{"guid": "085d0656-635a-4cce-96a8-27e4d840daec:b337b153-4134-4fe5-807b-5d606297e499", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1300899130.2", "spisova_znacka": "9Co/443/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/443/2015 z 24. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. januára 2018, sp. zn. 9Co/443/2015, ECLI:SK:KSBA:2018:1300899130.2", "identifikacne_cislo": "1300899130", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Anna Marková", "sudca_id": 266, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-anna-markova-266", "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b337b153-4134-4fe5-807b-5d606297e499", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1300899130.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1300899130.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2018:1300899130.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/443/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1300899130 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1300899130.2  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci žalobcu : KATYS s.r.o., so sídlom Škultétyho 1, Košice, IČO: 36 213 110, zastúpeného advokátom JUDr. Richardom Kovalčíkom, advokátom so sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovanému: Výskumný ústav hutníckej keramiky spol.s.r.o. so sídlom Račianska 96, Bratislava , IČO: 35 715 308, o zaplatenie 13.600,20 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č.k. 13 C 61/2000-661 zo dňa 18.júna 2015 takto  r o z h o d o l :  Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmeňuje tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 5.874,66€ so 17 % ročným úrokom z omeškania od 21.5.1999 do zaplatenia všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.  Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.  Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,60%.  o d ô v o d n e n i e :  1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie   konanie v časti istiny v sume 18,83 € zastavil. V zostávajúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti veci samej  samostatným uznesením.  1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v poradí prvým rozsudkom zo dňa 30.10.2007 zamietol žalobu o zaplatenie 13.600,20 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v bezodplatnom užívaní nehnuteľností za 3 roky spätne, a to pozemku parcelné číslo XXXX/X o výmere X XXX P., k.ú. Ť., zapísaného na LV č. XXX, (ďalej len „ pozemok“) ktorý je vo vlastníctve žalobcu a na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného, keď k uzatvoreniu zmluvy o nájme pozemku nedošlo. V dôsledku odvolaním napadnutého rozsudku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie  zrušil a vrátil  na ďalšie konanie s tým, že prvoinštančný k otázke nadobudnutia vlastníctva označenej nehnuteľnosti žalobcom pri speňažovaní majetku úpadcu v konkurznom konaní, posúdil ju však po právnej stránke nesprávne. Konkurzné konanie na majetok úpadcu Košický magnezit, š.p. v likvidácii, prebiehalo na základe zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, v znení účinnom ku dňu 31.01.1997 (t.j. ku dňu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka), keď tento zákon zásadne nevylučuje z konkurzného konania a konania o vyrovnaní štátne podniky a rovnako tak ani majetok, ktorý bol štátnemu podniku zverený do správy. Nebolo sporné, že počas konkurzného konania nebola podaná vylučovacia žaloba v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 tohto zákona a ani určovacia žaloba. Za rozhodujúce pre majetkové právne vzťahy považoval odvolací súd skutočnosť, že v čase rozhodnutia prvoinštančného súdu bolo konkurzné konanie vedené na majetok úpadcu    Košický magnezit, š.p. v likvidácií, už právoplatne skončené, pričom v priebehu procesu speňažovania majetku úpadcu boli založené nové majetkové (vlastnícke) vzťahy, okrem iného i vlastnícky vzťah žalobcu k označenému pozemku. V týchto súvislostiach odvolací súd uzavrel otázku vlastníctva nehnuteľnosti - predmetného pozemku tak, že konkurzný súd v konkurznom konaní pri speňažovaní majetku úpadcu (uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 31.12.1997, č. k. K 466/1995 - 120) vyriešil vlastníctvo žalobcu spôsobom, že v priebehu konkurzného konania bol speňažený majetok úpadcu, mimo iného aj predmetný pozemok parcelné číslo XXXX/X, k.ú. Ť.. Preto konajúci súd v konaní o návrhu žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia nebol oprávnený túto otázku preskúmavať nanovo, ale mal vychádzať z právoplatného rozhodnutia vydaného konkurzným súdom. Z týchto záverov vychádza aj odlišné posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní odvolacím súdom, vyplývajúce z preukázania vlastníckeho práva žalobcu k označenému pozemku. Žalobcovi ako vlastníkovi predmetného pozemku vzniká okrem iného i právo požadovať od toho, kto jeho vlastníctvo - pozemok, užíva, odplatu za užívanie svojho vlastníctva. V otázke nedostatku  pasívnej legitimácie žalovaného v tomto konaní, ktorú vyslovil prvoinštančný súd vo svojom rozhodnú, odvolací súd v rámci odvolacieho konania zistil, že žalovaný v súčasnosti nie je vlastníkom stavby - budovy súpisné číslo XXXX, stojacej na pozemku parcelné číslo XXXX/X, k. ú. Ť., pretože túto stavbu odpredal kúpnou zmluvou firme Slovreal - Magnezitárska, s.r.o., (vklad vlastníckeho práva bol povolený pod č. V 8021/06 zo dňa 23.10.2006), ale z obsahu samotnej kúpnej zmluvy ani dodatku číslo 1 nevyplýva, že by okrem vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (stavbe) boli na kupujúceho prevedené aj iné ďalšie práva či záväzky (napr. neuhradená odplata za užívanie pozemku, na ktorom je postavená budova). V tejto súvislosti odvolací súd uviedol, že síce je pravdou, že bývalý Výskumný ústav hutníckej keramiky, š.p., mal zverený do správy majetok štátu - predmetnú stavbu, budovu číslo XXXX, ktorá nebola v jeho vlastníctve, ale vo vlastníctve štátu, zároveň však platí, že bol ako štátny podnik samostatnou právnickou osobou spôsobilou vo vlastnom mene nadobúdať práva a povinnosti, t. j. aj prípadnú povinnosť uhrádzať finančnú odplatu za užívanie veci v cudzom vlastníctve. Preto odvolací súd uzavrel, že prvoinštančný súd zamietnutím žaloby dôvodiac nedostatkom aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov v konaní, vec nesprávne právne posúdil a dospel tak nesprávnym právnym záverom. V ďalšom konaní určil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie jednak k zisteniu bližšej špecifikácie uplatňovaného nároku, keď finančné plnenie požadované žalobcom v tomto konaní bolo síce vymedzené uvedením jeho výšky 13.600, 20 € s príslušenstvom, ale doposiaľ nebolo vymedzené časové obdobie, za ktoré si žalobca uvedené peňažné plnenie titulom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje, keď vymedzenie obdobia „za 3 roky spätne“ neurčuje jednoznačne ani počiatok a ani koniec doby, za ktorú žalobca žiada svoj nárok priznať. Rovnako nie je doteraz zrejmé, z čoho žalobcom uplatňovaná suma pozostáva a na základe čoho dospel práve k tejto čiastke. Ďalej určil súdu prvej inštancie povinnosť preveriť stav v konaní vedenom na Okresnom súde Košice 1 pod sp. zn. 12C 103/2005 o určenie vlastníctva k pozemkom (vrátane pozemku parcelné číslo XXXX/X, k. ú. Ť.), ktoré do rozhodnutia odvolacieho súdu nebolo právoplatne skončené a podľa zistení odvolacieho súdu by malo byť v odvolacom konaní. Napokon prvoinštančnému súdu nariadil doplniť dokazovanie za účelom preukázania, či je naplnená niektorá zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia (plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, plnenie z neplatného právneho úkonu a pod.) v zmysle ustanovení § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.  1.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že  viazaný názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.), vychádzal z právnych záverov odvolacieho súdu, ktorý stanovil aktívnu i pasívnu vecnú legitimáciou účastníkov v tomto konaní a  preto doplnil dokazovanie v naznačenom smere k otázke bližšej špecifikácie uplatňovaného nároku. Z písomného vyjadrenia žalobcu, doručeného súdu 18.11.2014, vyplýva, že žalobca berie svoj návrh v časti sumy 18,83 € späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť a žiada súd, aby rozhodol tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť mu sumu 13.581,19 € so 17% ročným úrokom z omeškania od 21.05.1999 do zaplatenia a náhradu trov konania. Výšku svojho nároku stanovil ako nájomné za predmetné obdobie od 4.5.1996 do 6.5.1999 vypočítané vo výške 10 % z ceny nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 319-1/1998 zo dňa 27.09.1998, vypracovaný znalcom G.. P. Q., I.. (1.363.824,- Sk x 10% = 136.382,40 Sk/rok x 3 = 409.147,20 Sk = 13.581,19 €), čo predstavuje sumu 39,60 Sk za 1 m2 ročne, keď takto vypočítaná výška nájomného zodpovedá obvyklému trhovému nájomnému, ba je dokonca nižšia, čo žalobca preukazuje vyjadreniami realitných kancelárií K.M. TRADEW s.r.o. a F.O.K. REAL, sídliacich v meste Košice. Právne svoj nárok odôvodňuje titulom bezdôvodného obohatenia, keď výzvou zo dňa 07.05.1999 bol právny predchodca žalovaného okrem iného vyzvaný iné uzavretie nájomnej zmluvy kniha užívanému pozemku, a teda medzi právnym predchodcom žalovaného a právnym predchodcom žalobcu nebola uzavretá nájomná zmluva, z čoho vyplýva, že pozemok bol    právnym predchodcom žalovaného užívaný bez právneho titulu. Žalovaný z  opatrnosti znovu vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy za obdobie od 04.05.1996 do 06.05.1999 je podľa neho premlčaný, keď žaloba bola podaná až 18.01.2000 a právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.  1.3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 451 ods. 1,2 , § 455, § 456, § 457, § 458 ods. 1,2,3, § 459, 107  ods. 1,2  Občianskeho zákonníka, keď z  listu spoločnosti Košický Magnezit, štátny podnik v likvidácií, Košice adresovaného Výskumný ústav hutnej keramiky, š.p. zo dňa 25.09.1998 mal súd prvej inštancie za preukázané oznámenie G.. P. W., osobitným správcom pre odbor ekonomika - majetok Výskumnému ústavu Hutnej keramiky štátny podnik, že z dôvodu vlastníctva budovy na parcele č. XXXX/X o výmere X XXX P.X, ktorá sa nachádza v majetku úpadcu adresátom, považuje za potrebné oznámiť zaradenie parcely do predaja. Z listu Výskumného ústavu hutníckej keramiky, š.p. zo dňa 05.10.1998 mal  preukázané, že tento oznámil Košickému Magnezitu, š.p. v likvidácií, že nemá záujem o kúpu parcely č. XXXX/X, s rozlohou X XXX P.X v katastrálnom území Košice - Ť., okres Košice I. Z listu U.. W. F. ako právnej zástupkyne spoločnosti Košický magnezit, š.p. zo dňa 07.05.1999, mal preukázané, že bolo Výskumnému ústavu Hutníckej keramiky, š.p., oznámené, že užíva pozemky patriace do vlastníctva spoločnosti Košický Magnezit, š.p. Košice v likvidácií a bol vyzvaný na zaplatenie nájomného vo výške 409.714,20 Sk. Z listu Výskumného ústavu Hutníckej keramiky, š.p. zo dňa 04.06.1999 mal za preukázané oznámenie U.. W. F. potvrdenie doručenia výzvy na zaplatenie sumy 409.714,20 Sk ako nájomného za tri roky s tým, že poloprevádzková hala je postavená na parcele XXXX/X, ide o legálnu stavbu s prideleným orientačným ako aj súpisným číslom. Z listu U.. W. F. ako právneho zástupcu spoločnosti Košický magnezit, š.p. zo dňa 12.06.1999, mal preukázané, že táto tvrdila vlastnícke právo spoločnosti Košický magnezit, š.p. k predmetným pozemkom a oznámila budúce domáhanie sa zaplatenia nájomného a uzavretia nájomnej zmluvy. Súd prvej inštancie mal zato, že  z Rámcovej zmluvy a ani z jednotlivých zmlúv, ktorými bola speňažovaná konkurzná podstata, nie je preukázaná dostatočná identifikácia žalovanej pohľadávky, keď príloha tejto zmluvy so špecifikáciu pohľadávok nebola súdu predložená. Nedostatočné skutkové vymedzenie obdobia užívania predmetného pozemku, za ktoré žalobca požaduje peňažné plnenie,  uvedené v samotnej výzve na zaplatenie odplaty za užívanie predmetného pozemku, podľa názoru súdu spôsobilo, že   táto výzva nebola spôsobilá mať právne následky v zmysle zákona (§ 563 Občianskeho zákonníka), keď nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká až po výzve, prípadný záväzok žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenie by tak nebol splatný. Košický magnezit, š.p. v likvidácii  navyše vo svojej výzve zo dňa 07.05.1990 žiadal od Výskumného ústavu hutnej keramiky š.p. zaplatenie nájomného, čo je obdobne samostatný dôvod jej neurčitosti, a to aj vzhľadom na následné konanie domnelých účastníkov právneho vzťahu, keď nie je uvedené, o ktorú nájomnú zmluvu ide.  1.4. Súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie považoval námietku premlčania, opakovane vznesenú žalovaným v tomto konaní, za dôvodnú. Súd vyhodnotil list U.. W. F. ako právnej zástupkyne spoločnosti Košický magnezit, š.p. zo dňa 07.05.1999, ktorým bolo Výskumnému ústavu Hutníckej keramiky, š.p., oznámené, že užíva pozemky patriace do vlastníctva spoločnosti Košický Magnezit, š.p. Košice v likvidácií a bol vyzvaný na zaplatenie nájomného vo výške 409.714,20 Sk za tri roky spätne ako výzvu, ktorá vzhľadom na svoju neurčitosť nebola spôsobilá mať právne následky v zmysle zákona. Podľa ustanovenia  § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas plnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o splnenie veriteľ požiadal. Z obsahu výzvy nie je zrejmé, akým spôsobom je vypočítaná uplatňovaná suma, za aké obdobie a za užívanie ktorých konkrétnych pozemkov si ju žalobca uplatňuje, z akého právneho titulu o jej zaplatenie žiada, a preto sa právny predchodca žalovaného Výskumný ústav hutníckej keramiky, š. p., o uplatňovanom nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia relevantne (právne dostačujúcim spôsobom, spôsobilým privodiť splatnosť pohľadávky) dozvedel až doručením návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia súdom dňa 18.07.2001 (č.l. 33), t. j. po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty od konca obdobia vyšpecifikovaného žalobcom dátumovo až v konaní pred súdom (04.05.1996 - 06.05.1999). Z uvedeného dôvodu súd konanie v časti istiny v sume 18,83 € vychádzajúc zo späťvzatia žalobcu zastavil (§ 96 ods. 1 O.s.p.) a v zostávajúcej časti vzhľadom na dôvodnosť námietky premlčania vznesenú žalovaným žalobu zamietol.    1.5. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením  § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania rozhodne do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca a to v zamietajúcej časti v rozsahu zodpovedajúcom nepremlčanej časti uplatneného nároku a  to sumy 5. 883,47 € časti ktorej navrhol  odvolaciemu súdu aby odvolaním napadnutý rozsudok tejto časti zrušil vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o premlčaní nároku na tom závere, že nebola predložená príloha kúpnej zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 29.9.2003 a nárok na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia vzniká až po výzve oprávnenej osoby. Pričom výzva zo dňa 7.5.1999 je neurčitá nie je spôsobilá mať právne účinky ,pretože v nej nebolo dostatočne vymedzené obdobie užívania pozemku a nie je zrejmé o akú nájomnú zmluvu má ísť, ani nie je zrejmé akým spôsobom bola vypočítaná uplatňovaná suma a teda žalovaný sa dozvedel o uplatnenom nároku až doručením žalobného návrhu dňa 18.7.2001 t.j. po dvojročnej premlčacej lehote. V prílohe podania zo dňa 7.11.2006 označené ako predloženie listín žalobcom ,žalobca predložil kúpnu zmluvu o odplatnom  postúpení pohľadávky  vrátane prílohy k tejto zmluve o čom svedčí aj tvrdenie súdu prvej inštancie uvedené v rozhodnutí na tretej strane predmetného rozhodnutia, že súd vykonal dokazovanie prečítaním listín a to počítačový výstup tabuľka pohľadávky KE Magnezit preto je zrejmé, že súd prvej inštancie mal k dispozícií prílohu ku kúpnej zmluve o odplatnom postúpení pohľadávky zo dňa 29.9.2003 pričom pohľadávka je evidovaná pod poradovým číslom 371 špecifikovaná uvedením  odberateľa sumou spisovou značkou súdneho konania. Okolnosť ktorá bola konštatovaná aj v zápisnici o pojednávaní zo dňa 21.7.2004 kde sa uvádza, že kúpna zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok bola súdu prvej inštancie predložená. Preto tvrdenie súdu sa nezakladá na pravde. Žalobca zdôrazňuje, že nárok bezdôvodného obohatenia vzniká nezávisle od vedomosti oprávnenej a povinnej osoby z bezdôvodného obohatenia skutočnosť, ktorá priamo vyplýva z Občianskeho zákonníka, pretože nárok  vzniká momentom kedy dôjde k bezdôvodnému obohateniu ako takému a výzva na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia nie je predpokladom vzniku nároku na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia. Je nevyhnutné rozlišovať medzi vznikom nároku a splatnosťou nároku ,ktorá nastáva doručením výzvy povinnému z bezdôvodného obohatenia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.5.2012 sp.zn. 7Cdo 117/2011 z obsahu, ktorého vyplýva, že záväzkovo právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vzniká len za splnenia zákonných predpokladov ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia majetková ujma a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia a majetkovou ujmou. Na posúdenie či došlo k premlčaniu nároku na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúce kedy bol tento nárok uplatnený oprávnenou osobou na súde a nie kedy bol uplatnený u povinnej osoby z bezdôvodného obohatenia. Skutočnosť, že žalobca v žalobe neuviedol presné obdobie za ktoré požaduje nárok na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia nemá vplyv na začiatok súdneho konania ako ani na zachovanie procesných a hmotnoprávnych lehôt. K premlčaniu nároku na vrátenie plnenie z bezdôvodného obohatenia mohlo vzhľadom na vyššie uvedené dôjsť maximálne od 4.5.1996 do 16.1.1998. Nárok bol uplatnený za 3 roky spätne listom zo dňa 4.5.1999 teda za obdobie od 4.5.1996 do 6.5.1999. Žalobný návrh bol podaný na súde prvej inštancie dňa 18.1.2000 preto si uplatňuje žalobca nárok na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia vo výške 5 883,47 € (uplatnený nárok v žalobe 13.600, 20 € - 7.716,73 € premlčaný nárok je nutné považovať za nepremlčaný). Pokiaľ ide o neurčitosť výzvy zo dňa 7.5.1999 Občiansky zákonník nepredpisuje formu akú by mala mať takáto výzva. Právny predchodca žalobcu určil žalovanému primeranú lehotu na dobrovoľné plnenie do 20.5.1999. Zároveň v predmetnej výzve právneho predchodcu žalovaného vyzval aby s ním uzatvoril nájomnú zmluvu k pozemku ktorý užíva. Je nutné si uvedomiť, že pri posudzovaní právneho úkonu podľa jeho obsahu nemožno tomuto úkonu dávať iný význam než ktorý zodpovedal obsahu jeho vnútornej skladbe logike a v úkone použitých výrazových prostriedkov a celkovému zmyslu právnemu úkonu. Výzvu zo dňa 7.5.1999 je nutné posudzovať komplexne a to podľa celého jej obsahu nie len podľa toho ako je táto výzva označená. Z kontextu výzvy je zrejmá vôľa právneho predchodcu žalobcu uzatvoriť správnym predchodcom žalovaného nájomnú zmluvu k pozemku ktorý užívaní ako aj v snahe získať plnenie z bezdôvodného obohatenia. Občiansky zákonník nepredpisuje, že by výzva na vydanie  plnenia z bezdôvodného obohatenia musela obsahovať výpočet sumy, ktorá zodpovedá výške bezdôvodného obohatenia. Z výzvy je zrejmé výška sumy bezdôvodného obohatenia, titul z akého sa nároku právny predchodca žalobcu domáha ako aj lehota do ktorej bol právny predchodca žalovaného povinný požadovaný nárok nahradiť. Skutočnosť že vo výzve nebolo uvedené že požadovaný nárok je bezdôvodným obohatením je irelevantná, pretože žiaden právny predpis nevyžaduje aby oprávnená osoba uvádzala právnu kvalifikáciu nároku. Pokiaľ právny predchodca žalobcu požadoval úhradu nájomného za obdobie troch rokov, bolo tým myslené obdobie    ktoré predchádzalo výzve zo dňa 7.5.1999. Medzi právnymi predchodcami strán sporu nebolo sporné o užívania akého pozemku ide, pretože právny predchodca žalovaného užíval vždy len jeden a ten istý pozemok v katastrálnom území Ť.. O nespornosti svedčí aj reakcia právneho predchodcu žalovaného zo dňa 4.6.1999 na výzvu U.. W.Á. F., kde sám uviedol číslo parcely a to napriek tomu, že vo výzve parcelné číslo uvedené nebolo a  z uvedeného je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd prvej inštancie sa vonkoncom nezaoberal tvrdeniami žalobcu a preto spôsobil, že nielen konanie bolo postihnuté inou vadou ale aj to, že tým odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom . V závere zdôraznil, že dôvody o ktoré prvoinštančný súd oprel svoj zamietavý výrok rozsudku boli uvedené už v predchádzajúcim rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré bolo krajským súdu ako súdom odvolacím zrušené. Prvoinštančný súd vec opätovne riadne neprejednal, vykonal len proforma niekoľko úkonov a rozhodol v zásade rovnako ako v predchádzajúcom rozhodnutí. Skutočnosť, ktorá potvrdzuje laxný prístup k prejednaniu a rozhodnutiu veci a postup, ktorý považuje žalobca za neakceptovatelný a za arbitrárny.  3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že odhliadnuc od nároku žalobcu, ktorý je v celom rozsahu premlčaný žalobca nepreukázal dôvodnosť nároku čo do jeho základu t.j. že došlo k naplneniu skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia a práve naopak žalovaný preukázal existenciu riadneho platného právneho titulu na základe ktorého užíval predmetné pozemky a tým je bezodplatná dohoda o užívania časti pozemku v AEREALIS SZM závod Košice Ť.  zo dňa 27.8.1985.  Žalobca tiež nepreukázal dôvodnosť nároku ani čo do jeho výšky, keď  nie je zrejmé z čoho vyvodil žalobca výšku žalobného nároku. Žalovaný navrhol aby odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 4. Žalobca repliku k vyjadreniu žalovaného nepodal. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací  preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu t.j. v zamietajúcej časti  podľa § 380 ods 1. C.s.p. na odvolacom pojednávaní v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. na ktorom zopakoval dokazovanie v zmysle § 204 C.s.p. a § 384 ods. 1 C.s.p. čítaním listinných dôkazov -  Kúpna zmluva o predaji nehnuteľnosti , Rámcová zmluva o predaji súboru majetku , Kúpna zmluva o odplatnom postúpení pohľadávok, Zmluva o nájme nebytových priestorov zo dňa 20.12.2002,  Pravidlá prenajímania majetku mesta Košice,  Zmluva o prenájme č. X/XXXX, Dohoda o užívaní čati pozemku zo dňa 27.8.1985, Vyjadrenie realitnej kancelárie F.O.K.REAL Košice- G.- U. O. zo dňa 30.9.2013 k trhovej cene nájomného,  Vyjadrenie realitnej kancelárie K.M. TRADE, sr.o.  zo dňa 10.10.2013 k trhovej cene nájomného,  výzva k úhrade nájomného zo dňa 7.5.1999 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je treba v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť, pretože súd prvej inštancie  vec neposúdil správne po právnej stránke. 6. V predmetnom konaní sa žalobca svojou žalobu domáhal od žalovaného  zaplatenia sumy 13.600,20 € s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v bezodplatnom užívaní nehnuteľností za 3 roky a to pozemku parcelné číslo XXXX/X o výmere X XXX P., k.ú. Ť., zapísaného na LV č. XXX, (ďalej len „ pozemok“) ktorý je vo vlastníctve žalobcu a na ktorom je postavená stavba vo vlastníctve žalovaného, keď k uzatvoreniu zmluvy o nájme pozemku nedošlo a to za obdobie od 4.5.1996 do 6.5.1999. Vzhľadom na rozsah podaného odvolania zostalo predmetom konania zaplatenie sumy 5.883,47 € s príslušenstvom, keď žalobca mal zato, že vzhľadom na vznesenú námietku premlčania môže byť premlčaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia maximálne za obdobie od 4.5.1996 do 16.1.1998 a suma 5.883,47 € predstavuje rozdiel medzi uplatneným nárokom 13.600, 20 € a premlčaným nárokom 7.716,73 €. 7. Po zopakovaní dokazovania a aj vzhľadom na svoje závery vyslovené v uznesení č.k. 9 Co 196/2008-415 zo dňa 26.3.2010  mal odvolací súd preukázanú aktívnu i pasívnu legitimáciu strán sporu. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k pozemku v rámci konkurzného konania vedeného na Krajskom súdu Košice pod sp. zn. K 466/1995 od  úpadcu Košický magnezit, š.p. v likvidácii. Otázku vlastníctva nehnuteľnosti - predmetného pozemku - tak vyriešil konkurzný súd v konkurznom konaní pri speňažovaní majetku úpadcu a súd túto otázku nebol oprávnený preskúmavať nanovo, ale v súlade s ust. § 135 ods. 2 O.s.p. je povinný vychádzať z rozhodnutia, vydaného konkurzným súdom (uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa  31. 12. 1997  č.k. K 466/1995 - 120, ktorým bol daný súhlas súdu na predaj majetku patriaceho do konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca  ako vlastník predmetného pozemku, potom mal právo požadovať od toho, kto jeho vlastníctvo - pozemok, parc.č. XXXX/X zapísaný na LV č. XXXX, k.ú. Ť. - užíval, odplatu za užívanie jeho vlastníctva. Žalovaný sa stal stranou sporu  z titulu právneho nástupníctva po právnom predchodcovi Výskumnom ústave Hutníckej keramiky, š.p. (voči ktorému pôvodne smerovala žaloba), na základe Zmluvy o predaji časti podniku č. 2130/2002  zo dňa  30. 1. 2002.  Žalovaný už v súčasnosti nie je vlastníkom stavby - budovy súp.č.  2861, stojacej na pozemku    parc.č. XXXX/X, k.ú. Ť., keďže stavbu odpredal kúpnou zmluvou firme Slovreal - Magnezitárska, s.r.o., ktorej vklad vlastníckeho práva bol povolený pod V 8021/06  zo dňa  23. 10. 2006 (ako vyplýva z LV č. XXX pre k.ú. Ť., č.l. 387 spisu), avšak z obsahu samotnej kúpnej zmluvy a ani jej dodatku č. 1 nevyplýva, že by okrem vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (stavbe) boli na subjekt Slovreal - Magnezitárska s.r.o., prevedené aj iné ďalšie práva či záväzky (napr. neuhradená odplata za užívanie pozemku, na ktorom je postavená budova). 7.1. Ďalej odvolací súd zistil, že medzi žalobcom (jeho právnym predchodcom) a žalovaným (jeho právnym predchodcom) nebola uzatvorená nájomná zmluva. Žalovaný odvodzoval titul užívania predmetného pozemku z Dohody o užívaní časti pozemku v areáli Slovenských magnezitových závodov, závod Košice - Ť., medzi účastníkmi dohody: Slovenské magnezitové závody, závod Košice - Ť. a Výskumným ústavom hutníckej keramiky Bratislava, pracovisko Košice a vlastníkom pozemku Slovenské magnezitové závody, závod Košice - Ťahanovce; zo dňa 27.08.1985. Odvolací súd dospel k záveru, že predmetná dohoda nemá náležitosti hospodárskej zmluvy o dočasnom užívaní národného majetku požadované podľa ustanovenia § 348 Hospodárskeho zákonníka podľa ktorého Hospodárska zmluva o dočasnom užívaní majetku (§ 71) musí obsahovať určenie majetku, ktorý sa má prenechať na dočasné užívanie, určenie spôsobu a doby užívania, ustanovenie o výške odplaty alebo o tom, že užívanie sa poskytuje bezplatne; obsahuje aj dohodu o udržiavaní a úpravách majetku, ako aj o tom, ako sa vyporiadajú náklady na ne vynaložené. V Dohode absentuje presné označenie majetku, určenie spôsobu a doby užívania, dohoda o  výške odplaty alebo o tom, že užívanie sa poskytuje bezplatne, ktoré skutočnosti spôsobili v zmysle § 21 Hospodárskeho zákonníka neplatnosť tejto dohody. Vzhľadom na uvedené nedošlo v zmysle prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 1992 a to ustanovenia § 876 Občianskeho zákonníka k zmene dočasného užívania na nájom resp. výpožičku. Takáto neplatná  Dohoda nemôže potom zaväzovať ani právnych nástupcov pôvodných účastníkov dohody, ktorý následne nadobudli vlastnícke právo k pozemku a k stavbe (pozri odsek 7.).  8. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.  9. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.  10. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 11. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 12. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 13. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania možno ustáliť, že nebol preukázaný žiaden  titul na užívanie nehnuteľnosti -pozemku  na ktorom sa nachádza stavba, ktorá bola vo vlastníctve žalovaného (jeho právneho predchodcu) a teda  žalovaný užíval nehnuteľnosť-pozemok  vo vlastníctve žalobcu (jeho právneho predchodcu)  bez právneho dôvodu. Týmto užívaním sa žalovaný (jeho právny predchodcu) na úkor žalobcu (jeho právneho predchodcu) bezdôvodne obohatil  v zmysle  451 Občianskeho zákonníka a je povinný  toto žalobcovi vydať a to s poukazom na ustanovenia § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo forme peňažnej náhrady.  14. Žalobca ako už bolo uvedené vyššie žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 4.5.1996 do 6.5.1999. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ako dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovaným, keď vychádzal z toho, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniká až po výzve v zmysle § 563 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie považoval  list U.. W. F. ako právnej zástupkyne spoločnosti Košický magnezit, š.p. zo dňa 07.05.1999, ktorým bolo Výskumnému ústavu Hutníckej keramiky, š.p., oznámené, že užíva pozemky patriace do vlastníctva spoločnosti Košický Magnezit, š.p. Košice v likvidácií a bol vyzvaný na zaplatenie nájomného vo výške 409.714,20    Sk za tri roky spätne ako výzvu, ktorá vzhľadom na svoju neurčitosť nebola spôsobilá mať právne následky v zmysle zákona, keď z obsahu výzvy nie je zrejmé, akým spôsobom je vypočítaná uplatňovaná suma, za aké obdobie a za užívanie ktorých konkrétnych pozemkov si ju žalobca uplatňuje. Právny predchodca žalovaného sa o uplatňovanom nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia relevantne (právne dostačujúcim spôsobom, spôsobilým privodiť splatnosť pohľadávky) dozvedel až doručením návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia súdom dňa 18.07.2001, t.j. po márnom uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty od konca obdobia vyšpecifikovaného žalobcom dátumovo až v konaní pred súdom (04.05.1996 - 06.05.1999). 14.1. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Výzva na vrátenie bezdôvodného obohatenia nie je predpokladom vzniku nároku na vrátenie plnenia z bezdôvodného obohatenia to znamená, že nemá žiadny vplyv na existenciu samotného nároku, resp. záväzku z bezdôvodného obohatenia ako ani na jeho premlčanie. 14.2. V prípade práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje dvojročnú subjektívnu a trojročnú, resp. desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu. Ich vzájomný vzťah je taký, že pokiaľ skončí plynutie jednej z nich a dôjde k vzneseniu námietky premlčania, premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne (fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Keďže oprávnený sa o bezdôvodnom obohatení nemôže dozvedieť skôr, ako vzniklo, ani subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr ako objektívna. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr (porovnaj napr. Zborník IV. býv. Najvyššieho súdu, Praha 1986, s. 649). Odvolací súd zastáva názor, že vzhľadom na dvojročnú subjektívnu premlčaciu lehotu nemohol byť premlčaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na podanie žaloby na súd 18.1. 2000  za obdobie  od  19.1. 1998 do 6.5. 1999 čo predstavuje 473 dní. 14.3.  Žalobca žiadal podľa žaloby bezdôvodné obohatenie vo výške 409.714,20Sk t.j. 13.600,20€  za 3 roky. Ročné bezdôvodné obohatenie potom predstavuje sumu 136.571,13Sk ( 409.714,20Sk : 3) t.j. 4.533,33€ a vzhľadom na výmeru pozemku X XXXm2 potom  výšku bezdôvodného obohatenia žalovaný vyčíslil sumou 39,65Sk/m2 za rok (136.571,13Sk :           X XXXm2). Denná výška bezdôvodného obohatenia predstavuje podľa žalovaného 374,12Sk (136.571,13Sk : 365 dní) t.j. 12,42€. 14.4. Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní pozemku bez právneho dôvodu sa určuje peňažnou čiastkou, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným  obvykle v danom meste a čase na užívanie obdobných pozemkov, spravidla vo forme nájmu, a ktorú by nájomca za obvyklých okolností bol povinný plniť podľa nájomnej zmluvy. Odvolací súd po zopakovaní dokazovania listinnými dôkazmi predloženými  žalobcom zistil, že cena trhového nájomného  sa v rokoch 1996 - 1999  za pozemok nachádzajúci sa v Ť. vzhľadom na účel prenájmu pohybovala v rozmedzí 200-300Sk/m2/rok (Pravidlá prenajímania majetku mesta Košice), 80-160Sk/m2/rok (Zmluva o prenájme č. 9/2000), 70-80Sk/m2/ rok (Vyjadrenie realitnej kancelárie F.O.K.REAL Košice- G.. U. O. zo dňa 30.9.2013 k trhovej cene nájomného),  60-80Sk/m2/rok (Vyjadrenie realitnej kancelárie K.M. TRADE, sr.o.  zo dňa 10.10.2013 k trhovej cene nájomného). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcom uplatňovaná výška bezdôvodného obohatenia 39,65Sk/m2/rok týmto kritériám zodpovedá, keďže nič nebráni žalobcovi aby si uplatnil bezdôvodné obohatenie v nižšej výške. 14.5.  Ako už bolo uvedené vyššie nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný za obdobie od  19.1. 1998 do 6.5. 1999 čo predstavuje celkovo  473 dní a žalovaný je potom povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 5.874,66€ (473 x 12,42€). 15. Odvolací súd vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti v zmysle § 388 C.s.p. zmenil  tak, že žalovaného zaviazal k povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške  5.874,66€. Vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti, keďže žalobca v rámci    odvolania žiadal priznať bezdôvodné obohatenie vo výške 5.883,47€  rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 16. O úrokoch z omeškania odvolací súd rozhodol v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa  ktorého dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní a ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výšku ustanovuje vykonávací predpis. Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je existencia omeškania s plnením peňažného dlhu a  existencia pohľadávky. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je ustanovený čas splnenia, treba  podľa ustanovenia § 563  Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že ten, kto sa na úkor iného obohatil je povinný bezdôvodné obohatenie vydať prvý deň po tom, čo bol o vydanie požiadaný. 16.1. Vykonávacím predpisom, ktorý ustanovuje výšku úrokov z omeškania  je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., pričom podľa § 3 citovaného predpisu platného a účinného do 31.12.2008  výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska  platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že od 21.5.1999 (prvý deň omeškania  vzhľadom na výzvu žalobcu  zo dňa 7.5. 1999 k dobrovoľnej úhrade nájomného do 20.5.1999) bol diskontná sadzba 8,8% a žalobca by  preto mal  právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 17,6 % zo sumy 5.874,66€. Odvolací súd v zmysle § 216 ods. 2 C.s.p. viazaný žalobou  zaviazal žalovaného  k povinnosti zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania len vo výške 17%. 17. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 2  a § 255 ods. 2 C.s.p. a vzhľadom na pomerný úspech žalovaného v konaní mu priznal odvolací súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 13,6, %. Úspech žalobcu predstavoval 43,2 % (priznaná suma  5.874,66, žalovaná suma 13.000,62€,) a úspech žalovaného 56,8 % ( zamietnutá suma 7.725,34€,  žalovaná suma 13.000,62€) a pomerný úspech žalovaného predstavuje 13,6 % (56,8% - 43,2%) 18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 C.s.p.).  Poučenie:  Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).    Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods.2 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické  vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa(§ 429 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "13C/61/2000", "guid": "72985752-464c-4e60-814a-8126eaea4bc9:2d11bacd-3f1a-4fff-bfba-e0413ba68058", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "085d0656-635a-4cce-96a8-27e4d840daec:e53db834-017b-4aa7-bc9f-f952f9886410", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1300899130.2", "spisova_znacka": "9Co/443/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/443/2015 z 24. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1300899130.2"}], "citovane_v": []}