Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 3Co/94/2016 z 29. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 29. marca 2017, sp. zn. 3Co/94/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7607210078.3 Krajský súd Košice | 3Co/94/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7607210078.3 | 2017-03-29 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d3c689d3-1340-46e5-bb06-a3df7382cb5a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7607210078.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/94/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7607210078
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Feťková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7607210078.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Feťkovej a sudcov JUDr.
Ladislava Duditša a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcu Q. U., F.. XX.X.XXXX, T. Š., C. XXX/
XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Olejárom, advokátom so sídlom v Poprade, Mnoheľova 839/10, proti
žalovanému Ľ. P., F.. XX.X.XXXX, T. U., U.Á. XXX/XXX, zastúpeného JUDr. Ivanom Čurillom, advokátom
so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Fabiniho ll, o zaplatenie 27.382,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/179/2007- 471 zo dňa 3. 12.
2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len "súd prvej inštancie") napadnutým rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 27.382,90 eur spolu s úrokmi z omeškania, a to 6 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 251,064 eur (7.563,56 Sk) od 1. 11. 2005 do 30. 4. 2007, 6 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 2.636,825 eur (79.437,- Sk/) od 1. 12. 2005 do 30. 4.2007, 6 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 999,269 eur (30.l04,- Sk) od 1. 1. 2006 do 30. 4. 2007, 6 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1.298,778 eur (39.127,- Sk/) od 1. 2. 2006 do 30. 4. 2007, 6 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 740,885 eur (22.319,- Sk) od 7. 2. 2006 do 30. 4. 2007, 7 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1.304,686 eur (39.305,- Sk/) od 1. 5. 2006 do 30. 4. 2007, 8 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 839,109 eur (25.279,- Sk) od 1. 6. 2006 do 30. 4. 2007, 8 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 3.805,583 eur (114.647,- Sk) od 1. 7. 2006 do 30. 4. 2007, 8 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 342,l29 eur (l0.307,- Sk) od 8. 7. 2006 do 30. 4. 2007, 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 3.464,781 eur (104.380,- Sk) od 1. 8. 2006 do zaplatenia, 9 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 4.035,318 eur (121.568,- Sk) od 1. 9. 2006 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 5.271,725 eur (158.816,- Sk) od 1. 10. 2006 do zaplatenia, 9,5 % ročný úrok z
omeškania zo sumy 1.916,052 eur (57.723,- Sk ) od 1. 11. 2006 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 3.764,356 eur (113.405,- Sk) od 1. 12. 2006 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 4.559,549 eur (137.361, - Sk) od l. l. 2007 do zaplatenia, 9,5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 5.430,l93 eur (l63 590 Sk) od l. 2. 2007 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej. Slovenskému štátu náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca návrhom doručeným okresnému súdu dňa 13. 8. 2007 sa
domáhal od žalovaného zaplatenia 28.442,076 eur (856.846,- Sk ) s príslušenstvom, po čiastočnom
späťvzatí žaloby o sumu 1.059,10 eura, v ktorej časti okresný súd konanie zastavil s odôvodnením,



že žalovaný si neoprávnene prisvojil jeho platobnú kartu a následne prostredníctvom tejto platobnej
karty v období od októbra 2005 do januára 2007 vyberal rôzne vysoké čiastky peňazí, prevažne z
bankomatov Českej sporiteľne, a.s., ČSOB a.s. v Prahe 1, Senovážne námestie, Na Příkopě, Kotva
108, Revoluční 1, Praha 1, z bankomatu GE Money bank v Prahe, Masarykovom nádraží. Svojím
konaním tak žalovaný spôsobil žalobcovi škodu v celkovej výške 41.719,665 eur (1.256 846,65
Sk). Žalovaný zaplatil žalobcovi z titulu spôsobenej škody sumu 400.000,- Sk (13.277,56 eur) dňa 30.
4. 2007. Zvyšok spôsobenej škody bol povinný žalobcovi uhradiť na základe právoplatného trestného
rozkazu Obvodného súdu Praha 1, sp. zn. 8T 54/2007, zo dňa 21.5.2007, ktorú doposiaľ neuhradil.
Po vykonaní dokazovania výsluchom účastníkov konania, svedkov W. A., H. U., H. Š., E. U.U., D.
U., E. G., H. K., E. P., A. K., Ľ. P., D. P., P. E., W. D., H. D.U., C. P., W. E., I. U., L. U., A. P., Ž.
A., E. E., oboznámením sa s trestným spisom Obvodního soudu pro Prahu 1, sp. zn. 8T/54/2007,
vyšetrovacím spisom Polície Českej republiky, Obvodního ředitelství Praha 1, Služba kriminálni polície
a vyšetřování, Praha 1, ul. Bartolomějská 14 dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu do čo
základu aj výšky s príslušenstvom je po čiastočnom späťvzatí žaloby o sumu 1.059,10 eur, v ktorej
časti bolo konanie zastavené, dôvodný. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalovaný sa mylne domnieva,
že pokiaľ Obvodný súd pre Prahu 1 v trestnom rozkaze neodkázal poškodeného so zvyškom škody
na občianske súdne konanie, mal v konaní preukázanú len tú výšku škody, za ktorú žalovaného aj v
skutočnosti odsúdil a uložil mu povinnosť túto škodu nahradiť, teda podľa žalovaného bola preukázaná
spôsobená škoda 360.824.- Kč. Povinnosť „nahradiť podľa svojich síl škodu, ktorú trestným činom
spôsobil“ má súd spravidla uložiť podmienečne odsúdenému v prípadoch, keď to prichádza do úvahy.
Nevysloví túto povinnosť len výnimočne, ak sú na to osobitné dôvody. Takýmto dôvodom môže byť
napríklad skutočnosť, že sa škoda už pred vynesením rozsudku nahradila, alebo že sa poškodený
výslovne nároku na náhradu škody vzdal. Uloženiu tejto povinnosti nebráni skutočnosť, aby súd súčasne
rozhodol o nároku poškodeného na náhradu škody podľa § 228 Trestného poriadku (Trestného řádu),
pretože výrok podľa § 59 ods. 2 Trestného zákona, má inú funkciu ako výrok podľa § 228 Trestného
poriadku. Pretože Obvodní soud pro Prahu 1 vo výroku uznal žalovaného (obžalovaného) vinným z
pokračujúceho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 Trestného zákona v súbehu s trestným
činom neoprávneného držania platobnej karty podľa § 249 písm. b/ Trestného zákona, za to, že spôsobil
škodu vo výške 360.824.- Kč najmenej, neobstoja námietky žalovaného, že súd použil extenzívny výklad,
pokiaľ prizná náhradu škody v uplatnenej výške. O „extenzívny“ výklad by išlo len za predpokladu,
ak by namiesto slovného vyjadrenia „najmenej“ bolo v trestnom príkaze uvedené, že svojím konaním
spôsobil poškodenému, Q. U., škodu vo výške 360.824.- Kč. Škodou, ktorú páchateľ trestným činom
spôsobil, sa rozumie škoda, ktorá vznikla práve týmto skutkom, za ktorý bol páchateľ uznaný vinným.
Ustanovenie § 59 ods. 2 Trestného zákona predpokladá, že výrok o povinnosti nahradiť škodu podľa
síl podmienečne odsúdeného, nemusí obsahovať presnú výšku škody, ktorej sa tento výrok týka.
Žalovaný preukázaným porušením právnej povinnosti spočívajúcej v existencii úkonu, ktorý bol v rámci
trestného konania kvalifikovaný ako úmyselné konanie v rozpore s objektívnym právom, spôsobil
žalovanému škodu, v majetkovej sfére, ktorá bola vyjadrená peniazmi vo výške 27.382,90 eur ako
všeobecným ekvivalentom. Súd vzhliadol príčinnú súvislosť medzi protiprávnymi úkonmi žalovaného a
vzniknutou škodou. Žalovanému bolo preukázané, že jedine on realizoval neodôvodnené výbery, celá
argumentácia, že uskutočňoval výbery len do výšky ním akceptovanej škody, ničím nepodložil. Obrana,
že v určitých dňoch, keď bol na lekárskom ošetrení v J. F. R. a na predmanželskej príprave v U. bola
z jeho strany zavádzajúca, lebo v presne ním označené dni, keď nebol v Prahe, neboli uskutočňované
ani výbery. Súd nepochyboval, že až do skončenia trestného stíhania žalovaný mal úprimnú snahu
odcudzenú sumu vrátiť, keďže robil všetky úkony, aby pôžičku získal a to do výšky vymáhanej škody,
ktorú spôsobil. Okresný súd zhodnotil výpovede svedkýň C. P., L. U. I. I. U. za vysoko objektívne,
potvrdzujúce, že žalovaný si uvedomil, že má povinnosť nahradiť škodu a vyvíjal úsilie ju nahradiť, a
svojim konaním vlastne konkludentne uznal nárok na náhradu škody. I vypočúvaní svedkovia W.. A.,
H.. U., H.. Š., E.. U., D.. U., E.. G. a ďalší potvrdili priznanie žalovaného o výške spôsobenej škody.
Ako účelové výpovede, v snahe podporiť tvrdenie žalovaného o výške ním spôsobenej škody zhodnotil
súd výpovede svedkov Ľ.. P., D.. P., P.. E., A.. P.. Rovnako mal okresný súd v konaní preukázané, že
neoprávnené výbery uskutočňoval žalovaný, za čo sa proti nemu viedlo aj trestné konanie pre trestný
čin krádeže a neoprávnené držanie platobnej karty a súd prvej inštancie si osvojil argumentáciu žalobcu
a poukázanie na výsluch žalovaného na polícii ČR dňa 27.3.2007, kde sa dostavil sám bez predvolania
a jeho výpoveď. Žalovaný bol dokumentovaný kamerovým systémom ako vyberá z bankomatu peniaze,
ako je to zaznamenané do zápisnice z protokolu zo dňa 22.3.2007. Žalovaný zasielal žalobcovi výhražné
správy. Lustráciou Polícia ČR zistila, že to bolo z telefónu žalovaného, ako sa to konštatuje v uznesení
polície o zahájení trestného stíhania. Svedok, H. Š. vypovedal, že P. sa priznal, že okolo 950.000,- Kč



vybral žalobcovi a bude sa snažiť nejakým spôsobom peniaze vrátiť. Hovoril, že vyhráva 10.000,- Kč -
15.000,- Kč, začal kupovať drahé pálenky, značkové obleky, zlatú retiazku za 25.000,- Kč, ostatným to
bolo čudné. Videl, ako dáva svojej matke peniaze 100.000,- Kč, uviedol, že chce vymeniť okná, dvere,
vykonať zateplenie. Svedok E. U. potvrdil, že sa za to hanbí, že do žalovaného vstúpil satan, že ide o
950.000,- Kč, že to vráti formou pôžičky, predá auto, alebo založí nehnuteľnosť. Žalovaný hral automaty,
bol hazardník, stále tvrdil, že vyhráva na automatoch. Kupoval si značkové oblečenie, drahé liehoviny.
Bol svedkom, že skutočne to viezol domov. Svedok G. vypovedal, že videl, ako žalovaný dáva matke
na svadbu 100.000,- Kč čo žalovaný sám potvrdil. Svedok sa vyjadril, že vypovedá preto, aby pravda
vyšla najavo. Žalovaný sa pred ním sťažoval, že raz ho pýta peniaze jedna, raz druhá sestra. Svedok
A. potvrdil, že žalovaný dáva matke 100.000,- Kč, o čom sa žalovaný vyjadril aj pred príchodom matky,
že jej dá peniaze na svadbu. Svedok, H. U., potvrdil, že zo strany žalovaného bolo prehlásené, že
to nahradí, že si zoberie pôžičku. Aj svedok P. vypovedal: „P.Č. prehlásil, že peniaze U. vráti všetky.“
Svedok D. U. : „p. P. povedal, že U. vráti všetky peniaze 950.000,- Kč, aby sa z toho nič nerobilo.“
Na základe vyjadrení žalovaného začali vybavovať pôžičku na získanie žalovanej sumy. Bol objednaný
znalecký posudok, ako účel znaleckého posudku bolo uvedené: „Uzavretie záložnej zmluvy“. Okresný
súd zohľadnil aj výpoveď svedkýň P. I. U. o vybavovaní úveru žalovaným. Pokiaľ žalovaný sa v konaní
bránil, že v určitých dňoch, keď boli uskutočnené výbery bol na farskom úrade, mal svadbu a bol na
vyšetrení, nemohol byť súčasne v Prahe, súd z prehľadu úhrad a zaúčtovania jednotlivých výberov zistil,
že ani jeden deň z týchto potvrdení sa nezhoduje s výbermi. Po právnom posúdení veci podľa ust. §
420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide o príslušenstvo pohľadávky § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 a 10 ods. 2 nariadenia vlády 87/1995 Zb. uzavrel, že nie je viazaný uvedenou výškou
škody v trestnom rozkaze, pretože to nebola presná výška škody. Žalovaný pod hrozbou trestného
stíhania za spôsobenie značnej škody, teda škody vo výške 960.500.- Kč nielen že sľuboval, že škodu
v celom rozsahu nahradí, ale robil aj relevantné kroky k tomu, aby peniaze aj získal. Vedela o tom celá
rodina. V záujme toho, aby člen rodiny, žalovaný, nebol stíhaný za spôsobenie značnej škody, žalobca
dňa 25.4.2007 na PČR, SKPV Praha 1, prehlásil, že žalovaný po dohode s ním už mu vrátil 13.277,67
eur /400.000.- Sk/ a na čiastku 28 214,83 eur /850.000.- Sk/ si vybavuje pôžičku, aby mu nahradil celú
spôsobenú škodu. Pôžička mala byť schválená v prvý týždeň v máji 2007. V prípade ak žalovaný svoj
sľub dodrží, nebude uplatňovať náhradu škody. Žalovaný po vydaní trestného rozkazu od svojho prísľubu
upustil. Preto s poukazom na zistený skutkový stav okresný súd priznal žalobcovi nárok v celom rozsahu
vrátane príslušenstva pohľadávky podľa aktuálnej diskontnej sadzby určenej NBS. Vyslovil, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Pretože predmetom konania bola náhrada škody spôsobená trestným činom, nezaviazal žalovaného k
znášaniu trov štátu v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p.

3. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/
a f/ O.s.p. Navrhol zmeniť rozsudok a žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu nahradiť žalovanému trovy
konania. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. odôvodnil tým, že výpisy z bankových
účtov, ktoré potvrdzujú výbery v určitej výške nezodpovedajú skutočnostiam zisteným v trestnom konaní
a nesúhlasia so zisteniami o výške výberu sumy v trestnom príkaze. Trestný príkaz udáva výbery
360.824,- Kč a žalobný návrh spolu 945.800,- Kč. Okresný súd sa podľa žalovaného zaoberal iba
tvrdeniami nepriamych svedkov, ktorí tvrdili, že žalovaný sa im mal priznať, že vybral asi 900.000.- Kč bez
toho, aby tieto dôkazy oprel aj o zistenia orgánov činných v trestnom konaní v Českej republike, a teda aj
o právoplatné rozhodnutie Obvodného súdu Praha 1. Okresný súd vyhodnotil obranu žalovaného, ako
aj svedkov svedčiacich v jeho prospech iba ako účelovú. Po doplnení dokazovania priložením trestného
spisu z Českej republiky a jeho oboznámením naďalej trvá žalovaný na tom, že rozhodnutie okresného
súdu nie je správne. V trestnom spise sa nenachádza žiadny relevantný právny úkon, ktorým by bolo
dokázané, akým spôsobom bola znížená preukázaná vzniknutá škoda. V obžalobe štátneho zástupcu
Českej republiky sa konštatuje, že výška škody bola preukázaná len v rozsahu, v akom nakoniec bolo
aj rozhodnuté. Trestný súd v Českej republike má preukázané, že platobnou kartou, ktorá mala byť
odcudzená bola spôsobená škoda vo výške 360.824,- Kč. Výpisy z banky preukazujú výber určitej vyššej
sumy, avšak tieto výbery boli robené dvoma platobnými kartami, teda aj inou platobnou kartou, ktorou
neoprávnene disponoval žalovaný. Pokiaľ súd v Českej republike v trestnom konaní uzavrel, že žalovaný
spôsobil škodu 360.824,- Kč, táto bola v celom rozsahu žalovaným žalobcovi aj zaplatená.

4. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovaného nevyjadril.



5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07.
2016, ďalej len "CSP") prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska
uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. v spojení s ust. § 470 ods. 2
prvej vety CSP, odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP a dospel k záveru, že odvolaniu
žalovaného nie je dôvodné.

6. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. 03. 2017 o 12.00 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa
23. 03. 2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1, a § 378 ods. 1 CSP.

7. Žalovaný podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie dňa 17. 12. 2015, t.j. za účinnosti
Občianskeho súdneho poriadku, a preto Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací posudzoval odvolanie
z hľadiska jeho prípustnosti a uplatneného odvolacieho dôvodu podľa ustanovení predchádzajúceho
procesného poriadku (t.j. Občianskeho súdneho poriadku).

8. Dňa 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti ak nie je ustanovené inak (§
470 ods. 1 CSP). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 prvá veta CSP).

9. Odvolací súd konštatuje, že odvolací dôvod žalovaného v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ nebol naplnený.

10. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo
také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Za irelevantnú považuje odvolací súd
odvolaciu námietku žalovaného, že výbery boli robené rôznymi platobnými kartami, lebo pokiaľ sa aj v
obžalobe (trestné konanie vedené v Českej republike) nepresne uvádza, že výber za september 2005 bol
robený platobnou kartou žalovaného v J. F. R. z jeho vlastného účtu, nemá to žiadnu súvislosť s výškou
uplatňovanej škody žalobcom v tomto konaní a žalobca uplatnil škodu výlučne podľa svojich výpisov z
vlastného účtu. Pokiaľ Obvodný súd pre Prahu 1 vo výroku uznal žalovaného (ako obžalovaného) vinným
z pokračujúceho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 Trestného zákona v súbehu s trestným
činom neoprávneného držania platobnej karty podľa § 249 písm. b/ Trestného zákona za to, že spôsobil
škodu vo výške 360.824,- Kč najmenej, neobstojí obrana žalovaného, že výška škody bola v trestnom
konaní ustálená sumou 360.824,- Kč, keďže v trestnom rozkaze nebola uvedená presná výška škody.
Nesporne bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaný pod hrozbou trestného stíhania za
spôsobenie značnej škody vo výške 960.500,- Kč nielenže sľuboval, že škodu v celom rozsahu nahradí,
ale robil aj relevantné kroky k tomu, aby peniaze získal. V záujme toho, aby žalovaný ako člen rodiny
žalobcu nebol stíhaný za spôsobenie značnej škody prehlásil, že žalovaný po dohode s ním už mu
vrátil časť škody a a vybavuje si pôžičku, aby mu nahradil celú spôsobenú škodu, avšak žalovaný po
vydaní trestného rozkazu od svojho prísľubu upustil. Odvolací súd preto v súlade s ust. § 387 ods. 1
CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.

11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Úspešný žalobca bol v odvolacom konaní
plne úspešný, preto má nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP s poukazom aj na
ust. § 251 CSP.

12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).



Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).