Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/444/2011 z 19. 2. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 19. februára 2012, sp. zn. 1CoE/444/2011, ECLI:SK:KSBB:2012:6011899614.1 Krajský súd Banská Bystrica | 1CoE/444/2011 | ECLI:SK:KSBB:2012:6011899614.1 | 2012-02-19 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0, /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f794e2e7-945b-4bc3-81ab-255b5b203002 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6011899614.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/444/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6011899614
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6011899614.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: FRUCONA U., a.s.
Textilná 6, U., M.: XX XXX XXX proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt SKONTO s.r.o. v
likvidácii, Partizánska cesta 3, Y., M.: XX XXX XXX po zmene vedenej súdnym exekútorom JUDr. Alenou
Szalayovou, Exekútorský úrad so sídlom Levice, P. Jilemnického 1, pod sp. zn. EX XXX/XX o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/954/2002-15 z 8.3.2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 3Er/954/2002-15 z 8.3.2011 vo výroku o náhrade
trov exekúcie m e n í tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 6,64 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd, ako súd exekučný napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zároveň ju
zastavil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok). Rozhodol tak, na základe zistenia, že povinný bol dňa XX.X.XXXX
vymazaný z obchodného registra, túto skutočnosť exekučný súd považoval za neodstrániteľnú prekážku,
pre ktorú nebolo možné v konaní pokračovať. Exekučný súd rozhodol súčasne o trovách exekúcie tak,
že oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 23,70 EUR do
troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

Proti výroku uznesenia o povinnosti nahradiť trovy exekúcie podal oprávnený v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že povinnosť oprávneného nahradiť trovy exekúcie v tomto prípade
nevyplýva ani z právnej úpravy, ani zo zmluvného vzťahu, preto exekučný súd nemôže medzeru v
právnej úpravy vykladať v neprospech účastníka. Oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti v
čase podania návrhu na vykonanie exekúcie predvídať zastavenie exekúcie. Súdom uvedený dôvod
pre zastavenie exekúcie nemá oporu v legislatíve a je len prejavom svojvoľnej úvahy súdu. Oprávnený
poukázal aj uznesenie Okresného súdu Revúca 3Er/1838/08, kde povinný tiež zanikol bez právneho
nástupníctva výmazom z obchodného registra, a nakoľko oprávnený nemohol toto predpokladať ani
predvídať, nebolo možné uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie. Oprávnený namietal aj výšku
priznaných trov exekúcie. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený žiadal o zmenu napadnutého
uznesenia, tak, že účastníkom nepriznáva nárok na náhradu trov exekúcie.

Súdny exekútor vo svojom vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil s napadnutým rozhodnutím.

Napadnuté rozhodnutie vo veci bolo vydané vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu. Zákonný
sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa ust. § 374 ods. 4 O.s.p..



Krajský súd ako odvolací súd prejednal vec v rozsahu danom odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o
náhrade výšky trov súdneho exekútora oprávneným zmenil podľa § 220 O.s.p.

Exekučné konanie proti povinnému začalo dňa 16.8.2002, keď bol súdneho exekútorovi doručený návrh
na vykonanie exekúcie. Exekučný súd na základe zisteného skutkového stavu zastavil exekúciu podľa
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Vzhľadom na uskutočnené exekučné konanie, vzniká oprávnený záujem exekútora na uhradenie trov
potrebných na účelné vymáhanie nároku, čo je ustanovené aj v Exekučnom poriadku. Exekučný
poriadok priznáva súdnemu exekútorovi nárok na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za
stratu času pri vykonávaní exekúcie. (§ 196 Exekučného poriadku).

Podaním doručeným exekučnému súdu dňa 13.12.2010 si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie,
ktoré mu vznikli, nakoľko bolo zistené, že povinný bol dňa XX.X.XXXX vymazaný z Obchodného
registra, bez právneho nástupcu. Ďalej bolo z aktuálneho výpisu z Obchodného registra zistené, že
Krajský súd Banská Bystrica č. k. XX-XXK XX/XX zo dňa X.XX.XXXX zamietol návrh na vyhlásenie
konkurzu na majetok povinného pre nedostatok majetku. Z uvedeného je dôvodné sa domnievať, že
aj keď exekúcia bola zastavená pre neprípustnosť v dôsledku neodstrániteľnej prekážky, de facto bola
zastavená pre nemajetnosť povinného, tak mal rozhodnúť aj exekučný súd. Exekučný poriadok potom
výslovne stanovuje, že ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie znáša ich
oprávnený. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v sume 23,70 EUR, pozostávajúce z paušálnej
náhrady za úkony podľa § 14 a § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení platnom do 30.4.2008 (ďalej len vyhláška). Na základe dôvodov a v rozsahu
odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v časti výšky priznaných trov, pričom dospel
k záveru, že odvolacie námietky sú dôvodné a preto v napadnutej časti zmenil rozhodnutie exekučného
súdu. Pokiaľ ide o výšku trov exekúcie odvolací súd zistil, že súdny exekútor si vyčíslil trovy v celkovej
výške 23,70 EUR, ako odmenu za 3 hodiny exekučnej činnosti po 6,64 EUR, za 2 paušálne úkony
po 3,32 EUR. Odvolací súd však zistil, že exekučný súd nepostupoval správne pri určení výšky trov
exekúcie, keď priznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkony prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie,
vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie (podľa §
14 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, platnej do
30.4.2008). Uplatnené položky vyúčtovania v časti časovej špecifikácie, a to za úkony prevzatie návrhu
na vykonanie exekúcie, vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vypracovanie upovedomenia o
začatí exekúcie nemôžu byť súdnemu exekútorovi priznané, pretože odmena za tieto úkony exekučnej
činnosti prináleží súdnemu exekútorovi v rámci paušálneho odmeňovania v zmysle ustanovenia § 15
ods. 1, čo si súdny exekútor aj uplatnil pri získaní poverenia na vykonanie exekúcie a pri doručení
upovedomenia o začatí exekúcie sumou 3,32 EUR za každý úkon. Duplicitné uplatnenie trov exekúcie
nie je možné napriek tomu, že vyhláška v znení účinnom do 30.04.2008 priamo neustanovovala, že
pokiaľ sa určité úkony exekučnej činnosti odmeňujú paušálnom sumou, je vylúčené ich odmeňovanie aj
časovou sadzbou - podľa počtu účelne vynaložených hodín, takýto extenzívny výklad vyhlášky o náhrade
trov exekúcie nie je možný. Pokiaľ by súd priznal súdnemu exekútorovi za úkony, za ktoré mu prináleží
paušálna odmena aj hodinovú odmenu došlo by k zjavnému duplicitnému priznaniu trov exekúcie.
Odvolací súd takisto nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu DPH, nakoľko § 196 Exekučného poriadku
v čase začatia exekúcie nepriznával súdnemu exekútorovi náhradu DPH, tak ako je to v súčasnej dobe,
navyše však odvolací súd zo spisu nemal preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH.

Súdnemu exekútorovi patri odmena len za 2 paušálne úkony po 3,32 EUR (získanie poverenia na
vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie).

Na základe uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách
exekúcie v zmysle § 220 O.s.p. zmenil, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.