Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/267/2013 z 19. 2. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 19. februára 2014, sp. zn. 3Co/267/2013, ECLI:SK:KSKE:2014:7504899846.1
Krajský súd Košice | 3Co/267/2013 | ECLI:SK:KSKE:2014:7504899846.1 | 2014-02-19 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/33663fbd-ad2a-44aa-b80f-768d721b3033
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7504899846.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/267/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7504899846
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7504899846.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a sudkýň JUDr.
Dany Ferkovej a JUDr. Evy Feťkovej v právnej veci navrhovateľky: Z. Q., K.. XX.XX.XXXX, O. B. S., V. X,
zastúpenej JUDr. Petrom Kerecmanom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti odporcovi:
V. S.B., K.. XX.XX.XXXX, O. B. S., V. X, zastúpeného JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o vydanie veci, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Košice- okolie zo dňa 11.04.2013 č.k. 14C/117/2004-283 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok.

N e p r i z n á v a    účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvého stupňa“)  rozsudkom zamietol návrh  navrhovateľky.
Účastníkom ani štátu náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky, po pripustení jeho zmeny uznesením súdu prvého stupňa zo
dňa 14.04.2011 č.k. 14C/117/2004-192, ktorým sa navrhovateľka domáhala, aby súd uložil odporcovi
povinnosť vydať jej parc. č. XXXX, G. V. R. B. XX Q. U. Č. V.. Č.. XXXX/X - G. R. B. XXX Q., označené
v geometrickom pláne vyhotovenom Ing. Jánom Farkašom - geometrom zo dňa 03.10.2010 ako parc.
č. XXXX/X R. B.Q. XXX Q. - G., S. I. V. G. V. Č..X/XXXX, vyhotoveného Ing. Jánom Farkašom zo dňa
07.12.2010 a tieto na vlastné náklady vypratať a vypratané odovzdať navrhovateľke do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na tom skutkovom základe, že odporca užíva predmetnú nehnuteľnosť z dôvodu
postavenia plotu, ohraničujúceho jeho susediacu nehnuteľnosť na parcele, ktorá jej vlastnícky patrí.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci aplikujúc ust. § 7, § 70
ods. 1 a ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), § 130 ods. 1, § 134 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka
vzal za preukázané, že dohodou o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 10.08.1982,
registrovanou Štátnym notárstvom Košice-vidiek v Košiciach dňa 01.09.1982 pod č. reg. H.-XXX/XX,
uzavretou medzi MNV v Sokoli okr. Košice-vidiek a navrhovateľkou, ako aj jej synom X. Q. U. X. Q. O.
H. G. V. R. T. S. V. K. V.. Č.. A. XXX/X B. S.. Ú.. W., R.. S.-B. R. B. XXX Q. G. Ú. G. G.. Podkladom
pre odčlenenie parcely č. A. XXX/X  R. B. XXX Q. O. F. V. Č.. XXX/X-X-XXXX-XXX. Dohodou o zriadení
práva osobného užívania pozemku, registrovanou Štátnym notárstvom Košice-vidiek pod č.  Y. XX/XX
bolo zriadené právo osobného užívania k pozemku na parc. č. A. XXX/X B. S.. Ú.. W., R. B. XXX Q. V.B.



V. R. U. S., Y.. I., V. V. V. R. V. Č.. XXX/X R. B. XXX Q. O. F. V. Č.. XXX-XXX-XX G. Y. XXXX. V. K. (V.. Č..
XXX/X) K. K. G. S. G. P. O.  R. V. S. U. Q. B. S. a dohodou o vyporiadaní BSM predmetnú nehnuteľnosť
nadobudol do vlastníctva odporca. V roku 1995 bola v obci Sokoľ dokončená obnova katastrálneho
operátu novým mapovaním, pri ktorej bola parc. č. XXX/X R. B. XXX Q. V. K. V.. Č.. XXXX W. B. XXX Q.
U. V.. Č.. XXXX W. B. XX Q.. Y.Q. R. Ú. S.-R., R.. S. Č.. L.-XXX/XX G. P. XX.XX.XXXX O. V.. Č.. XXXX
W. B. XXX Q. rozdelená na dve parcely č. XXXX/X - G. W. B. XXX Q. U. V.. Č.. XXXX/X -G. W. B. XXX
Q.. Do listu vlastníctva č. XXX O. G. V.. Č.. XXXX/X - G. W. B. XXX Q. U. XXX/X - R. V. W. B. XX Q. B.
V. U. S., V.B. V. R.. P. J. B. Č.. XXX O. G. V.. Č.. XXXX - G.. V. W. B. XX Q., V.. Č.. XXXX/X -G. W. B.
XXX Q. U. V.. Č.. XXX/X - R. V. W. B. XX Q. B. V. Z.  Q. - K..

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplynulo, že po nariadení znaleckého dokazovania
znalcom z odboru geodézia a kartografia Ing. Milanom Hačkom, PhD., zo záverov jeho znaleckého
posudku Č..XX/XXXX G. P. XX.XX.XXXX vyplynulo, že stav podľa mapy KN nevykazuje skutočný stav,
teda mapa je spochybniteľná (nedôsledné práce vyšetrovania a meračské pri obnove katastrálneho
operátu novým mapovaním) a že skutočnú užívaciu hranicu, na ktorej je postavený plot, nie je možné
jednoznačne identifikovať s vlastníckou hranicou podľa mapy KN. Súčasne v tomto znaleckom posudku
znalec uviedol, že podľa úpravy mapy EN podľa geometrických plánov č.XXX-XXX-XX U. Č..XXX/X-
X-XXXX-XXX a transformáciou stavu EN na skutočný stav vyhotovil „grafickú identifikáciu opraveného
stavu EN a skutočného stavu“ z ktorej vyplynulo, že plot odporcu je postavený na vlastníckej hranici
medzi pozemkami navrhovateľky a odporcu. Tieto skutočnosti znalec Ing. Milan Hačko, PhD., potvrdil aj
pri svojej výpovedi pred súdom. Zo znaleckého posudku č. 1/2010 autorizovaného  geodeta a kartografa
Ing. Jána Farkaša, ktorý bol súdom ustanovený za účelom vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku
vyplynulo, že  grafické identifikácie v znaleckom posudku Ing.  Milana Hačka, PhD., preveril a zistil, že
tvoria vyčerpávajúcu informáciu o priebehu hranice a jej vyznačení v mapách pred obnovou operátu
katastra nehnuteľností mapovaním na podklade všetkých geometrických plánov uvedených v jeho
znaleckom posudku. Súčasne konštatoval, že odporca užíva časť parcely D.-S. Č.. XXXX/X. Súd
prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že závery týchto znaleckých posudkov si vzájomne
neodporujú, ale sú v súlade. H.. X. E. na pojednávaní síce uviedol, že nesúhlasí so závermi znaleckého
posudku Ing. Milana Hačka, PhD., avšak bližšie dôvody neuviedol, len poukázal na bod III. svojho
znaleckého posudku. Keďže  znalecký posudok Ing. Jána Farkaša neobsahuje žiadne odôvodnenie
nesúhlasu  so závermi znaleckého posudku Ing. Milana Hačka, PhD., a neobsahuje ani žiaden bod III,
na ktorý Ing. Ján Farkaš poukázal, súd prvého stupňa vyhodnotil, že znalecký posudok č. X/XXXX je
v súlade so závermi znaleckého posudku Ing. Milana Hačka, PhD.,. Po doplnení dokazovania znalcom
Ing. Dušanom Bižom, zo záveru jeho znaleckého posudku č.XX/XXXX G. P. XX.XX.XXXX  vyplynulo, že
plot odporcu je postavený na vlastníckej hranici medzi pozemkami navrhovateľky a odporcu a taktiež,
že súhlasí so závermi znaleckého posudku Ing. Milana Hačka, PhD.. Po takto vykonanom dokazovaní,
najmä znaleckými posudkami Ing. Milana Hačka, PhD. a Ing. Dušana Biža mal súd prvého stupňa za
preukázané, že plot odporcu je postavený na vlastníckej hranici medzi pozemkami navrhovateľky a
odporcu a odporca neužíva žiadnu časť nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky, ako to tvrdila v
návrhu navrhovateľka. Zároveň skonštatoval, že závery týchto znaleckých posudkov neodporujú ani
záverom znaleckého posudku Ing. Jána Farkaša. Súd prvého stupňa zároveň uzavrel, že vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol odporca aj vydržaním. Z vykonaného dokazovania,
a to najmä z obsahu návrhu navrhovateľky a z jej výpovede vyplynulo, že  k sporu ohľadne hranice
medzi pozemkami účastníkov konania došlo až v roku 1999, kedy v súvislosti s kolaudáciou chaty, ktorú
navrhovateľka stavala od roku 1989 si prevzala geometrický plán vyhotovený podľa stavu mapy CKN, z
ktorého jej vyplynulo, že odporca má užívať jej časť pozemku. Navrhovateľka v konaní žiadnym právne
relevantným spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že od vytýčenia pozemkov v roku 1982 a vykonania
preloženia plotu za účelom zabezpečenia prístupovej cesty pre navrhovateľku až do roku 1999, bol
priebeh hranice medzi pôvodnými parcelami č.XXX/X U. V.. Č..XXX/X S.. Ú.. W. sporný a taktiež
nepreukázala, že vyzývala odporcu k vydaniu časti neoprávnene užívaného pozemku. Odporca ako aj
jeho právni predchodcovia užíval sporné nehnuteľnosti v rovnakom rozsahu a bez akýchkoľvek zmien
podľa vytýčenia zo dňa 4.6.1982, vykonaného podľa geometrického plánu č.XXX-XXX-XX U. Č..XXX/X-
X-XXXX-XXX a v súlade s týmto vytýčením. Preto uzavrel, že aj v prípade, pokiaľ by odporca mal užívať
časť pozemkov vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, tak ako to tvrdila v konaní navrhovateľka, čo však
nebolo preukázané, nadobudol by odporca, resp. jeho právni predchodcovia vlastníctvo k predmetným
sporným častiam pozemkov vydržaním, najneskôr dňa 4.6.1992. Odporca totiž minimálne v období



od roku 1982 do roku 1999 užíval predmetné časti pozemkov dobromyseľne, nikým nerušený, ako
výlučný vlastník týchto  nehnuteľností v rozsahu, v akom mu boli pridelené a následne vytýčené podľa
geometrických plánov. Zo všetkých týchto dôvodov zamietol návrh navrhovateľky.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a dôvody hodné osobitného zreteľa pre
nepriznanie náhrady trov konania úspešnému odporcovi videl v tom, že navrhovateľka je dôchodkyňou,
poberá starobný dôchodok vo výške 225,00 eur, žije sama, je nemajetná a dôchodok je jediným zdrojom
jej príjmu. Z toho dôvodu jej bolo priznané aj oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovený zástupca
z radov advokátov.

O trovách štátu rozhodol súd prvého stupňa  podľa § 148 ods. 1 O.s.p. a nakoľko neúspešná odporkyňa
bola  oslobodená od platenia súdnych poplatkov a odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný,
rozhodol, že štátu sa nepriznáva náhrada trov konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie navrhovateľka z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. a/,c/d/,f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie resp. pokiaľ dôjde k záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho zrušenie, aby
rozsudok zmenil a rozhodol v súlade s návrhom navrhovateľky. Uplatnila aj trovy odvolacieho konania.
Navrhovateľka v konaní preukázala splnenie všetkých predpokladov úspešnosti vlastníckej vindikačnej
žaloby, ktorými sú preukázanie vlastníckeho práva, preukázanie skutočnosti, že vec má vo faktickej
moci osoba odlišná od vlastníka, ktorá ju odmieta vydať vlastníkovi a preukázanie skutočnosti, že
tretia osoba (odporca) vec vo vlastníctve navrhovateľky užíva bez existencie akéhokoľvek právneho
dôvodu. Navrhovateľka v konaní preukázala, že je výlučnou vlastníčkou parciel, vydania ktorých sa
domáha a ako výlučná vlastníčka je aj zapísaná  na LV č. XXX. G. F. V. Č.. XXX-XXX/XX G.
XX.XX.XXXX U. F. V. B. H.. X. E. - F. G. P. XX.XX.XXXX vyplynulo, že  odporca z dôvodu umiestnenia
plotu, ktorý stojí na pozemkoch vo vlastníctve navrhovateľky užíva časť jej nehnuteľností, ktorých
vydania sa domáha. Skutočnosť, že predmetný plot stojí na predmetných pozemkoch bola preukázaná
aj znaleckými posudkami Ing. Milana Hačka, PhD., Ing. Jána Farkaša a Ing. Dušana Biža. Medzi
účastníkmi konania nie je sporné, že odporcom postavený plot, podľa katastrálnej mapy stojí na
predmetných pozemkoch, čo potvrdil aj samotný odporca. Ten len namietal, že stav podľa mapy KN nie je
vo vzťahu k vytýčeniu hraníc susedných pozemkov správny z dôvodu chybného merania pri vyhotovení
obnovy katastrálneho operátu v r. 1995 a 1996. Odporca však nepreukázal, že predmetnú časť parcely
užíval oprávnene a že mu svedčí akékoľvek právo k tejto časti nehnuteľnosti. Súd prvého stupňa
nezobral do úvahy platné údaje z katastra nehnuteľností, preukazujúce vlastnícke právo navrhovateľky
(z dôvodu údajného spochybnenia a nehodnovernosti) s poukazom na závery znaleckých posudkov
Ing. Milana Hačka, PhD. a Ing. Dušana Biža.  Vychádzajúc z ust. § 70 ods. 1,2 zák. č. 162/1995 Z.z.
o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „katastrálny
zákon“) však vyplýva právna domnienka záväznosti a hodnovernosti údajov evidovaných v katastri
nehnuteľností, ktorá je síce vyvrátiteľná, ale len, ak sa preukáže opak. Za preukázanie opaku je možné
považovať len takú právnu skutočnosť, ktorá je spôsobilá byť podkladom pre výmaz nesprávneho
údaja, resp. zápis správneho údaja do katastra nehnuteľností, pričom takouto skutočnosťou nemôžu
byť znalecké posudky. Vyvrátiť hodnovernosť údajov o vlastníckom práve k nehnuteľnosti možno len
na základe právoplatného rozhodnutia súdu o určení práva k nehnuteľnosti podľa § 80 písm. c/ O.s.p.,
alebo právoplatným rozhodnutím katastrálneho úradu o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa §
59 katastrálneho zákona. Opačný výklad by znamenal neprípustný zásad do princípu právnej istoty a
zásady materiálnej publicity, ale aj do práva navrhovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy
SR a neprípustné obmedzenie až vylúčenie jej práv vlastníka. Súd prvého stupňa preto nepostupoval
správne, keď ignoroval platný stav, vedený v katastri nehnuteľností. Bez ohľadu na vyššie uvedené z
výsledkov znaleckého skúmania znalca Ing. Milana Hačka, PhD., a Ing. Dušana Biža nebola dostatočne
a jasne preukázaná skutočnosť, že predmetný plot je umiestnený na vlastníckej hranici pozemkov
účastníkov konania, ani nesprávnosť údajov evidovaných v katastri nehnuteľností. Súd prvého stupňa
sa nevyporiadal s námietkami navrhovateľky ohľadom neúplnosti, rozpornosti a nehodnovernosti týchto
znaleckých posudkov. Ing. Milan Hačko, PhD. v znaleckom posudku č. XX/XXXX na jednom mieste



uvádza, že plot je umiestnený na vlastníckej hranici, zároveň však na inom mieste konštatuje, že „je
tu veľmi ťažko určiť správnosť polohy hraníc, ak nie sú dostatočné grafické podklady“ a že „skutočnú
užívaciu hranicu, na ktorých je postavený plot nie je možné jednoznačne identifikovať s vlastníckou
hranicou“ (s. 6 posudku). Znalec ďalej uvádza, že ani mapu EN nie je možné považovať za grafický
podklad pre určenie polohy vlastníckej hranice (s. 5 bod 3 posudku), preto stav EN opravil podľa
geometrických plánov, ktorých správnosť ohľadom polohy parc. č. XXX/X U. XXX/X K. H. Q. W. (W..
X V.). V. H. R. S.  G. V. Č.. XX/XXXX, vypracovaný znalcom Ing. Dušanom Bižom, tento neposúdil,
či „transformácia opraveného stavu EN do stavu KN“ vykonaná znalcom Ing. Milanom Hačkom, PhD.,
bola správnym postupom ani nevysvetlil, z čoho znalec vlastne vychádzal pri tejto transformácii, len
uviedol, že pri svojich zisteniach vychádzal z identických bodov, za ktoré považoval jednoznačne
identifikovateľné body v teréne zobrazené na mape katastra (s. 4 posudku). Navrhovateľka pri tom
poukázala na to, že tieto budovy v čase vyhotovenia pôvodného geometrického plánu  a výstavby
plotov ešte neexistovali, preto je vylúčené, aby ich poloha mohla byť podkladom pre transformáciu
stavu EN do stavu KN. Súd prvého stupňa napriek rozporom a nejasnostiam v týchto znaleckých
posudkoch, ich závery vyhodnotil ako hlavný dôvod pre zamietnutie žaloby. Znalci sa pri tom v
znaleckých posudkoch odchýlili od stavu evidovaného v katastrálnej mape a bez existencie dostatočných
grafických podkladov, ako sami uvádzajú, uskutočnili transformáciu pôvodného stavu EN na základe
aktuálneho užívacie stavu, ktorého súlad s právnym stavom mali v skutočnosti overiť. Súd prvého stupňa
nepostupoval správne, pokiaľ pri hodnotení dôkazov nevzal do úvahy závery znaleckého posudku
č. X/XXXX, vypracovaného znalcom Ing. Jánom Farkašom. Navrhovateľka za účelom vysvetlenia
rozporov medzi znaleckými posudkami navrhla predvolať oboch znalcov a doplniť znalecké posudky
ich vzájomným vyjadrením. Súd prvého stupňa avšak tento návrh ignoroval a nezdôvodnil, prečo mu
nevyhovel. Nestotožnila sa ani so záverom súdu prvého stupňa, že odporca nadobudol vlastnícke
právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Odporca, resp. jeho právni predchodcovia od
počiatku (r. 1982) neužívali časť predmetnej nehnuteľnosti dobromyseľne. Dôkazné bremeno ohľadom
preukázania splnenia podmienok vydržania pri tom zaťažovalo odporcu, ktorý dobromyseľnosť držby
žiadnym spôsobom nepreukázal. Záver súdu prvého stupňa o povinnosti navrhovateľky preukázať
tieto skutočnosti odporuje zásadám rozdelenia dôkazného bremena medzi účastníkov konania. Z
písomných dôkazov predložených navrhovateľkou pri tom vyplynulo, že navrhovateľka už v čase
vymerania pozemkov, ako aj neskôr odporcu opakovane upozorňovala na skutočnosť, že priebeh
užívacích hraníc medzi pozemkami, ako aj umiestnenie plota je sporné, a že odporca užíva časť
nehnuteľnosti v jej vlastníctve. Na tieto skutočnosti odporcu upozorňovala viackrát aj ústne, ako to
potvrdil syn navrhovateľky Jozef Matej v čestnom prehlásení zo dňa 25.01.2012. Zároveň poukázala na
záznam zo dňa 25.01.1982 na bývalom MNV v Sokoli, zápis zo dňa 04.06.1982 na býv. MNV v Sokoli,
list navrhovateľky zo dňa 23.03.1983, záznam z jednania o určenie hraníc pozemkov zo dňa 23.10.2000
a odpoveď odporcu na list zo dňa 20.03.2002. Z týchto dôkazov vyplýva, že odporca, resp. jeho  právni
predchodcovia už v čase pridelenia a vymerania pozemkov v roku 1982 mali vedomosť o spornom
priebehu užívacej hranice, ktoré v nich objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, či predmetná
nehnuteľnosť v celom rozsahu im vlastnícky patrí. Za účelom preukázania neexistencie dobromyseľnosti
odporcu pri tom navrhovateľka navrhla vypočuť svedkov X. Q., O. W. R. W. U. B. E., terajšieho starostu,
ktoré dôkazy súd prvého stupňa nevykonal a ich nevykonanie žiadnym spôsobom nezdôvodnil. Títo
svedkovia pri tom majú vedomosti o dlhodobých sporných vzťahoch medzi účastníkmi konania ohľadom
priebehu hraníc a ich výpoveď by bola kľúčová z hľadiska posúdenia dobrej viery odporcu, resp. jeho
právnych predchodcov. V dôsledku tohto postupu súd prvého stupňa odňal navrhovateľke možnosť
konať pred súdom, pričom rozhodnutie ani dostatočne a presvedčivo neodôvodnil. Navyše predmetom
kúpnej zmluvy z 02.06.1999, uzatvorenej medzi odporcom ako kupujúcim a U. S.Ö. O. V.. Č.. XXX/X U.
XXXX/X podľa stavu v katastri nehnuteľností po r. 1995, ktorého správnosť odporca sám spochybňuje,
nie parcely A. Č.. XXX/X U. XXX/X, ktoré mohli byť jediným predmetom údajného vydržania v roku 1992.

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania účastníkov, v zákonnej lehote podal odvolanie aj
odporca a odvolaciemu súdu navrhol, aby výrok o trovách konania účastníkov zmenil tak, že  prizná
odporcovi náhradu trov konania vo výške 849,96 eur a na ich náhradu zaviaže navrhovateľku. V
dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že na daný prípad neaplikoval ust. § 142 ods. 1
O.s.p. a nepriznal úspešnému odporcovi plnú náhradu trov konania, keďže v tomto sporovom konaní
navrhovateľka bola neúspešná. V danom prípade neboli dané dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1
O.s.p. a na nepriznanie náhrady trov konania úspešnému odporcovi. Bez toho, aby súd prvého stupňa



poznal majetkové pomery navrhovateľky, ktorá je výlučnou vlastníčkou pozemkov, zapísaných na J. Č..
XXX S.. Ú.. W. a rovnako aj výlučnou majiteľkou chaty nachádzajúcej sa na predmetných pozemkoch,
pričom je vlastníčkou aj ďalších nehnuteľností zapísaný K. J. Č.. XXXXX S.. Ú.. W. U. J. Č.. XXXXX
S.. Ú.. W., vyvodil, že u navrhovateľky sú dané také pomery na jej strane, ktoré odôvodňujú aplikáciu
ust. § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznať náhradu trov konania odporcovi. Konštatovanie súdu prvého stupňa
o nemajetnosti navrhovateľky vychádza z nesprávnych skutkových zistení.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla v prípade, ak nedôjde k zrušeniu rozsudku
vo veci samej napadnutý výrok o trovách konania účastníkov potvrdiť ako vecne správny a uplatnila
trovy odvolacieho konania. Skutočnosti uvedené odporcom v odvolaní boli súdu prvého stupňa pri
rozhodovaní o trovách konania účastníkov známe. K nehnuteľnostiam, ktorých výlučnou vlastníčkou je,
a ktoré uviedol odporca v odvolaní uviedla, že nehnuteľnosti, zapísané na J. Č.. XXXXX S.. Ú.. W. U. J.
Č.. XXXXX S.. Ú.. W., O. Č.. XX K. X. V. U. V., na ktorom sa predmetný bytový dvor nachádza, slúžia
navrhovateľke na bývanie, pričom nedisponuje žiadnou inou nehnuteľnosťou, vhodnou na celoročné
bývanie. Pozemok na V.. Č.. XXXX/XX R. B. XXX Q. G. V. U. K. G.. K. J. Č.. XXXXX B. S.. Ú.. W., K.
S. J. W. W. W.. Č.. XXXX - R. P., V. X, B. W. V. XX/XXXXX, je spojený s bytom a nedá sa samostatne
predať. Z tvrdenia odporcu, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd prvého stupňa vychádzal
výlučne z účelového tvrdenia navrhovateľky a nehodnotil všetky dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p.
v ich vzájomnej súvislosti sa navrhovateľka nestotožnila. Stotožnila sa s aplikáciou ust. § 150 ods. 1
O.s.p. na daný prípad.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol potvrdiť rozsudok vo veci samej ako
vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. Vykonaným znaleckým dokazovaním bola bez
akýchkoľvek pochybností dvoma ustanovenými znalcami spochybnená hodnovernosť údajov katastra,
a to vo vzťahu k otázke geometrického určenia nehnuteľnosti navrhovateľky, ako aj údajov o základných
a podrobných polohových bodových poliach. V jednoduchosti sa dá vyjadriť, že bola spochybnená
katastrálna mapa minimálne vo vzťahu  k polohovému určeniu pozemku navrhovateľky a polohovému
určeniu pozemku odporcu. Tento nedostatok nemôže byť odstránený v konaní o vydanie nehnuteľnosti,
ale opravou katastrálnej mapy v správnom konaní. Dôvody uvedené v odvolaní vo vzťahu k výsledkom
znaleckého dokazovania považuje za účelové a zavádzajúce, nakoľko medzi znaleckými posudkami nie
sú žiadne rozpory. Konfrontáciu znalcov navrhol odporca, ale nakoľko túto nebolo možné opakovane
uskutočniť, súd prvého stupňa nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalcom Ing. Dušanom Bižom,
ktorého výsledky len potvrdili správnosť znaleckého posudku znalca Ing. Milana Hačka, PhD.,. Navyše
navrhovateľka mohla po poučení súdu, skôr než vyhlásil dokazovanie za skončené, navrhnúť vykonanie
dôkazu konfrontáciou znalcov. Aj tvrdenia odvolateľky ohľadom záverov o vydržaní vlastníckeho práva
odporcom sú účelové a tendenčné. V prípade pochybnosti o tom, či ide o držbu oprávnenú sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ten kto popiera dobromyseľnosť držiteľa má dôkazné bremeno
na preukázanie neoprávnenej držby. Predmetom jednania z r. 1982 bola prístupová cesta k pozemku
navrhovateľky, ktorá sa nachádza inde, ako sporná hranica pozemkov. Navrhovateľka sama v žalobe
a v priebehu konania uviedla, že vo februári 1999 prevzala nový geometrický plán, a vtedy zistila
nezrovnalosti parciel a skutočné hranice pozemkov. Z toho dôvodu ďalšie doplnenie dokazovania
vypočutím svedkov je neúčelné a nehospodárne, nakoľko títo by len potvrdili súčasné účelové a
tendenčné tvrdenia navrhovateľky a nemohli by žiadnym spôsobom spochybniť obsah listinných
dôkazov z obdobia rokov 1981-1983.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľky a
odporcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.  2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a rovnako nie je
dôvodné ani odvolanie odporcu.

Krajský súd v Košiciach rozsudok verejne vyhlásil dňa 20.02.2014 o 09.25 hodine v pojednávacej
miestnosti č. dv. 221/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli



zverejnené dňa 11.02.2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,
3 O.s.p.

Rozsudok súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Navrhovateľka namieta odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), c), d) a f) O.s.p., t.j., že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný vtedy, ak v konaní došlo k niektorej z
vád uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z
hľadiska hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných
skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy
účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci
bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd
prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len
o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že  musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorým je omyl súdu pri aplikácii práva na správne
zistený skutkový stav. O omyl  v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý
mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.



Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul
niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho
hodnotení dôkazov bol logický rozpor, príp., že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 133 až 135 O.s.p. alebo, že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne
vyložil. Rozsudok vo veci nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo vada uvedená v § 221 ods. 1 O.s.p.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver,
preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Ani skutočnosti
uvedené v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dopĺňa nasledovné:

Správny je záver súdu prvého stupňa, pokiaľ návrh navrhovateľky o vydanie  predmetných nehnuteľností,
ich vypratanie a odovzdanie zamietol, pretože v konaní nebolo preukázané, aby došlo k porušeniu
vlastníckych práv navrhovateľky, teda nebolo preukázané, že odporca predmetné nehnuteľnosti
neoprávnene užíva a bráni navrhovateľke v ich užívaní umiestnením plotu, ktorý by zasahoval do
nehnuteľnosti, vlastnícky patriacej navrhovateľke.

Podstatou sporu v prejednávanej veci bolo zistenie, či hranica medzi pozemkami, vlastnícky patriacim
účastníkom konania, nachádzajúca sa v teréne a ktorá je určená oplotením vyhotoveným odporcom,
zodpovedá pokladom súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností, a teda či zodpovedá aj
právnemu stavu. Základnou otázkou, podstatnou pre rozhodnutie vo veci bolo preto zistenie, či oplotenie
odporcu zasahuje do vlastníckych práv navrhovateľky, teda či je dôvodné, aby navrhovateľka požadovala
od odporcu vydanie a vypratanie predmetných nehnuteľností.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, pričom správne svoje rozhodnutie oprel
predovšetkým o závery znaleckého posudku č. 19/2007 znalca Ing. Milana  Hačka, PhD., a o závery
znaleckého posudku č. 13/2012 znalca Ing. Dušana Biža.

Z výsledkov znaleckého skúmania znalca Ing. Milana Hačka, PhD., v znaleckom posudku č. 19/2007
vyplynulo, že katastrálnu mapu, ktorá mala byť podkladom  na určenie polohy vlastníckej hranice medzi
pozemkami účastníkov konania nemožno považovať za grafický podklad pre určenie polohy vlastníckej
hranice. Zoskenovaním katastrálnej mapy a zoskenovaním mapy EN znalec zistil, že v mape EN nie
je zakreslená parcela A. Č..XXX/X. Z toho dôvodu evidenčným spôsobom na podklade geometrického
plánu Č.. XXX/X-X-XXXX-XXX G. D.D. V. Č.. XXX/X a zistil, že časť tejto parcely zasahuje svojou
polohou (XXX Q.) P. V. Č.. XXX/X, číže ide tu o duplicitné vlastníctvo. Z grafickej identifikácie stavu KN
a stavu skutočného vyplynulo, že prešetrovacie a meračské práce pri obnove katastrálneho operátu
novým mapovaním boli nedôsledné, preto sú spochybnené. Z toho dôvodu uzavrel, že katastrálnu



mapu nemôže považovať za grafický podklad pre určenie polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami
účastníkov konania. Taktiež zistil, že grafické identifikácie stavu KN a stavu EN (príloha č. 9) sa
nestotožňujú, čím je tiež podľa jeho názoru potvrdená spochybnenosť mapy KN. Pokiaľ ide o grafické
identifikácie stavu EN a skutočného stavu (príloha č. 10) zistil, že parcely č. A. XXX/X, XXX/XX, XXX/X
U. XXX/X sú zobrazené iba evidenčne, nie na podklade pravouhlých súradníc. Z toho dôvodu mapu EN
nepovažoval za grafický podklad pre určenie polohy vlastníckej hranice. Na podklade tejto identifikácie
opravil sám EN podľa geometrický plánov č.  XXX-XXX-XX U. Č.. XXX/X-X-XXXX-XXX (V. Č.. XX).
Transformáciou opraveného stavu EN do stavu KN získal „grafickú identifikáciu opraveného stavu EN
a skutočného stavu“ (príloha č. 12) a z tejto identifikácie mu vyplynulo, že plot medzi pozemkami
navrhovateľky a odporcu je postavený na vlastníckej hranici. Správnosť jeho merania potvrdzuje aj
geometrický plán Č.. XXX-XX/XX, ktorý bol vyhotovený za účelom určenia práv k nehnuteľnostiam a
porealizačného zamerania chyby, ktorý dala vyhotoviť navrhovateľka. Z tejto identifikácie taktiež vyplýva,
že meranie na pevné predmety (ploty, stavby) je totožné. Nestotožňuje sa iba stav, kde nie je plot, t.j.
tie body v teréne, ktoré určila navrhovateľka. Na základe týchto zistení uzavrel, že stav podľa mapy KN
nevykazuje skutočný stav, čiže mapa je spochybniteľná v dôsledku  nedôsledných prác vyšetrovania a
meračských prác pri obnove katastrálneho operátu a teda skutočnú hranicu, na ktorej je postavený plot,
nie je možné jednoznačne identifikovať s vlastníckou hranicou podľa mapy KN. Z grafickej identifikácie
opraveného stavu EN a skutočného stavu mu vyplynulo, že plot je postavený na vlastníckej hranici medzi
pozemkami účastníkov konania. Správnosť polohy vlastníckej hranice medzi pozemkami účastníkov
konania potvrdzuje aj výpočet výmer parciel, ktoré účastníci konania užívajú.

Znalec Ing. Dušan Biž v znaleckom posudku č. XX/XXXX sa v podstate stotožnil so závermi znaleckého
posudku znalca Ing. Milana Hačka, PhD., a naviac uviedol, že pri obnove katastrálneho operátu novým
mapovaním od 01.11.1995, kedy bola vyhlásená platnosť vektorovej katastrálnej mapy číselnej, bol
zameraný užívací stav predmetných parciel - oplotenie, ktorý nezodpovedalo právnemu stavu. Ešte
väčší zmätok nastal rozhodnutím Okresného úradu Košice - okolie, odbor katastrálny Č.. L.-XXX/XX
G. P. XX.XX.XXXX R. oprave chyby v KN, keď nebol správne obnovený pôvodný právny stav a bez
meračských podkladov  (záznamu podrobného merania zmien - ZPMZ) boli doplnené pozemky  parcely
č. 832/4, 832/5 a 832/6 tak, aby výmerami boli zhodné s právnym stavom pred obnovou katastrálneho
operátu novým mapovaním. ZPMZ a výkaz výmer parciel bolo pritom potrebné vyhotoviť podľa právneho
stavu uvedeného v listine, na základe ktorej bol vykonaný zápis v katastri pred obnovou. Pozemok
parcela č. XXXX O. K. Y. K. V. V. Č.. XXXX/X U. XXXX/X, V. D. V. Č.. XXXX/X V. V. Z. Q. a tiež prístrešok
na V. Č.. XXXX, S. V. S.. Na riešenie nezrovnalostí a nepresností skorších meraní, ktoré boli vykonané
v miestnych súradnicových sústavách a taktiež vzhľadom na spochybnenú katastrálnu mapu jediným
východiskom bola transformácia pôvodného právneho stavu EN do zameraného skutočného stavu, na
základe identických bodov. Za účelom  zosúladenia zákresov v pozemkovej knihe, geometrických plánov
a skutočného zamerania vykonal znalec Ing. Milan Hačko, PhD. transformáciu, ktorá je jednou z metód
v geodetickej praxi na zmenu súradníc bodov bez toho, aby sa zmenila ich poloha na zemskom povrchu.
Výsledok jeho postupu je správny. Nie celkom jasne sa však vysporiadal s pôvodným pozemkom A. Č..
XXX/X V.. Q.. Návrh tohto riešenia predložil v V. Č.. X.

Z vyššie uvedených záverov znaleckých posudkov č. XX/XXXX U. Č.. XX/XXXX možno preto
jednoznačne konštatovať, že znaleckým dokazovaním bolo preukázané, že plot odporcu je postavený
na vlastníckej hranici medzi pozemkami navrhovateľky a odporcu a tento nezasahuje do nehnuteľnosti,
vlastnícky patriacej navrhovateľke.

Odvolacia námietka navrhovateľky, že spochybniť údaje v katastri nehnuteľností možno len
právoplatným rozhodnutím súdu o určení vlastníckeho práva alebo opravou katastrálneho operátu, nie
je opodstatnená. Navrhovateľka sa v danej veci domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva podľa §
126 Obč. zákonníka žalobou o vydanie nehnuteľnosti (vypratanie nehnuteľnosti) a v tomto konaní súd
ako predbežnú otázku riešil, kto je vlastníkom dotknutých nehnuteľností a v nadväznosti na to, či žaloba
je opodstatnená. Pri riešení tejto otázky sa oprel o výsledky znaleckého skúmania znalcami z odboru



geodézie a kartografie a zistil, že plot odporcu je postavený na vlastníckej hranici medzi pozemkami
účastníkov konania a nezasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľky.

Z obsahu písomného dôkazu „G. V. Č.. X/XXXX“ vyhotoveného Ing. Jánom Farkašom, autorizovaným
geodetom a kartografom nemožno vyvodiť, že jeho závery odporujú záverom znaleckého posudku č. XX/
XXXX znalca z odboru geodézia a kartografia Ing. Milana Hačka, PhD. V tomto smere sú preto odvolacie
námietky navrhovateľky neopodstatnené.  V tej súvislosti navyše odvolací súd dodáva, že nejde o
znalecký posudok (napriek jeho označeniu), nakoľko Ing. Ján Farkaš, autorizovaný geodet a kartograf
nepodal znalecký posudok ako znalec, zapísaný v zozname znalcov a v konaní ani nebol súdom
ustanovený za znalca podľa § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že by zložil sľub podľa §5
ods. 7 tohto zákona pred súdom. Z týchto dôvodov „znalecký posudok č. X/XXXX“ má (iba) charakter
listinného dôkazu, a týmto listinným dôkazom nemožno spochybniť výsledky znaleckého dokazovania.
Z rovnakých dôvodov závery znaleckého skúmania nemôže spochybniť ani svedecká výpoveď Ing. Jána
Farkaša.

Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, že súd prvého stupňa nedoplnil dokazovanie konfrontáciou znalcov
a výsluchom svedkov, ktorých navrhla vo veci vypočuť ale aj pripojením listinných dôkazov, odvolací
súd k tomu dodáva, že  aj keď v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení, súd rozhodne o tom, ktoré z označených dôkazov vykoná a nie je
povinnosťou súdu vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy. Dokazovanie súd vykonáva tak, aby
bola dodržaná zásada hospodárnosti a aby boli vykonané iba také dôkazy, ktoré sú potrebné pre
zistenie skutkového stavu. Pokiaľ teda súd prvého stupňa nevykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľkou,
postupoval správne, nakoľko vykonanie týchto dôkazov by nemohlo ovplyvniť výsledok sporu, vzhľadom
na výsledky znaleckého dokazovania.

Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, že odporca vlastníctvo k parcelám, ktorých vydania sa
navrhovateľka domáha nadobudol vydržaním, s týmto záverom sa možno stotožniť, avšak pre
rozhodnutie vo veci je bez právneho významu, nakoľko vykonaným dokazovaním ( znaleckým
skúmaním ) bolo preukázané, že odporca neužíva žiadnu časť nehnuteľnosti, vlastnícky patriacu
navrhovateľke.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku súdu
prvého stupňa odvolací súd  rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. vo výroku o veci samej ako vecne
správny potvrdil.

Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, pokiaľ podľa § 142
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 150 ods. 1 O.s.p. úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Námietky odporcu, že v danom prípade neboli dané dôvody pre aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O.s.p.,
nakoľko navrhovateľka vlastní nehnuteľnosti zapísané na J. Č.. XXXXX S.. Ú.. W. U. J. Č.. XXXXX S..
Ú.. W. sú bez právneho významu, nakoľko podľa vyjadrenia navrhovateľky ide o byt v ktorom býva a
pozemok, na ktorom sa nachádza bytový dom K. V. Č.. X, preto ani nemožno spravodlivo požadovať od
navrhovateľky ich predaj, a ten ani nemôže byť zdrojom príjmu pre navrhovateľku a slúžiť tak k úhrade
trov právneho zastúpenia. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade je potrebné zohľadniť aj
povahu samotnej veci a skutočnosť, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nezapríčinila a ani nemohla
ovplyvniť daný stav, keďže ten bol spôsobený v dôsledku nepresností, spôsobených novým mapovaním
v rámci obnovy katastrálneho operátu, preto aj z tohto dôvodu aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. je namieste.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a § 150 ods. 1 O.s.p. a z rovnakých dôvodov, z akých nebola priznaná náhrada trov konania



odporcovi v prvostupňovom konaní, nebola priznaná náhrada trov konania úspešnému odporcovi ani
v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch  v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.