Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/471/2016 z 12. 10. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 12. októbra 2017, sp. zn. 9Co/471/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7116209949.1 Krajský súd Košice | 9Co/471/2016 | ECLI:SK:KSKE:2017:7116209949.1 | 2017-10-12 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/32ee857b-168b-41c0-a235-74da02e017a5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7116209949.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/471/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116209949
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7116209949.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudkýň
JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: L. B., M.. XX.X.XXXX, A. Q. P. M.
A., S. XX, právne zast.: JUDr. Anton Hencovský, advokát so sídlom AK Františkánska č. 3, Košice proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v
Bratislave, Štefanovičova 4, v konaní o náhradu škody na zdraví s prísl., o odvolaní žalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Košice I č.k. 36C/121/2016-26 z 27.6.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r a c
i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) uznesením zastavil konanie a
žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.004,83 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu do 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. O zastavení konania rozhodol s poukazom na ust. § 96 ods. 1,3 O.s.p., keďže žalobca písomným
podaním z 10.6.2016 zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že žalovaný dňa 30.5.2016 oznámil
plnenie náhrady škody vo výške 11.566,- eur.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.. Konštatoval, že návrh bol podaný
dôvodne, keďže po podaní návrhu došlo k plneniu zo strany žalovaného. Preto žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia pri výpočtovom základe 11.566
eur, za 3 úkony právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu a späťvzatie návrhu,
paušálnu náhradu 3 x á 8,58 eur + 20% DPH. O povinnosti žalovaného zaplatiť trovy na účet advokáta
rozhodol podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

4. Proti tomuto uzneseniu a to proti výroku o trovách konania v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný
z dôvodov podľa § 365 písm. f/, h/ C.s.p. a navrhol uznesenie v napadnutej časti vo výroku o trovách
konania zmeniť tak, aby súd nepriznal žiadnemu z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania.
Vytýkal súdu, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp.
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže žalobca podal žalobu voči nemu
predčasne a na podanie takejto žaloby nemal zákonný dôvod. Poukazujúc na to, že ku škodovej udalosti
došlo XX.XX.XXXX žalobca si u neho uplatnil náhradu škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského
uplatnenia až dňa 15.1.2016, predložil lekársky posudok, na základe čoho pristúpil v zmysle § 11 ods.
4 zák. o povinnom zmluvnom poistení ( ďalej len „PZP“) k prešetreniu škodovej udalosti. Počas riešenia
poistnej udalosti so žalobcom riadne komunikoval a v zákonom stanovenej lehote ho upozornil, že
poistnú udalosť rieši, avšak prebiehajú odborné konzultácie so žalovaným a znaleckou organizáciou
a o ďalších krokoch ho bude priebežne informovať. Opätovne poukázal na ust. § 11 ods. 6 zák. o
PZP. Trval na tom, že v zákonom určenej lehote nemohol skončiť šetrenie poistnej udalosti a poskytnúť



žalobcovi poistné plnenie, nakoľko nárok v tejto lehote nemal za preukázaný. Písomným podaním
z 22.2.2016 oznámil žalobcovi vyrozumenie k oznámeniu o poistnej udalosti, že v šetrení pokračuje,
že šetrenie poistnej udalosti záviselo od znaleckej organizácie, ktorá svoje stanovisko poskytla až
17.5.2016. Vzhľadom na závery znaleckej organizácie ukončil šetrenie poistnej udalosti, o čom žalobcu
informoval listom z 30.5.2016. Takže bezprostredne po tom, čo mal škodu za dostatočne prešetrenú,
žalobcovi poskytol poistné plnenie. Zdôrazňoval, že žaloba mu bola doručená až 17.6.2016, t.j. takmer
tri týždne po ukončení šetrenia poistnej udalosti. Mal za to, že v danom prípade dĺžku šetrenia nemožno
označiť ani za neprimerane dlhé časové obdobie, nakoľko odo dňa uplatnenia nároku na náhradu
škody do dňa skončenia šetrenia poistnej udalosti a poukázania finančných prostriedkov uplynulo štyri
a pol mesiaca. Zdôrazňoval, že pokiaľ poistiteľ neskončí šetrenie poistnej udalosti, žaloba na výplatu je
podaná predčasne. V tejto súvislosti poukazoval na podľa neho totožný právny názor na predčasnosť,
ktorý zastáva aj odborná verejnosť. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dôvodnosť
žaloby vyvodil z jedinej skutočnosti, a to, že po podaní žaloby došlo k plneniu z jeho strany. Opätovne
zdôrazňoval, kedy mu bola doručená žaloba s výzvou na vyjadrenie. Zároveň poukazoval na skutočnosť,
že žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 18.705,- eur a po zistení, že mu uhradil sumu 11.566,-
eur žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť. Preto podľa neho súd pochybil, keď konštatoval, že
žaloba žalobcu bola podaná dôvodne. Napokon poukazoval na judikatúru, z ktorej je zrejmé, že pri
použití ust § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. otázku, či účastník konania zavinil, že konanie muselo byť
zastavené je potrebné posudzovať podľa procesného výsledku. K odvolaniu pripojil písomné oznámenie
z 22.2.2016 adresované advokátovi žalobcu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol uznesenie v napadnutej časti potvrdiť.
Považoval podané odvolanie za nedôvodné, lebo súd rozhodol po právnej stránke správne, pokiaľ mu
priznal náhradu trov konania. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žaloba bola podaná predčasne a
účelovo. K tvrdeniu o nemožnosti ukončiť šetrenie zo strany žalovaného uviedol, že znalecká organizácia
žalovaného predložila svoje stanovisko až 17.5.2016, teda po 4 mesiacoch od uplatnenia nároku. Táto
okolnosť však nemôže byť na jeho ujmu v tom smere, že by mal strpieť neodôvodnené oneskorené
likvidovanie poistnej udalosti, naviac, keď bolo potrebné stanoviť jedine výšku sťaženia spoločenského
uplatnenia. Zodpovednému prístupu k likvidácii tejto poistnej udalosti by podľa neho zodpovedala
časovo obmedzená požiadavka zo strany žalovaného pre znaleckú organizáciu, resp. stanovenie
termínu do kedy má byť predložené jej vyjadrenie, nie iba púhe čakanie žalovaného kým znalecká
organizácia predloží svoje stanovisko. Z uvedených dôvodov námietku o predčasnosti podanej žaloby
považoval za účelovú. Zdôrazňoval, že povinnosťou poisťovateľov pri likvidovaní poistných udalostí je
postupovať dostatočne aktívne. Podľa neho žalovaný nepreukázal, že urobil konkrétne aktívne kroky
smerujúce k tomu, aby znalecká organizácia predložila svoje stanovisko časovo skôr, alebo že by
sa jednalo o tak, po odbornej stránke, komplikovaný prípad poškodenia zdravia, pri ktorom by sa
trojmesačná lehota javila ako nedostačujúca pre ukončenie šetrenia poistnej udalosti.

6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému 21.9.2016.

7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné
v napadnutom výroku zrušiť v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p..

8. K späťvzatiu žaloby a k rozhodnutiu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby došlo v čase
účinnosti zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku (účinného do 30.6.2016). Odvolanie
bolo podané a odvolací súd posudzoval a rozhodoval v čase účinnosti zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) účinného od 1.7.2016.

9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (t. j. 1.7.2016).

10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p., (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.



11. Odvolací súd preto skúmal (ne)správnosť aplikácie O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej
inštancie v prejednávanej veci. Pri rozhodovaní však už postupuje podľa C.s.p., ktorý je účinný v čase
rozhodovania odvolacieho súdu (od 1.7.2016).

12. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o
spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp
právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov konania, ktoré začalo, avšak
neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1,2 C.s.p.), ako aj o potrebe ústavne
konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

13. Výrok uznesenia, ktorým konanie bolo zastavené nebol napadnutý odvolaním, nadobudol
právoplatnosť, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. podľa ktorého
ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy
konania odporca.

15. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu
skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na
oboch stranách. Ak niektorý z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný nahradiť
jeho trovy, pričom toto zavinenie môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného. Otázka
zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Ak zobral žalobca svoju žalobu späť bez uvedenia
dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie sa žalovaného (napr. plnenie z jeho strany)
nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, preto trovy konania znáša žalobca. V tomto prípade,
ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobca sa domáhal zaplatenia čiastky 18.705,- eur titulom sťaženia
spoločenského uplatnenia. Žalovaný po podaní žaloby žalobcovi plnil titulom poistnej udalosti a to
odškodnením sťaženia spoločenského uplatnenia čiastkou 11.566,- eur ako to vyplýva z oznámenia o
poistnom plnení, ktoré žalobca pripojil k späťvzatiu žaloby.

16. Uznesenie je v napadnutom výroku nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože z neho nie
je zrejmé, z akého dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp.
ako sa vyporiadal so skutočnosťou, že žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu i keď zo strany
žalovaného jeho nárok nebol v celom rozsahu uspokojený.

17. Týmto nesprávnym procesným postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tento nedostatok
nemožno napraviť ani v konaní pred odvolacím súdom.

18. Súd rozhodol o trovách konania s odkazom na ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. konštatujúc,
že v danom prípade návrh bol podaný dôvodne, keďže po podaní návrhu došlo k plneniu zo strany
žalovaného. Rozhodol tak bez uvedenia úvah, ktoré ho viedli k záveru o výlučnom zavinení žalovaného
na zastavení konania, teda nie je z rozhodnutia zrejmé ako sa súd vyporiadal so skutočnosťou, že
žalovaný neuhradil žalobcovi celú žalovanú čiastku ale iba časť, napriek tomu však žalobca zobral žalobu
v celom rozsahu späť.

19. Vzhľadom na chýbajúce úvahy súdu, ktoré ho viedli k záveru o zavinení žalovaného na zastavení
konania v celom rozsahu je tento jeho záver nepreskúmateľný a (ne)správnosť týchto úvah súdu
nemohla byť ani predmetom odvolacieho prieskumu.

20. Úlohou odvolacieho súdu nie je nahrádzať úvahy súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k rozhodnutiu
vo veci.

21. Tieto úvahy bol v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. (tomuto ustanoveniu zodpovedá ust. § 220 ods. 2 C.s.p.)
v odôvodnení uviesť svoje úvahy ako k tomuto záveru dospel.



22. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil uznesenie v napadnutom, výroku o trovách konania
v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p. a vracia vec súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).

23. Úlohou súdu po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov konania v zmysle § 256 ods. 1
Cs.p. a pri formulovaní záveru, ktorá zo sporových strán a v akom rozsahu procesne zavinila zastavenie
konania zohľadniť všetky uvedené skutočnosti. Zároveň však bude potrebné vyporiadať sa s odvolacou
námietkou žalovaného, či žaloba (ne)bola podaná predčasne.

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je



podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).