a6f592a0f75", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2019:5816203517.1", "spisova_znacka": "9Co/10/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/10/2019 z 24. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2019-04-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5816203517.1"}, {"guid": "5785b499-2b14-448d-ad47-ee8b0fc9040b:21e2481e-86ac-4d14-b407-67b1788a2264", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5817201520.1", "spisova_znacka": "9Co/260/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/260/2017 z 6. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-09-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5817201520.1"}, {"guid": "eeca5bbe-ce4a-4071-9647-37577f78a461:86117ddb-1f0b-4f10-8493-1e8d17cbdab6", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:5016200834.1", "spisova_znacka": "30S/54/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 30S/54/2016 z 12. 6. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5016200834.1"}]}