Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3CoE/57/2012 z 21. 2. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 21. februára 2012, sp. zn. 3CoE/57/2012, ECLI:SK:KSTN:2012:4607213662.1
Krajský súd Trenčín | 3CoE/57/2012 | ECLI:SK:KSTN:2012:4607213662.1 | 2012-02-21 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy, Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 57 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 45 ods. 2 ZRK, § 53 ods. 1 OZ, § 53 ods. 4 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7a62c8e4-48a6-4e8e-8003-61a584cc35ed
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:4607213662.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3CoE/57/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4607213662
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Hájiček
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:4607213662.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, zastúpeného JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, proti povinnému M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom v G., č. XXX, o vymoženie 966,61
Eur s príslušenstvom, o odvolaní právneho zástupcu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Partizánske, č.k. 2Er/2006/2008-19 zo dňa 07.11.2011, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa     p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom
na § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4,
§ 54 ods. 1, 2 Obč. zák, § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. v znení účinnom od 01.01.2008, § 41 ods.
2 písm. d), § 57 ods. 3, § 58 ods. 1 Ex. por., ako aj na príslušné ustanovenia smernice Rady 93/13/
EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa
návrhom zo dňa 17.11.2007 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie pre vymoženie 29.120,-
Sk (966,61 Eur) s príslušenstvom na podklade exekučného titulu- rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Bratislava, Karloveské rameno
8, IČO: 35922761 sp. zn. SR 5053/07 zo dňa 08.08.2007. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
súdom udelené  súdnemu  exekútorovi  JUDr. Rudolfovi Krutému dňa 25.02.2008. Výzvou zo dňa
20.09.2011 vyzval súd oprávneného na predloženie zmluvy o úvere zo dňa  11.01.2007 (ďalej len
"zmluva o úvere"). Oprávnený predložil súdu požadovanú zmluvu. Súd prvého stupňa uvádza, že
rozhodcovský rozsudok bol vydaný na podklade zmluvy o úvere. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy, ktorá má podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami. Súd posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý je nutné okrem ustanovení Zmluvných dojednaní
aplikovať aj príslušné ustanovenia Obč. zák. o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu
a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Súd po doručení zmluvy o úvere
preskúmal opäť návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere a zistil,
že je tu dôvod na zastavenie exekúcie, keďže zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu bola založená  Rozhodcovskou
doložkou "dojednanou" v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Rozhodcovská doložka
ako súčasť formulárovej zmluvy nebola individuálne dohodnutá, bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ
tak nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v
spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. (účinného v
čase podpisu zmluvy) neplatná. Zmluvná podmienka, ktorá je súčasťou zmluvy nebola individuálne
dohodnutá, v podstate prenecháva právo výberu riešenia sporov na dodávateľovi, a tým spôsobuje
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj
vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť si vybrať medzi rozhodcovským a štátnym súdom,
ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by



bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu. Aj keď rozhodcovská doložka umožňuje riešiť spory vzniknuté zo zmluvy buď
pred štátnym alebo rozhodcovským súdom, výber ponecháva na žalobcovi, ktorým  býva vo väčšine
prípadov dodávateľ. Dodávateľ vopred určil rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený rozhodovať spory v
rozhodcovskom konaní. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským
súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú
ustanovenia § 52 a nasl. Obč. zák. a tiež Smernice 93/13/EHS. Na základe uvedeného súd dospel
k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s dobrými mravmi, s príslušnými
ustanoveniami § 52 a nasl. Obč. zák. ako aj v rozpore s ustanoveniami Smernice 93/13/EHS, a preto je
potrebné exekúciu zastaviť. Súd uviedol, že o trovách súd rozhodne samostatným uznesením.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie právny zástupca
oprávneného, ktorý navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť. K tvrdeniam súdu o
rozhodcovskej doložke poukazuje na skutočnosť, že s povinným bola uzatvorená zmluva o úvere
obsahujúca nevýhradnú rozhodcovskú doložku, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať
sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Už
len z tohto pohľadu rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z textu rozhodcovskej doložky vyplýva, že zmluvné strany
sa dohodli na alternatívne určenej právomoci súdu na riešenie sporu. Nemožno sa stotožniť s
právnym názorom súdu prvého stupňa o výlučne danej právomoci rozhodcovského súdu. Prijatie
argumentácie súdu by pre dodávateľa znamenalo len úplné znemožnenie využitia rozhodcovského
konania. Pritom je zrejmé, že z ust. § 53 ods. 4 písm. r) Obč. zák. v žiadnom prípade nevyplýva úmysel
zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je úplne nepochybné, že tzv.
alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to jednak v zmysle vnútroštátneho práva,
ale aj európskeho práva. Podľa odbornej literatúry rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá je pre spotrebiteľa nevýhradná, nebude dotknutá ust. § 53 ods. 4 písm. r.) Obč. zák.. V zmysle
smernice č. 93/13/EHS sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné
právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného
právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej
doložky plne v súlade a na základe zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. K tvrdeniam
súdu o aplikácii smernice č. 93/13/EHS uvádza, že smernice vydávané v rámci acquis communautaire
majú len nepriamu záväznosť. Nakoľko uvedená smernica bola do právneho systému platného na
území SR implementovaná ešte v rámci tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať
ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto
smernica obsiahnutá. Oprávnený ďalej uvádza, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere túto
nebolo možné priradiť pod režim spotrebiteľských zmlúv upravených v Obč. zák., nakoľko zmluva vznikla
podľa Obch. zák.. Predmetná zmluva o úvere bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom.
Záverom oprávnený poukazuje na nečinnosť povinného, ktorý nezaslal žalobnú odpoveď, hoci mu hoci
mu rozhodcovský súd zaslal výzvu.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie právneho
zástupcu oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho
súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p.

Uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve, ktorú účastníci uzavreli dňa 11.01.2007 a je v kolerácii
s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch  a nebol zistený žiadny právne významný dôvod
na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky. Súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2 v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto
odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvého stupňa a zároveň považuje za potrebné dodať:



Vzhľadom na aplikáciu príslušných ustanovení zákona v danej veci, a to predovšetkým § 57 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Ex. por.) v platnom znení, § 45 ods.
1 a 2  zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení, § 52 a nasl.  zákona č. 40/1964
Zb. Obč. zák. v platnom znení, a na túto právnu úpravu nadväzujúcich právnych noriem ako zákon č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, smernice Rady Európskych spoločenstiev
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a ďalšej súvisiacej
legislatívy je napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vecne správne  a aj náležite odôvodnené.

Povinnosťou exekučného súdu je v každej fáze exekučného konania ex offo skúmať, či tu nie je daný
niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takú možnosť mu poskytuje § 45 ods. 1
a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Ex.
por. aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Ex. por. alebo osobitného zákona. Ust. § 45 ods. 2 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ods. 1 písm.
b) alebo c) cit. zákona. Teda najmä, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Pred zastavením exekúcie alebo exekučného konania sa potom súd zaoberá zisťovaním najmä, či
rozhodcovský rozsudok, ktorý je podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) Ex. por. tiež spôsobilým exekučným
titulom, nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na takéto plnenie.

Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v dôsledku neplnenia zmluvne dojednaných povinností zo strany
dlžníka podľa úverovej zmluvy, ktorá má charakter spotrebiteľského úveru (zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch), potom exekučný súd v rámci postupu podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní z úradnej povinnosti správne v danej veci posudzoval rozhodcovský rozsudok
z aspektu, či plnenie priznané týmto rozsudkom nemá taký charakter, pre ktorý úplne alebo čiastočne
je potrebné exekučné konanie zastaviť.

Správny bol záver súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že predmetnú zmluvu je potrebné posudzovať
podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve, keďže medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o
spotrebiteľskom úvere. Podľa odvolacieho súdu sa v prejednávanej veci nejedná o zmluvu o úvere
uzatvorenú v zmysle Obch. zák., ale o zmluvu o úvere uzavretú podľa príslušných ustanovení Obč.
zák., na ktoré sa následne vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľoch podľa § 52 ods. 1 Obč. zák. a nasl..
Spotrebiteľské právo patrí k najviac sa rozvíjajúcim oblastiam práva, ktorého základnou funkciou je
ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách. Týmito sú zmluvy uzavreté podľa Obč. zák. alebo Obch. zák., ako aj všetky tie zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

K námietke právneho zástupcu oprávneného k aplikácii Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 v danej
veci súd uvádza, že podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernica je záväzná pre každý
členský štát, ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok, ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/
EHS bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004
Z.z. z 02.03.2004, a to konkrétne do ustanovení § 52 - § 54 Obč. zák.. Súd prvého stupňa teda aplikoval
správny právny predpis, do ktorého bola smernica implementovaná.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o
neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, nemá ako prameň komunitárneho práva
horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo
komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo
spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti
je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie
zneužívať svoje silnejšie postavenie - dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek
zmeny formulárových zmluvných podmienok, a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ vlastne pod



tlakom finančnej tiesne a tak podnikateľ vlastne môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu
zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu
zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky.

Aj v prejednávanej veci súd prvého stupňa opodstatnene poukázal na to, že zmluvné podmienky,
ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru vylučujú uplatňovanie pravidiel na ochranu spotrebiteľa.
Predmetná rozhodcovská doložka sa z dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa javí ako absolútne
nevyvážená, a preto nekalá. Zatiaľ čo veriteľ má zjavne viaceré výhody v porovnaní so situáciou,
kedy bola vec prejednávaná riadnymi súdmi, v danej veci oprávnený vo svojom odvolaní neuvádza,
aké výhody z nej plynú pre spotrebiteľa. Okrem toho rozhodcovské konania podľa zistenia Komisie
nie sú v súlade s viacerými zásadami obsiahnutými v odporúčaní Komisie 98/257/ES z 30. marca
1998 o zásadách platných pre orgány príslušné pre mimosúdne urovnávanie spotrebiteľských sporov.
Aj keď toto odporúčanie nemá právne záväzný charakter, uznáva sa v ňom rad zásad, dôležitých
pre zabezpečenie spravodlivosti konaní o urovnanie spotrebiteľských sporov, pričom niektoré z nich
sú založené na všeobecných právnych zásadách. Aj súd prvého stupňa v súlade so všeobecnými
poznatkami poukazuje na to, že je to zvyčajne veriteľ, kto dá návrh na začatie konania proti spotrebiteľovi,
ktorý získal úver. Veriteľ môže na základe predmetnej rozhodcovskej doložky vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému orgánu, ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.
Na základe tejto rozhodcovskej doložky spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo
brániť sa voči takýmto nárokom na riadnom súde v mieste svojho bydliska.  Ustanovenie § 53 ods. 4
písm. r) Obč. zák. je treba vykladať aj so zreteľom na ust. § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej
zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom.  Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi štátnym
a rozhodcovským súdom, ale pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí
spotrebiteľ podrobiť rozhodcovskému konaniu, nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie,
ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. Rozhodcovskú doložku
je preto treba vykladať tak, že neodporuje citovanému zákonnému ustanoveniu iba vtedy, ak práva v
exekúcii uplatňuje ako oprávnený spotrebiteľ.

Súd prvého stupňa vyvodil správny právny záver o tom, že zmluvná podmienka v štandardnej
formulárovej zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto
zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby
spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni tomu, aby na základe nej vydaný
rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenie pre
exekútora. O túto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa neho má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na
štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že slovenský právny poriadok exemplifikatívne vymedzuje
neprijateľné podmienky v § 53 ods. 4 Obč. zák., pričom súd môže postupovať aj podľa generálnej
klauzuly v § 53 ods. 1 Obč. zák., to znamená nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe
smernice alebo okruhu v Obč. zák.. Pokiaľ vo veci vydal rozhodcovský rozsudok rozhodca, ktorý konal
na základe rozhodcovskej doložky, ktorý súd považuje ako celok za neprijateľnú a tým neplatnú, súd
prvého stupňa v konečnom dôsledku správne exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1
O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti  tomuto  uzneseniu  odvolanie nie je prípustné.