Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/1316/2014 z 11. 5. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 11. mája 2015, sp. zn. 13Co/1316/2014, ECLI:SK:KSBB:2015:6812206028.1
Krajský súd Banská Bystrica | 13Co/1316/2014 | ECLI:SK:KSBB:2015:6812206028.1 | 2015-05-11 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci
Citované ustanovenia: zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/aa10306e-afd6-484f-b227-56ae0376d0ac
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6812206028.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1316/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6812206028
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6812206028.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Danice Kočičkovej a sudcov JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Amy Odalošovej, v právnej
veci navrhovateľa: Pohotovosť, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast.
splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporcovi: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4C/116/2012-71 zo dňa 24. 07. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol; o trovách konania
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte len OSP)
tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.

V odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že návrhom doručeným
okresnému súdu dňa 27. 09. 2012 si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi právo                 na zaplatenie
sumy 125 € titulom majetkovej škody a sumy 451,78 € titulom nemajetkovej ujmy, čo odôvodnil tým, že
v pozícii oprávneného navrhol vykonanie exekúcie                             pred zvoleným súdnym exekútorom
pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX
zo dňa 21. 01. 2009 uzatvorenej s dlžníkom I. O., pričom po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci spisovú značku Ex 16553/2010. Súdny exekútor predložil
návrh navrhovateľa na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom okresnému súdu                   a
požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Navrhovateľ v žalobe uviedol, že exekučný súd
napriek tomu, že ním prejednávaná vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na
čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol                      o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Navrhovateľ pri tom vyvinul enormné úsilie,
aby docielil vecný posun v exekučnom konaní. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu okresného
súdu si teda navrhovateľ uplatnil nárok na zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mu
vznikla tým, že Okresný súd Revúca nerozhodol o žiadosti o udelenie  poverenia na vykonanie exekúcie
v zákonom stanovenej lehote.

Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že                            v  prejednávanej
veci si navrhovateľ uplatňuje náhradu  majetkovej škody v sume  125 € a nemajetkovej ujmy vyčíslenej



v sume 451,78 € a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
lehote. Okresný súd uviedol, že nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností súdu pri
uskutočňovaní úkonov             v konaní, najmä ich nesprávne vykonanie alebo ich vykonanie bez splnenia
zákonných podmienok. Nesprávnym úradným postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Aj nevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom.
Podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci iba pri splnení troch podmienok, ktoré musia byť splnené súčasne: 1/
nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody.

Okresný súd ďalej v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že               z
exekučného spisu sp. zn. 4Er/991/2010 zistil, že  dňa 22. 12. 2010 bola okresnému súdu doručená
žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého  o udelenie poverenia                       na
vykonanie exekúcie vo veci oprávneného - navrhovateľa proti povinnému I. O. pre vymoženie sumy
952,13 € s prísl. a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., sp. zn. SR 08655/10 zo dňa 23. 09. 2010. Uznesením č.
k. 4Er/991/2010-15  zo dňa                 09. 06. 2011 exekučný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože po preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského
rozsudku) v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel k záveru, že dojednaná rozhodcovská
doložka v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná zmluvná podmienka, ktorá je podľa ust. § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku
ďalej uviedol, že  v predmetnej veci bol plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného
súdu, ktorý po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia  na vykonanie exekúcie skúmal,
či bola platne uzavretá  rozhodcovská zmluva.  Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním
vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia. Skúmanie
vykonateľnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom
na to, že sa týka právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V uvedenej súvislosti
okresný súd uviedol, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou ústavného práva na súdnu
ochranu, preto vzhľadom na zložitosť veci majúcej súvis so spotrebiteľským právom, s prihliadnutím
na význam konania pre oprávneného a povinného a na časovú náročnosť náležitého preskúmania
predloženého rozhodcovského rozsudku, jeho formálnej a materiálnej vykonateľnosti ako aj náležitého
preskúmania návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie a ich súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ, ako aj vzhľadom
na množstvo žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaných v krátkom časovom
úseku                          na exekučný súd, nebola dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia do zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia takej povahy, aby
bolo možné v danej veci vysloviť záver o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom k tomu, že okresný súd nemal preukázaný nesprávny úradný postup (spočívajúci podľa
tvrdení navrhovateľa v existencii prieťahov v predmetnom exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov
pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom (ktoré musia byť
splnené kumulatívne), návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Proti predmetnému rozsudku okresného súdu sa v podaní zo dňa 13. 08. 2014 navrhovateľ odvolal a v
odvolaní uviedol, že v konaní došlo k  vadám uvedeným v § 221                 ods. 1 OSP - účastníkovi konania
sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa
vec nesprávne právne  posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav veci, súd prvého stupňa nevykonal navrhované dôkazy, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené               a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uvedené odvolacie námietky  potom navrhovateľ v odvolaní konkretizoval, pričom okresnému súdu
vytkol, že prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa
§ 101 ods. 2 OSP s odôvodnením, že navrhovateľ sa                          bez ospravedlnenia
na pojednávanie nedostavil, napriek tomu, že navrhovateľ  riadne a včas požiadal o zrušenie
pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi.  Okresný
súd preto nemohol podľa navrhovateľa postupovať podľa ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednať v
neprítomnosti navrhovateľa  a ak tak spravil, odňal navrhovateľovi právo konať pred súdom. Pokiaľ ide



o odvolaciu námietku navrhovateľa, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca, navrhovateľ v odvolaní
uviedol, že  uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, v ktorom upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na
prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v
označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, podľa navrhovateľa nič nemení               na
tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za
nestranného. Je tomu tak podľa navrhovateľa preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach. Konečné
meritórne rozhodnutie vo veci súdom neprichádzalo  v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v
rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie, na základe čoho nastal stav, že v čase
podania odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí
návrhu                     na prerušenie konania, čo podľa názoru navrhovateľa znamená, že meritórne
rozhodnutie súdu  je predčasné.
K uplatnenej škode navrhovateľ v odvolaní uviedol, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia
zaoberal len škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas nečinnosti súdu, pričom ju
opisuje ako škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s konaním dlžníka (povinného), odignoroval
však  všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla z titulu udržiavania a správy
informačného systému a z titulu výdajov                                  na administratívne spracovanie textov urgencií, na
publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií a na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie
a kontrola stavu konania                    na exekučnom súde), preto je v tejto časti podľa názoru navrhovateľa
rozhodnutie okresného súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôkazov a je potrebné ho ako arbitrárne
zrušiť. V uvedenej súvislosti navrhovateľ v odvolaní okresnému súdu vytkol nedostatočné odôvodnenie
odvolaním napadnutého rozsudku, pričom zdôraznil, že odôvodnenie rozhodnutia je korelátom práva
účastníka konania prednášať návrhy a argumenty, aby na ne dostal odpoveď. Je zároveň zárukou toho,
že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny a predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo
na opravné prostriedky.

Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je podľa názoru navrhovateľa zrejmé akou úvahou dospel
okresný súd  k presvedčeniu o tom, že navrhovateľovi škoda nevznikla. Rovnako sa to týka chýbajúcich
dôvodov pri nemajetkovej ujme. Okresný súd  bol podľa názoru navrhovateľa vo svojej argumentácii
obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný t. j.  jeho argumenty nepodporili príslušný záver, na základe
ktorého návrh navrhovateľa zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil  rovnakými dôvodmi ako v iných
rozhodnutiach, v ktorých vystupuje navrhovateľ a odporca, avšak v ktorých bol rozdielny skutkový dej a
teda                          aj rozdielny skutkový základ.

Navrhovateľ uviedol, že nesúhlasí ani s tým, že náklady na správu pohľadávky počas nečinnosti súdu
zapríčinil dlžník (povinný), pretože ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky  by prešli na súdneho exekútora a
boli by časom pretransformované do podoby trov exekúcie. Dlžník však  nemôže byť podľa navrhovateľa
zaťažený  plnením náhrady nákladov tam, kde tieto vznikli nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu, pretože   za tieto náklady dlžník nemôže niesť zodpovednosť.

V závere odvolania navrhovateľ uviedol, že okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysvetlil prečo
nekonštatoval, že došlo k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ako aj práva na prejednanie veci v
primeranej lehote zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd a práva na rozhodnutie v zákonom stanovenom čase,  keď sám zistil, že o návrhu
nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenej lehote a pre túto nečinnosť a nesprávny úradný postup
nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody.  Podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie
okresného súdu je vnútorne rozporné a to z toho dôvodu, že okresný súd napriek tomu, že zistil porušenie
práva, nekonštatoval ho a na tejto chybe postavil svoje rozhodnutie o nepriznaní nemajetkovej ujmy
navrhovateľovi a preto takéto rozhodnutie založené na skutkovej a právnej chybe nie je v právnom štáte
udržateľné. Uviedol, že okresný súd  v súvislosti s majetkovou ujmou analyzoval okolnosti, ktoré s vecou
vôbec nesúvisia a tieto okolnosti vydal za odôvodnenie svojho rozhodnutia. S takýmto odôvodnením
však nemožno súhlasiť. Práva navrhovateľa boli porušené prekročením zákonom stanovenej lehoty
a tento fakt podľa navrhovateľa vyplýva z vykonaného dokazovania, preto sú irelevantné úvahy súdu



o tom, aké spôsoby judikovania pohľadávky si navrhovateľ zvolil, navyše, keď podľa práva sú súdne
rozhodnutia všeobecných súdov rovnocenné s rozhodnutiami rozhodcovských súdov.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý
rozsudok okresného súdu sp. zn. 4C/116/2012 zo dňa 24. 07. 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ust. §
219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom v odvolaní
nekorešpondujú s odôvodnením odvolaním napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ navrhovateľ okresnému
súdu vytýka, že jedným rozhodnutím rozhodol o prerušení konania a  aj o samotnom predmete konania, v
dôsledku čoho podľa navrhovateľa nastal stav, že v čase podania odvolania proti rozhodnutiu okresného
súdu o zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o prerušení konania, odvolací súd uvádza,
že z obsahu odvolaním napadnutého rozsudku okresného súdu jednoznačne vyplýva, že okresný
súd nerozhodoval odvolaním napadnutým rozsudkom zároveň aj o návrhu na prerušenie konania,
a teda táto odvolacia námietka navrhovateľa je neopodstatnená. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku
navrhovateľa, že okresný súd mu svojim postupom odňal možnosť konať                     pred súdom,
keď prejednal vec v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu, napriek tomu, že
navrhovateľ riadne a včas požiadal o odročenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil listiny
spojené s označenými dôvodmi, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie navrhovateľa uvedené v odvolaní
nezodpovedá skutočnosti, pretože v spise sa jednak žiadne podanie navrhovateľa, obsahom ktorého
by bola žiadosť navrhovateľa resp. jeho právneho zástupcu o odročenie pojednávania nenachádza a
navyše, podľa obsahu spisu okresný súd nenariadil vo veci pojednávanie, ale odvolaním napadnutý
rozsudok verejne vyhlásil bez nariadenia pojednávania o čom svedčí Zápisnica o verejnom vyhlásení
rozsudku zo dňa 24. 07. 2014  (č. l. 69 spisu); termín verejného vyhlásenia rozsudku oznámil okresný súd
postupom podľa ust. § 156 ods. 3 OSP.  Navrhovateľ v odvolaní ďalej tvrdil, že vo veci konal a rozhodol
vylúčený sudca, napriek tomu, že uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho
manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania vylúčiť. K uvedenej argumentácii
navrhovateľa odvolací súd uvádza, že uznesením č. k. 2NcC/173/2012 zo dňa 11. 10. 2012 rozhodol
Krajský súd v Banskej Bystrici tak, že z prejednania a rozhodovania veci vedenej         na Okresnom súde
Revúca pod sp. zn. 4C/116/2012 vylúčil JUDr. Petra Kvietka, ktorý bol zákonným sudcom v exekučnej
veci, od ktorej odvíja navrhovateľ uplatnený nárok                         na náhradu majetkovej škody
a nemajetkovej ujmy. Okresný súd Revúca uvedenú skutočnosť rešpektoval, keď bola vec sp. zn.
4C/116/2012 pridelená náhodným výberom spomedzi ostatných nevylúčených sudcov okresného súdu
najprv sudcovi JUDr. Rastislavovi Sikorjakovi a po jeho odchode na iný súd JUDr. Ľubomírovi Šablovi.
Odvolacia námietka navrhovateľa, obsahom ktorej je tvrdenie navrhovateľa, že mu okresný súd odňal
možnosť konať pred súdom je teda rovnako ako odvolacia námietka navrhovateľa, že vo veci konal a
rozhodoval nezákonný sudca, neopodstatnená.

Po preskúmaní veci odvolací súd uvádza, že navrhovateľ v dôvodoch odvolania neuviedol žiadne
odvolacie námietky súvisiace s konkrétnymi dôvodmi odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného
súdu, ktorými by vyvrátil správnosť záverov okresného súdu. Podľa ust. § 212 ods. 1 OSP odvolací
súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Nemôže nad rámec odvolacích dôvodov preskúmavať
rozhodnutie okresného súdu. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku vysvetlil,
prečo dospel k záveru, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nie
je preukázaný. Napriek tomu navrhovateľ v rozpore s obsahom odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozsudku okresného súdu v odvolaní uvádza, že okresný súd nevykonal dostatočné oboznámenie sa s
obsahom predloženého znaleckého posudku, z ktorého vyplýva aké náklady boli vynaložené v súvislosti
s vedením a správou pohľadávky. S  uvedeným tvrdením navrhovateľa nie je možné sa stotožniť,
pretože z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku jasne vyplýva, prečo okresný súd
žalobu zamietol. Konštatoval, že nemal preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu, na
základe čoho dospel k záveru, že  nebol preukázaný už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za
škodu - navrhovateľom tvrdený nesprávny úradný postup, preto existenciu ďalších predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu ani výšku škody neskúmal berúc do úvahy fakt, že zákon vyžaduje kumulatívne



splnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ v odvolaní vo vzťahu
k uvedeným záverom okresného súdu neuviedol žiadne relevantné odvolacie námietky, z ktorých by
bolo zrejmé v čom je podľa jeho názoru rozhodnutie okresného súdu nesprávne, naopak v rozpore s
dôvodmi okresného súdu okresnému súdu vytkol, že skúmal škodu len čiastočne a nezaoberal sa výškou
škody v celom uplatnenom rozsahu.  Rovnako ako uvedená odvolacia námietka navrhovateľa  neobstojí
ani argumentácia navrhovateľa uvedená v odvolaní o tom, že okresný súd nesprávne ustálil, že náklady
na správu pohľadávky zapríčinil dlžník (povinný) s tým, že ak by došlo k rozhodnutiu súdu o žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnej lehote, náklady na správu pohľadávky by prešli
na súdneho exekútora a časom by boli pretransformované do trov exekúcie, pretože  a) okresný súd
neprijal záver, že náklady                   na správu pohľadávky by mal znášať dlžník (povinný) a b) žiadosť
o udelenie poverenia                 na vykonanie exekúcie v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.
4Er/991/2010 bola zamietnutá a teda nemohlo dôjsť k vykonávaniu exekúcie, čo znamená, že náklady na
správu pohľadávky nemohli prejsť na súdneho exekútora a logicky nemohli byť ani pretransformované
do trov exekúcie.

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je vecne správne.
Navrhovateľ právne relevantným spôsobom nepreukázal vznik zodpovednosti odporcu za škodu a
nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Okresný
súd vychádzajúc z tvrdení navrhovateľa obsiahnutých v žalobe zistil skutkový stav veci, pričom pri
posúdení nároku vychádzal aj z príslušného exekučného spisu, ktorý s danou vecou súvisí. Na základe
vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záverom, ktorých správnosť navrhovateľ v odvolaní žiadnym
právne relevantným spôsobom nespochybnil.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
vecne správne, preto  ho ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 OSP v nadväznosti na
ust. § 142 ods. 1 OSP, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pretože v odvolacom konaní
úspešný odporca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 OSP).
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.