Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/99/2017 z 28. 3. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 28. marca 2018, sp. zn. 9Co/99/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4616205159.1 Krajský súd Nitra | 9Co/99/2017 | ECLI:SK:KSNR:2018:4616205159.1 | 2018-03-28 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/722d5751-849c-41b2-9fbf-2b36a880efdd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4616205159.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/99/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616205159
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Szombathová-Poláková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4616205159.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej
a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v právnej veci žalobcu:
Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanej: U. I., nar.
XX. XX. XXXX, bytom O. XX, t. č. S. XX/A, I., o zaplatenie 991,01 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 14. decembra 2016 č. k. 6Csp/15/2016-62
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej
sumy, v zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 991,01
eura, ktorú jej povolil splácať v mesačných splátkach po 50 eur splatných k 25. dňu mesiaca, počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku, čo do úroku, žalobu zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Svoje rozhodnutie po
právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 269 ods. 2, § 708 ods. 1, 2, § 716 ods. 1-3 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1-3, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 232
ods. 4 CSP. Uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť
mu sumu 991,01 eura spolu s úrokom vo výške 28% ročne z uvedenej sumy od 04. 07. 2015 do
zaplatenia. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 04. 09. 2006 uzatvoril so žalovanou zmluvu č. 9115182001,
na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovanú účet. Vzhľadom na porušenie zmluvnej povinnosti zo
strany žalovanej, táto sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej
istiny a tento dlh nevyrovnala. Žalobca pred uzatvorením účtu vykonal dňa 03. 07. 2015 internú účtovnú
transakciu, kedy debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. V
súlade so znením všeobecných obchodných podmienok v spojení s výveskou úrokových sadzieb je
istina pohľadávky 991,01 eura úročená úrokom vo výške 28% a to až do vyplatenia celej pohľadávky. Z
vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 991,01 eura je
dôvodná, pretože žalovaná na predmetnom účte sa dostala do nepovoleného debetu v uvedenej výške.
Žalobca zatvoril príslušný účet žalovanej, keď pred jeho zatvorením vykonal dňa 03. 07. 2015 internú
účtovnú transakciu, kedy debetný zostatok na účte žalovanej previedol na svoj vnútorný pohľadávkový
účet. Žalovaná pohľadávku žalobcu neuhradila ani čiastočne, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku. Podľa ustanovenia § 232 ods.4 CSP povolil súd žalovanej uvedenú sumu
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 50 eur s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má
za následok splatnosť celého plnenia. Bral pritom zreteľ na pomery na strane žalovanej. Vo zvyšku, čo do



uplatneného úroku vo výške 28% ročne, súd žalobu zamietol, keď predmetnú zmluvu súd považoval za
zmluvu spotrebiteľskú. V danej veci uplatňuje žalobca svoj nárok na úrok vo výške 28% ročne v súlade
so všeobecnými obchodnými podmienkami (bod 8.8). Tieto obchodné podmienky nemožno považovať
za platné, pretože nie sú datované a podpísané a ktoré mali tvoriť súčasť predmetnej zmluvy. Vzhľadom
na spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi s poukazom na ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ na úrokové sadzby produktov odkazujú neplatné všeobecné obchodné podmienky, nemožno na
ne prihliadať. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetná pohľadávka je úročená úrokom vo
výške 28% ročne. Takúto výšku úroku považoval súd za neprimeranú v rozpore s dobrými mravmi (§ 3
Občianskeho zákonníka). Neprimerane vysoké úroky dojednané v zmluve sú všeobecne považované
za odporujúce užívaným pravidlám správania a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda
v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška
úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú s prihliadnutím
k najvyšším úrokovým sadzbám aplikovanými bankami pri poskytovaní úverov. Podľa priemerných
úrokov obchodných bánk zverejnených Národnou bankou Slovenska bol v mesiaci september 2006
pri spotrebiteľskom dlhodobom úvere úrok vo výške 9,7759%. Výška úroku 28% v podstatnej miere
prevyšuje priemerné úroky uplatňované v rovnakom čase bankami. Preto súd považoval výšku ročnej
úrokovej sadzby 28% v rozpore s dobrými mravmi. Pretože šlo o neplatné dojednanie ročného úroku (§
39 Občianskeho zákonníka), v tejto časti súd žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa
§ 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP, a pretože žalobca bol v konaní plne úspešný, súd mu priznal
náhradu trov konania, ktoré mu vznikli titulom zaplateného súdneho poplatku za podanie žaloby a to v
plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, čo do splatnosti priznanej sumy a v jeho zamietajúcom výroku
napadol v zákonnej lehote odvolaním žalobca, domáhajúc sa ním zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v
tejto časti a vyhovenia žalobe v plnom rozsahu. Mal za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Výšku odplaty
je potrebné posúdiť v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení k 03. 07. 2013. Úrok vo
výške 28% je úrokovou sadzbou úveru, a nie sankčným úrokom z omeškania. Uvedené vyplýva aj zo
Sadzobníka, ktorý je súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ktorý uvádza jednak výšku úrokovej
sadzby za poskytnutie finančných prostriedkov, a jednak výšku úrokov z omeškania. Poukázal na
rozsudok Súdneho dvora zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 a na to, že zmluva o úvere nemusí
byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2
smernice 2008/48/EHS musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči a smernica sa má
ďalej vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je
vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvným stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka
podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samotnom
texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach alebo
sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. VOP (OP) a sadzobník sú súčasťou úverovej
zmluvy a klienta zaväzujú, aj pokiaľ ich klient nepodpísal. Obchodný zákonník taktiež nestanovil, že by
všetky náležitosti zmluvy o účte museli byť obsiahnuté v jedinom dokumente. Ustanovenie všeobecných
obchodných podmienok, ktoré obsahuje dojednanie úroku takmer doslovne kopíruje zákonnú úpravu,
keďže ide o inštitút prekročenia v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva bola uzatvorená
v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte. V zmysle § 710
Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere. Úrok z prekročenej čiastky po dobu nepovoleného prečerpania je teda
odplatou, ktorú klient platí banke za čerpanie prostriedkov poskytnutých bankou nad rámec zostatku
na účte klienta, nie zmluvnou pokutou. Ustanovenia všeobecných obchodných podmienok iba reflektujú
ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné
práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. S oprávnením banky požadovať úroky za
prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení
§ 18 ods. 1. Pokiaľ ide o rozhodnutie súdu, ktorým povolil žalovanej splácať dlh v splátkach, súd v
rozhodnutí neuvádza, akým spôsobom tvrdenia žalovanej osvedčil. Súd nepostupoval v súlade s § 232



ods. 3 CSP, ktorý vyžaduje pre určenie dlhšej lehoty, aby išlo o odôvodnený prípad. Len žiadosť žalovanej
nie je odôvodneným prípadom.

3. Žalovaná k podanému odvolaniu žalobcu uviedla, že s odvolaním nesúhlasí, nie je v jej finančných
možnostiach splácať uvedenú pohľadávku inak ako v mesačných splátkach po 50 eur.

4. Žalobca k písomnému vyjadreniu žalovanej uviedol, že trvá na podanom odvolaní, pričom posúdenie
finančných možností žalovanej pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v
procese prípadného núteného výkonu rozhodnutia, kedy dôjde jednak k dôslednému zisteniu majetku
žalovanej, a jednak k voľbe najvhodnejšieho spôsobu výkonu rozhodnutia.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (podľa § 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
žalobcu (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným
vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom výroku týkajúcom sa splatnosti priznanej sumy, v
zamietajúcom výroku, ako aj v súvisiacom výroku o trovách konania je potrebné ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. Predmetom konania bol nárok žalobcu voči žalovanej na zaplatenie sumy 991,01 eura spolu s
úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 991,01 eura od 04. 07. 2015 do zaplatenia. Žalobca svoj nárok
odvíjal od Zmluvy č. 9115182001 zo dňa 04. 09. 2006, na základe ktorej bol žalovanej zriadený a vedený
účet č. SK9456000000009115182001. V zmysle bodu 3.8 VOP bola žalovaná povinná mať na účte
dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru,
poplatkov v zmysle Sadzobníka a akýchkoľvek finančných záväzkov voči banke. Vzhľadom na porušenie
tejto zmluvnej povinnosti žalovanou, tým, že sa dostala na účte do nepovoleného prečerpania vo výške
žalovanej istiny a tento dlh nevyrovnala, žalobca uzatvoril účet žalovanej, o čom žalovanú informoval.
Žalobca pred uzatvorením účtu vykonal dňa 03. 07. 2015 internú účtovnú transakciu, kedy debetný
zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Žalobca ďalej v podanej žalobe
poukázal na bod 3.12 VOP, v zmysle ktorého, ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu
bez zbytočného odkladu vyrovnať, pričom po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný
platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby. V súlade s uvedeným znením
VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je aktuálna istina pohľadávky 991,01 eura úročená úrokom
vo výške 28% ročne.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

9. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

10. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedených v ustanovení § 379 CSP), tak aj dôvodmi podaného odvolania. Odvolateľ v podanom odvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

11. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 991,01 eura, ktorú sumu jej povolil
splácať v mesačných splátkach po 50 eur, pod stratou výhody splátok a vo zvyšku (uplatnenom nároku
na úrok vo výške 28% ročne) žalobu zamietol. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie
žalobu v časti uplatneného 28%-ného úroku zamietol, jeho rozhodnutie je vecne správne.



12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu uzavreli dňa 04. 09. 2006 Zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, ktorou žalobca žalovanej zriadil rastový
osobný účet. V tejto zmluve neboli uvedené žiadne konkrétne poplatky, ani úroky v prípade povoleného
prečerpania na osobnom účte. Žalobca si svoj nárok na úrok z nepovoleného prečerpania na účte vo
výške 28% zo sumy 991,01 eura odvodzuje od bodu 3.12 VOP Prima banky, a. s. účinných od 01.
07. 2016, kde je upravené nepovolené prečerpanie, ako aj upravený úrok v prípade nepovoleného
prečerpania.

13. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj súdov Slovenskej republiky je v
zásade prípustné uplatňovanie takýchto obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu
dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti
sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, pričom nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných
obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok
však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské
zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere,
alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s
ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto
Všeobecné obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, v prípade, aby boli záväzné,
je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich
obsahom, ktoré samotné oboznámenie však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa
vo formulárovej zmluve o tom, že bol s podmienkami oboznámený. V danom prípade zmluva uzatvorená
stranami v bode VII.3 odkazuje, že práva a povinnosti, ktoré nie sú upravené v zmluve, sa riadia
obchodnými podmienkami pre príslušný produkt a službu v platnom znení. Uvedená zmluva o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb v prípade nepovoleného prečerpania odkazuje na
Všeobecné obchodné podmienky, ktoré žalobca predložil, v ktorých je nepovolené prečerpanie upravené
v bode 3.12. Bod 3.12, ktorý by mal stanovovať výšku úrokov po dobu nepovoleného prečerpania,
znovu odkazuje na úrok, ktorý má byť vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom
prečerpaní účtu“, pričom ustanovenia odseku 8.8 sa použijú primerane. Vychádzajúc z uvedeného je
potrebné konštatovať, že v predmetnej zmluve medzi stranami sporu nebol individuálne dohodnutý úrok
pre prípad nepovoleného prečerpania a rovnako zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovanú
oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami, resp. k nim pristúpila. Nepovolené prečerpanie
na osobnom účte neobsahovalo údaj o úrokoch a poplatkoch, ktorý by bol individuálne dojednaný,
resp. by žalobca preukázal, že žalovaná sa s ním mala možnosť oboznámiť. Odvolací súd preto dospel
k záveru, že medzi stranami sporu nebola platne dohodnutá výška úroku v prípade nepovoleného
prečerpania, keďže táto bola uvedená iba v obchodných podmienkach v bode 3.12, aj to nedostatočným
spôsobom. Keďže žalobca nepreukázal platné dohodnutie so žalovanou ako spotrebiteľkou úrokov vo
výške 28% z nepovoleného prečerpania, či už priamo v spotrebiteľskej zmluve alebo nepochybným
spôsobom, že k týmto ďalším dojednaniam aj v samostatných obchodných podmienkach žalovaná
ako spotrebiteľka pristúpila, bolo potrebné dospieť k záveru, že so žalovanou neboli platne dojednané
úroky v prípade nepovoleného prečerpania účtu. Odvolací súd k uvedenému dodáva, že obchodné
podmienky, ktoré často krát tvoria súčasť spotrebiteľských zmlúv, nemôžu slúžiť na to, aby do nich
dodávateľ často neprehľadne a zložitou formuláciou a malým písmom ukryl také dojednania, ktoré sú
pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že ujdú pozornosti spotrebiteľa. K poukazu
žalobcu na judikatúru Súdneho dvora, konkrétne na rozsudok Súdneho dvora C-42/15 z 09. 11. 2016
v prejudiciálnom konaní k Smernici 2008/48/ES odvolací súd udáva, že časť podstatných náležitostí
zmluvy o úvere sa môže uviesť aj osobitne v prílohe, teda nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako
jeden ucelený dokument, avšak príloha musí byť neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a taktiež musí byť
spotrebiteľovi odovzdaná, aby sa s ňou mohol oboznámiť. Európsky súd sa nevyjadril k tomu, či musí byť
zmluvnými stranami osobitne podpísaná zmluva aj všetky jej prílohy, t.j. napr. aj všeobecné podmienky.
Toto európska smernica neupravuje a rozhodovanie v tomto smere prináleží slovenským súdom. Z
vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že žalobca doručil žalovanej aj všeobecné obchodné
podmienky, že s týmito všeobecnými obchodnými podmienkami bola žalovaná riadne oboznámená a
že ich pri prevzatí podpísala.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým došlo k
zamietnutiu žaloby (v časti úroku za nepovolené prečerpanie), i keď sčasti z iných právnych dôvodov
ako vecne správny potvrdil.



15. Rovnako odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie i v napadnutom výroku týkajúcom sa
splatnosti priznanej sumy. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o tom, že peňažné plnenie bude vykonané
v splátkach, vychádzal z ustanovenia § 232 ods. 4 CSP, zohľadňujúc sociálne pomery žalovanej. I
keď v odôvodnení svojho rozhodnutia pomery na strane žalovanej, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o
tom, že peňažné plnenie bude vykonané v splátkach, neopísal, z obsahu spisu, z výpovede žalovanej
na pojednávaní vyplýva, že žalovaná je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 147,70 eura
mesačne, pritom pracuje na základe dohody s mesačným zárobkom cca 100 eur. Žije v podnájme,
spolu s manželom a synom, s mesačnými nákladmi na bývanie 350 eur. Manžel žalovanej pracuje ako
živnostník, syn žalovanej pracuje na dohodu. Takto žalovanou prezentované sociálne pomery i podľa
názoru odvolacieho súdu odôvodňujú možnosť toho, aby bolo peňažné plnenie vykonané v splátkach,
pričom výška mesačnej splátky 50 eur je primeraná tak nároku na zaplatenie pohľadávky žalobcu, ako
aj možnostiam a schopnostiam žalovanej. Preto i v tejto napadnutej časti, vrátane súvisiaceho výroku
o trovách konania, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1
CSP potvrdil.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že žalovanej náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, i keď vzhľadom na výsledok odvolacieho konania by bolo namieste
priznať jej náhradu trov konania podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V danej veci však
priznanie náhrady trov konania vylučovala skutočnosť, že žalovanej v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).