{"guid": "089c5941-6317-4a4a-a663-1ba350699645:69ce237c-db51-434d-bdfa-2666816c9ffd", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3515010153.1", "spisova_znacka": "3To/67/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/67/2015 z 22. 9. 2015", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 22. septembra 2015, sp. zn. 3To/67/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3515010153.1", "identifikacne_cislo": "3515010153", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Anna Bejdová", "sudca_id": 1286, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-bejdova-1286", "datum_vydania": "2015-09-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Sloboda a ľudská dôstojnosť"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "nazov": "§ 322 ods. 3 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-322.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-322"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 321 ods. 1 písm. e) TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-321.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-321"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-322", "/SK/ZZ/2005/301#paragraf-321"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/69ce237c-db51-434d-bdfa-2666816c9ffd", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3515010153.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3515010153.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2015:3515010153.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/67/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515010153
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Vranka
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3515010153.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Rastislava Vranku a sudcov JUDr. Romana
Hargaša a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému T. R., nar. XX.XX.XXXX v U.,
pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr.zák. a iné, prejednal
na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. septembra 2015 odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom a odvolanie obžalovaného T. R. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 07. júla 2015, sp.zn. 1T/51/2015 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr.por. obžalovaný T. R. sa odsudzuje podľa § 201 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 2 Tr.zák.
na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. sa obžalovaný pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

II. Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného T. R. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 07.07.2015, sp.zn. 1T/51/2015 bol
obžalovaný T. R. uznaný za vinného v bode 1 a 2 rozsudku z pokračovacieho zločinu sexuálneho
zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. d/
Tr.zák. a bode 1 rozsudku tiež podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/
Tr.zák. na tom skutkovom základe, že: 1. od presne nezisteného času od januára 2012 do 05.12.2014 v
obci X. v rodinnom dome XXX v kúpeľni, kuchyni, obývačke a inde sexuálne zneužíval svoju dcéru mal.
S.P., nar. XX.XX.XXXX tak, že od nej opakovane žiadal, aby mu rukou masturbovala pohlavný úd, žiadal
orálny sex, aby sa pred ním vyzliekla, na čo ju bozkával po celom tele, roztiahol jej nohy a bozkával ju
po tele, jazykom lízal v oblasti pošvy, líha si na ňu niekedy vyzlečený alebo so stiahnutými nohavicami,
pokúšal sa do je pošvy vniknúť pohlavným údom, po tom ako do nej vnikol, ju to začalo bolieť, chytila mu
ruku, vytiahla mu pohlavný úd, na čo ju udrel po ústach, kľakol si na kolená a masturboval;  2. od presne
nezisteného času od roku 2013 do 05.12.2014 v obci X. v rodinnom dome XXX v kúpeľni a kuchyni
opakovane sexuálne zneužíval svoju dcéru mal. S.P., nar. XX.XX.XXXX tak, že počas kúpania vo vani,
jej roztiahol nohy a malíčkom pravej ruky vnikol do jej pošvy, kde s ním pohyboval, v dôsledku čoho táto
začala z pošvy krvácať a žiadal od nej, aby mu rukou masturbovala jeho pohlavný úd.



Za tento trestný čin bol obžalovaný T. R. odsúdený podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2
Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov nepodmienečne,  na výkon ktorého bol podľa § 49
ods. 1 písm. a/ Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne podľa § 288 ods. 1 Tr.por. boli poškodené mal. S.P., nar. XX.XX.XXXX a mal. S.P., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpené opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Novom Meste nad
Váhom odkázané s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním obžalovaný T. R. pre nesprávnosť výrokov o vine a treste a prokurátor
Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „prokurátor“) pre nesprávnosť výrokov o vine
a treste v neprospech obžalovaného. Na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu odvolanie
prokurátora modifikoval nadriadený prokurátor krajskej prokuratúry v tom smere, že odvolaním napáda
rozsudok súdu prvého stupňa len pre nesprávnosť výroku o treste.

Prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania, ktoré v neprospech obžalovaného  pôvodne podal
pre nesprávnosť výroku o vine a treste, poukázal na to, že podal obžalobu, v ktorej kvalifikoval konanie
obžalovaného v bode 1. ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, b/
Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák. a na § 139 ods. 1 písm. c/, d/ Tr.zák. a v bode 2.
ako zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr.zák. Uviedol ďalej, že okresný súd mal vinu obžalovaného za riadne a
náležite preukázanú, avšak nestotožnil sa s právnou kvalifikáciou uvedenou v obžalobe, ktorá podľa
názoru okresného súdu evokuje dojem, že oblažovaný sa dopustil dvoch zločinov, spáchaných dvoma
samostatnými skutkami. Podľa okresného súdu v prejednávanej veci ide o dve čiastkové konania
obžalovaného, napĺňajúce rovnakú skutkovú podstatu toho istého trestného činu, pritom trestnosť oboch
čiastkových útokov okresný súd posúdil ako jeden trestný čin. Napriek tomu, že prokurátor podal
odvolanie aj proti výroku o vine, neuviedol konkrétne námietky, pre ktoré právne posúdenie konania
obžalovaného okresným súdom považoval za nesprávne. Namietal ďalej záver okresného súdu, podľa
ktorého uložený trest vo výmere 7 rokov nepodmienečne považoval, vzhľadom na osobu páchateľa
a najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije, vzhľadom na okolnosti
prípadu, na jeho osobný prístup k právnemu systému a vzhľadom na nízku mieru sebareflexie vlastného
konania za zodpovedajúci zásadám ukladania trestu v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona.
Prokurátor v tejto súvislosti poukázal na charakter páchania trestnej činnosti, keď otec dvoch maloletých
detí vo veku 13 a 11 rokov tieto sexuálne zneužíval v ich domácnosti, pričom práve ako rodič, ako
zákonný zástupca detí, má povinnosť zabezpečiť v zmysle zákona o rodine svojim deťom pokojné a
bezpečné prostredie. V predmetnej veci práve naopak po tom, ako sa maloleté deti vrátili z internátu
domov, obžalovaný využil ich prítomnosť v domácnosti a opakovane sexuálne zneužíval svoje maloleté
dcéry. Dal do pozornosti  výpoveď mal. S.P., nar. XX.XX.XXXX, že sa domov neteší, že čo zase bude v
piatok, čo zas bude robiť a či bude cez víkend všetko... Maloletá S.P., nar. XX.XX.XXXX uviedla, že vôbec
nemala šancu sa pred svojím otcom brániť. Maloletá S.P., nar. XX.XX.XXXX vo svojej výpovedi uviedla,
že počula ako tato chcel znásilniť Y., všetci sa pocikali od strachu, že ju znásilní. Prokurátor poukázal
na to, že obžalovaný zneužil svoje postavenie ako rodiča, keď maloleté deti, ktoré sú od neho závislé,
sexuálne zneužil, ako aj na stupňujúcu sa intenzitu jeho konania, keď od ohmatávania prsníkov, lízania
genitálií, došlo až k pohlavnému styku medzi ním a mal. S.P., nar. XX.XX.XXXX a rovnako i na dĺžku
trvania takéhoto konania, ktoré bolo ustálené od mesiaca január 2012 do 05.12.2014. Podľa názoru
prokurátora v danej veci zistené okolnosti prípadu, a to doba páchania trestnej činnosti, počet a vek
poškodených a postavenie otca, ako zákonného zástupcu, závislosť detí od obžalovaného a absencia
poľahčujúcich okolností, sú práve okolnosťami, pre ktoré uložený trest je neprimerane zhovievavý a v
rozpore s § 34 ods. 4 Tr.zák., pritom aj v prípade, ak by bolo možné konanie obžalovaného kvalifikovať
ako pokračovací zločin sexuálneho zneužívania podľa § 201     ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr.zák. a skutok v bode 1. podľa § 201  ods. 1, ods. 2 písm. a/  Tr.zák.
s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák. Prokurátor preto navrhol, aby odvolací súd  v zmysle § 321 ods. 1
písm. a/ a písm. e/ Tr.por. napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil okresnému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaný T. R. napadol odvolaním citovaný rozsudok okresného súdu pre nesprávnosť výrokov
o vine a o uloženom treste. V písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu poukázal
na to, že podľa jeho názoru okresný súd rozhodol nesprávne, pretože sa dôsledne nevysporiadal



so zistením skutkového stavu a najmä nekriticky akceptoval výpovede maloletých svedkýň, ktoré boli
vlastne v postavení tzv. korunných svedkov. Podľa obhajcu obžalovaného okresný súd iba stručne zhrnul
ich výpovede a považoval ich za vierohodné, hoci podľa názoru obhajoby netvoria ucelený reťazec
jednotlivo a logicky na seba nadväzujúcich skutočností, ktoré by mu dali obraz o reálnom skutkovom
priebehu viacerých skutočností determinujúcich predmet obžaloby. Okresný súd podľa jeho názoru
neporovnával jednotlivé čiastkové state o skutočnostiach z výpovedí maloletých navzájom, a prípadne
aj vo vzťahu k výpovedi ich matky, v ktorých boli zjavne významné skutkové rozpory a tieto ani nijako
neodstránil. V takejto dôkaznej situácii si vec aj s ohľadom na chúlostivý rozmer zaslúžila podrobnejšiu
analýzu pre ustálenie celého rozsahu trestnej zodpovednosti. Podľa názoru obhajcu obžalovaného
predmetné výpovede sa totiž podstatne líšili, resp. v nich boli podstatné medzery ohľadom niektorých
významných skutočností, kde by sa pri prípadnej vierohodnosti oboch dala očakávať výpovedná zhoda.
V zásade jedna z maloletých svedkýň vôbec niektoré z týchto skutočností ani okrajovo nespomína,
hoci druhá ich verne popisuje, pričom sa vždy týkajú kontaktu obžalovaného s tou druhou svedkyňou a
naopak, pritom zavše išlo o skutočnosti tak extrémne výrazného a z normálneho života vybočujúceho
charakteru, že ak by sa mali naozaj aj stať, tak iste by ich spomenula aj tá maloletá svedkyňa, ktorej
sa osobne týkali, a to bez ohľadu na ich empirickú, či mentálnu výbavu. Obhajca obžalovaného uviedol,
že napríklad maloletá Y. okrem iného vo svojej výpovedi spomína na to, že: „...po tom, keď ona otcovi
niekedy nedávala, tak to mal niekedy aj so Y.. Napríklad na kuchynskom stole...“. Toto maloletá Y.
reprodukovala ako matkine zistenie, že matka jej hovorila:„ ...Y., tato si zobral Y. na kuchynský stôl,
tam si ju položil a ona mu to musela robiť“. Táto maloletá Y. sa však o takomto niečom ani len v
náznaku nezmieňuje, ba dokonca na otázku, či jej bolo robené aj iné podobné ako v jej prípade, tak
rezolútne odpovedá, že už nič také. Pritom malo ísť o takú abnormalitu, že bez ohľadu na jej vek a
obsah popisovanej skutočnosti, by to isto bola spomenula, ak by sa naozaj niečo takéto stalo. Podľa
názoru obhajcu obžalovaného tu ani nie je uvedený časový moment, kedy to mala s ním robiť, teda
či po hypotetickom čase skutku v bode 2. napadnutého rozsudku alebo ešte skôr, čo by rozsah a
rozmer pochybností o jej svedectve iba umocnil. Ďalej poukázal na to, že Y. sa  k sexuálnym príkoriam,
ktoré sa mali diať aj na jej osobe opakovane a rôznym spôsobom, vôbec nevyjadrovala. I keď na tieto
prípadne iné ataky aj konkrétne a priliehavo bola vo vyšetrovaní dopytovaná, tak nič nespomína a toto
nemožno pripísať ani zabúdaniu, či jej zníženej mentálnej úrovni. Naopak, zase maloletá Y. spomínala
skutočnosť, keď nemal otec chcieť znásilniť Y., kedy táto ležala spolu s obžalovaným tak, že: „...Y.
kričala, mama pomoc a obžalovaný jej pichol dva prsty do dierky.“ V zápätí dodáva, že sa toto malo
diať aj viackrát a videli to ostatní súrodenci v zrkadle skrine. Podľa názoru obhajcu by stálo za úvahu
a ozrejmenie, prečo tento viacnásobne opakovaný skutok maloletá Y. celkom ignoruje. Je zvláštne, že
skutok v bode 2. napadnutého rozsudku nespomína ani svedkyňa J. R., ani maloletá Y.. Podľa názoru
obhajcu obžalovaného predsa by sa s týmto zdôverila ihneď po tom, ako by sa to stalo, čo posilňuje aj
citovú väzbu na matku, o ktorej nemožno pochybovať. Maloletá Y. vo svojej výpovedi akcentuje jedine ten
skutok v kúpeľni pri sprchovaní, ale matke ani sestre sa o ňom nezmienila, pritom však tieto dve, jedna
po druhej hovoria o skutku na kuchynskom stole, ktorý im mala Y. reprodukovať, hoci ho vôbec sama
nespomína. V podstate opakuje, že otec jej urobil to zlé iba raz, a to vtedy  v kúpeľni, pričom pri výsluchu
už nemala dôvod zo strachu pred ním zamlčovať, v jej ponímaní všetko to zlé, čo jej mal obžalovaný robiť.
Ďalej matka oboch maloletých svedkýň J. R. uvádza, že ona videla skutok v kúpeľni, kedy mala maloletá
Y. orálne uspokojovať obžalovaného. Svedkyňa maloletá Y. však hovorí, že vždy bola s obžalovaným
sama a nikto ju nevidel.  Obžalovaný poukázal na to, že táto výpoveď sa protirečí s výpoveďou matky,
ktorá túto okolnosť popisuje ako očitá svedkyňa. Podľa názoru obhajcu obžalovaného obdobné zjavné
rozpory  by sa dali v týchto výpovediach nájsť aj k iným partikulárnym skutočnostiam, avšak už ním
vymenované a spomenuté evokujú podľa neho vážne pochybnosti o vierohodnosti každej z výpovedí,
jednak samostatne, resp. v spojitosti k celkovému skutkovému obrazu. Podľa obhajcu žiaľ vzhľadom na
špecifické postavenie detí v úlohe svedka, nebolo možné, aby boli konfrontované navzájom, resp. aby
boli na ne kladené otázky, hoci objasnenie objektívnej pravdy to vyžadovalo a okresný súd mal zvážiť
pre hore opísané rozporuplnosti aj tento procesný postup. Z uvedeného, podľa jeho názoru plynú také
závažné pochybnosti, či sa vôbec skutky stali a či možno spoľahlivo veriť ostatným čiastkovým záverom
z takýchto výpovedí. Obhajoba predpokladá, že najmä u týchto detí, ktoré sa aj pod vplyvom osobitého
školského prostredia dostali vo svojom vývoji v oblasti svojej sexuality k poznatkom, o ktorých niekedy
snívajú až fantazírujú, spájajú ich s čiastkovými vedomosťami získanými v spoločenských vzťahov,
náhodou, či zvnútra ich prirodzenej komunity, a preto ich výpovede sú minimálne deformované. Rovnako
tak pod vplyvom prirodzeného citového vzťahu k matke a k vypestovanému odporu voči otcovi sú ich
hodnoty forenzne znížené, a to až nepoužiteľné, napriek konštatovaniu, ktoré vyplývajú zo znaleckých
posudkov. Obhajca poukázal ďalej na to, že otázka prípadného zamlčovania, najmä z dôvodu ostychu pri



nich asi nepripadá do úvahy, keďže jazyk a terminológia pre isté formy sexuálnych praktík im boli vlastné
a voľne, spontánne sa k tomuto vyjadrovali aj slangovými výrazmi,  takže v tomto smere tieto témy neboli
až také tabuizované, aby úloha studu a snahy zabúdať, či zamlčovať príkoria tu nejako pôsobili. Obhajca
obžalovaného uviedol, že bolo zjavné, že matka - svedkyňa R. sa snažila praktizovať tzv. selektívnu
pamäť, najmä ak sa chcela vyhnúť obvineniam zo strany svojej dcéry Y.. Na otázku, či maloletá Y. klame,
uviedla, že klame iba o tejto jedinej okolnosti,  že toto si vymýšľa a pod., ale ohľadne celkovej ostatnej
výpovede, ktorá sa týkala konania obžalovaného samého a nie aj jej, tak tu už matka uvádza, že v tomto
maloletá Y. neklame a v ostatnom jej treba veriť. Obhajca uviedol, že ak potom takto prospechársky
vypovedá matka ohľadom skutočností, ktoré by jej mohli osobne priťažiť tak, ako možno uveriť nielen
výpovedí maloletých, ale aj výpovedi matky a vychádzať z nich pre ustálenie, čo vlastne konkrétne
sa objektívne stalo. Z toho preto plynie aj ďalší záver, že matka mala byť tiež pre účely hodnotenia
svojej výpovede podrobená znaleckému dokazovaniu, či už z odboru psychológie alebo psychiatrie.
Podľa jeho názoru okresný súd v tomto smere tiež pochybil, najmä ak ide o tak závažné obvinenia na
adresu svojho manžela, že aj svedkyňu nepodrobili znaleckému dokazovaniu ohľadom vierohodnosti jej
výpovede. Zároveň jej bolo umožnené vypovedať bez prítomnosti obžalovaného z dôvodu, lebo sa ho
bojí a že nebude vypovedať, ak bude súčasne prítomný v pojednávacej miestnosti, hoci mu do väzby
písala,  ako jej doma chýba a že má doma dvere otvorené. Okresný súd preto podľa názoru obhajcu
porušil nielen zásadu bezprostrednosti trestného stíhania, keď vyhovel žiadosti svedkyne vypovedať
v neprítomnosti obžalovaného, ale rovnako si mohol súd urobiť i úsudok o hodnote výpovede  takejto
lavírujúcej svedkyne. Obhajca obžalovaného ďalej poukázal na to, že na preskúmanie úlohy svedka H.
F. vo vzťahu k poškodeným dievčatám, najmä k maloletej Y., bolo potrebné, aby aj napriek procesným
obmedzeniam bola dopočutá aj maloletá Y., ktorá bola predmetom sexuálnych atakov svedka F. v čase,
keď už bol obžalovaný vo väzbe. Totiž v čase výsluchu maloletej Y. nebola známa aj trestná činnosť
H. F.. Možno sa domnievať podľa názoru obhajoby, že skutok v bode 1. napadnutého rozsudku by sa
mohol vzťahovať práve na jeho osobu, ako skutočného páchateľa. Podľa obhajcu preto vzniká dôvodný
predpoklad, že tu došlo k akémusi preskoku citov, keď všetky svedkyne opisujú H. F. ako dobrého
rodinného, kvázi krstného, ktorý im pomáha a v prípade svedkyne R., bol aj jej milencom. Podľa názoru
obhajcu naproti nemu stojí osoba obžalovaného, ktorého vnímajú ako násilníckeho a nepohodlného, a
tak najschodnejšou cestou ako sa ho zbaviť, je obviniť ho zo závažného trestného činu. Jednak by mu
obžalovaný uvoľnil miesto v dome a rodine a súbežne by si on mohol uspokojovať viaceré potreby, pod
zámienkou toho milého, akoby krstného F., či už voči manželke obžalovaného, ale zrejme aj vo vzťahu
k deťom, čo napokon demonštroval aj trestným stíhaním za sexuálne zneužívanie maloletej Y.. Podľa
obhajoby skutok v bode 2. napadnutého rozsudku vychádza iba zo subjektivizovaných pocitov mal. Y.,
ktoré ona sama vyhodnotila z pozície vlastnej neskúsenosti, veku a mentálnej zaostalosti, inak ako sa
v skutočnosti stalo. Preto jej subjektívne závery spočívali iba v nejakej dramatizácii niečoho nepríjemne
prežitého, čo pri jej neskúsenosti nevedela vyhodnotiť a v spojitosti s inými poznatkami, získanými
zrejme od staršej sestry Y., k tomu pripisovala úplne iný význam, ako v skutočnosti mali mať. Obhajoba
spoločne k obom skutkom zdôraznila, že z hľadiska motívu pôsobia protichodne a prakticky sa akoby
vylučujú. Podivne vyznieva to, že skutok v bode 1. napadnutého rozsudku sa obžalovanému kladie za
vinu, keď jeho konanie, ktorého následkom malo byť to, že sa mal nechať ukájať napr. orálnym stykom,
naopak  pri skutku v bode 2. napadnutého rozsudku by jeho motívom bol úplný opak, ktorý mu nemal
spôsobovať sexuálne ukojenie, dráždenie jeho pohlavných orgánov. Obhajoba uviedla, že ak by bol aj
tu smeroval následok k vlastnému ukojeniu, tak by predsa jeho konanie v skutku v bode 2. napadnutého
rozsudku  malo byť  tiež pasívne, zamerané na prijímanie sexuálneho pôžitku a nie spôsobom opačným,
ktoré by jeho ukojenie neprinieslo. Pritom ani znalecké posúdenie obžalovaného sexuálnych preferencií
takúto motiváciu práve k pubescentným dievčatám neurčilo. Obhajca obžalovaného poukázal i na to,
že napokon z dokazovania nevyplynulo, že o panenstvo museli prísť jedine následkom skutkov, ktoré
sa obžalovanému kladú  za vinu, nakoľko ničím nebolo vylúčené, že nemohli prísť o svoje panenstvo
pri skorších gynekologických vyšetreniach, ktoré absolvovali v minulosti, teda nie v priamej príčinnej
súvislosti so skutkami obžaloby. Lekárske vyšetrenia urobené v rámci dokazovania preukázali iba to, že v
čase vyšetrovania mali panenské blany porušené. Viac však o spôsobe a najmä, kedy k tomu malo dôjsť,
už nekonkretizujú, ibaže dôjsť k tomu mohlo prísť aj skôr, nakoľko  obe dcéry už v skoršom detskom veku
absolvovali nepríjemné gynekologické vyšetrenia, o čom sú lekárske záznamy. Navyše podľa názoru
obhajoby tiež nemožno vylúčiť ani prípadný sexuálny styk maloletej Y., či už s H. F. alebo aj príležitostne
v prostredí internátnej školy. Obžalovaný vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prostredníctvom
obhajcu v odvolaní navrhol, aby odvolací krajský súd zrušil napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1
písm. b/ a písm. c/ Tr.por. a aby podľa § 322 ods. 1 Tr.por. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
a rozhodnutie.



K odvolaniu prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, podaním
doručeným na okresný súd dňa 19.08.2015. Obhajca v ňom poukázal na to, že odvolanie pre
nesprávnosť výroku o vine zo strany prokurátora, v neprospech obžalovaného považuje len za taktický
prostriedok získania výhody pre vyššiu dolnú sadzbu trestu a že teda odvolanie prokurátora smeruje
iba proti nesprávnemu výroku o treste. Uviedol, že obžalovaný podal odvolanie pre nesprávnosť výroku
o vine a treste, ktoré aj zdôvodnil a na ňom aj naďalej trvá. Obhajca obžalovaného poukázal ďalej
na to, že obžaloba by mohla akceptovať kvalifikáciu skutkov okresného súdu ako pokračovacieho
zločinu sexuálneho zneužívania. V tomto smere by sa dalo súhlasiť s takýmto postojom, nakoľko v
tomto sa javí ako jedine správny. Podľa názoru obhajcu, pokračovací trestný čin je definovaný ako
čin spáchaný tým istým páchateľom, viacerými skutkami, ktoré v približne blízkom časovom rozpätí a
podobným spôsobom naplňujú tú istú skutkovú podstatu totožného, jedného trestného činu. Prokurátor
bol preto zrejme motivovaný snahou získať proti obžalovanému aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. h/ Tr.zák., a tak umelo obžaloval akoby dva samostatné trestné činy. Týmto spôsobom podľa
názoru obhajoby si chcel svojsky zabezpečiť vyšší pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi a
nepriamo tak vyššiu dolnú hranicu trestnej sadzby. Ak by toto dosiahol, potom by zrejme považoval
trest za dostatočný, a pravdepodobne by sa ani neodvolával. Navyše rozvinutím skutku obžaloby v
bode 1. o čiastkové konania, ktoré obžalovaný nespáchal, prokurátor blokoval uznať priznanie časti
skutku,  ktoré obžalovaný priznal a znemožnil mu uznať poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/
Tr.zák. Poukázal na to, že obžalovaný nemôže za to, že okresný súd jeho priznanie nechcel akceptovať,
pretože do prvej skutkovej vety obžaloba zahrnula aj také čiastkové konania, ktoré neurobil. Podľa
jeho názoru poľahčujúca okolnosť priznania a oľutovania trestného činu predsa nemôže pôsobiť v
tak širokom rozmere, aby sa nútil obvinený priznať k rôznej škále čiastkových skutkov, zahrnutých v
skutkovej vete obžaloby. Navyše podľa názoru obhajcu obžalovaného, ak kriticky nazrie na ustanovenie
§ 36 písm. l/ Tr.zák., tak toto ustanovenie hovorí iba o priznaní a oľutovaní trestného činu, nie celého
skutku z obžaloby. V podstate tak k priznaniu trestného činu došlo, pretože ten priznaný čiastkový
skutok je súčasne zhodne kvalifikovaný ako obžalovaný trestný čin. Okresný súd podľa jeho názoru teda
mal správne zohľadniť v jeho prospech aj túto okolnosť, ako poľahčujúcu a nedôvodiť tým, že sa ku
skutku nepriznal. Napokon poukázať i na to, že na obžalovaného sa hľadí ako na netrestaného, a preto
úvahy súdu o prílišnej zhovievavosti okresného súdu nie sú namieste. V závere dodal, že prezentuje
iba skutočne teoretickú polemiku s odvolaním prokurátora, pričom prioritne trvá na svojom pôvodnom
odvolaní a na jeho dôvodoch. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné podľa
§ 319 Tr.por. zamietol.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor v podaní z 26.08.2015, ktoré bolo doručené
okresnému súdu dňa 27.08.2015 a v ňom nepovažoval odvolanie obžalovaného T. R. za dôvodné. V
súvislosti s námietkami obžalovaného, ktoré sa týkali zisteného skutkového stavu, hodnotenia výpovedí
maloletých svedkýň a z neho podľa neho vyplývajúcich závažných pochybností, prokurátor poukázal na
to, že výpovede mal. svedkýň S.P., nar. XX.XX.XXXX a S.P., nar. XX.XX.XXXX boli v rámci prípravného
konania vykonané kontradiktórnym spôsobom, že výsluchy oboch maloletých dievčat boli vykonané za
dodržania ustanovenia § 135 Tr.por., za prítomnosti znalca z odboru klinickej       psychológie - odvetvia
klinická psychológia detí, pričom obžalovanému bola  poskytnutá dostatočná možnosť, aby si uplatnil
svoje právo na obhajobu, keď pri svojom výsluchu vyšetrovateľom bol upovedomený o konkrétnom
termíne výsluchu jeho maloletých dcér, pričom sám obžalovaný uviedol, že sa týchto výsluchov nechce
zúčastniť a nechce svojim maloletým dcéram klásť otázky. Prokurátor mal za to, že výsluchy oboch
maloletých poškodených boli vykonané za osobitných podmienok s cieľom znížiť ich traumatizujúce
účinky a zvýšiť vierohodnosť ich výpovedí pri súčasnom rešpektovaní ich veku. Podľa prokurátora
znalec z psychologického hľadiska výpoveď S.P., nar. XX.XX.XXXX hodnotil ako  vierohodnú, pričom
konštatoval, že jej výpoveď je kongruentná, vyjadrovanie a slovník  maloletej je priliehajúci k jej fyzickému
a mentálnemu veku. Svedkyňa S.P. objektívne a pravdivo popísala prežité udalosti, pričom v jej výpovedi
je uvedené množstvo detailov, ktoré len zvyšujú špecifickú vierohodnosť  popísanú  maloletou. Znalec
aj u maloletej S.P., nar. XX.XX.XXXX konštatoval, že jej výpoveď z psychologického hľadiska je taktiež
vierohodná, vzhľadom k jej fyzickému veku, jej schopnosť vyjadrovať sa a popisovať udalosti je oslabená,
čo však znamená, že maloletá má slabšiu slovnú zásobu, než by sa vzhľadom k jej fyzickému veku
očakávalo, čo sa prejavuje v slabšej verbálnej fluencii, pričom potrebuje viac názorných pomôcok. V
tejto súvislosti je podľa prokurátora potrebné poukázať na použitie názorných pomôcok (použitie bábik),
na ktorých maloleté počas výsluchu konkretizovali miesta a spôsob konania obžalovaného. Prokurátor
uviedol, že u obžalovaného znalci z odboru zdravotníctva, odvetvia psychiatria uvádzajú osobnosť s



nedostatočne rozvinutými vyššími citmi, osobnosť disociálnu, abúzus alkoholu, pričom nerozvinutosť
vyšších citov je u neho prejavom depravácie. Podľa názoru prokurátora bol v predmetnej trestnej veci
náležite zistený skutkový stav pre spravodlivé rozhodnutie, vo veci boli vypočuté maloleté poškodené
- dcéry obžalovaného, ako aj svedkyňa J. R., žijúca s obžalovaným v spoločnej domácnosti, ktoré
vypovedali o konaní obžalovaného a okrem uvedených svedeckých výpovedí boli produkované ďalšie
výpovede svedkov, ktorí mali vedomosť o konaní obžalovaného a v neposlednom rade vykonané
znalecké dokazovanie  z odboru psychológie a psychiatrie. Prokurátor preto navrhol, aby odvolací súd
odvolanie obžalovaného T. R. ako nedôvodné podľa § 319  Tr.por. zamietol.

Prokurátorka nadriadenej Krajskej prokuratúry v Trenčíne na verejnom zasadnutí krajského súdu
modifikovala dôvody odvolania prokurátora v tom smere, že výrok o vine v napadnutom rozsudku
považuje za správny a odvolaním ho v tomto smere nenapáda,  avšak pokiaľ ide o výrok o treste, tak
na podanom odvolaní v neprospech obžalovaného zotrvala. Navrhla preto zrušiť napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uložiť obžalovanému T. R. prísnejší nepodmienečný trest
odňatia slobody so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného a obžalovaný T. R. na verejnom zasadnutí krajského súdu zotrvali na podanom
odvolaní a navrhli rozhodnúť spôsobom v ňom uvedeným a zároveň odvolanie prokurátora navrhli ako
nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní prokurátora a
obžalovaného T. R. podľa § 316 ods. 1 Tr.por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa
§ 316 ods. 3 Tr.por., na verejnom zasadnutí dňa         23. septembra 2015 na podklade podaných
odvolaní prokurátorom a obžalovaným, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 27. augusta
2015, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého
rozsudku, t.j. obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku o vine a obžalovaným i prokurátorom
napadnutého výroku o uloženom treste, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.
Uvedeným postupom zistil, že dôvodné je len odvolanie prokurátora v neprospech obžalovaného pre
nesprávnosť výroku o treste, pričom odvolanie obžalovaného T. R. nie je nedôvodné. Nezistil pritom
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr.por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd kontradiktórnym spôsobom
vykonal všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto
správne vyhodnotil jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr.por.
a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia
správne oprel nielen o výpovede obžalovaného T. R., ale najmä o svedecké výpovede poškodenej J.. H.
Y., svedkov J. R., G. O., prečítaním znaleckého posudku znaleckej organizácii z odboru zdravotníctvo,
odvetvie psychiatria Centra duševného zdravia, s.r.o., o výpovede svedkov R. T., Z. O., H. F., o
obrazovo-zvukové záznamy z výsluchov maloletých svedkýň S.P., nar. XX.X.XXXX a mal. S.P., nar.
XX.XX.XXXX a tiež aj o listinné dôkazy, na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal a o vierohodnosti
ktorých nie sú žiadne pochybnosti a rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové
zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade
dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci
vykonanými  dôkazmi. Odvolací súd, rovnako ako okresný súd, zistil, že vykonanými dôkazmi bolo
spoľahlivo preukázané, že sa oba žalované skutky stali a že ich spáchal obžalovaný T. R.. Vo veci
vykonané dôkazy spoľahlivo preukazujú, že obžalovaný od presne nezisteného času od januára 2012
do 05.12.2014 v obci Kostolné v rodinnom dome XXX v kúpeľni, kuchyni, obývačke a inde sexuálne
zneužíval svoju dcéru mal. S.P., nar. XX.XX.XXXX tak, že od nej opakovane žiadal, aby mu rukou
masturbovala pohlavný úd, žiadal orálny sex, aby sa pred ním vyzliekla, na čo ju bozkával po celom tele,
roztiahol jej nohy a bozkával ju po tele, jazykom lízal v oblasti pošvy, líha si na ňu niekedy vyzlečený alebo
so stiahnutými nohavicami, pokúšal sa do je pošvy vniknúť pohlavným údom, po tom ako do nej vnikol, ju
to začalo bolieť, chytila mu ruku, vytiahla mu pohlavný úd, na čo ju udrel po ústach, kľakol si na kolená a
masturboval a taktiež, že od presne nezisteného času od roku 2013 do 05.12.2014 v obci X. v rodinnom
dome XXX, v kúpeľni a kuchyni opakovane sexuálne zneužíval svoju dcéru mal. S.P., nar. XX.XX.XXXX
tak, že počas kúpania vo vani, jej roztiahol nohy a malíčkom pravej ruky vnikol do jej pošvy, kde s ním
pohyboval, v dôsledku čoho táto začala z pošvy krvácať a žiadal od nej, aby mu rukou masturbovala jeho



pohlavný úd. Okresný súd svoje skutkové zistenia v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. podrobne
a vecne správne odôvodnil v napadnutom rozsudku a pritom presvedčivo vysvetlil, o ktoré skutočnosti
oprel svoje skutkové zistenia, ako aj právne závery o vine obžalovaného. Jeho rozhodnutie je založené
na starostlivom vyhodnotení celého dokazovania, a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods.
12 Tr.por. Úvahy a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania, sú
vecne správne a odvolací súd sa s nimi stotožňuje.

Odvolaciu námietku obžalovaného T. R. voči postupu okresného súdu, ktorým podľa neho porušil zásadu
bezprostrednosti trestného konania tým, že umožnil svedkyni J. R. vypovedať na hlavnom pojednávaní
bez prítomnosti obžalovaného z dôvodu, že sa ho bojí, a preto nebude vypovedať, ak bude súčasne
prítomný v pojednávacej miestnosti okresného súdu i obžalovaný T. R. (hoci mu do výkonu väzby písala,
ako jej obžalovaný chýba a že doma má dvere otvorené),  nepovažoval odvolací súd za dôvodnú.
Okresný súd, vzhľadom  na dôvodnú obavu, že svedkyňa J. R. v prítomnosti a pred obžalovaným T.
R. nebude vypovedať alebo nevypovie pravdu, postupoval v súlade s ustanovením § 262 Tr.por., teda
zákonom predpokladaným a prípustným spôsobom, keď na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu
J. R. v neprítomnosti obžalovaného, avšak za prítomnosti ustanoveného obhajcu obžalovaného Mgr.
Vladimíra Misároša. Obžalovaný mal možnosť počúvať priamy zvukový prenos z výsluchu svedkyne
J. R. v eskortnej miestnosti s tým, že predseda senátu okresného súdu ho v súlade s ustanovením §
262 Tr.por. správne nielen poučil, že po skončení výsluchu bude mať možnosť sa vyjadriť k obsahu
výpovede svedkyne a prostredníctvom ustanoveného obhajcu bude mať možnosť jej klásť otázky, ale
toto obhajobné právo mu aj umožnil uplatniť. Z uvedeného dôvodu nemožno konštatovať, že týmto
postupom bolo zasiahnuté do práva na obhajobu obžalovaného a taktiež nemožno konštatovať, že
týmto postupom bola porušená zásada bezprostrednosti trestného konania. Výsluch svedkyne J. R. bol
vykonaný zákonným spôsobom, preto okresný súd mohol na jej výpoveď prihliadnuť ako na zákonný
dôkaz.

Odvolací súd rovnako nepovažoval za dôvodné odvolacie námietky obžalovaného, ktoré sa týkali
spôsobu vykonania výsluchov maloletých svedkýň a hodnotenia ich výpovedí.   Výpovede mal.
svedkýň S.P., nar. XX.XX.XXXX  a S.P., nar. XX.XX.XXXX boli v rámci prípravného konania vykonané
kontradiktórnym spôsobom a za dodržania podmienok uvedených v ustanovení § 135 Tr.por., za
prítomnosti znalca z odboru klinickej  psychológie - odvetvia klinická psychológia detí, pričom
obžalovanému bola poskytnutá dostatočná možnosť, aby si uplatnil svoje právo na obhajobu, keď pri
svojom výsluchu v procesnom postavení obvineného dňa 05.12.2014 bol vyšetrovateľom upovedomený
o konkrétnom termíne výsluchu jeho maloletých dcér Y. a Y. stanoveného na deň 06.12.2014, pričom
sám obžalovaný uviedol, že sa týchto výsluchov nechce zúčastniť a nechce svojim maloletým dcéram
klásť otázky (čl. 57 až 61). Výsluchy oboch maloletých poškodených boli pritom vykonané za osobitných
podmienok, s cieľom znížiť ich traumatizujúce účinky a zvýšiť vierohodnosť ich výpovedí pri súčasnom
rešpektovaní ich veku.

Odvolacie námietky obžalovaného T. R. vo vzťahu ku skutkovým zisteniam nepovažoval preto za
dôvodné a neakceptoval ich. Obžalovaný v písomných dôvodoch odvolania namietal najmä skutočnosť,
že existujú závažné pochybnosti ohľadne náležitého zistenia stavu veci, teda či sa vôbec skutky stali a
či možno spoľahlivo veriť ostatným   čiastkovým záverom z takýchto výpovedí. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom okresný súd správne vyhodnotil dôkazy
jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a svoj záver o vine obžalovaného dostatočne zdôvodnil. Odvolací
súd sa so zisteniami a závermi okresného súdu stotožnil, preto v uvedených smeroch v celom rozsahu
odkazuje na písomné zdôvodnenie napadnutého rozsudku, pričom hodnotenie jednotlivých dôkazov by
bolo len opakovaním záverov okresného súdu. Okresný súd správne a náležite zistil skutkový stav veci,
pričom sa správne vysporiadal i s obhajobnými tvrdeniami obžalovaného.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení
konania obžalovaného T. R. ako pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1,
ods. 2 písm. b/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr.zák. u oboch skutkov uvedených
v bodoch 1. a 2. napadnutého rozsudku a u skutku v bode 1. napadnutého rozsudku aj podľa § 201
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.zák., pričom svoje závery aj v tomto
smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen
k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v



tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku a ani v tomto smere odvolacie námietky
obžalovaného T. R. nepovažoval za opodstatnené.

Po splnení prieskumnej povinnosti však odvolací súd zistil, že okresný súd pochybil pri určení druhu
trestu a jeho výmere obžalovanému T. R.. Obžalovaný T. R. bol uznaný za vinného z pokračovacieho
zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 201 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr.zák., za ktorý je
stanovená v § 201 ods. 2 Tr.zák. trestná sadzba trestu odňatia slobody na 7 rokov až 12 rokov. Objektom
tohto trestného činu je záujem na ochrane mravného a fyzického vývinu detí mladších ako pätnásť rokov
pred akýmikoľvek útokmi proti ich pohlavnej nedotknuteľnosti. Objektívna stránka tohto trestného činu
rozlišuje dva spôsoby konania, a to vykonanie súlože a iný spôsob sexuálneho zneužitia, ktorý spočíva
v intenzívnejších zásahoch do pohlavnej sféry poškodených, pričom obžalovaný spáchal zločin oboma
uvedenými spôsobmi.

Obžalovaný T. R. sa pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania dopustil voči dvom maloletým
osobám - maloletej 13-ročnej Y. P., nar. XX.XX.XXXX a maloletej XX-ročnej Y. P., nar. XX.XX.XXXX,
pričom nemenej dôležitá je i skutočnosť, že sa tohto protiprávneho konania dopustil voči svojim
maloletým dcéram, o ktoré sa na základe zákona o rodine má starať, zabezpečovať im priaznivé pokojné
a bezpečné rodinné prostredie, pripravovať ich svojím príkladným životom do budúcnosti a vychovávať
ich riadnym spôsobom života. Výrazným a neakceptovateľným spôsobom zasiahol do ich intímneho
a citového života, pričom svojím zákonom nedovoleným (neprípustným) konaním vyvolal u svojich
maloletých dcér i istú formu nenávisti. Obžalovaný jednoznačne zneužil svoje postavenie ako rodiča,
keď obe maloleté deti, ktoré sú od neho závislé, sexuálne zneužil. Konanie obžalovaného malo pritom
stupňujúcu sa intenzitu, keď od ohmatávania prsníkov, lízania genitálií došlo až k pohlavnému styku
medzi ním a mal. S.P., nar. XX.XX.XXXX, pričom skutku proti maloletej Y. P., nar. XX.XX.XXXX sa
dopúšťal od presne nezisteného času od roku 2013 do 5.12.2014 a skutku proti maloletej Y. P., nar.
XX.XX.XXXX sa dopúšťal od mesiaca január 2012 až do 05.12.2014, teda počas obdobia viac ako
2 rokov a 10 mesiacov. Pokračovací zločin sexuálneho zneužívania spáchal závažnejším spôsobom
konania (páchal ho po dlhší čas) a zároveň na chránených osobách (spáchal ho na svojich dvoch
dcérach, teda dvoch blízkych a na neho odkázaných osobách), teda za okolností, ktoré odôvodnili u
neho použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 201 ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr.zák. s poukazom na    §
138 písm. b/ Tr.zák. a na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr.zák. a zvýraznili jeho vysokú závažnosť.

Vzhľadom na tieto okolnosti zvýrazňujúce závažnosť obžalovaným spáchaného pokračovacieho zločinu
sexuálneho zneužívania a negatívne charakterizujúce aj osobu obžalovaného ako páchateľa a možností
jeho nápravy, je trest uložený obžalovanému okresným  súdom vo výmere 7 rokov, teda na dolnej hranici
zákonnej trestnej sadzby, trestom zrejme neprimerane miernym, ktorý dostatočne nevyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou a nemôže splniť účel predpokladaný v ustanovení § 34 ods. 1 Tr.zák.,
t.j. zabezpečiť dôslednú ochranu spoločnosti pred páchateľom zabránením mu v páchaní ďalšej trestnej
činnosti, vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť
od páchania trestných činov.

Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd na podklade dôvodne podaného odvolania  prokurátora
podaného v neprospech obžalovaného zrušil podľa § 321 ods.1 písm. e/, ods. 2 Tr.por. napadnutý
rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a pochybenie okresného súdu napravil sám
postupom podľa § 322 ods. 3 Tr.por. tak, že obžalovanému T. R. uložil podľa § 201 ods. 2 Tr.zák. s
použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov so zaradením
podľa 48 ods. 2  písm. a/ Tr.zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia. Takto stanovený trest podľa odvolacieho súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám
stanoveným pre ich ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, ods. 3 a 4 Tr.zák., konkrétnej  miere závažnosti
spáchaného trestného činu, vyplývajúcej z jeho povahy a spôsobu spáchania, ako aj zisteným pomerom
obžalovaného a možnostiam nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,
pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením
morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Odvolací súd pri ukladaní trestu u obžalovaného T. R. pritom nezistil nielen priťažujúcu okolnosť podľa
§ 37 Tr.zák., ale ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Tr.zák., pričom v tomto smere boli správne už i
zistenia okresného súdu. Odvolaciu námietku obžalovaného, že okresný súd mal prihliadnuť u neho na
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák. teda, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného



činu a tento úprimne oľutoval, nemožno považovať za dôvodnú, nakoľko obžalovaný T. R. sa priznal len
k časti skutku v bode 1. napadnutého rozsudku, pričom skutok v bode 2. napadnutého rozsudku poprel.
Taktiež nemožno konštatovať, že obžalovaný T. R. pred spáchaním skutku viedol riadny život a priznať
mu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Tr.zák., nakoľko z registra priestupkov odvolací súd zistil,
že obžalovaný má záznam za dopravnú nehodu, za ktorú mu bola uložená pokuta vo výške 700 Eur a
zákaz činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu do 28.06.2015. Odvolací súd v súlade
s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Tr.zák. obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin a v tomto
smere správne postupoval už okresný súd (výroky uvedené pod bodom I. tohto rozsudku odvolacieho
súdu).

Odvolací súd po preskúmaní výroku o náhrade škody, t.j. výroku, ktorým okresný súd poškodené
maloletú  S.P. nar. XX.X.XXXX a maloletú S.P., nar. XX.XX.XXXX odkázal s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie, zistil, že tento je vecne správny a v súlade s ustanovením § 288 ods. 1
Tr.por. Vo vzťahu k tomuto výroku nezistil preto dôvody na zmenu napadnutého rozsudku.

Z hľadiska doteraz uvedených dôvodov je zrejmé, že odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky
obžalovaného T. R. za opodstatnené a nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výroku o
vine a treste v prospech obžalovaného, na podklade jeho odvolania, preto odvolanie obžalovaného ako
nedôvodné podľa § 319 Tr.por. zamietol (výrok uvedený pod bodom II. tohto rozsudku odvolacieho súdu).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/51/2015", "guid": "fcfaccea-682b-4d61-a1d0-83abbcf9fbc8:b65aa654-aed6-4b60-8b23-d8cd7e84ee4c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}