Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 12CoP/54/2019 z 13. 1. 2020
Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. januára 2020, sp. zn. 12CoP/54/2019, ECLI:SK:KSNR:2020:4619202014.1
Krajský súd Nitra | 12CoP/54/2019 | ECLI:SK:KSNR:2020:4619202014.1 | 2020-01-13 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné
Citované ustanovenia: CSP, § 387 ods. 1 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/754fd46d-656e-48c3-b96e-3c594c5439ed
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2020:4619202014.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoP/54/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619202014
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619202014.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej vo veci starostlivosti o maloletú Q. U. X., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany,
Škultétyho 1577/8, Topoľčany, dieťa matky: X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX S.,
zastúpenej JUDr. Kamilom Bereckým, advokátom so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, IČO: 50 940 929, a
otca: G. X., nar. XX.XX.XXXX bytom S. XXX/XX, XXX XX S., o obmedzenie rodičovských práv ohľadne
rozhodnutia o výkone školskej dochádzky, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany
č. k. 10P/140/2019-88 zo dňa 21.10.2019 a odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany
č. k. 10P/140/2019-38 zo dňa 17.10.2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie   p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č. k. 10P/140/2019-88 zo dňa 21.10.2019 zamietol návrh
otca na obmedzenie rodičovských práv a povinností ohľadne rozhodnutia o výkone školskej dochádzky.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie čl. 5, § 28 ods. 1, 2, 3, § 35, § 38 ods. 1, 2, 3, 4, §
43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa. V odôvodnení rozsudku
súd uviedol, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 27.08.2019 domáhal, aby súd obmedzil matke
rodičovské právo ohľadom rozhodnutia o výkone školskej dochádzky a aby súd sám rozhodol o zaradení
maloletej Q. na riadnu školskú dochádzku. Návrh zdôvodnil tým, že dcéra začala v roku 2016 chodiť do
Základnej školy Sv. Don Bosca v Topoľčanoch, ale v apríli 2017 sa matka sama rozhodla pre individuálnu
školskú prípravu. Počas súdnych pojednávaní sa zistilo, že individuálna školská príprava nezodpovedá
potrebám maloletého dieťaťa a nezabezpečuje jeho normálny vývin, negatívne ovplyvňuje výchovu.
Podľa otca je dieťa izolované, stráca kontakt s rovesníkmi a jeho socializácia v prostredí, do ktorého
patrí, neexistuje.

2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný, pretože nezistil ani
jeden z dôvodov uvedených v § 38 Zákona o rodine, pre ktorý by mal matku obmedziť vo výkone
jej rodičovského práva. Je pravdou, že rodičia sa na individuálnej forme povinnej školskej dochádzky
dieťaťa nedohodli a matka sa rozhodla dieťa vzdelávať touto formou sama, bez súhlasu otca; súd preto v
konaní skúmal, či uvedený spôsob vzdelávania je na prospech maloletého dieťaťa. Maloletá Q. uviedla,
že takýto spôsob výučby jej vyhovuje, súd preto s prihliadnutím na jej názor ako aj ďalšie vykonané



dôkazy, najmä správy zo škôl, ktoré navštevuje, a na správu psychologičky PhDr. Evy Geletovej mal za
to, že aktuálne individuálna forma vzdelávania nie je v rozpore so záujmami dieťaťa. Maloletá Q. úspešne
absolvovala preskúšanie v škole, pri výpovedi na súde nejavila známky stresu alebo porúch správania v
kontakte s cudzími osobami v zmysle strachu, odmietania rozhovoru a vypovedala spontánne. Vzhľadom
na to súd návrh otca ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015
Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania.

3. Napadnutým uznesením č. k. 10P/140/2019-38 zo dňa 17.10.2019 súd prvej inštancie návrh otca
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol s odkazom na ustanovenie § 324 ods. 1, 2 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 360 ods. 1, 2, § 361, § 365 ods. 1,
2, § 367 ods. 1 - 4 a § 366 CMP. V odôvodnení tohto rozhodnutia súd uviedol, že v rámci konania o
obmedzenie rodičovských práv a povinností ohľadne rozhodnutia o výkone školskej dochádzky otec
na pojednávaní dňa 10.10.2019 navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým rozhodne o tom, že
maloletá Q. bude absolvovať riadnu školskú dochádzku, a návrh zdôvodnil tým, že pokiaľ sa má konanie
predlžovať, je potrebné aspoň dočasne takto upraviť pomery. Súd na základe zistených skutočností
dospel k záveru, že v prejednávanej veci nie je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle
návrhu otca, pretože potreba takejto dočasnej úpravy pomerov musí byť naliehavá a navrhovateľ
musí potrebu dočasnej úpravy pomerov osvedčiť. Z doteraz vykonaného dokazovania skôr vyplýva, že
súčasná forma plnenia povinnej školskej dochádzky je na prospech maloletého dieťaťa. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

4. Proti  rozsudku č. k. 10P/140/2019-88 zo dňa 21.10.2019 podal v zákonnej lehote otec odvolanie
navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie. Namietal,
že súd nerozhodol správne a ignoroval oprávnené výhrady týkajúce sa uplatnenia rodičovských práv.
Škola nemôže o individuálnej školskej dochádzke rozhodnúť bez súhlasu oboch rodičov. Súd sa
neriadil najlepším záujmom maloletého dieťaťa. Nie je možné akceptovať správu psychologičky PhDr.
Evy Geletovej, ktorá na takúto činnosť nemá riadne oprávnenie. Maloleté dieťa je matkou izolované
od okolitej spoločnosti, nestretáva sa s rovesníkmi, absentuje jej účasť na detských hrách a v jej
prirodzenom prostredí. Za pochybenie súdu považoval výsluch maloletej Q. v konaní, pretože zvukový
záznam je úplne nezrozumiteľný. Rozhodnutím súdu boli porušené jeho rodičovské práva a právo na
spravodlivý súdny proces.

5. Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedla, že otec ním tvrdené skutkové okolnosti nepreukázal. Zo správy o štúdiu vydanej
riaditeľkou ZŠ Mgr. Tatianou Gogovou vyplýva, že maloletá Q. úspešne absolvovala komisionálne
skúšky, pričom rada pracuje sama, je tvorivá, má fantáziu, správanie má normálne a voči deťom
je priateľská. Aj správa Liam School Topoľčany potvrdzuje, že maloletej Q. domáci vzdelávací plán
prospieva. Klinická psychologička PhDr. Eva Geletová uviedla, že individuálne vzdelávanie je vhodnou
formou vzdelávania a odporúča ho ponechať i naďalej. Podľa nej súd dostatočným spôsobom zistil
skutočný stav veci a vyvodil z neho správne právne závery.

6. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu nevyjadril.

7. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie aj proti uzneseniu č. k 10P/140/2019-38 zo dňa 17.10.2019j,
ktoré navrhol zrušiť a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedol, že matka
obmedzila jeho zákonné právo rozhodovať v záujme maloletého dieťaťa o jeho školskej dochádzke. Súd
sa bez dokazovania pravdivosti tvrdení matky s nimi stotožnil a na ich základe rozhodol. V konaní neboli
rešpektované jeho práva ako otca a bola mu odopretá možnosť uplatniť rodičovské právo ohľadom
výkonu školskej dochádzky. Neodkladné opatrenie malo zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa na
riadnej školskej dochádzke.

8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Poukázala na skutočnosť, že znalecký posudok Dr. Márie Homolovej bol podaný dňa 10.02.2018 a týkal
sa vyhodnotenia citovej väzby maloletej Q. k rodičom. Jedným z dôvodov zmeny vzdelávania boli časté
návštevy otca v škole, čo pôsobilo negatívne na dcéru, ktorá sa vo veku 9 rokov sama na súde vyjadrila,
že s týmto spôsobom vzdelávania je spokojná.



9. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu nevyjadril

10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP) prejednal vec bez
nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3
CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že napadnutý rozsudok aj uznesenie súdu prvej inštancie sú
vecne správne. Preto obe tieto rozhodnutia ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Pritom
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. V tomto prípade odvolací súd posudzujúc dôvodnosť odvolaní otca urobil
záver, že súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov správne zistil skutkový stav a vyvodil z
neho aj správny právny záver. Na dôvažok odvolací súd dodáva nasledovné:

11. Podľa obsahu spisu sa otec podaným návrhom domáhal obmedzenia rodičovských práv matky
ohľadom rozhodnutia o výkone školskej dochádzky a zaradenia ich dcéry na riadnu školskú dochádzku.
Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil skutkový stav tak, ako ho opísal v odôvodnení
rozsudku a uznesenia. Maloletá Q. sa narodila v manželstve rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom
Okresného súdu v Topoľčanoch č. k. 11P/234/2015-477 zo dňa 24.09.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre č. k. 9CoP/13/2019-550 zo dňa 18.04.2019. Na čas po rozvode súd maloletú
Q. zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a
spravovať jej majetok a otec bol zaviazaný prispievať na výživu dieťaťa po 60 eur mesačne vždy do 20.
dňa v mesiaci vopred do rúk matky od právoplatnosti rozsudku. Maloletá Q. bola od 01.09.2016 žiačkou
Základnej školy Sv. don Bosca v Topoľčanoch, avšak od apríla 2017 sa vzdelávala doma pod záštitou
Základnej školy Dve ruky Banská Bystrica; od 21.11.2018 je žiačkou Základnej školy v Chrabranoch
a naďalej pokračuje v individuálnom vzdelávaní. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.10.2019 otec
navrhol nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd rozhodol, že maloletá Q. bude absolvovať riadnu
školskú dochádzku. Súd prvej inštancie zamietol aj návrh vo veci samej a zamietol aj návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia tak, ako je uvedené vyššie. V dôsledku odvolania otca bola vec predložená na
rozhodnutie odvolaciemu súdu v rámci odvolacieho konania.

12. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä úroveň starostlivosti o dieťa, bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia,
v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu
dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

13. Obmedzenie výkonu rodičovských práv a povinností je jedným zo zásahov do práv a povinností
rodičov, ktorý predstavuje ich zúženie v nevyhnutnej miere. Do úvahy prichádza, ak sa rodičia zavinene
správajú spôsobom, z ktorého možno vyvodiť, že riadna výchova maloletého dieťaťa je ohrozená a ak je
takýto zásah v záujme maloletého dieťaťa. O ohrození riadnej výchovy detí možno hovoriť v prípade, ak
rodičia žijú trvale neusporiadaným spôsobom života, rodičia svoje povinnosti vyplývajúce z rodičovských
práv a povinností nevykonávajú vôbec, alebo rodičia nezabezpečujú výchovu dieťaťa. Pokiaľ súd zistí,
že je daný niektorý z dôvodov obmedzenia výkonu rodičovských práv a povinností a zároveň je naplnená
i ďalšia hmotnoprávna požiadavka, ktorou je záujem maloletého dieťaťa, rozhodne o obmedzení výkonu
rodičovských práv a povinností. Rozhodnutie o obmedzení musí mať len vecný charakter, nie časový.
Súd vo výroku jasne určí rozsah práv a povinností rodičov, na ktoré sa obmedzenie vzťahuje, nie časové
obmedzenie. Zároveň súd uvedie, ktorému rodičovi sa obmedzenie ukladá a vo vzťahu ku ktorému
dieťaťu.

14. Výber školy pre maloleté dieťa spadá do kategórie podstatných záležitostí týkajúcich sa maloletého
dieťaťa vo vzťahu k rozhodovaniu rodičov. Rozhodnutím o výbere školy rodičia realizujú svoje rodičovské
práva a povinnosti. Pre čo najbezproblémovejší proces prípravy dieťaťa na budúce povolanie je



nevyhnutná kooperácia rodičov a orgánov školy. Ideálny stav predstavuje absolútna zhoda vôle oboch
rodičov v otázkach správneho výberu školy. Zákon o rodine v úvodnom ustanovení v rámci základných
zásad ustanovuje, že rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom. U rozvedených rodičov
často nesprávne dochádza k situácií, že rodič, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, v
chybnej domnienke výlučnosti rodičovského práva vykoná rozhodnutie bez vedomia, resp. bez dohody
s druhým rodičom. V oblasti rozhodovania škôl a školských záležitostí je nesprávna domnienka, že
právo internovať do školských záležitostí dieťaťa má len ten rodič, ktorému bolo zverené do osobnej
starostlivosti. Základná škola je rozhodujúca zložka prípravy na budúce povolanie, a preto už pri
zápise dieťaťa do školy je dôležitá dohoda oboch rodičov o jej výbere. Ak u druhého rodiča nedošlo
k pozbaveniu, obmedzeniu, resp. k pozastaveniu výkonu rodičovských práv a povinností, má právo
vyjadriť sa k výberu školy a následne má voči škole právo na informácie o svojom maloletom dieťati.

15. V prejednávanej veci odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
návrh otca na obmedzenie rodičovských práv matky ohľadne rozhodnutia o výkone školskej dochádzky
zamietol. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nezistil žiadne dôvody na obmedzenie
rodičovských práv v zmysle návrhu otca. Hoci bolo preukázané, že matka o individuálnej školskej
dochádzke dieťaťa rozhodla bez súhlasu otca, vzhľadom na okolnosti rodinných vzťahov a pomerov toto
rozhodnutie urobila v najlepšom záujme dieťaťa. Pred súdom prvej inštancie uviedla, že k rozhodnutiu
o individuálnej výučbe doma ju primäla najmä skutočnosť, že v čase keď dcéra navštevovala ZŠ v
Topoľčanoch, chodila zo školy vystresovaná, uplakaná, zahanbená, pretože ju tam navštevoval otec,
z ktorého mala strach a s ktorým sa už dlhšiu dobu nestretávala. Návštevy otca ovplyvnili jej vzťah ku
škole tak negatívne, že sa matka rozhodla pre individuálnu výučbu doma, čo považovala za najlepšie
riešenie danej situácie. S otcom to nekonzultovala, pretože práve on bol dôvodom tohto rozhodnutia.
Keďže rozhodnutie matky sa v čase podania návrhu otca už uplatňovalo v praxi, súd prvej inštancie
preskúmal, či bolo urobené v najlepšom záujme maloletého dieťaťa, a teda či je dôvodné ponechať
individuálnu výučbu maloletej Q. alebo návrhu otca vyhovieť.

16. Pre rozhodovanie v danej veci boli prioritnými a najpodstatnejšími odborné vyjadrenia a odporúčania
špecialistov, ktorí individuálne vzdelávanie dieťaťa hodnotili ako prospešné. Garantka vzdelávania
maloletého dieťaťa, Mgr. Martina Kardošová, individuálnu formu vzdelávania posúdila ako prínosnú,
pričom jej záver potvrdili aj výsledky z komisionálnych skúšok, na ktorých maloletá Q. dosiahla
prospech „2“ z matematiky a slovenského jazyka a literatúry, prospech „1“ z vlastivedy, prírodovedy a
anglického jazyka, čo súd zhodnotil ako veľmi dobré výsledky, ktoré rozhodne neodzrkadľujú nedostatky
v zabezpečenom vzdelávaní dieťaťa. Jazyková škola Liam School v Topoľčanoch, ktorú maloletá Q.
5 hodín týždenne navštevuje, taktiež hodnotila jej individuálne vzdelávanie pozitívne. Odporúčanie
ponechať individuálnu vzdelávaciu prípravu prezentovala aj PhDr. Eva Geletová, klinická psychologička.
V správe zo dňa 08.10.2019 kolízny opatrovník uviedol, že počas šetrení v domácnosti matky a z
pozorovania rozhovorov s maloletou Q. zistil, že matka zvláda starostlivosť o dieťa dobre, a zo správ
od odborníkov a inštitúcii nezaznamenal na strane matky nedostatky v individuálnej výuke dieťaťa.
Všetky uvedené stanoviská boli pre súd pri rozhodovaní v danej veci smerodajnými, pretože súd sa
nemôže riadiť individuálnymi pocitmi rodičov dieťaťa o spôsobe výkonu školskej dochádzky, ale musí
vychádzať z objektívneho posúdenia vhodnosti vykonávanej formy vzdelávania, aby mohol rozhodnúť v
najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktorý je v konaniach vo veciach maloletých prvoradým. Z dôvodu,
že hodnotenia odborníkov o individuálnom spôsobe výučby maloletej Q. boli pozitívne a odporúčali ju
zachovať aj do budúcnosti, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že  individuálna
školská príprava maloletého dieťaťa je v jeho najlepšom záujme, keďže matka riadne zabezpečuje
vzdelávanie maloletej doma a učí sa s ňou pravidelne všetky predmety, ktoré si má dieťa aktuálne osvojiť.

17. Okrem smerodajných vyjadrení odborníkov k individuálnemu výkonu školskej výučby súd prvej
inštancie správne vzal do úvahy aj názor maloletej Q. v súlade s ustanovením § 38 ods. 1, 2 CMP,
podľa ktorého ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný samostatne vyjadriť svoj názor, súd na
jeho názor prihliadne. Názor dieťaťa súd zisťuje spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti a
podľa povahy veci súd tento názor zisťuje bez prítomnosti iných osôb. V tomto prípade maloletá Q.
pri výsluchu za prítomnosti kolízneho opatrovníka individuálnu školskú dochádzku nenamietala, práve
naopak - uviedla, že doma sa s matkou učí radšej ako v škole aj preto, že v škole jej učiteľka nadávala a
nesprávala sa k nej dobre; doma sa naraňajkuje a potom sa s matkou učí, pričom do školy chodí len na
preskúšanie. Odvolací súd s ohľadom na okolnosti tohto prípade rovnako prijal záver, že ak je maloleté
dieťa schopné vyjadriť svoj názor k prejednávanej veci, jeho výsluch je v konaní dôvodný. Maloletá



Q. je vo veku 9 rokov, a teda bola spôsobilá vyjadriť svoj vlastný názor na skutočnosti týkajúce sa jej
školskej dochádzky a výučby. Jej výsluch odvolací súd nepovažoval za pochybenie súdu. Otec v tejto
súvislosti nedôvodne poukazoval na nezrozumiteľnosť nahrávky výsluchu dieťaťa, keďže tento výsluch
bol v súlade s obsahom nahrávky spísaný aj v zápisnici o pojednávaní, na ktorom bol uskutočnený.

18. Odvolací súd považoval za nedôvodnú aj námietku otca o tom, že maloletá Q. je izolovaná od
okolitej spoločnosti, že sa nestretáva s rovesníkmi a že absentuje jej účasť na detských hrách v jej
prirodzenom prostredí. Z výsledkov vykonaného dokazovania totiž vyplýva, že maloletá Q. navštevuje
okrem jazykovej školy Liam School v Topoľčanoch, kde je začlenená do kolektívu maloletých detí a
rovesníkov, aj galériu v Nitre, kde sa venuje kreatívnej umeleckej činnosti, a tiež má svoje kamarátky,
s ktorými sa stretáva mimo vyučovacieho procesu. Všetky tieto aktivity v jej živote zabezpečujú jej
socializáciu a kontakt s kamarátmi i rovesníkmi, ktorí sú dôležitou súčasťou pri jej mentálnom rozvoji a
kreovaní jej charakterových vlastností. Riaditeľka ZŠ Chrabrany ju opísala ako milé, skromné, pokojné,
plaché a introvertné dieťa, ktorého správanie voči ostatným deťom je priateľské. Rovnaký opis poskytla
aj Mgr. Martina Kardošová, ktorá ju charakterizovala ako priateľskú, nekonfliktnú a obľúbenú v kolektíve.
Maloletej Q. je s ohľadom na to poskytnutý dostatočný priestor aj pre jej socializáciu a stretávanie sa s
inými deťmi tak, ako si to vyžaduje jej psychický vývin, a teda ani v tomto smere nemožno konštatovať,
že by individuálna výučba maloletej nebola v jej najlepšom záujme.

19. V súvislosti s odvolaním otca proti uzneseniu, ktorým bol jeho návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietnutý, odvolací súd uvádza, že neodkladné opatrenie je vo všeobecnosti mimoriadnym
inštitútom a môže byť nariadené iba vtedy, ak sú naplnené predpoklady ustanovené zákonom.
Neodkladné opatrenie je prípustné v dvoch prípadoch - pri potrebe bezodkladnej úpravy pomerov a
pri obave, že exekúcia bude ohrozená. V mimosporových konaniach je možné nariadiť neodkladné
opatrenie aj v prípadoch verejného záujmu ako najširšej kategórie pokrývajúcej záujem štátu. V konaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie
je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej; na ich nariadenie je postačujúce, ak je
osvedčená potreba nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z uvedených
dôvodov na jeho nariadenie. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie
preventívnej ochrany ich právam a záujmom najmä pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady
charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v
ktorom sú súdy naďalej povinné prioritne chrániť záujmy detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich
právam.

20. Odvolací súd posudzujúc správnosť rozhodnutia súdu o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia dospel k totožnému záveru ako súd prvej inštancie, teda že neboli splnené podmienky pre
nariadenie otcom navrhovaného neodkladného opatrenia. Nebola totiž jednak dostatočne osvedčená
potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov okamžitým zásahom súdu, lebo otec ako navrhovateľ
neosvedčil naliehavosť dočasnej úpravy pomerov, a na druhej strane vykonané dokazovanie v
konaní vo veci samej do momentu rozhodovania súdu o návrhu otca na nariadenie neodkladného
opatrenia nasvedčovalo skôr skutočnosti, že návrh na obmedzenie rodičovského práva matky ohľadom
rozhodnutia o výkone školskej dochádzky bol nedôvodný, a teda aj nariadenie neodkladného opatrenia
bolo z uvedených dôvodov nedôvodné. Za situácie, že odvolací súd potvrdil zamietajúci rozsudok vo veci
samej, už ani z toho dôvodu nebol daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Keďže nebola
osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov formou nariadenia neodkladného opatrenia,
súd prvej inštancie správne návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21.  S ohľadom na uvedené odvolací súd odvolanie otca proti rozsudku aj proti uzneseniu súdu prvej
inštancie nepovažoval za opodstatnené, a preto tieto rozhodnutia podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na ich odôvodnenie.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP a § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                 (§ 419, §
420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).