Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/45/2013 z 25. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. novembra 2013, sp. zn. 5Cob/45/2013, ECLI:SK:KSPO:2013:8212203539.2 Krajský súd Prešov | 5Cob/45/2013 | ECLI:SK:KSPO:2013:8212203539.2 | 2013-11-25 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfc6a9c0-84a0-4fdb-830c-85fed4e2a9da Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8212203539.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Cob/45/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8212203539
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8212203539.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Romana Tótha, v právnej veci žalobcu: V. P. - FOXBYT, H. XX, IČO: 35 371
595, zastúpeného advokátom JUDr. Svätoslavom Vaškom, Baštová 5/A, Bardejov, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova 17, IČO: 31
595 545, o zaplatenie 488,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bardejov zo dňa 28.3.2013 pod č. k. 2Cb/53/2012-122, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania na účet jeho právneho zástupcu
vo výške 239,60 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bardejov vyššie označeným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 488,66 eur
s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 10.2.2012 až do zaplatenia. Žalovaného zaviazal
nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu na súdnom poplatku zo žaloby 29,- eur a na trovách
právneho zastúpenia 330,34 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že dňa 5.1.2012 došlo na úseku cesty H. - G. k škodovej udalosti, keď od kolesa
motorového vozidla značky Renault Mascot, EČV: BJ493BJ (škodca) vyletel kameň, ktorý zasiahol čelné
sklo motorového vozidla značky Citro?n, EČV: BJ052BB, ktorého prevádzateľom je žalobca. Rozbitím
čelného skla vznikla na motorovom vozidle žalobcu škoda vo výške 488,66 eur rovnajúca sa nákladom
na jeho výmenu v autorizovanom servise EKOAUTO s.r.o., Bardejov, ktorému žalobca túto sumu dňa
8.2.2012 uhradil. Prevádzateľ motorového vozidla škodcu, pri prevádzke ktorého došlo ku škode na
motorovom vozidle žalobcu, mal v čase vzniku škody uzavretú poistnú zmluvu o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č.
381/2001 Z.z. so žalovaným, pričom tento žalovaný mu žalovanú sumu uhradiť odmietol. Žalovaný
predovšetkým namietal, že škodová udalosť tak, ako ju opisuje žalobca, nebola dostatočne objektívne
preukázaná, a nie je daná ani príčinná súvislosť medzi škodou, ktorej sa náhrada žiada a škodovým
dejom. Preto žiadal návrh zamietnuť.

Aplikáciou ustanovenia § 427, § 428, § 429, § 442, § 443, § 450, § 788 Obč. zákonníka, § 4 a 15
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla, uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný. Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania, (aj po vypočutí svedkov) ustálil, že na motorovom vozidle žalobcu došlo k poškodeniu



čelného skla s nutnosťou jeho výmeny s nákladmi 488,66 eur. Nutnosť výmeny čelného skla nenamietal
ani žalovaný.

Sporným medzi účastníkmi konania bol iba škodový dej a zodpovednosť za túto škodu, teda existencia
právneho dôvodu, na základe ktorého by mal žalovaný škodu žalobcovi nahradiť. Škoda jednoznačne
vznikla pri prevádzke dopravného prostriedku, a tak podľa § 427 Obč. zákonníka zodpovednosť za túto
škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, a to bez ohľadu na zavinenie. Okolnosti, za
ktorých ku škode došlo, detailne opísal svedok F. H. (vodič žalobcu), ktorý vznik škody i okolnosti, za
ktorých ku nej došlo, hneď na mieste oznámil vodičovi motorového vozidla škodcu jazdiaceho pred
motorovým vozidlom poškodeného, spod kolies ktorého došlo k vymršteniu kameňa s následkom rozbitia
čelného skla a vzniku škody. Vodič motorového vozidla žalobcu na pojednávaní prehlásil, že rozbitie
čelného skla na motorovom vozidle sám videl, lebo na vozovke sa nachádzal kamienkový posyp, keďže
išlo o zimné obdobie. Pri riešení otázky príčin škody je významná aj skutočnosť, že škodový dej potvrdili
aj spolujazdci vodiča H. I. I. a S. E., ktorých prehlásenia sa nachádzajú v likvidačnom spise žalovaného.
K námietke žalovaného, že vzhľadom na veľkosť a charakter poškodenia čelného skla muselo ísť o
silný náraz, a tak medzi vozidlami musela byť menšia vzdialenosť, než ju udáva svedok H., okresný
súd uviedol, že pri riešení tejto otázky nemožno neprihliadať na to, že vozidlo, spod kolies ktorého bol
kameň vymrštený, bolo vozidlom nákladným. Rovnako neakceptoval ani ďalšiu námietku žalovaného, že
ku škodovej udalosti nedošlo v dôsledku okolnosti majúcej pôvod v prevádzke motorových vozidiel. Je
zrejmé, že k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu došlo v priamej príčinnej súvislosti s vymrštením
kameňa spod kolies pohybujúceho sa pred ním idúceho nákladného motorového vozidla, teda za
nespornej prevádzky oboch motorových vozidiel. Nie je preto možné spochybňovať, že škoda vznikla v
priamej príčinnej súvislosti s osobitnou prevádzkou motorového vozidla, a liberačný dôvod eventuálne
vyplývajúci z ustanovenia § 428 Obč. zákonníka tak do úvahy neprichádza.

Uzavrel, že za škodu, ktorá žalobcovi vznikla na jeho motorovom vozidle v žalovanej výške, zodpovedá v
celom rozsahu spoločnosť KSK CONSULT, s.r.o., Bardejov, ako prevádzateľ motorového vozidla podľa §
427 a násl. Obč. zákonníka, a to zároveň po zistení, že nebolo zistené spoluzavinenie žalobcu na škode,
ale ani dôvody pre zníženie rozsahu náhrady podľa § 450 Obč. zákonníka. Keďže spoločnosť škodcu
mala pre takýto prípad uzavretú poistnú zmluvu, žalobca má podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
právo žiadať náhradu škody priamo od žalovaného ako od poistiteľa. Preto návrhu čo do istiny vyhovel.

Taktiež žalobcovi priznal aj 9 % úrok z omeškania ročne od 10.2.2012 (žalovaný listom zo dňa 9.2.2012
oznámil žalobcovi, že ním uplatnený nárok neuspokojí, t.j. od nasledujúceho dňa) do zaplatenia. Úrok z
omeškania bol žalobcovi priznaný v zmysle § 369 Obch. zákonníka v znení po 15.1.2009.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 151 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., keď
úspešnému žalobcovi priznal ich náhradu z titulu súdneho poplatku z podaného návrhu a trov právneho
zastúpenia.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie, ktorým žiadal o jeho zmenu tak, aby návrh
žalobcu bol zamietnutý. V odvolaní uviedol, že v rámci znášania dôkazného bremena vyplývajúceho
z ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. je poškodený povinný preukázať vecnú a časovú
súvislosť medzi osobitnou povahou konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody
ako následkom. Spochybnil výpovede vodiča vozidla škodcu S. I., ako aj vodiča motorového vozidla
žalobcu F. H.. V prípade odmrštenia skalky (kameňa) od kolies motorového vozidla si vodič vzhľadom
na hmotnosť takto odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod kolies odletela skalka,
pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a skalky nemôže zaregistrovať. Rovnako
je diskutabilné, či poškodený a prípadní svedkovia vo vozidle žalobcu mohli zaregistrovať, že skalka bola
odmrštená práve od poisteného motorového vozidla škodcu. Nepoprel, že motorové vozidlo škodcu ako
poisteného bolo nákladným vozidlom. Teda aj vodič vozidla žalobcu bol povinný dodržiavať prevenčnú
povinnosť podľa § 415 Obč. zákonníka a so svojím vozidlom premávať vzhľadom na zimné obdobie,
existenciu kamienkov na ceste a pred ním premávajúce nákladné vozidlo, vo väčšej vzdialenosti od



vozidla škodcu. Z tohto dôvodu nie je objektívne preukázané, že práve vozidlom poisteného (škodcu)
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu. Aby mohlo dôjsť k bezpečnému preukázaniu
príčinnej súvislosti, musel by žalobca preukázať, že v čase, ktorý udáva ako čas poškodenia skla na
udávanom mieste, premávali práve len dve motorové vozidlá - motorové vozidlo žalobcu a údajného
škodcu, ktorých identita bola bezpečne preukázaná. Súhlasné tvrdenie o priebehu škodovej udalosti za
preukázanie nároku považovať nemožno.

Ďalej uviedol, že skalka (kameň) ležiaca na vozovke, je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda
nemá pôvod v prevádzke motorového vozidla, a je možné za predpokladu preukázania, že sa škode
nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať,
prevádzkovateľa liberovať zo zodpovednosti za takúto škodu. Vzhľadom na splynutie kameňa s
vozovkou, fakticky nemožnosť rozpoznať „prekážku“ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd, má
žalovaný za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, a preto
je zbavený zodpovednosti za takúto škodu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR R 3/1984.

Uzavrel, že v danej veci prichádza do úvahy exkulpácia, teda vyvinenie žalovaného. Súd nemal v konaní
za preukázané, že by vozidlo poisteného škodcu nespĺňalo predpísané požiadavky na prevádzku, resp.
že by nebolo riadne spôsobilé na prevádzku po cestných komunikáciách podľa zákona č. 725/2004
Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, alebo v zvláštnej
úprave alebo podobne, teda že by prevádzateľ porušil inú povinnosť ustanovenú zákonom. Poistený
škodca nemohol udalosti predísť ani pri všetkom možnom úsilí, ktoré je možno od neho požadovať. Preto
pri plnení si povinnosti účastníka cestnej premávky ako vodiča motorového vozidla, ktoré je povinné
pohybovať sa tak, aby nebránilo ostatným účastníkom v premávke nedôvodne pomalou jazdou, venovať
sa vedeniu vozidla a situácii v premávke, nie je možné vymršteniu kameňa spod kolies predísť. Z týchto
dôvodov považuje nárok žalobcu za neopodstatnený.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 12.6.2013 žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny. Poukázal na to, že udalosť - vznik škody ako aj príčinná súvislosť bola z
jeho strany bezpečne preukázaná dokazovaním v prvostupňovom konaní. V podaní zo dňa 10.10.2013
poukázal aj na Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS zo dňa 16.7.2013, vzťahujúce sa
práve na udalosť - škodu na čelnom skle, spôsobenú vymrštením kameňa spod kolies iného motorového
vozidla ako okolnosti, ktorá má pôvod v prevádzke.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného podľa zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ súd prvého stupňa návrhu vyhovel, správne
zistil skutkový stav a správne ho aj právne posúdil. Preto v tejto súvislosti odvolací súd plne odkazuje
na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k dôvodom odvolania žalovaného odvolací súd
dopĺňa:

Predmetom konania je právo žalobcu ako poškodeného (škoda vznikla na jeho motorovom vozidle)
proti žalovanému ako poisťovateľovi, u ktorého bolo poistené motorové vozidlo škodcu. Teda žalobca
postupom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov si
uplatnil svoj nárok na náhradu škody priamo voči poisťovateľovi motorového vozidla, ktoré škodu
spôsobilo, v danom prípade proti žalovanému. Žalovaný odmietol žalobcovi škodu súvisiacou s výmenou
čelného skla uhradiť, pretože nebola zodpovednosť vodiča motorového vozidla škodcu bez akýchkoľvek
pochybností preukázaná.

Podľa § 427 ods. 1 Obč. zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za
škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.



Podľa § 428 Obč. zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

Už počas odvolacieho konania sa odvolací súd oboznámil so Stanoviskom Útvaru dohľadu nad
finančným trhom NBS zo dňa 16.7.2013 (č. l. 152). Ide o stanovisko v súvislosti s likvidáciou
škodových udalostí v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod
kolies iného motorového vozidla. V uvedenom stanovisku sa, okrem iného, uvádza, že ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu
zodpovednosť za škodu a prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť zodpovednosti za
vznik takejto škody. V prípade škody na čelnom skle NBS prijala stanovisko, že vymrštenie kameňa
spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky
motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou
motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň
zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a k vzniku škody by nedošlo. Prevádzka
motorového vozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu.
Ak teda udalosť - škoda na čelnom skle bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke,
škoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ zodpovedá
za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, je poisťovateľ povinný takúto škodu za neho nahradiť.

Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla
je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, to znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je
podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby, ktorá za škodu zodpovedá. V tejto súvislosti je odvolacia
námietka žalovaného o vyvinení sa škodcu za škodu spôsobenú žalobcovi bezpredmetná.

Z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa, po vypočutí svedkov nachádzajúcich sa v motorovom
vozidle žalobcu, ako aj v motorovom vozidle škodcu jednoznačne vyplýva, že škoda na motorovom
vozidle žalobcu bola spôsobená vymrštením kameňa spod pneumatík motorového vozidla škodcu, teda
okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke tohto motorového vozidla. Teda vznik škody, škodová
udalosť a príčinná súvislosť boli vypočutými svedkami dostatočným spôsobom preukázané. Preto
správne rozhodol súd prvého stupňa, ak návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

Vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav súdom prvého stupňa, ako aj na bližšie označené
Stanovisko Útvaru dohľadu nad finančným trhom NBS, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. Úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu z uplatnených



trov právneho zastúpenia predstavujúcich odmenu za poskytnutie právnych služieb advokátom. Priznal
žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní za 3 úkony právnej služby - 1./
vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 12.6.2013, 2./ písomné podanie zo dňa 9.10.2013 a účasť na odvolacom
pojednávaní dňa 26.11.2013, á 33,20 Eur, t.j. 99,60 Eur + prislúchajúci režijný paušál 3 x 7,81 Eur
(23,43 Eur). Ďalej priznal advokátom uplatnenú náhradu cestovného vo výške 24,60 Eur za cestu na
pojednávanie z miesta sídla advokáta do miesta sídla súdu, t.j. z G. do K. a späť á 42 km, osobným
motorovým vozidlom FORD MONDEO s priemernou spotrebou paliva uvádzanou výrobcom 7,9 l/100
km, pri cene pohonných hmôt 1,43 Eur/l a sadzbe základnej náhrady za používanie cestných
motorových vozidiel 0,18 Eur/km, ako aj náhradu za stratu času za 4 začaté polhodiny x 13,01 Eur, t.j.
52,04 Eur. Keďže právny zástupca žalobcu je platiteľom DPH a túto skutočnosť aj preukázal, priznal
mu odvolací súd aj DPH vo výške 20 % zo sumy 199,67 Eur, t.j. 39,93 Eur. Celkom tak trovy právneho
zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní predstavujú sumu 239,60 Eur.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.