Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/230/2019 z 9. 12. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 9. decembra 2019, sp. zn. 5Co/230/2019, ECLI:SK:KSBA:2019:1417212900.1
Krajský súd Bratislava | 5Co/230/2019 | ECLI:SK:KSBA:2019:1417212900.1 | 2019-12-09 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4ac538e-143b-42d9-bb41-c98e85717130
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1417212900.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Co/230/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417212900
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalupka
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1417212900.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu
JUDr. Juraja Považana a JUDr. Janky Richterovej v právnej veci žalobkyne: F.. M. U., Z.. XX.XX.XXXX,
K. B.: X. X, B., zastúpená JUDr. Petrom Arendackým, advokátom so sídlom Železničná 13, Bratislava,
proti žalovaným: 1/ D.. I. H., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. O. XXXX/XB, B., 2/ I. H., Z.. XX.XX.XXXX, K. B. F.
XX, B., obaja zastúpení JUDr. Jankou Hazlingerovou, advokátkou so sídlom Nobelova 9, Bratislava, o
zaplatenie 1.033,73 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 1/ voči rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV, č.k. 40C/55/2017-127 zo dňa 26.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti                     p o t v r d z u j e.

Žalobkyni sa  p r i z n á v a  náhrada trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie: I. žalobu v časti o zaplatenie sumy 685,23 eur zastavil.
II. Žalobkyni priznal vrátenie súdneho poplatku za žalobu v sume 34,41 eura, ktorý jej bude vrátený
prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., a to do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného
rozhodnutia Slovenskej pošte, a. s. III. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 348,50 eura
spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 033,73 eura od 03.10.2017 do 08.02.2019
a zo sumy 348,50 eura od 09.02.2019 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. IV. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V. Žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. VI. Žalovanému 2/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil podľa § 135b ods. 1, 2, § 135c ods. 1,
3, 7, § 451 ods. 1, § 454, § 456, § 458 ods. 1, §517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z. a vecne tým, že Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
dňa 05.10.2017 domáhala od žalovaných 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 1 033,73
eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným 2/ a jeho už dnes nebohou
manželkou uzatvorila kúpnu zmluvu č. 1RI 327/91-180/92 zo dňa 27.11.1991, predmetom ktorej bolo
okrem prevodu spoluvlastníckeho podielu 571/1000 na bytovom dome na X.L. X V. B., súp. č. XXXX
postavenom na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. Q. F., aj zriadenie vecného bremena v prospech
žalobkyne spočívajúce okrem iného v povinnosti vlastníka prevádzaného podielu uhrádzať žalobkyni
ako predávajúcej doživotne náklady na služby spojené s užívaním tej časti nehnuteľnosti, ktorá je vo
vlastníctve žalobkyne, v povinnosti zabezpečovať bežnú údržbu a bežné opravy v byte žalobkyne a
po začatí užívania garzónového bytu žalobkyňou aj v tomto garzónovom byte a v povinnosti platiť
daň z nehnuteľnosti za spoluvlastnícky podiel na prevádzaných nehnuteľnostiach, ktorý zostal vo
vlastníctve žalobkyne (čl. VIII bod 1 kúpnej zmluvy). V užívaní žalobkyne zostal byt a garzónový byt



na 1. poschodí bytového domu (čl. VII bod 2 kúpnej zmluvy) zodpovedajúce podielu 195/1000 na
bytovom dome. Žalobkyni zostal taktiež podiel 429/1000 na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. Q. F., na
ktorom stojí predmetný bytový dom. Vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 571/1000 na bytovom dome
ako aj na zastavanom pozemku, s ktorým sa viaže vecné bremeno, sa dňom 24.04.2013 stal na
základe darovacej zmluvy č. V.-XXXX/XX žalovaný 1/, čím sa stal súčasne osobou povinnou z vecného
bremena. Žalobkyňa uhradila v období od 09.10.2015 do 30.06.2017 za dodávku služieb spojených
s užívaním bytov platby vo výške 708 eur za byt a 49,80 eura za garzónový byt, ktoré v rozpore s
povinnosťami z vecného bremena neuhradil žalovaný 1/. Uhradením preddavkov za uvedené obdobie
jej vznikol preplatok 72,57 eura v prípade bytu a nedoplatok 3,75 eura v prípade garzónového bytu.
Po odpočítaní preplatku tak náklady na dodávke elektrickej energie predstavovali spolu 685,23 eura.
Zároveň v období od 14.09.2016 do 20.02.2017 bolo v rámci bežných opráv bytov nevyhnutné vykonať
izolačné a maliarske práce v cene 343,41 eura a výmenu výtokového ramena batérie v cene 5,09 eura,
ktoré žalobkyňa uhradila miesto žalovaného 1/. Žalobkyňa vyzvala žalovaného 1/ na úhradu uvedených
nákladov listom zo dňa 27.09.2017, žalovaný 1/ však do dnešného dňa ich úhradu nevykonal. Podanie
žaloby voči žalovanému 2/ žalobkyňa odôvodnila právnou istotou, keďže medzi stranami prebieha
viacero súdnych konaní, v ktorých sa žalovaný 1/ bráni tým, že povinnosť z vecného bremena neprešla
na neho prevodom spoluvlastníckeho podielu, ale naďalej zaťažuje žalovaného 2/.

3. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:
Žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný 2/ spolu so svojou manželkou ako kupujúci uzatvorili dňa
27.11.1991 kúpnu zmluvu (č.l. 114 spisu), predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu
571/1000 na spoločných častiach bytového domu na X. X V. B., súp. č. XXX postavenom na pozemku
parc. č. XXX/X, k.ú. Q. F. T. XXX/XXXX na parcele č. XXX/X všetko zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX T. XXXX, ako aj zriadenie vecného bremena. Podľa čl. VII bod 2 kúpnej zmluvy, predávajúca
zostala podielovou spoluvlastníčkou v 429/1000 na p.č. XXX/X za písanej na liste vlastníctva č. XXXX a v
195/1000 podielu na spoločných častiach domu č. s. XXX na p.č. XXX/X zapísaného na liste vlastníctva
č. XXXX, ktoré podľa dohody s kupujúcimi pozostávajú z dvojizbového bytu s terasou na prvom poschodí,
doteraz predávajúcou užívaného, a garzónového bytu na prvom poschodí. Podľa čl. VIII, bod 1 kúpnej
zmluvy kupujúci sa vecným bremenom zaväzujú hradiť a zabezpečovať za predávajúcu doživotne:
- náklady na ústredné kúrenie v ňou užívanej časti nehnuteľnosti,
- náklady na dodávku teplej vody,
- vodné a stočné,
- odvoz smetia,
- náklady na ostatné služby spojené s užívaním bytu,
- náklady za odber plynu, elektriny v byte, ktorý predávajúca v odpredávanej
nehnuteľnosti užíva a v budúcnosti bude užívať,
- zabezpečovať bežné opravy v byte a na terase.
- zabezpečovať bežnú údržbu bytu (ako napr. maľovanie, tapetovanie, a pod,),
- zabezpečovať bežné opravy v garzónovom byte na I. poschodí odo dňa
keď tento začne predávajúca užívať,
- platiť poistné za spoluvlastníčky podiel predávajúcej na nehnuteľnosti opísanej v bode I. tejto zmluvy,
- platiť domovú daň za spoluvlastnícky podiel predávajúce j na odpredávanej nehnuteľnosti opísanej v
bode I. tejto zmluvy,
- opravy a rekonštrukcie časti nehnuteľnosti, ktorej je predávajúca podielovou spoluvlastníčkou.
Dňa 22.06.1995 žalobkyňa ako predávajúca a žalovaný 2/ spolu so svojou manželkou ako kupujúci
uzatvorili Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 27.11.1991 (č.l. 84-85 spisu), v ktorom sa dohodli, že
časť bodu VIII/2 týkajúca sa vecného bremena kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.11.1991 sa vypúšťa z
dôvodu jeho splnenia. Na č.l. 87 spisu sa nachádza potvrdenie o splnení záväzkov vecného bremena z
kúpnej zmluvy z 27.11.1991 - časti VIII., bod 1. - 2. zo dňa 22.06.1995, predmetom ktorého je potvrdenie
o splnení záväzkov vecného bremena vyplývajúceho z kúpnej zmluvy, čl. VIII. 2. a záväzkov, ktoré
sa prelínajú do čl. VIII. 1. Ďalej je v ňom špecifikované, ktoré konkrétne body čl. VIII. 1. sa rušia
a ktoré zostávajú. Uvedené potvrdenie je podpísané P.. X. E., komerčným právnikom. Z príjmových
pokladničných dokladov zo dňa 24.10.2016 (č.l. 20 spisu) súd zistil, že žalobkyňa zaplatila Q. U.
Q..J..H.., Q. XX ,XXX XX B. D.: XX XXX XXX sumu 175 eur a 105 eur za izolačné a maliarske
práce. Z pokladničných blokov zo dňa 14.09.2016 a 29.09.2016 (č.l. 21 spisu) súd zistil, že materiál
na maliarske práce stál spolu 63,41 eura. Z pokladničného bloku zo dňa 20.02.2017 (č.l. 22 spisu)
súd zistil, že materiál na výmenu výtokového ramena vodovodnej batérie stál 5,09 eura.Výzvou zo dňa
27.09.2017 (č.l. 23 spisu) žalobkyňa vyzvala žalovaného 1/ na úhradu nákladov na dodávku elektriny



a opravy bytov žalobkyne v sume 1 033,73 eura (685,23 eura za elektrinu a 348,50 eura za opravy)
do 3 dní od doručenia výzvy. Zároveň ho upozornila, že doposiaľ nevykonal opravy, ktorých potreba
mu bola nahlásená už listom zo dňa 07.09.2015 a ktorých potreba stále pretrváva. Prílohou výzvy boli
doklady o úhradách preddavkov (14 listov), vyúčtovacie faktúry (2 ks), pokladničné bloky zo 14.09.2016,
29.09.2016 24.10.2016 a 20.02.2017. Výzva bola žalovanému 1/ ako aj žalovanému 2/ doručená dňa
29.09.2017, čo mal súd za preukázané z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s. (č.l. 26 a 27 spisu). Listom
zo dňa 05.09.2016 (č.l. 109 spisu) žalobkyňa oznámila žalovanému 1/, že dňa 07.09.2015 mu nahlásila
potrebu opráv v jej bytoch, pričom na tento list nereagoval a k potrebným opravám nepristúpil. Zároveň
mu oznámila potrebu ďalších opráv. Tiež mu oznámila, že vzhľadom na jeho nečinnosť si zatečené
priestory v jej bytoch dá v dohľadnom čase vymaľovať. Listom zo dňa 07.09.2015 (č.l. 110 spisu)
žalobkyňa okrem iného oznámila žalovanému 1/, že si neplní svoje povinnosti, t.j. neuhrádza za ňu
platby za dodávku elektrickej energie, pričom za obdobie od 06.12.2013 do 31.08.2015 za neho uhradila
elektrárňam sumu 669,69 eura a rovnako uhradila dve opravy vodovodných batérií v hodnote 76,04
eura a zakúpila novú sprchovaciu hadicu za sumu 13,50 eura. Preto ho požiadala, aby jej celkovú sumu
nákladov vo výške 89,54 eura uhradil bezodkladne. Rovnako ho požiadala, aby si v zmysle vecného
bremena začal plniť svoje povinnosti a uhrádzal náklady spojené s užívaním jej bytu a garsónky priamo
elektrárňam s tým, že údaje potrebné k realizovaniu sa nachádzajú na fotokópiách poštových poukážok
a vyúčtovacích faktúr, ktoré v prílohe predkladá. Tiež mu nahlásila potrebu vykonania opráv v jej bytoch
medzi ktorými bolo aj vymaľovanie bytov po zatečení z bytov na horných poschodiach s odborným
odizolovaním. Súčasne mu oznámila, že má zatečený strop v garsónke v dôsledku závad, na ktoré ho
upozornila v máji a septembri 2014, a ktoré doposiaľ neodstránil. Prílohou listu boli faktúry elektrárni,
faktúry opráv bytov a rozpis platieb za elektrinu. Listom zo dňa 25.02.2008 (č.l. 120 spisu) žalovaný 1/
oznámil žalobkyni, že dňom 28.02.2005 sa stal majiteľom časti obytného domu na ulici X. X V. B., vo
vlastníctve 571/1000 obytného domu, súp. č. 704 a 871/1000 pozemku p. č. XXX/X po pánovi I. H. a
pani J.Á. H.. Zároveň jej oznámil, že od uvedeného dátumu nebude platiť žiadne poplatky týkajúce sa
jej bytu. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX T. XXXX (č.l. 82 a 83 spisu) súd zistil, že spoluvlastníkom
bytového domu súp. č. XXXX postavenom na pozemku parc. č. XXX/X, ako aj pozemku parc. č. XXX/
X, k.ú. Q. F., obec BA-m.č. Staré Mesto, okres Bratislava v podiele 571/1000 je žalovaný 1/ na základe
darovacej zmluvy V.-XXXX/XX zo dňa 24.04.2013.

4. Z predložených listinných dôkazov, ako aj zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, mal súd
za preukázané, že žalobkyňa ako oprávnená z vecného bremena zriadeného na základe kúpnej zmluvy
zo dňa 27.11.1991 vykonala za žalovaného 1/ ako povinného z vecného bremena platby za dodávku
elektriny do bytu a garzónového bytu žalobkyne v období od 09.10.2015 do 30.06.2017 v celkovej sume
685,23 eura. Táto suma bola žalovaným 2/ uhradená po začatí konania dňa 08.02.2019, v dôsledku čoho
bola žaloba zo strany žalobkyne v tejto časti vzatá späť a konanie bolo zastavené. Keďže zvyšnú časť
žalovanej sumy tvorili náklady na opravy bytov žalobkyne v sume 348,50 eura, ktoré žalovaní neuznávali
a odmietali zaplatiť, súd pokračoval v konaní už len o časti týkajúcej sa zaplatenia nákladov na opravy
v sume 348,50 eura. V období od 14.09.2016 do 20.02.2017 žalobkyňa v rámci bežných opráv bytov v
jej vlastníctve uhradila náklady na izolačné a maliarske práce v sume 343,41 eura (materiál 63,41 eura,
práca 280 eur) a na výmenu výtokového ramena batérie v sume 5,09 eura, čo mal súd za preukázané
z príjmových pokladničných dokladov zo dňa 24.10.2016, pokladničných blokov zo dňa 14.09.2016,
29.09.2016 a 20.02.2017. Keďže uvedené náklady uhradila žalobkyňa za žalovaného 1/ ako povinného
z vecného bremena, tento sa na jej úkor bezdôvodne obohatil v zmysle § 454 O.z. a vznikla mu tak
povinnosť uvedené bezdôvodné obohatenie žalobkyni vydať v zmysle § 456 prvá veta O.z.. Preto súd
žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 348,50 eura, a to vrátane úrokov z omeškania
(keďže sa dostal s vydaním bezdôvodného obohatenia do omeškania) vo výške o 5 percentuálnych
bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania,
t.j. vo výške 5 % ročne (§ 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 O.z. v spojení s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z.), a
to zo sumy 1 033,73 eura (predstavujúcej platby za dodávku elektriny do bytov žalobkyne v sume 685,23
eura, ktoré boli uhradené až po začatí konania, a náklady na opravy bytov v sume 348,50 eura) v súlade
so žalobným návrhom od 03.10.2017 (kedy už žalovaný 1/ vzhľadom na výzvu zo dňa 27.09.2017, ktorou
ho žalobkyňa vyzvala na úhradu sumy za dodávku elektriny a za opravy bytov žalobkyne spolu vo výške
1 033,73 eura do 3 dní od doručenia výzvy, ktorá bola žalovanému 1/ doručená dňa 29.09.2017, čo mal
súd za preukázané z potvrdenia Slovenskej pošty, a.s., bol v omeškaní) do 08.02.2019 (kedy bola zo
strany žalovaného 2/ uhradená suma 685,23 eura, v časti ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť) a od
nasledujúceho dňa (09.02.2019) zo sumy 348,50 eura do zaplatenia.



Žalovaný 1/ namietol nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v konaní, keď mal za to, že vecné
bremeno dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 27.11.1991 sa viaže na osobu žalovaného 2/, ktorý je
účastníkom tejto kúpnej zmluvy ako kupujúci, a nie na vlastníctvo bytového domu. K tomu súd uvádza, že
vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo
trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď
s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Vecné bremená spojené s vlastníctvom
nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa. V prípade vecných bremien, ktoré
sú spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti (vecné bremená zriadené „in rem“), má obmedzenie
vlastníka právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného
bremena, ale tiež pre jej každého ďalšieho vlastníka; ani zmena osoby vlastníka nehnuteľnosti, v
prospech ktorej bolo vecné bremeno zriadené, nemení nič na obsahu zriadeného vecného bremena.
Vecné bremená, v ktorých oprávnenia slúžia určitej osobe a sú na túto osobu viazané (pôsobia „in
personam“), sú napríklad právo doživotne užívať určitú nehnuteľnosť, resp. jej časť, byt alebo miestnosť
v nej, právo na zaopatrovanie určitým vecným alebo peňažným plnením od zaviazanej osoby a pod.
Toto právo nemožno zmluvne prevádzať a neprechádza na inú osobu. Subjektmi vecného bremena (na
strane povinného) sú vlastníci nehnuteľnosti. Subjektom vecného bremena na strane oprávneného však
môže byť aj určitá osoba, teda konkrétne určená osoba, bez viazanosti jej oprávnenia na vlastnícky vzťah
k určitej nehnuteľnosti (R 37/1985, s. 155 ods. 5). Vlastník zaťaženej nehnuteľnosti môže byt' zaviazaný
na uskutočnenie určitého konania v prospech oprávnenej osoby, pričom prospech oprávnenej osoby
môže spočívať v tom, že povinný subjekt je povinný znášať náklady na udržiavanie a opravy vlastnej veci
(napr. oprava mosta na vlastnom pozemku, vyklčovanie buriny či kríkov) alebo poskytovať v prospech
oprávnenej osoby určité plnenia, predovšetkým určité úkony, čo je aj daný prípad. Po oboznámení
sa s obsahom práv a povinností vyplývajúcich z právneho vzťahu vecného bremena zriadeného v čl.
VIII kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1991 dospel súd k záveru, že subjektom vecného bremena na strane
oprávneného je konkrétna osoba - žalobkyňa, ale samotné vecné bremeno je spojené s vlastníctvom
určitej nehnuteľnosti (ktorá je špecifikovaná v čl. II. kúpnej zmluvy). To znamená, že sa jedná o vecné
bremeno zriadené „in rem“ a z tohto dôvodu má právne dôsledky nielen pre toho, kto bol vlastníkom
nehnuteľnosti v čase zriadenia vecného bremena (žalovaný 2/ a jeho manželka J.E. H.), ale tiež pre
jej každého ďalšieho vlastníka, t.j. aj pre žalovaného 1/, ktorý sa stal vlastníkom spornej nehnuteľnosti
v podiele 571/1000 na základe darovacej zmluvy V.-XXXX/XX zo dňa 24.04.2013 (čo mal súd za
preukázané z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX T. XXXX). Preto nebola dôvodná námietka žalovaného
1/ o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/412/2015-516 zo dňa 21.09.2017, v ktorom krajský súd
ako odvolací súd v obdobnom spore medzi rovnakými stranami ohľadne rovnakého nároku (odlišujúceho
sa len rozdielnym obdobím) dospel pri posudzovaní námietky nedostatku pasívnej vecnej legitimácie
žalovaného 1/ k rovnakému záveru ohľadne sporného vecného bremena. Z uvedeného dôvodu zároveň
nebol v konaní pasívne vecne legitimovaný žalovaný 2/, keďže nebol vlastníkom spornej nehnuteľnosti
v žalovanom období. Preto súd žalobu voči nemu zamietol. Čo sa týka všetkých ostatných námietok k
vecnej opodstatnenosti žalovaného nároku, súd poukazuje na to, že tieto uplatnil žalovaný 2/ sám za
seba (keď jedinou námietkou žalovaného 1/ bola námietka nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie
v konaní), a keďže v danom prípade išlo na strane žalovaných 1/ a 2/ o samostatné spoločenstvo,
kde úkony každého z nich platia len pre neho samotného, neboli vzhľadom na zamietnutie žaloby
voči žalovanému 2/ z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní tieto jeho námietky
dôvodné a súd by sa nimi nemusel vôbec zaoberať. Napriek tomu z hľadiska preventívneho pôsobenia
(keďže medzi rovnakými stranami prebieha viacero rovnakých sporov líšiacich sa iba rozdielnym
obdobím vzniku žalovaných nárokov) a odstránenia pochybností do budúcnosti (keďže nie je možné
vylúčiť vznik ďalších sporov medzi stranami) považuje súd za potrebné sa k nim vyjadriť. Pokiaľ ide o
námietku, že v čl. VIII kúpnej zmluvy nie je stanovená povinnosť kupujúceho platiť náklady spojené s
bežnou údržbou a opravami bytu, ktorý užíva žalobkyňa, ale iba povinnosť zabezpečovať bežné opravy
a údržbu bytu, súd sa stotožňuje s argumentáciou žalobkyne, že z označenia jednotlivých povinností
v čl. VIII bod 1 kúpnej zmluvy vyplýva ich rozdielna povaha, keď časť z nich predstavuje náklady
(napr. náklady na dodávku elektrickej energie či daň z nehnuteľnosti) a časť potreby (napr. opravy
bytu). Preto sú v predmetnom zmluvnom ustanovení obsiahnuté dva pojmy „hradiť“ a „zabezpečovať“,
pričom pojem zabezpečovať zahŕňa aj povinnosť hradiť, čo vyplýva už zo všeobecného použitia pojmu
zabezpečovať v rámci súkromnoprávnych zmluvných vzťahov. Je tiež zrejmé, že pokiaľ v zmluve nie je
výslovne uvedené, že povinná zmluvná strana má niečo zabezpečovať na náklady oprávnenej zmluvnej
strany, vždy platí, že je tak povinná robiť na vlastné náklady. V čl. VIII kúpnej zmluvy sú uvedené
dva pojmy - „hradiť“ a „zabezpečovať“ preto, že niektoré z povinností nepredstavujú potreby, ale iba



náklady. Vo vzťahu k platbám za energie, ktoré zabezpečujú dodávatelia energií, ako aj vo vzťahu k
dani z nehnuteľnosti, ktorú nie je potrebné zabezpečovať, zmluva používa pojem hradiť a vo vzťahu k
potrebám opráv a údržby, ktoré má obstarať (na vlastné náklady) povinný z vecného bremena, používa
pojem zabezpečovať. Čo sa týka námietky o nemožnosti zabezpečiť opravy v byte, lebo o ich potrebe
povinný z vecného bremena nevedel (keďže ho žalobkyňa o tejto potrebe vopred neinformovala), súd
uvádza, že zo žiadneho ustanovenia kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1991 nevyplýva, že by žalobkyňa
mala povinného z vecného bremena vopred informovať o potrebe zabezpečovania bežných opráv a
údržby v bytoch žalobkyne. Podľa názoru súdu postačuje, ak žalobkyňa preukáže (v prípade sporu v
súdnom konaní), že náklady na bežnú opravu a údržbu vynaložila (a teda že túto bežnú opravu a údržbu
zabezpečila namiesto povinného z vecného bremena). V tejto súvislosti súd opätovne poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/412/2015-516 zo dňa 21.09.2017, v ktorom krajský súd
k neplateniu nákladov od dodávateľov energií odôvodňovaného povinným z vecného bremena tým, že
žalobkyňa mu odmietla faktúry predkladať a zároveň odmietla dať súhlas k tomu, aby dodávatelia energií
faktúry zasielali priamo na neho uviedol, že povinnosť odovzdania faktúr nie je podložená právnymi
predpismi či zmluvnými dojednaniami, keď v článku VIII. nie je presnejšie formulované, na akom základe
majú kupujúci, t.j. povinní z vecného bremena platiť všetky náklady, ktoré sú uvedené v tomto bode za
žalobkyňu (napr. že mu bude predkladať faktúry, platobné výmery a pod.), a preto svojvoľne nemôže
povinný z vecného bremena takéto povinnosti (predkladanie originálov faktúr) požadovať od žalobkyne.
Odvolací súd mal za to, že jednoznačne stačí, keď žalobkyňa nespochybniteľným spôsobom napr. aj
overenými fotokópiami faktúr, dokladov o zaplatení preukáže, že tieto náklady uhradila. Podľa názoru
tunajšieho súdu možno uvedené závery vztiahnuť aj na náklady na bežnú opravu a údržbu bytov
žalobkyne, keď v čl. VIII, na ktorý odvolací súd poukazoval v súvislosti s tým, že v ňom nie je presnejšie
formulované, na akom základe majú kupujúci, t.j. povinní z vecného bremena platiť všetky náklady,
ktoré sú uvedené v tomto bode, za žalobkyňu, je obsiahnutá aj bežná oprava a údržba bytov žalobkyne.
Okrem toho, súd poukazuje na to, že žalobkyňa viackrát informovala žalovaného 1/ (ako jediného
povinného z vecného bremena) o potrebe opráv a údržby jej bytov (čo mal súd za preukázané z
listov zo dňa 07.09.2015, 05.09.2016, 27.09.2017), avšak k zabezpečeniu týchto opráv a údržby bytov
z jeho strany nedošlo. Súd tiež poukazuje na to, že žalovaný 1/ listom zo dňa 25.02.2008 oznámil
žalobkyni, že povinnosti z vecného bremena si ďalej plniť nebude. V tomto svetle námietka o nemožnosti
zabezpečenia potrebných opráv a údržby bytov žalobkyne z dôvodu ich neoznámenia vopred vyznieva
ako účelová a nedôvodná. Navyše, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 9Co/412/2015-516 zo dňa
21.09.2017, potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 16C/236/2007-471 zo dňa 28.04.2015 v časti, v
ktorej súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu zahŕňajúcu nielen platby žalobkyne
za elektrickú energiu, ale aj za opravy a údržbu bytov žalobkyne. Možno teda uzavrieť, že nakoľko
z kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1991 vyplýva povinnosť žalovaného 1/ zabezpečovať bežné opravy
a údržbu v bytoch žalobkyne (ktorá povinnosť zahŕňa aj úhradu nákladov za tieto opravy), pričom
napriek tejto jednoznačnej povinnosti zaťažujúcej žalovaného 1/ zabezpečovala bežné opravy a údržbu
žalobkyňa, plnila za iného bez právneho dôvodu, a preto došlo na strane žalovaného 1/ k bezdôvodnému
obohateniu. V tomto kontexte bolo bezpredmetné, či bola potreba tej ktorej konkrétnej opravy a údržby
oznámená vopred alebo nie.

5. Pokiaľ ide o námietku, že povinnosti z vecného bremena zanikli s poukazom na dodatok č. 1 zo
dňa 22.06.1995 ku kúpnej zmluve, na základe ktorého sa zmluvné strany dohodli, že článok VIIl bod
2 sa z kúpnej zmluvy vypúšťa a zároveň žalobkyňa potvrdila, že žalovaný 2/ vyplatením čiastky 291
589 Sk splnil všetky svoje záväzky z vecného bremena vyplývajúceho z kúpnej zmluvy článok VIII bod
2, súd uvádza, že žalované nároky mali svoj základ v čl. VIII bod 1 kúpnej zmluvy, a nie v čl. VIII
bod 2. Čo sa týka potvrdenia o splnení záväzkov vecného bremena z kúpnej zmluvy z 27.11.1991 -
časti VIII., bod 1.-2., súd uvádza, že nakoľko žalobkyňa túto listinu nepodpísala, nejedná sa o platný
písomný právny úkon žalobkyne, keďže v zmysle § 40 ods. 3 O.z. písomný právny úkon je platný, ak
je podpísaný konajúcou osobou. Žalobkyňa pritom poprela jednak pravosť ako aj správnosť predmetnej
listiny. Navyše, v zmysle § 40 ods. 2 O.z. tiež platí, že písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť
alebo zrušiť iba písomne. Na zrušenie (vypustenie) čl. VIII bod 1 (písomnej) kúpnej zmluvy zo dňa
27.11.1991 by teda zmluvné strany museli uzatvoriť písomnú dohodu (dodatok), v ktorej by sa na
zrušení (vypustení) čl. VIII bod 1 dohodli, a ktorú by zmluvné strany museli aj podpísať, ako tomu
bolo v prípade dodatku č. 1, ktorým došlo k zrušeniu (vypusteniu) čl. VIII bod 2 kúpnej zmluvy. Keďže
v konaní nebolo preukázané, že by došlo k platnému zrušeniu čl. VIII bod 1 kúpnej zmluvy, bola aj
predmetná námietka nedôvodná. Napokon, čo sa týka námietky, že žalobkyňa nemá právo na úroky z
omeškania, nakoľko žalobkyňa vedome bránila v splnení povinností z vecného bremena, keď odmietla



predložiť faktúry alebo ich overené fotokópie za dodávky elektrickej energie, za účelom ich preplatenia
a z rovnakého dôvodu nemá nárok ani na náhradu trov konania, pretože vznik a vedenie sporu povinný
z vecného bremena nezavinil, súd opätovne poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
9Co/412/2015-516 zo dňa 21.09.2017, v ktorom krajský súd výslovne konštatoval, že „...k námietkam
uvedených v odvolaní žalovaného 2./, ktorý neplatenie nákladov od dodávateľov energií, zdôvodňoval
tým, že žalobkyňa mu odmietla faktúry predkladať a zároveň odmietla dať súhlas k tomu, aby dodávatelia
energií, konkrétne elektrickej energie, faktúry zasielali priamo na jeho. Uvedenú obranu žalovaného
2./ odvolací súd považuje za nedôvodnú, keď povinnosť odovzdania faktúr nie je podložená právnymi
predpismi či zmluvnými dojednaniami, keď v článku VIII. nie je presnejšie formulované na akom základe
majú kupujúci t.j. povinný z vecného bremena platiť všetky náklady, ktoré sú uvedené v tomto bode za
žalobkyňu (napr. že mu bude predkladať faktúry, platobné výmery a pod.) a preto svojvoľne nemôže
žalovaný 2./ takéto povinnosti (predkladanie originálov faktúr) požadovať od žalobkyne. Podľa názoru
odvolacieho sudu jednoznačné stačí, keď žalobkyne nespochybniteľným spôsobom napr. aj overenými
fotokópiami faktúr, dokladov o zaplatení preukáže, že tieto náklady uhradila. Vzhľadom na vyššie
uvedené je právne nedôvodná aj námietka žalovaného 2./, že žalobkyňa nemá právo požadovať úrok
z omeškania, pretože on sa do omeškania s plnením svojich povinností nedostal.“. Súd sa s uvedeným
právnym názorom krajského súdu stotožňuje a v zhode s ním uvádza, že podstatné bolo to, že žalobkyňa
uhradila za žalovaného platby za elektrickú energiu a za bežné opravy a údržbu bytov v jej vlastníctve,
pričom podmieňovanie plnenia povinností z vecného bremena predložením faktúr, resp. ich overených
fotokópií zo strany povinného z vecného bremena nie je opodstatnené. Pokiaľ žalovaný 2/ argumentoval
tým, že faktúry potrebuje pre daňové účely, aby si ich mohol zahrnúť do účtovníctva, súd poukazuje na
to, že kúpnu zmluvu zo dňa 27.11.1991 uzatváral žalovaný 2/ ako fyzická osoba, a nie ako podnikateľ,
preto nie je zrejmé, prečo by si mal uvedené výdavky žalovaný 2/ zahŕňať do účtovníctva a vykazovať
ich ako daňový výdavok. Navyše žalovaný 2/ nehnuteľnosť neprenajíma žalobkyni, a teda nedosahuje
príjem z prenájmu podliehajúci dani z príjmov, pri ktorom by si mohol základ dane znižovať o daňové
výdavky. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že žalobkyňa ako prílohu výzvy zo dňa 27.09.2017,
ktorou vyzvala žalovaného 1/ na úhradu nákladov na dodávku elektriny a opravy bytov žalobkyne v
sume 1 033,73 eura (685,23 eura za elektrinu a 348,50 eura za opravy) do 3 dní od doručenia výzvy,
priložila aj doklady o úhradách preddavkov (14 listov), vyúčtovacie faktúry (2 ks), pokladničné bloky zo
14.09.2016, 29.09.2016, 24.10.2016 a 20.02.2017. Žalovaný 1/ mal teda vedomosť o svojom dlhu, ako
aj o jeho výške, napriek tomu si svoje povinnosti nesplnil, čím sa dostal do omeškania. Zároveň tým
zavinil, že žalobkyňa sa musela domáhať svojich nárokov v súdnom konaní. Preto ani námietka ohľadne
nedôvodnosti nároku žalobkyne na úroky z omeškania a trovy konania nebola opodstatnená. Ako už
viackrát, aj v tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co/412/2015-
516 zo dňa 21.09.2017, ktorým krajský súd potvrdil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 16C/236/2007-471 zo
dňa 28.04.2015 v časti, v ktorej súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni žalovanú sumu, a
to vrátane úrokov z omeškania. Pokiaľ ide námietku, že predložené doklady o opravách nepreukazujú, že
boli použité na opravu bytu žalobkyne (uplatnenú v podaní žalovaného 2/ zo dňa 18.02.2019) a námietku,
že povinnosť zabezpečiť opravu, resp. údržbu sa týka bytov žalobkyne, a nie bytového zariadenia
(uplatnenú na pojednávaní konanom dňa 26.02.2019), súd uvádza, že na tieto námietky súd neprihliadol,
nakoľko boli uplatnené v rozpore s koncentráciou konania v zmysle § 153 C.s.p.. Žalovanému 2/ nič
nebránilo použiť tieto námietky už skôr (vo vyjadrení k žalobe, resp. vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne).
Spôsob vedenia sporu, keď strany uvádzajú jednotlivé prostriedky procesného útoku a procesnej obrany
v priebehu konania v závislosti od toho, ako sa konanie vyvíja, považuje súd za neprípustný, čo má
svoj odraz v Civilnom sporovom poriadku, ktorý práve v § 153 upravujúcom sudcovskú koncentráciu
konania ukladá stranám povinnosť uplatniť prostriedky procesného úroku a procesnej obrany včas s
tým, že umožňuje súdu neprihliadnuť na tieto prostriedky, ak neboli uplatnené včas, a to najmä, ak by
to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania. Rovnako tak má uvedené odraz aj v ustanovení §
157 C.s.p., ktoré ukladá súdu postupovať v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania. Súd preto postupoval v zmysle
uvedených ustanovení a na predmetnú námietku neprihliadol. Pre úplnosť však súd uvádza, že príjmové
pokladničné doklady zo dňa 24.10.2016 a pokladničné bloky zo dňa 14.09.2016 a 29.09.2016 týkajúce
sa úhrady za izolačné a maliarske práce a s tým súvisiaci materiál, zodpovedajú listu žalobkyne zo dňa
05.09.2016, ktorým žalobkyňa oznámila žalovanému 1/, že vzhľadom na jeho nečinnosť si zatečené
priestory v jej bytoch dá v dohľadnom čase vymaľovať, ako aj listu zo dňa 07.09.2015, ktorým žalobkyňa
oznámila žalovanému 1/ potrebu vykonania opráv v jej bytoch, medzi ktorými bolo aj vymaľovanie bytov
po zatečení z bytov na horných poschodiach s odborným odizolovaním. V spise sa nachádza (na č.l.
108) aj čestné prehlásenie žalobkyne, v ktorom táto čestne prehlásila, že všetky nároky, vrátane nárokov



na náhradu nákladov vynaložených na opravu a údržbu, sa týkajú bytov, ktoré má a v rozhodnom období
mala v užívaní v bytovom dome na Palisádach 8 v Bratislave, a ktoré sú totožné s bytmi uvedenými v čl.
VIII. bod 1 kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1991. Rovnako všetky nakúpené náhradné diely ako aj všetok
materiál a náradie, ktorých náhrady sa v súvislosti s opravami a údržbou bytov domáha, boli použité
výlučne v bytoch, ktoré má a v rozhodnom období mala v užívaní v bytovom dome na Palisádach 8 v
Bratislave. Tiež čestne prehlásila, že nevlastní žiadne iné byty a nebytové priestory než tie, ktoré sa
nachádzajú v bytovom dome na Palisádach 8 v Bratislave. Na základe uvedeného súd nemal dôvod
pochybovať o tom, že vynaložené náklady na opravy sa týkali bytov žalobkyne, keď bola zachovaná aj
vecná, miestna a časová súvislosť uvedených nákladov s bytmi vo vlastníctve žalobkyne. Pokiaľ ide o
náklady na výmenu výtokového ramena vodovodnej batérie v sume 5,09 eura (materiál), súd uvádza, že
vodovodná batéria je nevyhnutná na riadne užívanie bytu, preto aj náklady na jej opravu bezprostredne
súvisia a spadajú medzi opravy bytu.

6. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom navrhnutého svedka A. k tomu, ako prebiehalo nahlasovanie
opráv v byte žalobkyne a prípadné odstraňovanie závad, nakoľko jednak tento dôkazný prostriedok bol
uplatnený v rozpore s koncentráciou konania v zmysle § 153 C.s.p., keď žalovaní mohli navrhnúť tento
dôkaz už oveľa skôr, jednak jeho výsluch súd ani nepovažoval za podstatný pre rozhodnutie, keď súd
ustálil (v bode 14 odôvodnenia), že bolo bezpredmetné, či bola potreba tej ktorej konkrétnej opravy
oznámená vopred alebo nie.
O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ súd rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že nakoľko žaloba bola voči žalovanému 2/
zamietnutá v celom rozsahu z dôvodu nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie v konaní, súd mu ako
úspešnej strane priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ súd rozhodol v zmysle
§ 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Čiastočnú úhradu žalovanej sumy (vo
výške 685,23 eura) až po začatí konania (dňa 08.02.2019) súd pričítal žalovanému 1/ (resp. považoval
za plnenie žalovaného 2/ v prospech žalovaného 1/), a preto aj procesné zavinenie na zastavení konania
v tejto časti súd pričítal žalovanému 1/. Uvedené procesné zavinenie na zastavení konania možno pre
účely rozhodovania o náhrade trov konania v posudzovanej veci hodnotiť ako neúspech žalovaného
1/ a zároveň úspech žalobkyne (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo 19/2010 zo
dňa 26.01.2011, rovnako rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 1/2007 zo
dňa 31.08.2008), a nakoľko vo zvyšnej časti žaloby mala žalobkyňa plný úspech, súd jej priznal voči
žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

8. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/ v rozsahu výrokov
III. a IV., a žiada odvolací súd, aby napadnutý rozsudok v tomto rozsahu zmenil tak, že žalobu
zamieta, s tým že zároveň rozhodne že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov
konania. Svoje odvolanie žalovaný 1/ odôvodnil podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p. a ďalej tým, že
žalobkyňa až dňa 21.1.2019 predložila žalovaným potrebné -hodnoverné doklady na zaplatenie nárokov
vymáhaných spore, pretože až dňa 21.1.2019 prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne boli
odovzdané právnemu zástupcovi žalovaného overené fotokópie faktúr za dodávky elektrickej energie
v celkovej výške 738,78 eur. Následne dňa 7.2.2019 odovzdala tieto overené kópie faktúru právna
zástupkyňa žalovanému. Žalovanému I boli zo strany žalobkyne predložené doklady preukazujúce
oprávnenosť jej nárokov čo dôvodu a aj výšky až dňa 7.2.2019. To znamená, že žalovaný 1 až dňa
7.2.2019 zistil, aké náklady za dodávky elektriny žalobkyňa zaplatila, a ktoré musí v zmysle článku VIII
bod 1 kúpnej zmluvy zo dňa 27.11.1991 zaplatiť. Takéto doklady žalobkyňa nepriložila ani k podanej
žalobe a ani počas vedenia sporu, a to napriek tomu, že žalovaní neustále uvádzali a domáhali sa
ich predloženia, s tým že bez predloženia dokladov nie sú schopní vymáhaný nárok posúdiť a ani
následne zaplatiť. Žalovaní od začiatku vedenia sporu uvádzali, že zaplatenie nákladov za dodávku
elektrickej energie znemožňuje iba samotná žalobkyňa tým, že odmieta predložiť minimálne overené
fotokópie faktúr a vyúčtovaní. To, že žalovaní zaplatili sumu vo výške 738,78 eur za dodávku elektriny
až dňa 8.2.2019, spôsobila iba samotná žalobkyňa, ktorá požadované a potrebné doklady predložila
až dňa 21.1.2019, t. j. dva roky po podaní žaloby. Z týchto dôvodov preto žalovaný 1 nie je povinný
zaplatiť úroky z omeškania, pretože požadovanú a vymáhanú sumu za dodávku elektrickej energie
mohol zaplatiť a zaplatil až po predložení overených fotokópií faktúr, kedy reálne zistil, aký je oprávnený
nárok žalobkyne v predmetnom spore, a to z hľadiska jeho výšky a aj dôvodov. Žalobkyňa vedome



bránila žalovanému I. v splnení jeho povinností vyplývajúcich z kúpnej zmluvy zo dňa 21.11.1991
uvedených v článku VIII, z ktorého dôvodu žalovaný zaplatil náklady za elektrinu a to v plnej výške
738,78 eur až 8.2.2019, avšak ihneď po preložení overených fotokópii faktúr za jednotlivé mesiace a
aj vyúčtovacích faktúr. predmetnom spore žalobkyňa až dňa 7.2.2019 nespochybniteľné preukázala
oprávnenosť vymáhaného nároku, a to predložením overených fotokópií faktúr a vyúčtovaní. Ohľadom
nákladov za opravu bytov žalovaný uvádza, že tieto nezaplatil pretože predložené doklady zo strany
žalobkyne, aj keď boli dňa 21.1.2019 predložené ich overené fotokópie nepreukazujú oprávnenosť
tohto nároku ani čo do výšky a ani čo do dôvodu, nepreukazujú že boli použité a vynaložené na
opravu a údržbu bytu žalobkyne. Žalovaný I opätovne uvádza, že v čl. VIII bod 1 kúpnej zmluvy zo
dňa 27.11.1991 nie je stanovená povinnosť žalovaného platiť náklady spojené s opravou a údržbou
bytov žalobkyne. Žalovaný I preto opätovne uvádza, že vecné bremeno v článku VIII kúpnej zmluvy je
nejasne a nezrozumiteľne formulované, čo má za následok vznik sporov medzi žalobkyňou a žalovaným,
pričom možnosť rôzneho výkladu tohto ustanovenia zmluvy nespôsobil žalovaný, pretože text zmluvy, a
aj znenie vecného bremena pripravovala a navrhovala žalobkyňa spolu so svojimi právnymi zástupcami.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach a z dôvodov podaného odvolania
podľa § 380 zák. č. 160/2015 Z.z., C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 C.s.p.
a podľa § 378 ods. 1 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v ním napadnutých výrokoch
III. a IV. nie je dôvodné.

10. Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 ods. 1, 2, 3 C. s. p.) z hľadiska posúdenia
opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 C. s. p.) a na ich
základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite,
jasne a výstižne odôvodnil (§ 220 ods. 1, 2 C. s. p.).

11. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho
rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvej inštancie v zmysle ust. § 387
ods. 2 C.s.p.

12. V súvislosti s námietkami žalovaného 1/ uvedenými v jeho odvolaní a to konkrétne s námietkou
platenia úrokov z omeškania, ktoré spôsobila žalobkyňa tým, že žalovanému 2/ predložila doklady o nich
až dňa 21.1.2019 odvolací súd uvádza nasledovné, z uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 27 novembra 1991
a to konkrétne článku VIII a ani jej iného článku nie je bližšie upravené na akom základe majú povinný
z daného vecného bremena platiť všetky náklady upravené v tomto článku zmluvy a teda, ako súd
prvej inštancie správne uviedol, nemôže žalovaný 2/ svojvoľne povinnosť predkladania originálov faktúr
od žalovanej 1/ vyžadovať. Je teda možné konštatovať, že postačuje pokiaľ žalobkyňa jednoznačne
a nespochybniteľne preukáže uhradenie nákladov energií za byt napr. fotokópiami faktúr, dokladov
atď.  Odvolací súd teda nemôže uvedenej námietke odvolateľa vyhovieť a súd prvej inštancie správne
rozhodol, keď priznal žalobkyni právo úrokov z omeškania.

13. Ohľadom námietky oprávnenosti nákladov za opravu bytu čo do nároku ako i výšky, odvolací
súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý na túto námietku neprihliadol
z dôvodu jej oneskorenosti. V súlade s § 153 ods. 1 C.s.p. sú strany povinné uplatniť prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Súd prvej inštancie na námietku neuplatnenú včas
neprihliadol, pričom svoj postup aj náležite odôvodnil.

14. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.).

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní  odvolací súd priznal úspešnej žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením ( § 262 ods. 2 CSP).



16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p., § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení  niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( §  421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).