{"guid": "083eda9e-5fe1-42fd-844b-7537bd36aeac:c8d09cf7-399e-407a-904d-e39f6031277f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8814208566.1", "spisova_znacka": "3CoE/93/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoE/93/2016 z 18. 7. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 18. júla 2016, sp. zn. 3CoE/93/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8814208566.1", "identifikacne_cislo": "8814208566", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Marián Furman", "sudca_id": 1291, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-marian-furman-1291", "datum_vydania": "2016-07-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c8d09cf7-399e-407a-904d-e39f6031277f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8814208566.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8814208566.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2016:8814208566.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3CoE/93/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814208566
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814208566.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej L. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, o vymoženie 68,83
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.
k. 11Er 938/2014 - 22 zo dňa 07.04.2016 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje   uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým
uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o  udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V  odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči
povinnej vykonania exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a. s. sp. zn. SR 4896/06 zo dňa 07.11.2006.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2006, ktorá má
spotrebiteľský charakter. Rozhodcovská doložka bola súčasťou všeobecných podmienok poskytnutia
úveru (bod 17.), pričom jej obsah nie je možné považovať za individuálne dojednaný. Rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, lebo núti spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu a znemožňuje dosiahnuť
rozhodovanie  sporu všeobecným súdom. Spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal
a nemal na výber vzhľadom na  jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Neplatná
rozhodcovská doložka nemohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, preto rozhodcovský rozsudok
predstavuje nulitný právny akt.. Z týchto dôvodov súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,
ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti Zákon o rozhodcovskom konaní. Namietal,
že súd nesprávne aplikoval ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd
v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie z predložených podkladov (exekučný titul,
žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje exekučný titul z formálnej
a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych
náležitostí exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené
hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Exekučný súd nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa obmedziť len na skúmanie
výroku exekučného titulu. Postupom súdu dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je rozpore s obsahom a účelom Zákona o
rozhodcovskom konaní. Oprávnený namietal tiež neúplné zistenie skutkového stavu veci súdom prvej



inštancie. Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v  Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o  odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v  zmysle zásad vyplývajúcich
z  ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a  dospel k  záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. Odvolací súd z dôvodu v odvolaní namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie, skúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O  omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

5. Z  obsahu spisu odvolací súd zistil, že námietka oprávneného týkajúca sa prekročenia rozsahu
právomoci exekučného súdu preskúmať exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, pri
preskúmavaní žiadosti o  udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a  exekučného titulu, nebola
opodstatnená. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný skúmať,
či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor
vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011,
podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho
exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané v
súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z
pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu
obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov
práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť
postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a
rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.

6. So zreteľom na skutkové a právne okolnosti v predmetnej veci (rozsudok Súdneho dvora Asturcom
C- 40/08) sa odvolací súd zaoberal otázkou, či predmetná rozhodcovská doložka predstavuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

7. Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej
len ,,smernica“) vychádza  nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale
zo vzorového okruhu klauzúl. V konečnom dôsledku sa okruh neprijateľných podmienok de lege lata
uvedený v § 53 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka  v znení neskorších predpisov
(ďalej len Občiansky zákonník) upravil postupne viacerými novelami až po uplynutí transpozičnej lehoty
(napr. neprimeraná sankcia pod písm. k/ bola upravená až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007
Z.z. s účinnosťou od 01.01.2008, kým hlavná transpozícia bola vykonaná zákonom č. 150/2004 Z.z.
účinným od 01.04.2004).

8. Členské štáty si mohli vybrať, do akej miery prevezmú  smernicou odporúčané nekalé klauzuly.
Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh
neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica ,,Členské štáty môžu prijať alebo si ponechať
najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom
zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa“ (čl. 8 smernice).

9. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim
súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu
neprijateľných podmienok (arg. slovo ,,najmä“ v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka). To znamená,
že  súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv.
generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,  a teda  nad rámec  zoznamu podmienok



uvedených v   prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Nemožno napríklad
vylúčiť, že súd so zreteľom na ostatné zmluvné podmienky (čl. 4 ods. 1 smernice) posúdi rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú bez ohľadu na jej znenie, teda že neobstojí žiadna rozhodcovská doložka a
priestor pre rozhodcovské konanie bude len pri preukázateľnom individuálnom vyjednaní rozhodcovskej
zmluvy zo strany spotrebiteľa.

10. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú  sa považuje podmienka,
ktorá je obsiahnutá v štandardnej  formulárovej zmluve, spôsobuje značnú  nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

11. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ osobitne
nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami.  Ide o zásadné
rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

12. Odvolací súd poznamenáva, že  o doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne
v rozhodcovskom konaní ide aj vtedy, ak síce  spotrebiteľ  podľa nej má možnosť vybrať si   medzi
rozhodcovským  a všeobecným súdom, ale  ak by podľa tejto doložky  začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu (porov.
uznesenia Krajského súdu v Trnave vo veciach sp. zn. 10CoE 153/2011, sp. zn. 10CoE 230/2011, sp.
zn. 10CoE 109/2011).

13. Na spotrebiteľa pri typových zmluvách dopadá ochranný režim zákazu neprijateľných zmluvných
podmienok. O typovú, spotrebiteľskú zmluvu vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v predmetnej
právnej veci. Nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a spotrebiteľom (čl.
1 ods. 1, čl. 2 písm. b/, c/ Smernice Rady 93/13/EHS). Pred 01.01.2008 zákonodarca zahrnul do
definície spotrebiteľskej zmluvy aj zmluvy podľa Obchodného zákonníka. Aj pred týmto dátumom sa
za spotrebiteľské zmluvy považovali zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka (§ 23a zákona
č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa ,,Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje“).

14. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide o tzv. nevýhradnú rozhodcovskú doložku,  možnosť voľby
pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia,
čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy.
Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva - pre neho transparentný
všeobecný súd.

15. Poskytovanie spravodlivosti musí mať svoje principiálne limity a musí to platiť aj pre súkromnoprávnu
sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmoch osôb, ktoré môže výrazne
zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní spravodlivosti súkromnoprávne
prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o férovom arbitrážnom konaní
vrátane  rozhodcovskej zmluvy. Doložky nemôžu predstavovať pasce pre spotrebiteľov za účelom čo
najskoršieho privodenia exekúcie. Podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne navyše nevysvetlil
spotrebiteľovi  význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od zásad občianskeho súdneho konania,
nepredstavil mu pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť súkromný „súdny“ proces a nedal mu po
preukázateľnom poučení  na výber rozhodnúť sa.

16. Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnu inkorporáciu prostredníctvom
rozhodcovskej doložky sú súčasťou zmluvného vzťahu a ako formulárový produkt podliehajú súdnej
kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok. Ak spotrebiteľ mal vyjednať súkromný „súdny“ proces,
mal by nepochybne poznať tieto pravidla. O týchto niet v spise ani zmienky a oprávnený sa tomuto
problému v odvolaní vyhol. Odvolací súd si nedokáže predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej
doložke a jej perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná jeho obsah (vedľajší
predmet zmluvy). Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa díleri nijako
nezmieňujú o podrobnostiach a  procesných pravidlách rozhodcovského konania. Získavanie podpisov
spotrebiteľov pod údajné individuálne vyjednanie má kampaňovitý rozmer. Tvrdenie o tom, že  si takýto
proces vyjednal spotrebiteľ a pritom nepoznal jeho obsah, je poznačené neudržateľnou tendenciou



dosiahnuť arbitráž za každú cenu, s čím je ale spojené ďalšie zvýšenie nákladov spotrebiteľa. O to sa ale
súd musí postarať, pretože štát má medzinárodný záväzok chrániť hospodárske záujmy spotrebiteľov
(čl. 169 Zmluvy o fungovaní EÚ).

17. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov
a rozhodnutí 1998-I;  uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III.
ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Er/938/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "2f69e019-b8c6-4d4f-9703-c40f6a97330a:4bdcab0c-35d6-4ac8-90d7-02fbc538ca7f", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2710204379.1", "spisova_znacka": "10CoE/109/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoE/109/2011 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2710204379.1"}, {"guid": "87052ca4-9c14-4220-b271-b635baacc14d:3cf0fc59-f4d7-4c96-88b4-d56e397bc8d6", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2509212342.1", "spisova_znacka": "10CoE/153/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10CoE/153/2011 z 28. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-02-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2509212342.1"}], "citovane_v": []}