Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoP/75/2012 z 4. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 4. decembra 2012, sp. zn. 3CoP/75/2012, ECLI:SK:KSPO:2012:8312203921.1 Krajský súd Prešov | 3CoP/75/2012 | ECLI:SK:KSPO:2012:8312203921.1 | 2012-12-04 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: zákon č. 94/1963 Zb. o rodine, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc8cc81c-867d-49f3-a6c9-52eb1f930b1b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8312203921.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoP/75/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312203921
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8312203921.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu
JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD,. v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. Y.,
nar. X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné,
dieťa rodičov E. Y., bytom P., Z. XX a H. Y., bytom P., Z. XX, t. č. bytom M., F. XXXX, O. republika, o
zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Humenné z 5. 06. 2012, č. k. 19P
126/2012-37, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom návrh zamietol a vyslovil,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak o návrhu otca o zníženie
výživného, ktoré zdôvodnil tým, že vo februári 2011 prekonal mozgový infarkt spôsobený trombózou, bol
hospitalizovaný, od 1.3.2011 je práceneschopným, pričom jeho príjmom boli len nemocenské dávky vo
výške 180 Eur mesačne. Je živnostníkom, ale živnosť má pozastavenú od 13.4.2012 do 13.4.2013, lebo
počíta s tým, že sa jeho zdravotný stav zlepší a bude môcť ďalej pracovať. Matka s návrhom o zníženie
výživného nesúhlasila. Poukázala, že pred 6 rokmi z organizačných dôvodov stratila zamestnanie v
nemocnici, kde pracovala na zmeny ako zdravotná sestra 17 rokov. Bola nútená odísť za prácou do
zahraničia a dlhých 6 rokov každé dva týždne cestuje 2000 km za prácou, len aby dokázala finančne
zabezpečiť maloletého, ale aj staršieho syna G., ktorý je nezamestnaný, pričom obidvaja synovia
pochádzajú z rozvedeného manželstva. Naviac matka je po vážnej operácii a v súčasnosti čaká na
výsledky z patológie.

Naopak otec jazdí na pol miliónovom aute, pričom jeho ochorenie nie je smrteľné a rehabilitáciou a
správnym prístupom k životu sa bude len zlepšovať. Otec ohľadom motorového vozidla uviedol, že
osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, ktorého hodnota bola pol milióna pri kúpe, po 6 rokoch predal
za 5 000 Eur a následne 21. 09. 2010 si zobral na leasing nové motorové vozidlo Renault Laguna.
Leasingové splátky sú dohodnuté na 3 roky po 358,60 Eur mesačne. Tieto splátky za otca uhrádzala
jeho sestra, pričom poslednú splátku zaplatila 26. 08. 2011, ďalej už odmietla leasing uhrádzať, a preto
otcovi poskytla finančnú výpomoc firma JUTEX s.r.o., Bodovce, ktorá poukázala na jeho účet 01.12.2011
5 000 Eur s tým, že pôžička mu bola poskytnutá nenávratne. Ide o finančnú výpomoc, aby mu leasingová
spoločnosť auto nezobrala. Na takto zistený skutkový stav prvostupňový súd aplikoval ustanovenie § 62
ods. 1, 2, 4, 5, § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine a uzavrel, že posledná úprava výživného na mal. J. bola
realizovaná rozsudkom Okresného súdu Humenné zo dňa 18. 01. 2010 č. k. 19P 354/2009-67, ktorým



bolo zvýšené výživné zo strany otca na sumu 93 Eur mesačne od 07. 09. 2009. V tom čase bol otec
po ťažkom pracovnom úraze a mal obmedzenú schopnosť podávať pracovné výkony. Podľa správy od
daňového úradu v Humennom otec ako živnostník mal vykázaný základ dane za rok 2008 vo výške
2 999,67 Eur. V čase od 08. 12. 2008 do 08. 06. 2009 mal pozastavené prevádzkovanie živnosti. V
čase predchádzajúcej úpravy výživného matka pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka na dvojtýždňové
turnusy. Jej príjmy boli nasledovné: v čase od 14. 12. 2011 do 31. 12. 2011 - 799 Eur, od 18. 01. 2012
do 01. 02. 2012 - 658 Eur, od 15. 02. 2012 do 29. 02. 2012 - 658 Eur, od 14. 03. 2012 do 28.03. 2012 -
658 Eur, od 18. 04. 2012 do 02. 05. 2012 - 658 Eur, a od 16. 05. 2012 do 14. 06. 2012 - 893 Eur. V čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom mal. J. bol žiakom 8. ročníka základnej školy. V súčasnosti
je študentom prvého ročníka Polytechnickej strednej školy v P.. Po poslednej úpravy výživného došlo
k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého, jeho životné potreby sú oveľa vyššie ako v čase
predchádzajúceho rozhodovania a sú porovnateľné s výdavkami dospelého človeka. Maloletý je vo
vývine a to si vyžaduje výdatné stravovanie, častú obmenu oblečenia, obuvi, ale aj väčšie výdavky na
hygienu, na spoločenské, kultúrne vyžitie a na všetkých týchto výdavkoch je povinný podieľať sa aj
otec. Aj keď je otec uznaný za invalidného dôchodcu, v tejto súvislosti odvolací súd zdôraznil, že otec
na prvom pojednávaní sa vyjadril, že firma JUTEX s. r. o., mu poskytla 01. 12. 2011 nenávratne sumu
5 000 Eur, ako finančnú výpomoc na splácanie leasingu, pričom na ďalšom pojednávaní už uviedol,
že finančné prostriedky na splátky leasingu za neho platí jeho priateľka (od augusta 2011), a preto
po získaní vlastníctva k motorovému vozidlu ho prevedie na priateľku. Z tohto dôvodu prvostupňový
súd zhodnotil, že finančná výpomoc poskytnutá otcovi od firmy JUTEX s.r.o., Bodovce 5 000 Eur je
príjmom otca, z ktorého môže platiť súdom určené výživné. Matka, ktorá má vážne zdravotné ochorenie
sa cíti zodpovedná voči synovi, a preto napriek vážnym zdravotným problémom dochádza za prácou
do Rakúska. Z uvedených dôvodov považoval súd prvého stupňa výživné vo výške 93 Eur mesačne
za primerané, a preto návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. Zároveň súd rozhodol o
trovách konaniach podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že súd nevzal do
úvahy jeho zdravotný stav, finančné možnosti, naopak zaoberal sa zdravotným stavom matky, čím došlo
k zaujatosti sudkyne, a tým bolo porušené právo otca na spravodlivý rozsudok. Matka ma príjem 700 Eur
mesačne, na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je povinná splácať
otcovi dlh po 100 Eur mesačne. Záväzok neuhrádza, a preto otec nemá z čoho platiť výživné. Zároveň
predložil fotokópiu rozhodnutia o priznaní dôchodku a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a znížil výživné na 26 Eur mesačne.

Matka k odvolaniu otca uviedla, že prvostupňový súd prihliadal správne na to, ktorý z rodičov a v akej
miere sa o dieťa osobne stará. Otec okrem výživného nikdy ničím navyše neprispel na zdravý vývin
maloletého, nikdy sa nestaral ani nezaujímal, či mu niečo nechýba,

či niečo nepotrebuje a už vôbec, či je maloletý zdravý. Otca nikdy nezaujímalo, že matka po 17 rokoch
stratila zamestnanie a bola nútená odísť za prácou do Rakúska, aby zabezpečila výživné pre synov.
Nikdy neposkytol maloletému vyššiu sumu výživného ako bolo určené súdom. Získané peniaze použil
len pre seba, kúpil si motorové vozidlo Octaviu, neskôr finančné prostriedky investoval do ďalšieho
motorového vozidla. Na pojednávanie 05.06.02012 otec uviedol, že ak mu matka bude splácať dlh
titulom uzatvorenej dohody zo dňa 16. 07.02007 o zrušení a vypriadaní podielového spoluvlastníctva,
potom aj on bude uhrádzať výživné a nebude ani žiadať zníženie výživného. Preto dala trvalý príkaz a
finančné prostriedky 99,58 Eur pravidelne otcovi vypláca vždy k 25. dňu v mesiaci, no napriek tomu otec
výživné na maloletého od februára 2011 neplatí.

Kolízny opatrovník k odvolaniu otca sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§10 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších právnych predpisov, ďalej len O. s.
p.), vzhľadom na včas podané odvolanie (§204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj
konanie mu predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.



Občiansky súdny poriadok v §159 ods. 3 určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže
sa prejednávať znova. Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu
dodržať. V ustanovení § 163 O. s. p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie
v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré
sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok, alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide
o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka
zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa
tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Aby
súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V
zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu
výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším
spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia pôvodného
rozsudku. Nestačí úvaha len o tom, že je doterajšie výživné vysoké, či nezodpovedajúce schopnostiam
a možnostiam povinného otca. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene
výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného
súdneho rozhodnutia. V predmetnom konaní nie je možné preskúmavať správnosť, či primeranosť
určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím (v danej veci ide o rozsudok Okresného súdu
Humenné zo dňa 18. 01. 2010 č. k. 19P 354/2009-67). Právne relevantným pre rozhodnutie o podanom
návrhu otca je len to, či sa výrazne trvale, nie krátkodobo, alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane
oprávneného, alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

Pre predmetné konanie je teda dôležitým, že nejde rozhodovanie o vyživovacej povinnosti po prvýkrát.
Súd sa v tomto konaní teda správne zaoberal tým, či došlo k takej

závažnej, podstatnej zmene pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktorá môže privodiť
zmenu predchádzajúceho rozhodnutia.

Predchádzajúca úprava výživného zo strany otca bola na maloletého realizovaná rozsudkom Okresného
súdu Humenné zo dňa 18. 01. 2010 č. k. 19P 354/2009-67.

S účinnosťou od 07.09.02009 bola vyživovacia povinnosť zvýšená zo sumy 1 300 Sk na sumu 93 Eur
mesačne. V tom čase maloletý bol žiakom 8. ročníka základnej školy. Otec od 01. 04. 2009 do 31. 05.
2009 pracoval vo firme JUTEX s.r.o., pričom pracovnú zmluvu mal uzavretú na dobu určitú a po skončení
pracovného pomeru obnovil živnosť, ktorú mal pozastavenú za obdobie od 18. 12. 2008 do 08. 06. 2009.
Podľa správy daňového úradu Humenné za rok 2008 daňová povinnosť otca predstavovala 2 999.67 Eur.
Od tohto rozhodnutia došlo k zmene pomerov v tom, že mal. J. je v súčasnosti študentom strednej školy.
Otec má zmenu v jeho pracovnom zaradení s tým, že ako samostatne zárobkovo činná osoba požiadal
za obdobie od 13. 04. 2012 do 13. 04. 2013 o pozastavenie prevádzkovania živnosti. Uvedenému
svedčí potvrdenie vydané Obvodným úradom Humenné z 13. 04. 2012 ( č.l.24 spisu). Otec zároveň v
odvolacom konaní predložil správu od Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava z 27. 07. 2012, z ktorej
vyplýva, že poisťovňa bude otcovi poukazovať dôchodok vo výške 304,50 Eur mesačne od septembra
2012 vždy k 12. dňu v kalendárom mesiaci a dôchodok od 28. 02. 2012 do 11. 09. 2012 v sume 830,98
Eur, poisťovňa poukázala na účet otca. Pri príjme 304,50 Eur mesačne počnúc septembrom 2012 je v
možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v určenej výške. Pokiaľ otcovi bol priznaný dôchodok až
počnúc decembrom 2012, v tejto súvislosti odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa,
že pokiaľ firma JUTEX s. r. o., Bodovce poskytla otcovi 01. 12. 2011 príjem 5 000 Eur, ktorý nebol použitý
na splácanie leasingových splátok (lebo finančné prostriedky za otca uhrádza jeho priateľka), získané
finančné prostriedky predstavovali čistý príjem otca. Išlo o finančnú výpomoc, ktorú ako sám potvrdil
otec nemusí uvedenej firme vrátiť. Ďalším príjmom otca sú finančné prostriedky 99.58 Eur, ktoré titulom
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva zasiela matka otcovi.

Za tohto stavu výška výživného 93 Eur mesačne pre mal. J., tak ako bola určená posledným
rozhodnutím, zodpovedá aj pravidlám vyplývajúcim z ustanovenia § 75 ods. 1 veta 1 Zákona o rodine,
podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na



schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Majetkové pomery otca sú nepochybne lepšie
ako ich sám prezentuje pred súdom už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že otec 21. 9. 2010 od
leasingovej spoločnosti zobral nové motorové vozidlo Renault Lagúna, pričom leasingové splátky sú
dohodnuté na 3 roky po 358,60 Eur mesačne. Otec si musí uvedomiť, že výživné a jeho plnenie je
prednostnou pohľadávkou, ktorá má prednosť pred plnením akýchkoľvek pohľadávok zo strany otca
(napr. leasingových splátok).

S prihliadnutím na uvedené dôvody je rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu o zníženie
vyživovacej povinnosti vecne správne. Preto odvolací súd postupom podľa § 219 O. s. p. napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacie konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O. s. p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.