Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoP/7/2018 z 28. 2. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 28. februára 2018, sp. zn. 8CoP/7/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4617205541.1 Krajský súd Nitra | 8CoP/7/2018 | ECLI:SK:KSNR:2018:4617205541.1 | 2018-02-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 52 CMP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e53f95b4-e3f0-47d7-9347-a49fbfd61e0d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4617205541.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617205541
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4617205541.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov
JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Borisa Minksa, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: N. Z.,
nar. XX.XX.XXXX a N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: matka L. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom Y., I. XXXX/XX, t. č. bytom Y., H. XXXX/XX a otec K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., I. XXXX/XX,
o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 9P/182/2017-89
zo dňa 30. novembra 2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na mal. N. zo sumy
100 eur na sumu 150 eur mesačne a na mal. N. zo sumy 50 eur na sumu 100 eur mesačne, u oboch s
účinnosťou od 01.09.2017. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 11P/275/2013 zo
dňa 05.11.2013 v časti výživného . Zročné výživné za čas od 01.09.2017 do 30.11.2017 v sume 150 eur
na mal. N. a v sume 150 eur na mal. N. povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s
bežným výživným na každé z detí, pod následkom straty výhody splátok. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CMP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie právne
odôvodnil ust. § § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77ods. 1, 78 ods. 1 - 3 Zákona o rodine.

1.2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že návrh matky je dôvodný, pretože od poslednej
úpravy výživného došlo k takej zmene pomerov u všetkých účastníkov konania, ktorá odôvodňuje
zmenu rozhodnutia o výživnom. Matka už nie je na rodičovskej dovolenke, pracuje v spoločnosti HYZA,
a.s. Topoľčany s priemerným mesačným zárobkom 800 eur, býva s deťmi a so svojím priateľom v
dvojizbovom prenajatom byte, za ktorý platí mesačne nájomné 384 eur. Spláca pôžičku, ktorú s otcom
detí nadobudli ešte za trvania manželstva. Podľa vyjadrenia matky jej priateľ, je tiež zamestnaný v
HYZE, a.s. a nemá vyživovacie povinnosti a finančne jej pomáha.

1.3. Otec zmenil zamestnanie, od 02.09.2015 pracuje ako vodič diaľkovej kamiónovej dopravy u
spoločnosti LOGISTICS SERVIS SK s.r.o., Bratislava, poberá mesačne minimálnu mzdu v sume 344,30
eur a sú mu vyplácané cestovné náhrady; za posledných 12 mesiacov v celkovej sume 11.178,25 eur,
v priemernej mesačnej výške 930 eur. Býva sám v prenajatom byte, platí nájomné 300 eur mesačne,
koncesionárske poplatky 20 eur aj s internetom. S deťmi sa stretáva, prispieva im aj nad rámec výživného
hotovosťou dobíjaním kreditu na telefón a nákupom potrebných vecí, čo preukázal pokladničnými
dokladmi. Má viacero exekúcií, podľa jeho vyjadrenia mu zostáva dlh okolo 8.000 až 9.000 eur. Ide o dlhy



z pôžičiek nadobudnutých za trvania manželstva a zvažuje podanie návrhu na vyhlásenie osobného
bankrotu.

1.4. Maloletá N. je žiačkou 8. ročníka základnej školy, maloletý N. je od septembra v 1.ročníku základnej
školy. V súvislosti s jeho zdravotným stavom má matka zvýšené výdavky na lieky, keďže trpí alergiou.
Ďalšie výdavky detí súvisia s platením poplatkov za obedy v škole, družinu, ZRPŠ, nákupom školských
pomôcok a nákladmi na športové potreby. Rodičom ďalšie vyživovacie povinnosti nepribudli.

1.5. S prihliadnutím na vek, odôvodnené potreby maloletých detí, pomery na strane obidvoch rodičov a
na dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, počas ktorej vzrástli životné náklady maloletých
detí zvýšil vyživovaciu povinnosť otca o 50 eur mesačne na každé dieťa, pretože mal za to, že takto
zvýšené výživné je otec schopný zo svojho príjmu súčasne aj so zohľadnením jeho odôvodnených
výdavkov platiť. Síce poberá mzdu len v minimálnej výške, ale okrem nej mu zamestnávateľ pravidelne
vypláca cestovné náhrady, tzv. diéty; za posledný rok každý mesiac. Z nich si otec môže uhrádzať
svoje životné potreby, keďže sú to peniaze určené preňho, avšak stále mu zo mzdy zostane dostatok
finančných prostriedkov na to, aby si mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd poukázal
na to, že výživné nebolo upravované už štyri roky, odvtedy náklady na výživu detí niekoľkonásobne
vzrástli a deti majú právo na rovnakú životnú úroveň ako rodičia. K tvrdeniu otca, že nemá prostriedky na
platenie vyššieho výživného súd uviedol, že by mal prehodnotiť svoje zotrvanie v terajšej práci a nájsť
si také zamestnanie, v ktorom by dosahoval vyšší zárobok.

1.6. Výživné súd zvýšil s účinnosťou od 01.09.2017 v súvislosti s nástupom maloletých detí do školy, a
preto rozhodol aj o zročnom výživnom, ktoré je od uvedeného dátumu do 30.11.2017 v sume 150 eur
na každé z detí a ktoré povolil otcovi splatiť v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným
na každé z detí s tým, že nezaplatením ktorejkoľvek splátky sa stane zročným celý dlh.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý navrhol rozsudok zrušiť. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie
rozhodujúcich skutočnosti a nesprávne a neúplne zistený skutočný stav veci. Poukázal na to, že u
neho sa príjmy od posledného pojednávania v konaní sp. zn. 11 P/275/2013 znížili, keďže vtedy ako
šofér kamiónovej dopravy mal príjem 420,- eur a cestovné náhrady priemerne 1.120,- eur mesačne.
Teraz má prijem 365,- eur a cestovné náhrady priemerne za posledných 12 mesiacov 931,- eur, čo
je zníženie o cca 16 %. Matka poberala rodičovský príspevok 199,60 eur a rodinné prídavky na dve
deti 46,20 eur. Teraz je zamestnaná s príjmom 800,- eur, poberá rodinné prídavky 47,- eur a daňový
bonus na dve deti 42,82 eur - , čiže nárast v jej príjmoch je viac ako trojnásobný. Náklady na domácnosť
sa u nej znížili, keďže v roku 2013 žila sama a dnes má partnera, s ktorým žijú 4 roky v spoločnej
domácnosti ako druh a družka a s nákladmi na domácnosť sa delia. Jeho náklady na domácnosť zo
sumy 221,- za nájom, plyn, elektrinu a koncesionárske poplatky s poplatkami za televíziu vzrástli na
300,- eur nájom, 20,- eur televízia a cestovné náklady do práce 100,- eur mesačne. Súd nevzal do
úvahy, že cestovné náhrady sú určené na zvýšené náklady vynaložené z povahy jeho povolania a slúžia
na zvýšené náklady za pobyt v zahraničí. Cca 22 dní v mesiaci trávi v zahraničí, kde sa môže stravovať
len v stravovacích zariadeniach na diaľnici, kupuje si aj pitnú vodu, musí si platiť základné hygienické
úkony, použitie toalety, alebo sprchy. Lacnejšie potraviny si nemôže vziať z domu, aby ušetril, lebo
do zamestnania dochádza verejnou dopravou 150 km do Lozorna. Musí si hradiť školenie vodiča 20,-
eur, psychotesty 60,- eur, kvalifikačnú kartu vodiča 200,- eur, ADR 180,- eur. Cestovné náhrady nie sú
pravidelným príjmom, dostáva ich len keď je v zahraničí. Každá návšteva lekára alebo stomatológa u
neho znamená týždňový výpadok v práci, ktorý mu nikto nekompenzuje. Jeho auto odíde s náhradným
šoférom a on môže nastúpiť až od ďalšieho týždňa. V prípade pracovnej neschopnosti je jeho denný
vymeriavací základ zo sociálnej poisťovne 7,32 eur, čo činí pri prípadnej 30 dňovej PN sumu 219,60
eur; to nepokrýva ani sumu určenú súdom na výživu detí. Dlhodobo sa lieči na vysoký krvný tlak a
problémy s chrbticou, kde má odporúčanú intenzívnu liečbu. Pri tejto diagnóze ide o dlhodobejší výpadok
z pracovného pomeru, čo je u neho existenčne neúnosné. Hneď by sa stal dlžník na výživnom, čo
by matka detí využila na podanie trestného oznámenia a odňatie vodičského preukazu. V minulosti
sa to už stalo, keď bol nezamestnaný a evidovaný na úrade práce. Okamžite ako sa zamestnal ako
vodič a mohol jej zameškané výživné splácať, podala návrh na odobratie VP a tým mu znemožnila dlh
vyrovnať. Súd nesprávne poukazuje na to, že od poslednej úpravy prešli štyri roky a náklady na výživu
detí niekoľkonásobne vzrástli (inflácia od 1. januára 2014 do 1.januára 2018 vzrástla 0 0,7 % - zdroj
štatistický úrad SR, výška životného minima na maloleté dieťa v roku 2013 bolo 90,42 eur a v roku



2017 91,06 eur - čo je minimálny nárast). Taktiež náklady na dieťa vo štvrtom ročníku (rok 2013) a v
ôsmom ročníku (rok 2017) nie sú niekoľkonásobne zvýšené, ale mierne vyššie. Na zvýšené náklady detí
prispieva vždy, ako mu to dovoľujú jeho finančné možnosti a nie len v čase sviatkov, ako tvrdí matka.
Nezdokladoval veci, ktoré nosí deťom zo zahraničia, napr. v septembri synovi kúpil zimnú vetrovku,
pulóver v cene 70,- eur a dcére mikinu, tenisky v rovnakej cene. V októbri dostala nový mobilný telefón
v sume 519,- eur, kupuje jej ho každé dva roky (dôkaz priložené bloky). Taktiež im prispieva na športovú
výstroj, napríklad dcére, ktorá sa venuje jazdectvu kúpou jazdeckých nohavíc a jazdeckých čižiem, na
lyžiarsky zájazd kúpou lyžiarskej vetrovky. Synovi prispel na kúpu futbalovej výstroje polovicou, sumou
35,-eur priamo k rukám matky. Dcére mesačne dobíja kredit, dáva vreckové, na každý školský výlet jej
dal vreckové v sume akú matka zaplatila za výlet. Každý rok dcére kupoval aj školské potreby a v roku
2016 aj školský batoh a peračník. V júni 2017 chcel tak urobiť, ale matka to odmietla. Deťom kupuje
mimo výživného zakaždým, ako sa mu podarí ušetriť z cestovných náhrad, ale nemôže takú sumu platiť
pravidelne každý mesiac z jeho príjmu 365,-eur, lebo cestovné náhrady nie sú určené na výživu detí, ale
zvýšené náklady počas pracovnej cesty a nie vždy sa dá z nich ušetriť. A náklady na domácnosť, ktoré
musí hradiť má aj v čase, keď je na pracovnej ceste. Taktiež výrok súdu, aby zmenil zamestnanie, kde
bude zarábať viac je nesprávnym posúdením veci. Keď si odmyslí, že vykonáva prácu, o ktorej sníval
od detstva, ktorú má rád a vykonáva už desať rokov, mal značne vysoké prvotné investície a teraz ju
má meniť len preto, že v tomto štáte nie je táto práca náležite ocenená? Ak všetci vodiči, ktorí majú
vyživovaciu povinnosť, kvôli tomu zmenia zamestnanie, túto prácu nebude mať kto vykonávať. Odbor,
v ktorom je vyučený, už vyše 20 rokov nevykonáva, technologické postupy a materiály v stavebníctve
sa zmenili, takže aj tak by bol posudzovaný, ako nekvalifikovaný pracovník a mohol vykonávať len
pomocné práce. Súd žiadal, aby svoj príjem zdokladoval aj snúbenec matky, keďže žijú spolu v spoločnej
domácnosti a súd akceptoval len čestné prehlásenie, ktoré nemá žiadnu právnu váhu. Navrhovateľka
svoj návrh o enormné zvýšenie zdôvodnila tvrdením o zvýšených nákladoch na deti, ale žiadne zvýšenie
nezdokladovala. Neuviedla hlavný dôvod, že so svojim partnerom riešia hypotéku na kúpu rodinného
domu, kde je ich príjem posudzovaný spoločne a nie čestným prehlásením, že jej prispieva sumou 95,-
eur mesačne na stravu a domácnosť. Na dospelého muža jej postačí 95,- eur, t.j. 3,16 eura na deň a na
13 ročné dieťa potrebuje trojnásobok ? Žiada 150,-eur odo neho, k tomu má rodinné prídavky, daňový
bonus a tiež povinnosť sa podieľať na výžive detí. Úprava výšky výživného nevedie k zvýšeniu životnej
úrovne detí, ale navrhovateľky a jej snúbenca. Navrhovateľka uvádza zvýšené náklady na lieky pre
syna, ktorý je údajne silný alergik, o čom ale žiadne potvrdenie nedoložila a ani súd to neoveril. Podľa
neho syn žiadne lieky dlhodobo a trvalo neberie. Keď u neho prespáva, nemáva žiadne lieky a tobôž
nie ako berú alergici denne. Syn býva častejšie chorý, je náchylný na bronchitídu, laryngitídu a črevné
ochorenia, s čím bol niekoľko krát aj hospitalizovaný, ale matka s ním nikdy v nemocnici neostala,
takže ani z tohto dôvodu nemá zvýšené náklady spojené s pobytom a poplatkami za hospitalizáciu. V
prípade bronchitíd berie lieky hradené zdravotnou poisťovňou a platí len za sirup od kašľa. Len syn
navštevuje školskú družinu a stravuje sa v škole. Dcéra sa stravuje doma. Zročné výživné za čas od
01.09.2017 do 30.11.2017 súd povolil splácať v splátkach po 20,-eur mesačne spolu s bežným výživným
na každé z detí, pod následkom straty výhod splátok. Rozsudok, ktorým je uložená povinnosť na výživné
je predbežne vykonateľný, čo znamená, že je vykonateľný po uplynutí lehoty na plnenie, ktorá v tomto
prípade začína plynúť odo dňa doručenia čo bolo až 28.12.2017 čím sa stal automaticky dlžný na
výživnom za mesiac december, ktoré je splatné do15. dňa v mesiaci.

3. Matka ani kolízny opatrovník k odvolaniu otca písomné vyjadrenie nepodali.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v ktorej
neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362 ods.1
CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), neviazaný
rozsahom odvolania (§ 65 CMP), prejednal odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods.1 CSP), pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
si to dôležitý verejný záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie nie je dôvodné.

5. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť.

6. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Výživné



má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd vždy berie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
(§ 62 ods. 5 Zákona o rodine).

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú všeobecné hľadiská, na ktoré súd prihliada pri určení
vyživovacej povinnosti. Patria k nim predovšetkým odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne
a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti,
spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na
uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj
ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie,
kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). Odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne
ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov
obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru
všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti
rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so
zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Pre určenie výšky
výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery
každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje,
že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá
bez dôležitejšieho dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Naviac,
súd prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do
úvahy i prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.

9. V intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy súd prvého stupňa i v súdenej veci postupoval,
pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil správny právny záver. Odvolací
súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje na skonštatovania
správnosti jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). Na zdôraznenie správnosti dodáva, že posudzovanej
veci od poslednej úpravy výživného, kedy bolo rozsudkom rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn.
11P/275/2013 zo dňa 05.11.201 rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a deti boli zverené do
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu mal. N. sumou 100 euro mesačne a
mal. N. sumou 50 euro mesačne, nastala zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného i napriek
nesúhlasu otca.

10. V tom čase bola matka na rodičovskej dovolenke a okrem prídavkov na deti poberala rodičovský
príspevok v sume 199,60 euro mesačne. Otec pracoval v Gallike Slovakia, Senec (od 24.06.2012),
kde podľa mzdových listov založených v spise dosahoval priemerný mesačný netto príjem 437,54 euro,
priemernú netto mzdu 479,01 euro mesačne a poberal diéty v priemernej sume 1.166,29 euro mesačne,
spolu 1.603,83. Otec dňa 28. 10. 2015 podal návrh na zníženie výživného z dôvodu zníženia jeho príjmu,
keďže musel zmeniť zamestnanie a u zamestnávateľa Logistic servis SK s.r.o. Bratislava (u ktorého
pracuje od 02.09.2015) dosahuje nižší príjem. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 11P/237/2015 a pre
späťvzatie návrhu bolo zastavené. Zo spisu vyplýva, že predchádzajúci zamestnávateľ otca Dopress,
Trnava s ním ukončil pracovný pomer uplynutím dohodnutej doby, pretože bol ako zamestnanec
nespoľahlivý a bola mu udelená absencia pre neprítomnosť v práci. Podľa mzdových listov u tohto
subjektu bol zamestnaný od 07. 01. 2015 do 06. 07. 2015, v máji odpracoval len 5 dní, v júni a júli žiadny
deň, má vykázané PN v júni a júli bez náhrady a za máj má vykázanú absenciu. V uvedenom období
mal celkovú mzdu 5.066,75 euro, priemernú netto mzdu 368,75 euro a iné príjmy (diéty) 3.221,96
euro, čo je priemerne 644,39 euro mesačne za 5 mesiacov (keďže v júni a júli neodpracoval žiaden
deň), a jeho príjem bol celkovo 1.013,14 mesačne. Matka v tom čase už pracovala v Hyza Topoľčany,
bola v skúšobnej dobe a dosahovala zárobok do 500 euro mesačne. Následne matka dňa 23.01.2017
podala návrh na zvýšenie výživného, ktorý zobrala späť, preto súd konanie zastavil (sp.zn. 9P22/2017).



V tom čase otec u súčasného zamestnávateľa dosiahol v roku 2016 priemerný zárobok 344,31 euro
mesačne a diéty 903,33 euro mesačne., spolu 1.247,64 euro mesačne.

11. V súčasnosti otec pracujúci naďalej u zamestnávateľa Logistic servis, SK s.r.o. Bratislava poberá
diéty v nezmenenej výške priemernej v sume 903 euro mesačne a v roku 2017 (01-10) dosiahol
priemerný zárobok 358,08 euro mesačne (pričom v marci bol PN), spolu 1.261,08 euro mesačne. Matka
dosahuje príjem 800,- euro brutto mesačne, ako vyplýva zo mzdových listov jej zamestnávateľa, Hyza,
a.s. Topoľčany, čo je v netto vyjadrení 715,13 euro mesačne. Mal . deti navštevujú základnú školu, mal.
N. bola v čase rozhodovania súdu prvej inštancie žiačkou 8. Ročníka ZŠ, pripravovala sa na strednú
školu a mal. Sebastián bol žiakom 1. ročníka. Zvýšené výdavky matky súviseli najmä s jeho alergickým
ochorením.

12. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu odvolací súd aj s prihliadnutím na právne
významné odvolacie námietky otca považoval návrh matky na zvýšenie výživného za plne dôvodný,
pretože sa nepochybne od poslednej úpravy výživného zvýšili náklady a výdavky matky súvisiace so
starostlivosťou o deti a ich vzdelaním. Podstatným argumentom otca bolo zníženie jeho príjmu od
poslednej úpravy výživného a nárast príjmu matky. Z vyššie uvedeného skutkového stavu síce vyplýva,
že od poslednej úprave výživného, ktorá bola v roku 2013, sa znížili príjmy otca a to zo sumy 1.603,83
euro priemerne mesačne, vrátane diét, na sumu 1.261,08 euro mesačne, pričom základný príjem mu
klesol priemerne o cca 100 euro, na čo otec poukazoval. Odvolací súd nesúhlasí s názorom otca,
že zníženie príjmu, najmä pokiaľ ide o základnú zložku mzdy, je možné akceptovať ako dôvod na
zachovanie určeného výživného. V roku 2017 na Slovensku výška minimálnej mzdy dosiahla sumu 374,-
euro netto mesačne a preto minimálne túto sumu by mu mal zamestnávateľ platiť v základnej mzde, ak
odpracoval priemerný počet hodín. Zo mzdového listu otca vyplýva, že iba v marci bol práceneschopný,
a za tieto dni mu bola vyplatená náhrada, ktorá je súčasťou výpočtu priemernej mzdy. Okrem toho otec
nepreukázal a ani netvrdil žiadne právne významné skutočnosti, ktoré by preukazovali dôvodnosť zmeny
zamestnávateľa, u ktorého v čase predchádzajúceho zamestnania dosahoval vyšší príjem, preto iba
tvrdenie, že zarába menej, bez preukázania relevantných dôvodov na jeho strane, ktoré viedli k zníženiu
príjmu, nie je možné prihliadnuť. Navyše, z vyjadrenia predchádzajúceho zamestnávateľa Dopress,
Trnava jednoznačne vyplýva, že nebol s jeho prácou spokojný, preto ukončil pracovný pomer s otcom
detí. U tohto zamestnávateľa mal dokonca vyššiu základnú mzdu ako v súčasnosti a to netto 368,75
euro. V konaní bolo preukázané, že otec okrem výživného prispieva deťom aj nákupom vecí, platbami za
dobitie kreditu telefónu a ďalšími, ale ani tieto skutočnosti neviedli odvolací súd k záveru, že návrh matky
nie je dôvodný. Aj keď je možné súhlasiť o otcom, že diéty slúžia najmä na krytie jeho potrieb, ktoré
dostatočne podrobne popísal v odvolaní, počas ciest v zahraničí, nie je možné ale, ak dosahuje základnú
mzdu pod hranicou minimálnej mzdy uvažovať tak, že výživné je možné určovať len z tejto sumy.
Platiť výživné je totiž povinnosť rodiča, a preto musí každý z nich - matka aj otec - vyvinúť maximálne
úsilie na to, aby zabezpečil svojim deťom to, čo potrebujú pre ich zdravý rast, vývoj a vzdelanie. Preto
aj otec sa musí uskromniť, resp. aj na zahraničných cestách hospodáriť s diétami tak, aby si dokázal
pokryť potreby na cestách, náklady na bývanie ale súčasne aj potreby detí a to pravidelnými platbami,
ktoré zabezpečia deťom úhradu aj ich pravidelných výdavkov. K námietke otca, že matke sa zvýšil
niekoľkonásobne jej príjem je potrebné poukázať na to, že síce došlo k nárastu o cca 500 euro (z 199,60
na 713) ale z tohto príjmu matka musí živiť seba a uhrádzať svoje potreby a tiež potreby detí, keďže
nepochybne ani doposiaľ určené výživné nekrylo všetky výdavky detí, ktoré okrem stravy potrebujú
každoročne nové ošatenie, niekoľkokrát do roka obuv, keďže rastú, platby v škole nielen v súvislosti
so začiatkom školského roka, ale aj priebežne, kurzy, návštevy kultúrnych zariadení a iné aktivity a
záujmy, vrátane školských prázdnin. Poukazovanie otca na jeho prípadné ochorenie a s tým súvisiace
znížené príjmy v budúcnosti odvolací súd neprihliadol; ide len o hypotetické úvahy, ktoré by tak isto
mohla tvrdiť aj matka dôvodiac možnou stratou zamestnania. Taktiež poukazovanie otca, že náklady na
dieťa vo štvrtom ročníku/ rok 2013/ a v ôsmom ročníku / rok 2017 / sú len mierne zvýšené nepovažuje
odvolací súd za náležité, pretože miera inflácie od roku 2015 rastie a to v rozpätí od 0,5% do 1,3%
v roku 2017, pričom najviac zdraželi potraviny, služby, zdravotníctvo, vzdelávanie, odevy a obuv, teda
veci, ktoré bezpochyby maloleté deti vzhľadom na ich rast a vývoj potrebujú každoročne (odevy, obuv)
a vo zvýšenej miere.

13. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.



14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že účastníkom konania
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).