Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 22CoE/176/2015 z 17. 5. 2016
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. mája 2016, sp. zn. 22CoE/176/2015, ECLI:SK:KSBA:2016:1412212656.1
Krajský súd Bratislava | 22CoE/176/2015 | ECLI:SK:KSBA:2016:1412212656.1 | 2016-05-17 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: OSP, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d88c6342-6f64-4d2b-9931-13a76831055e
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1412212656.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 22CoE/176/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212656
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Glončáková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1412212656.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, Záhradnícka 31, Bratislava,
IČO 30 807 484, proti povinnému L.. A. Y. - A. Y., L. XX XXX XXX, C.Á. X, N., na vymoženie uloženej
pov innosti zaplatiť 109,07 Eur istiny a uhradiť trovy exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Kamilom Liškom so sídlom exekútorského úradu v Bratislave, Ul. 29. augusta 2, v zmysle poverenia zo
dňa 10.09.2012, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave, č.k.
16Er/4233/2012-34 zo dňa 27.05.2013, do časti trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV. v Bratislave,
č.k. 16Er/4233/2012-34 zo dňa 27.05.2013, do časti trov exekúcie súdneho exekútora,  o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava IV. v Bratislave uznesením, č.k. 16Er/4233/2012-34 zo dňa 27.05.2013 zastavil
exekúciu, súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie, oprávnenému nepriznal náhradu
trov exekúcie a povinnému nepriznal právo na náhradu trov exekúcie. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 10.09.2012 poveril súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Bratislave,
č.k. XXX-XXXXXXXXXX-B. zo dňa 08.11.2012. Dňa 04.12.2012 bolo súdu prvého stupňa doručené
podanie povinného, v ktorom uviedol, že dňa 07.11.2012 zaplatil vymáhanú istinu a dňa 03.04.2013
bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného z ktorého vyplynulo, že vymáhaná istina bola na účet
oprávneného pripísaná dňa 08.11.2012 a dňa 02.04.2013 bolo súdu doručené vyjadrenie súdneho
exekútora, v ktorom uviedol, že povinný mu dňa 29.11.2012 uhradil trovy exekúcie v sume 127,40 Eur
podľa vyčíslenia v upovedomení o začatí súdnej exekúcie. S poukazom na ust. § 36 ods. 2, § 57 ods.
1 písm. f), § 58 ods. 2 a ust. § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len EP), súd prvého stupňa konštatoval, že
exekúciu zastavil z dôvodu potvrdenia tak zo strany oprávneného, ako aj súdneho exekútora, že povinný
po začatí exekučného konania uhradil vymáhanú pohľadávku. Súdnemu exekútorovi neboli priznané
trovy exekúcie, nakoľko ich už povinný uhradil a oprávnenému sa trovy exekúcie taktiež nepriznali,
nakoľko si žiadne neuplatnil. Povinný nemá právo na náhradu trov exekúcie z dôvodu, že v konaní nebol
úspešný, keďže sa exekučné konanie začalo dôvodne a bolo zastavené z dôvodu úhrady vymáhanej
pohľadávky v jeho priebehu.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie povinný, pričom uviedol, že v zákonnej lehote podal námietky
voči trovám exekúcie, pretože ešte pred samotným doručením upovedomenia o začatí exekúcie
pohľadávku oprávneného uhradil v plnom rozsahu na jeho účet. Taktiež v predbežnom vyčíslení trov
konania v upovedomení o začatí exekúcie neboli zo strany exekútora nijako špecifikované jednotlivé
položky. Povinný nesúhlasí s tým, že by dobrovoľne uhradil súdnemu exekútorovi trovy jeho konania
vo výške 127,40 Eur ako to on uviedol. Táto suma bola povinnému z jeho účtu, ktorý mu exekútor
zablokoval, stiahnutá dňa 29.11.2012 aj napriek tomu, že podal jednak námietky voči trovám konania,
ako aj námietky voči samotnej exekúcii, pričom túto skutočnosť reklamoval v banke. Povinnému bola
tiež dňa 05.06.2013 doručená výzva súdu, či vzhľadom na skutočnosť, že bola exekúcia zastavená,



trvá na svojich námietkach proti exekúcii a jej trovám. Nakoľko došlo k zastaveniu exekúcie, povinný
trvá už len na námietkach voči trovám exekúcie. Povinný ďalej poukázal na Vyhlášku č. 288/1995 Z.z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) a uviedol, že suma 127,40 Eur, ktorá
mu bola stiahnutá z účtu, prevyšuje sumu, ktorá by súdnemu exekútorovi reálne prináležala. Z tohto
dôvodu považuje konanie súdneho exekútora za neetické a trvá na svojich námietkach voči trovám
exekúcie. Súčasne týmto podaním sa odvoláva voči rozhodnutiu súdu o trovách konania exekúcie
súdneho exekútora. Záverom povinný navrhol, aby súd priznal súdnemu exekútorovi iba vyčíslenú
odmenu v súlade s ust. § 147 a nasl. vyhlášky.

Listom zo dňa 02.09.2013 sa k odvolaniu povinného vyjadril súdny exekútor. Uviedol, že vzhľadom
na stav exekučného konania bolo v upovedomení o začatí exekúcie dostatočne špecifikované, z čoho
pozostávajú predbežné trovy exekúcie. V čase vyhotovovania prehľadu skutočných trov, ktorý bol
súčasťou exekučného spisu, boli uvedené iba predpokladané hotové výdavky za doručovanie príkazov
na odblokovanie účtov. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná pracovná cesta už bola vykonaná,
súdny exekútor uviedol do vyjadrenia k odvolaniu prehľad skutočných trov exekútora. Dňa 12.11.2012
oprávnený súdnemu exekútorovi oznámil úhradu zo strany povinného vo výške 109,07 Eur s tým, že
úhrada bola pripísaná až po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie, dňa 08.11.2012. Na základe tohto
oznámenia súdny exekútor opravil príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke
zo dňa 28.09.2012 tak, že v súlade s ust. § 64, § 94 a nasled. EP na vymoženie predbežných trov
exekúcie vo výške 127,40 Eur prikázal, aby jednotlivé peňažné ústavy odo dňa doručenia predmetného
príkazu na začatie exekúcie zablokovali sumu vo výške trov exekúcie zo všetkých účtov postihnuteľných
exekúciou zriadených pre uvedeného povinného. Súdny exekútor konštatoval, že nevydal žiadny
exekučný príkaz, na základe ktorého by došlo k povinnosti banky previesť peňažné prostriedky na účet
súdneho exekútora. Súdny exekútor eviduje úhradu od povinného zo dňa 29.11.2012 vo výške 127,40
Eur, ktorá do dnešného dňa nebola rozúčtovaná z dôvodu nerozhodnutia o námietkach povinného.

Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa ust. § 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), preskúmal napadnuté
uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 a dospel
k záveru, že odvolanie povinného je potrebné odmietnuť.

Z obsahu súdneho spisu sp. zn. 16Er/4233/2012 vyplýva, že dňa 10.09.2012 súd prvého
stupňa poverením č. XXXX* XXXXXX poveril súdneho exekútora na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Sociálnej poisťovne v Bratislave, č.k. XXX-
XXXXXXXXXX-B. zo dňa 08.11.2012, právoplatného a vykonateľného dňa 21.12.2011. Dňa 04.12.2012
bolo súdu prvého stupňa prostredníctvom súdneho exekútora doručené podanie povinného označené
ako „Predloženie námietok“, v ktorom uviedol, že dňa 07.11.2012 vymáhanú istinu zaplatil. Dňa
17.12.2012, dňa 27.03.213 ako aj dňa 03.04.2013 bolo súdu prvého stupňa doručené totožné vyjadrenie
oprávneného, z ktorého vyplynulo, že vymáhaná istina bola na účet oprávneného pripísaná dňa
08.11.2012. Dňa 02.04.2013 bolo súdu na základe výzvy zo dňa 04.03.2013 doručené vyjadrenie
súdneho exekútora, v ktorom uviedol, že povinný mu dňa 29.11.2012 uhradil trovy exekúcie v sume
127,40 Eur podľa vyčíslenia v upovedomení o začatí súdnej exekúcie.

V zmysle ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. sa procesné inštitúty exekučného konania, ktoré nie sú
upravené v Ex. por., spravujú ustanoveniami prvej až piatej časti O.s.p.

Podľa § 201 O.s.p., účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to
zákon nevylučuje.

Odvolanie, ako opravný prostriedok, nie je v Ex. por. osobitne upravené. Pri riešení otázky, kto je
oprávnený podať odvolanie, treba preto vychádzať z § 201 O.s.p. V zmysle uvedeného ustanovenia
môže napadnúť rozhodnutie súdu odvolaním iba účastník.

K tomu, aby odvolanie malo právne účinky a aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy, musí
vyhovovať požiadavkám, ktoré ustanovuje Občiansky súdny poriadok. Ten v ustanovení § 201 O.s.p.
ustanovuje, že subjektom legitimovaným na podanie odvolania je účastník, pokiaľ to zákon nevylučuje.



Podľa § 37 ods. 1 EP, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej
časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.

Právo podať odvolanie však patrí iba tomu účastníkovi konania, ktorému bola napadnutým rozhodnutím
spôsobená ujma. Odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa teda nemôže podať ten účastník,
ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach.

Rozhodnutie odvolacieho súdu korešponduje aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.k. 2Co/10/2008
zo dňa 31.03.2009, ktorý uviedol, že „z povahy odvolania ako opravného prostriedku plynie, že ho
nemôže podať ten  účastník, ktorý sa po vyhlásení rozhodnutia tohto práva výslovne vzdal (§ 207 ods.
2 O. s. p.) a ten, ktorému výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, i menej významná, ujma na
jeho právach...Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci
samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. Rozhodujúcim pritom
je výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa, pretože existenciu prípadnej ujmy je možné posudzovať len
z procesného hľadiska. Pri tomto posudzovaní tiež nemožno brať do úvahy subjektívne presvedčenie
účastníka konania, ale len objektívnu skutočnosť, že rozhodnutím súdu mu bola spôsobená určitá, aj
nie príliš významná ujma, ktorú je možné odstrániť zrušením alebo zmenou napadnutého rozhodnutia.
V odvolaní preto môže uplatňovať len také okolnosti, ktoré sa týkajú jeho právnej sféry a ktoré smerujú
k odstráneniu ujmy spôsobenej v jeho právach.“

Odvolací súd má za to, že napadnutým uznesením nebola povinnému spôsobená žiadna ujma na
jeho práve, resp. nebol dotknutý na svojich právach. Povinný nebol vo výroku napadnutého uznesenia
zaviazaný k úhrade trov exekučného konania, a tak nesplnil subjektívny predpoklad na podanie
odvolania. Súd prvého stupňa vo výroku II. napadnutého uznesenia uviedol, že súdnemu exekútorovi
sa náhrada trov nepriznáva.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie povinného odmietol podľa § 218 ods. 1 písm.
b) O.s.p., pretože bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Zároveň odvolací súd poznamenáva, že úlohou súdu prvého stupňa bude rozhodnúť o podaných
námietkach povinného voči trovám exekúcie zo dňa 07.11.2012, na ktorých povinný naďalej trvá, čo  v
konečnom dôsledku povinný uviedol aj vo svojom odvolaní zo dňa 18.06.2013.

Uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z.
v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.