{"guid": "08453d84-4351-44b0-b6be-f6ee9ab362cc:c254dcb0-5d3c-4712-a65e-877765801535", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7115206020.1", "spisova_znacka": "2Cob/139/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/139/2015 z 19. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Košice z 19. augusta 2015, sp. zn. 2Cob/139/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7115206020.1", "identifikacne_cislo": "7115206020", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Pribula", "sudca_id": 200, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-pribula-200", "datum_vydania": "2015-08-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Predbežné opatrenia"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-75", "nazov": "§ 75 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-75", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-75"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-75"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c254dcb0-5d3c-4712-a65e-877765801535", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7115206020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7115206020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2015:7115206020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/139/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115206020
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7115206020.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: U. D., s.r.o., so sídlom D. XXX, XXX XX D., IČO:
XX XXX XXX, zast. SEMANČÍN POLÁČEK s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 244 780
proti odporcovi v 1./rade: T. D., a.s., so sídlom J. XX, XXX XX X., IČO: XX XXX XXX, v 2./rade: T. P. a.s.,
J. XX, X., IČO: XX XXX XXX, o vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcov proti uzneseniu
Okresného súdu Košice I zo dňa 9.4.2015 č. k. 30Cb/79/2015-279 takto

r o z h o d o l :

M e n í  uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia  z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uložil odporcovi v 1. rade  povinnosť v kalendárnom roku
2015 zabezpečovať pre navrhovateľa podporu vo forme doplatku podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) a § 4
ods. 1 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.
1614/2014/E-OZ zo dňa 13.1.2014, rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0008/2015/
E zo dňa 27.11.2014 a Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku č.
OZE_497_2012_15 zo dňa 9.12.2014, a to tak, že je povinný poskytovať navrhovateľovi doplatok na
základe účtovného dokladu vystaveného navrhovateľom na skutočné množstvo elektriny vyrobenej v
zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to za každý kalendárny mesiac kalendárneho roku 2015
a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo
obmedziť. Odporcovi v 2. rade uložil povinnosť v kalendárnom roku 2015 zabezpečovať pre navrhovateľa
podporu podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 309/2009 Z.z. a podľa rozhodnutia
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1614/2014/E-OZ zo dňa 13.1.2014, rozhodnutia Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví č. 0008/2015/E zo dňa 27.11.2014 a Zmluvy o dodávke elektriny, prevzatí
zodpovednosti za odchýlku a doplatku č. OZE_497_2012_15_VSE zo dňa 9.12.2014, odberom elektriny
za cenu elektriny na straty, ktorú navrhovateľ vyrobí v zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny, a to
za každý kalendárny mesiac kalendárneho roku 2015 a zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol
výkon práva navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť; a navrhovateľovi povinnosť do 30 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia podať návrh na začatie konania na súde.

V odôvodnení uviedol, že návrhom, doručeným súdu dňa 12.3.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd
vydal predbežné opatrenie vo vyššie uvedenom znení. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že je výrobcom
elektriny prevádzkujúcim nasledovné zariadenie na výrobu elektriny z obnoviteľných zdrojov energie,
ktoré je pripojené do distribučnej sústavy                    odporcu 1:
Adresa:   D. XXX, XXX XX D.
Názov zdroja:  U. D.
Typ zariadenia:  bioplynová stanica
Katastrálne územie: R.
Pozemok parc. č.:  KN-C XXXX/X
Inštalovaný výkon:  999 kW
(ďalej len „U. D.“)



Dôvodil, že U. D. bola uvedená do prevádzky v septembri 2012. Navrhovateľ v tejto súvislosti uzatvoril
s odporcom 1 a odporcom 2 sériu zmlúv, na základe ktorých došlo k pripojeniu zariadenia na výrobu
elektriny a odberného miesta do distribučnej sústavy a k dodávke elektriny. Navrhovateľovi bolo zároveň
vydané príslušné cenové rozhodnutie - rozhodnutie Úradu č. 1684/2012/E-OZ, zo dňa 23.10.2012 pre
rok 2012.
Tvrdil, že dodáva vyrobenú elektrinu odporcovi 2 za cenu elektriny na straty na základe Zmluvy o
dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku, zo dňa 9.12.2014 (táto zmluva
nahradila pôvodnú zmluvu), na základe ktorej si uplatňuje aj podporu formou doplatku a to u navrhovateľa
1 daňovým dokladom, v súlade so Zákonom o podpore OZE. V súlade s Cenovým rozhodnutím pre roky
2014 až 2016 a vyššie uvedenou zmluvou navrhovateľ aj v roku 2014 pravidelne vystavoval faktúry na
vyplatenie podpory formou doplatku a odberu elektriny za cenu elektriny na straty.
Zdôraznil, že Zákon o podpore OZE garantuje výrobcovi elektriny právo na podporu na obdobie 15 rokov.
Rovnako aj cenové rozhodnutie výrobcovi elektriny garantuje právo na podporu na celé obdobie podpory.
Úmysel a vôľa výrobcu uplatniť si podporu sú zrejmé aj z iných úkonov navrhovateľa, ktorý si na výstavbu
zariadenia na výrobu elektriny požičal značnú časť finančných prostriedkov od banky, pri realizácii svojej
investície vychádzal práve z predpokladu, že Zákon o podpore OZE mu garantuje právo na podporu
na obdobie 15 rokov. Z rovnakého predpokladu vychádzala aj banka pri financovaní projektu. Je preto
úplne zrejmé a nepochybné, že navrhovateľ, ktorému zákon ako aj cenové rozhodnutie priznávajú právo
na podporu na obdobie 15 rokov v presne stanovenej výške, má úmysel a vôľu túto podporu čerpať.
Zároveň zdôraznil, že ročná výška podpory pre navrhovateľa predstavuje sumu 1 006 115,40 eur.
Ďalej dôvodil, že listom odporcu 1/ zo dňa 15.12.2014 (ďalej len „List“), bolo navrhovateľovi oznámené,
že „spoločnosť VSD je v zmysle platnej legislatívy povinná každoročne pripraviť podklady pre Úrad
pre reguláciu sieťových odvetví (v ďalšom len „Úrad“), za účelom stanovenia predikcie týkajúcej sa
množstva vyrobenej elektriny, ktorá spadá podľa Zákona o podpore do systému podpory na najbližší
kalendárny rok. Pri príprave takýchto podkladov v relevancii pre rok 2015 bolo zistené, že vo vzťahu k
Vami prevádzkovanému zdroju nedošlo v roku 2014 k splneniu všetkých zákonných náležitostí, ktoré sú
nevyhnutným predpokladom na to, aby Vami prevádzkovaný zdroj požíval podporu vyrobenej a dodanej
elektriny v kalendárnom roku 2015, konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o
podpore. Vzhľadom na vyššie uvedené je zo zákona vylúčená možnosť zaradiť Vami prevádzkovaný
zdroj v roku 2015 do systému podpory.“
Dňa 30.8.2013 navrhovateľ predložil Úradu Návrh ceny výrobcu elektriny z obnoviteľných zdrojov
energie pre roky 2014 až 2026 v ktorom uviedol, že pre uvedené obdobie je predpokladané ročné
množstvo vyrobenej elektriny 8 200 MWh a predpokladané celkové množstvo vyrobenej elektriny na
roky 2014 až 2026 je 106 600 MWh. V návrhu ceny navrhovateľ rovnako uviedol, že na rok t predpokladá
celkovú výrobu elektriny 8200 MWh, že technologická vlastná spotreba elektriny je 820 MWh, že
doplatok sa vzťahuje na 7380 MWh a rovnaké množstvo elektriny bude dodávané prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy na straty. Vyhláška č. 221/2013 Z.z. ktorou sa stanovuje cenová regulácia v
elektroenergetike v ustanovení § 1 písm. c) definuje rok t ako „regulačný rok, na ktorý sa určuje alebo
platí cena“. V tomto zmysle by mal rok t predstavovať každý kalendárny rok v období 2014 až 2026.  Na
základe uvedeného Úrad vydal navrhovateľovi cenové rozhodnutie zo dňa 13.1.2014 č. 1614/2014/E-
OZ, v ktorom schválil pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku pre rok 2014. Zároveň Úrad uviedol,
že cenové rozhodnutie platí aj pre roky 2015 a 2016 a právo na podporu doplatkom sa skončí dňa
25.9.2027. Úrad v rozhodnutí uvádza, že predpokladaná ročná výroba elektriny pre rok 2014 je 8200
MW/rok a technologická vlastná spotreba je 820 MWh/rok, a že výrobca si uplatní doplatok na 7380
MWh/rok elektriny.
Navrhovateľ teda tvrdí, že z uvedeného je zjavné, že Úradu  poskytol informáciu o predpokladanom
množstve dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015; aj informáciu o tom, že na vyrobenú elektrinu si
plánuje uplatniť podporu doplatkom a že vyrobenú elektrinu plánuje dodávať na straty prevádzkovateľovi
distribučnej sústavy.
Ďalej dôvodil, že dňa 11.8.2014 doporučene poštou odoslal odporcovi 1 list s označením Predpokladaná
ročná charakteristika dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015 a oznámenie o uplatnení podpory v roku
2015 zo dňa 10.8.2014, v ktorom uviedol, že si uplatňuje podporu podľa § 3 ods. 1 písm. c) a že
predpokladané množstvo dodanej elektriny je 7 364 710 kWh.
Na základe vyššie uvedeného má navrhovateľ za to, že poskytol informáciu o predpokladanom množstve
dodanej elektriny pre kalendárny rok 2015, ako aj informáciu o tom, že na rovnaké množstvo elektriny
si plánuje uplatniť podporu doplatkom a že rovnaké predpokladané množstvo elektriny plánuje dodávať
na straty odporcovi 1, ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy.



Navrhovateľ teda odporcovi 1/ predložil informácie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore
OZE, že tieto informácie boli navrhovateľovi predložené pred 15.8.2014, a že tieto informácie sa týkali
kalendárneho roku 2015.
Navrhovateľ ďalej dôvodí, že vybudovanie U. D. pre neho predstavovalo finančnú záťaž, a preto finančné
zdroje na vybudovanie bioplynovej stanice museli byť získané formou bankového úveru, keď mu bol
poskytnutý celkový úver 3. 230 000,- eur. Zdôraznil, že nariadené predbežné opatrenie zabráni finančnej
likvidácii navrhovateľa, nakoľko je zjavné, že nebude schopný plniť si svoje finančné záväzky voči
banke a voči dodávateľom a zároveň chráni pred vážnymi a nepriaznivými následkami aj spoločníkov
navrhovateľa a ich rodiny, nakoľko tieto sa značnou finančnou podporou podieľali na vzniku U. D..

Súd prvého stupňa predmetný návrh právne posúdil podľa § 75 a nasl. O.s.p. a zák. č. 309/2009 Z.z.
a dospel k záveru, že v prejednávanej veci sú splnené všetky podmienky pre vydanie predbežného
opatrenia. Navrhovateľ predložil zmluvu o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a
doplatku s účinnosťou od 1.1.2015, list zo dňa 10.8.2014 adresovaný odporcovi v 1. rade s oznámením
o predpokladanej ročnej charakteristike dodávky vyrobenej elektriny v roku 2015. Zároveň zdôraznil,
že odporca v liste z 15.12.2014 neuviedol, akú konkrétnu povinnosť si navrhovateľ nemal splniť, iba sa
obmedzil na konštatovanie, že neboli splnené podmienky podľa ust. § 4 Zákona  o podpore. Súd prvého
stupňa zdôraznil aj skutočnosť, že predmetnú zmluvu podpísal odporca v 1. rade dňa 24.11.2014, v 2.
rade dňa 9.12.2014 a list odporcu v 1. rade  s oznámením o nemožnosti uplatnenia si podpory je zo dňa
15.12.2014. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že navrhovateľ dostatočne osvedčil danosť práva,
ktorému sa má poskytnúť ochrana. Pokiaľ sa týka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré
hrozí v prípade nevydania predbežného opatrenia, súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa uvedeným
v návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca v 1/ rade.

Dôvodil, že uznesenie o nariadení predbežného opatrenia je nedôvodné, nakoľko navrhovateľ
neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. Zdôraznil, že ako prevádzkovateľ regionálnej distribučnej
sústavy neeviduje voči navrhovateľovi k zákonom stanovenému dátumu, t.j. 15.8.2014 splnenie si
oznamovacích povinností v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore vo vzťahu k jeho
výrobnému zdroju a elektrine v ňom vyrobenej. Zdôraznil, že podanie, na ktoré sa navrhovateľ vo
svojom návrhu zo dňa 9.3.2015 odvoláva, označené ako „Predpokladaná ročná charakteristika dodávky
vyrobenej elektriny v roku 2015 a oznámenie o uplatnení podpory v roku 2015“ zo dňa 10.8.2014,
tak konajúcemu súdu neosvedčil, že uvedené podanie odporcovi v 1. rade zároveň aj doručil. V
tejto súvislosti odporca v 1. rade uviedol, že po preverení zásielky, doručenej mu navrhovateľom dňa
13.8.2014 (pod číslom podacieho lístka RP 987389643SK - odoslané v prospech odporcu v 1. rade
dňa 11.8.2015; interné evidenčné číslo zásielky 50752 uvedené ako na pečiatke podateľne, tak aj
v evidenčnej knihe odporcu v 1. rade) zistil, že jej obsahom nebolo žiadne oznámenie o splnení si
povinnosti v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore, ale len doručená faktúra
navrhovateľa č. 201409 na úhradu doplatku a dodanej elektriny do distribučnej sústavy odporcu na straty
za mesiac júl 2014.

Ďalej tvrdí, že zákon neustanovuje explicitne vo vzťahu k splneniu si oznamovacej povinnosti konkrétnu
predpísanú formu, preto je potrebné v tejto súvislosti na jednotlivé úkony výrobcu prihliadať aj vo väzbe
na požiadavky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi. Právny úkon smerujúci k splneniu
si uvedenej oznamovacej povinnosti musí byť preto urobený predovšetkým zrozumiteľne, dostatočne
určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý výrobca sleduje. Absencia čo i len jedného z týchto
atribútov je spojená s neplatnosťou takéhoto právneho úkonu.

Ďalej dôvodí, že pokiaľ navrhovateľ v svojom podaní uvádza, že cenové rozhodnutie úradu na rok 2014
platí aj pre roky 2015 a 2016 a zároveň, že sa v tomto rozhodnutí nachádzajú údaje o odhadovanom
ročnom množstve dodanej elektriny, teda toto cenové rozhodnutie by sa malo považovať za splnenie
oznamovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade až do roku 2016, tak takýto výklad je
účelový a nepresný, keďže je v zjavnom rozpore s tým, čo uvádza samotné znenie ust. § 4 ods. 2 písm.
c) Zákona o podpore, t.j. že oznámenie o uplatnení si podpory sa má oznámiť vždy k 15. augustu na
nasledujúci kalendárny rok.



Zároveň zdôraznil, že aj zo samotného odôvodnenia uvedeného cenového rozhodnutia vyplýva, že údaje
o predpokladanej ročnej výrobe, technologickej vlastnej spotrebe a predpokladaného množstva elektriny
sú údaje pre rok 2014 a slúžili iba k výpočtu ceny, ktorá je uvedená vo výrokovej časti predmetného
rozhodnutia. Rozhodnutie teda neobsahuje údaje o plánovanej výrobe elektriny na rok 2015 a 2016.
Keďže si navrhovateľ svoju zákonnú povinnosť nesplnil, právo výrobcovi - navrhovateľovi zaniká ex
lege, odňatie podpory teda nenastalo v dôsledku rozhodnutia odporcu v 1. rade, ale vyplynulo priamo
zo zákona z dôvodov, ktoré nastali výlučne na strane dotknutých subjektov.

V ďalšom odporca v 1. rade namieta neexistenciu nároku navrhovateľa aj na základe informácií
zverejnených na webovom sídle ÚRSO, keďže ÚRSO dňa 28.7.2014 zverejnilo na svojom webovom
sídle informáciu pre výrobcov, kde poukázal na ich povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) Zákona o podpore
a dňa 9.2.2015 zverejnilo zoznam výrobcov, ktorí si uvedenú povinnosť nesplnili, kde sa nachádzal aj
navrhovateľ.

V ďalšom dôvodil, že navrhovateľ vo svojom návrhu neosvedčil existenciu bezprostredne hroziacej ujmy,
pretože aj napriek skutočnosti, že stratil nárok na uplatnenie podpory, stále môže elektrinu vyrobenú
v príslušnom zariadení predať na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi a to aj v prípade, ak
si podporu neuplatňuje. Navyše odporca v 1. rade ponúkol navrhovateľovi možnosť odberu elektriny
za zmluvne stanovenú cenu prostredníctvom dodatku k trojstrannej zmluve, ktorý bol prílohou listu zo
dňa 15.12.2014. Zároveň vytýka súdu prvého stupňa, že prekročil rozsah ochrany pred bezprostredne
hroziacou ujmou a zaručil mu tvorbu zisku v doterajšom rozsahu, čo je neprimerané a skutočnosť, že
vydaným predbežným opatrením sa neupravujú len dočasne pomery účastníkov konania v nevyhnutnom
rozsahu, ale priamo sa ukladá navrhovateľovi plniť to, čo by mu patrilo na základe zmluvy.

Na záver uviedol, že navrhované predbežné opatrenie nemá vecnú súvislosť s návrhom vo veci samej.

Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh na vydanie
predbežného opatrenia zamietol.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie aj odporca v 2/ rade, ktorý súdu prvého stupňa vytýka, že
vydané uznesenie je nedôvodné, pretože navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej.
Zdôraznil, že  je podnikateľom v energetike s povolením na dodávku elektriny a nie subjektom, ktorému
majú byť adresované nároky na podporu podľa Zákona o podpore, pretože výrobcovia elektriny z
obnoviteľných zdrojov majú podľa vyššie uvedeného zákona stanovené povinnosti voči ÚRSO a voči
prevádzkovateľovi distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené (teda voči odporcovi
v 1/ rade). Argumentoval, že mu bola poskytnutá informácia od odporcu v 1/ rade, že navrhovateľ si
nesplnil povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktoré ho oprávňovali uplatniť si právo na podporu podľa § 4
ods. 1 písm. b/. Navyše aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví 25.2.2015 zverejnil zoznam výrobcov
elektriny, ktorí si povinnosti nesplnili, na ktorom sa nachádza aj navrhovateľ.

Má za to, že pre vydanie predbežného opatrenia nebola splnená ani ďalšia podmienka, a to osvedčenie
dôvodnosti návrhu. Zdôraznil, že URSO je orgánom štátnej správy s právomocou rozhodovať o splnení,
či nesplnení povinnosti podľa Zákona o podpore a teda rozhoduje o priznaní, či nepriznaní nároku na
podporu, preto má za to, že predbežným opatrením súd rozhodol o niečom, na čo nie je oprávnený. Zo
zoznamu výrobcov elektriny, ktorí si nesplnili povinnosti podľa § 4 zák. č. 309/2007 Z.z. uverejnenom
na webovej stránke URSO je jednoznačné, že uvedený úrad u navrhovateľa konštatoval porušenie
povinnosti podľa § 4 Zákona o podpore s dôsledkami vyplývajúcimi z § 4 ods. 3.

Podľa odporcu v 2/ rade nie je splnená ani podmienka osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy navrhovateľovi, ktorá by mu mala vzniknúť nevydaním predbežného opatrenia vo vzťahu
k nemu, keďže mu bola ponúknutá možnosť odberu elektriny nepodliehajúcej nároku na uplatnenie
podpory za zmluvne stanovenú cenu (dodatkom).

Na základe uvedeného navrhol uznesenie zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia
zamietnuť.



Navrhovateľ navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných
§ 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno
o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie splnenia podmienok na nariadenie predbežného
opatrenia (výrok uvedený vyššie), pričom v konaní vo veci samej sa bude navrhovateľ domáhať určenia,
že jeho právo na uplatnenie  podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) Zákona o podpore OZE na elektrinu
vyrobenú v jeho zariadení, U. D., na kalendárny rok 2015 nezaniklo podľa § 4 ods. 3 Zákona o podpore
OZE.

Odvolací súd dospel k záveru, že splnenie týchto podmienok v prejednávanej veci nie je dané; pričom
vychádzal z nasledovného:

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh (na nariadenie predbežného opatrenia) má okrem náležitosti návrhu
podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy
pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti
fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad
preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé,
čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie
fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na
výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí
obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov účastníkov
konania, alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z citovaného
ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nespočíva vo
výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje
samo o sebe výsledok procesu, v ktorom by súd zvažoval, aké dôkazy vykonal, ako bude vykonané
dôkazy hodnotiť a k akým skutkovým zisteniam dospeje. Jediným podkladom súdu pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú priložené v návrhu
a v listinách predložených navrhovateľom. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je nachádzacím
konaním. Ide o konanie o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom je vykonať rýchle a účinne dočasnú
úpravu pomerov účastníkov.

Predbežné opatrenie vydané za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov po dobu, než bude
rozhodnuté vo veci samej, je na mieste tam, kde hrozí, či trvá zásah do práv. Predpokladom jeho
vydania je existencia práva, zásah do neho a nevyhnutnosť a primeranosť navrhovanej úpravy pomerov.
Spravidla nie je prípustné, aby navrhovateľ dosiahol predbežným opatrením to, čo možno dosiahnuť
až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia
sa má hodnotiť vo vzťahu k potrebe predbežného rozhodnutia s cieľom zabezpečiť to, aby účastník
navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Navrhovateľ musí
dokázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, že by takúto ujmu utrpel.
Udávaná ujma musí byť určitá alebo aspoň predvídateľná s dostatočnou mierou pravdepodobnosti,
pričom navrhovateľ musí dokázať skutky, na ktorých sa zakladá táto ujma.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia,
musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti



nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a existenciu nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.

Keďže zmyslom a cieľom predbežného opatrenia je poskytnúť navrhovateľovi takú ochranu, aby v
priebehu ďalšieho konania nedošlo k zhoršeniu jeho právneho postavenia vzhľadom na uplatnený
nárok, predpokladom pre jeho nariadenie je aj vecná a obsahová súvislosť navrhovaného predbežného
opatrenia s nárokom uplatneným navrhovateľom vo veci samej, resp. s nárokom ktorého sa mieni
domáhať v konaní.

Vecná a obsahová súvislosť predpokladá, že nutnosť dočasnej úpravy pomerov je potrebné posudzovať
vo vzťahu k nároku, ktorý má byť predmetom konania vo veci samej. Je preto povinnosťou navrhovateľa
osvedčiť potrebu úpravy takých pomerov účastníkov, ktoré majú bezprostredný vzťah k veci samej a
konanie, ktoré si takúto dočasnú úpravu vyžaduje.

Ako už bolo uvedené vyššie vo veci samej sa navrhovateľ chce domáhať určenia, že jeho nárok na
podporu nezanikol, t.j. podá určovaciu žalobu podľa § 80 písm. c) O.s.p; z čoho vyplýva, že v konaní vo
veci samej bude musieť tvrdiť a preukázať, že jeho právo na podporu podľa § 3 zák. č. 309/2009 Z.z.
na rok 2015 nezaniklo. Návrhom na uloženie predbežného opatrenia sa však domáha, aby súd uložil
odporcom povinnosť plniť (povinnosti vyplývajúce zo zmluvy). Povedané inak, vzťah, ktorému sa má
poskytnúť predbežná ochrana (povinnosť odporcov plniť) nebude vyriešený rozhodnutím vo veci samej,
keďže rozhodnutie vo veci samej (a to aj v prípade, ak by súd určovacej žalobe vyhovel) nemôže byť
exekučným titulom na vymáhanie plnenia od odporcov. Odporcovia by síce mohli plniť dobrovoľne, ale
ak by sa tak nestalo, navrhovateľ by musel podať žalobu na plnenie, kde by už bola ako predbežná
otázka vyriešená skutočnosť, či navrhovateľ má, alebo nemá právo na podporu.

Odvolací súd udáva, že chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a
rozsudkom vo veci samej (v určovacej žalobe), je sama o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu na
vydanie predbežného opatrenia bez toho, aby súd skúmal existenciu ďalších zákonných podmienok pre
jeho vydanie.

Preto len pre úplnosť odvolací súd udáva, že predbežné opatrenie, tak ako je navrhnuté, je aj
nevykonateľné. Tak ako výrok na plnenie v rozhodnutí vo veci samej, aj výrok na plnenie uložené
predbežným opatrením musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný, aby bolo zrejmé (a to aj v prípade núteného
výkonu) kto má čo komu plniť, kedy a v akej výške. Uvedené odvolací súd uviedol vzhľadom na
skutočnosť, že výška plnenia odporcu (doplatok), za tie-ktoré mesiace je závislá od účtovného dokladu
vystaveného navrhovateľom v súvislosti so skutočne vyrobeným a odovzdaným množstvom elektriny v
zariadení navrhovateľa na výrobu elektriny. Ak by súd uložil predbežné opatrenie v žiadanom znení, de
facto by to znamenalo pre odporcov aj znemožnenie preskúmania správnosti vystaveného účtovného
dokladu.

Rovnako aj žiadané uloženie povinnosti „zdržať sa všetkých úkonov, ktorými by mohol výkon práva
navrhovateľa na podporu znemožniť alebo obmedziť“ nie je dostatočné určité (akých povinností?), čo
spôsobuje jeho nevykonateľnosť, nakoľko nie je zrejmá ich špecifikácia.

Na základe uvedeného bolo preto uznesenie súdu prvého stupňa zmenené a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia zamietnutý (§ 220, § 221 ods. 3 O.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti  tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "30Cb/79/2015", "guid": "1fb066e5-6e9c-4b4e-89c2-70399cc4cccc:5a9306b4-aadb-4356-a4c0-597c6e808e51", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "a7bc7e60-919f-45cb-9d67-aaf200ed9b1b:7590904f-ffe7-40dd-b376-74ee83fc0fa2", "ecli": null, "spisova_znacka": "30Cb/79/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 30Cb/79/2015 z 5. 1. 2016", "sud": "Okresný súd Galanta", "datum_vydania": "2016-01-05", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/a7bc7e60-919f-45cb-9d67-aaf200ed9b1b:7590904f-ffe7-40dd-b376-74ee83fc0fa2"}], "citovane_v": []}