Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/82/2017 z 9. 5. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 9. mája 2017, sp. zn. 25Co/82/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4313206537.3 Krajský súd Nitra | 25Co/82/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4313206537.3 | 2017-05-09 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a28e612-988c-4491-962b-af66fa0b4eac Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4313206537.3 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/82/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4313206537
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4313206537.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.
Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, za ktorú koná doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., proti žalovanému: D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko S. XX, o zaplatenie zmenkovej sumy
752 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 7. novembra
2016 pod č.k. 16C/247/2013-123 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorú podal formou tlačiva
podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 o zaplatenie zmenkovej sumy
752 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 752 eur za obdobie od 22.05.2009
do zaplatenia, 6% ročný úrok zo sumy 752 eur za obdobie od 25.09.2009 do zaplatenia a z titulu
zmenkovej odmeny v sume 2,51 eura a náhrady trov konania. Rozhodol, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznáva. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil podľa ustanovení § 52 ods. 1, 2, 3,
4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (zákon číslo 40/1964
Zb. v znení neskorších predpisov), § 53 ods. 4 písm. k), l), § 39 Občianskeho zákonníka, § 2 písm.
a,) b), zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 265 Obchodného zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov), a čl. I § 10, § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 5, § 48 zákona č. 191/1950 Zb.
zákona zmenkového a šekového v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zmenkový a šekový zákon“).
Na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 06.02.2009 uzatvorila spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so žalovaným Zmluvu o úvere č. 4800075 (ďalej len „zmluva o úvere“), na základe ktorej bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 400 eur a žalovaný sa zaviazal zaplatiť požičanú sumu zvýšenú
o poplatok 340 eur, spolu 740 eur v 10-tich mesačných splátkach po 74 eur počnúc dňom 17.02. 2009.
V článku 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola obsiahnutá dohoda o vyplnení zmeniek,
podľa ktorej „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči
veriteľovi ako remitentovi vystavil dlžník (vystaviteľ) dve zmenky, v ktorých nie sú vyplnené zmenková
suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu
vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa stane celý dlh splatný okamžite, zmenková suma
bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že
ním bude deň, kedy sa stal splatný celý dlh.“ Zo zmenky vystavenej žalovaným dňa 06.02.2009 na rad:



POHOTOVOSŤ, s.r.o., zistil, že do zmenky bola vpísaná suma 752 eur a zmenkový úrok 0,25 % denne
od 22.05. 2009. Zmenka bola splatná pri predložení s doložkami "bez protestu" a "na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia". V ľavom dolnom rohu zmenky sa nachádza číslo zmluvy 4800075. Práva
vyplývajúce z predmetnej zmenky boli spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., prevedené rubopisom na
žalobcu. Oboznámením sa s obsahom exekučného spisu Okresného súdu Levice sp.zn. 7Er 544/2010
zistil, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá a
exekučné konanie bolo zastavené.

2.Súd prvej inštancie k argumentácii žalobcu, že mal postupovať výlučne podľa procesných pravidiel
nariadenia č. 861/2007 zdôraznil, že nariadenie žiadne pravidlá o prípustnosti dôkazov neobsahuje, a
v súlade s ustanovením čl. 5, 19 tohto nariadenia je potrebné riadiť sa procesným právom Slovenskej
republiky, povinnosťou súdu je ex offo skúmať, či nejde o spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom na ustanovenie
bodu 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru (dohoda o vyplnení zmenky), ako aj vzhľadom na
zhodu čísla uvedeného na zmenke s číslom zmluvy o úvere, zhodu údajov o vystaviteľovi a pôvodnom
remitentovi zmenky s údajmi o veriteľovi a dlžníkovi v zmluve o úvere a na zhodu dátumu vystavenia
zmenky s dátumom podpisu zmluvy o úvere dospel k záveru, že zmenka bola vystavená žalovaným
ako zabezpečovacia zmenka k zmluve o úvere, konkrétne ako blankozmenka. Zmluvu o úvere, ktorú
uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu, vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, napĺňajúcu
znaky uvedené v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka. Vychádzal z toho, že uvedený úver bol
poskytnutý na súkromné účely. Veriteľ, ktorý má v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu, dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy, tieto pochybnosti
neodstránil. Po preskúmaní zmluvy o úvere a všeobecných podmienok dospel k záveru, že zmluva je
koncipovaná tak, že je v nej hrubým spôsobom narušená rovnováha medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán a to nielen v zabezpečovacích prostriedkoch (notárska zápisnica prostredníctvom
splnomocnenca, záložná zmluva uzavretá prostredníctvom splnomocnenca, niekoľkonásobné zmluvné
pokuty, blankozmenka) a zároveň je celá zmluva a podmienky koncipované výlučne na prospech
veriteľa, obsahuje iba povinnosti dlžníka a práva a výhody veriteľa. Takáto nerovnosť podmienok
účastníkov zmluvy sa prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku. Je absolútne neplatná. Z tohto dôvodu preto spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o., ako veriteľovi zo
zmluvy o úvere nemohlo vzniknúť ani právo na vyplnenie blankozmenky podľa článku 17 všeobecných
podmienok. Ak teda bola zmenka vyplnená napriek tomu, že právo na jej vyplnenie nevzniklo, nie
je možné sa na základe takto vyplnenej zmenky úspešne domáhať akýchkoľvek práv. Záverom
konštatoval, že ustanovenie čl. 17 všeobecných podmienok poskytnutia úveru je jednoznačne v rozpore
s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka ako aj s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu
spotrebiteľa a spôsobuje značnú nerovnováhu medzi účastníkmi tohto záväzkového vzťahu a preto
zmenku, ktorá bola vystavená na základe tohto zmluvného dojednania vyhodnotil ako neplatnú, pretože
samotná dohoda o vyplnení zmenky je neplatná. Ďalej uviedol, že ak by zmluva o úvere bola platná,
právo na vyplnenie blankozmenky nemohlo vzniknúť, pretože dohoda o vyplnení zmenky ako súčasť
všeobecných podmienok poskytovania úveru nebola so žalovaným individuálne dojednaná a, preto
prestavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. V zmysle § 53 ods.5 OZ je absolútne neplatná. V čase
vystavenia zmenky bolo prípustné jej vystavenie, ale veriteľ ju nemohol prijať, pretože bola vystavená
podstatne vyššou zmenkovou než pripúšťalo ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Preto dospel k záveru o neplatnosti zmluvy o úvere, dohody o vypĺňacom práve, nemožnosti predloženia
zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu. Z uvedených dôvodov žalobu zamietol.

3.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie zdôvodnil inou vadou,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods.1 písm. d/ CSP), v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.1 písm. b/ CSP, súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods.1 písm. h/CSP). Namietal, že strany sporu nenavrhli dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi, pričom dokazovanie je podľa § 120 OSP
ovládané prejednacou zásadou. Predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu
jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme
a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá
by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu
zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5
ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, akékoľvek iné



námietky musia byť odmietnuté z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením.
Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila
žiadna strana sporu, preto dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov,
ako aj nesprávnej interpretácie príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. Poukázal na
rozhodnutia iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je
majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu.
Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie
§ 17 Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie
porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je irelevantný. Nie je
mu známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Ďalej namietal, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla
byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože právna úprava spotrebiteľských úverov
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu
k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky. Záväzky zo zmenky, aj keď vznikli z konkrétnych
zmluvných záväzkov, sú záväzkami samostatnými. Nesúhlasil s názorom súdu, že sú závislé na
úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto
konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je nepochybné, že s danou zmenkou súvisia. Na
podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných súdov, a to Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 21. 11. 2013, č.k. 43CoZm/10/2013, Krajského súdu v Prešove zo dňa 05.09.2016 sp.zn.
10 Co 79 2013, rozhodnutia NS ČR a Ústavného súdu ČR.

4.Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §
219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa § 387 ods. 2 CSP, keďže
sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdom prvej inštancie, na tieto ďalej
iba poukazuje.

6.V predmetnej veci súd prvej inštancie začal konanie podľa procesných ustanovení zákona číslo
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol účinný do 30.06 2016. Vo veci rozhodol
07.11.2016, kedy od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.
V danej veci odvolací súd rozhodoval o odvolaní podanom žalovaným proti rozsudku súdu prvej
inštancie, v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku.

7.Predmetom konania pred súdom prvého stupňa je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca domáhal
zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom a trov konania. Podľa predloženého návrhu
je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná, pričom
indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku doposiaľ neuhradil.



8.Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 07.11.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia zo
dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo
zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:
1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,
či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

Súd prvej inštancie postupoval v zmysle citovaného rozhodnutia, preto odvolací súd riadiac sa judikátom
R 93/2015, by v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento judikát považuje za opodstatnený (platí
totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí náležite vysvetliť, prečo sa neriadi
judikátom). Napriek tomu však viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania k jednotlivým odvolacím
dôvodom žalobcu, spočívajúcim predovšetkým v zdôraznení platnosti príslušnej zmenky a nepripustení
akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a vykonania dokazovania v tomto smere
udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou postup súdu pri vykonávaní dôkazov.
Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať právo na spravodlivý súdny proces a zásadu
kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a
rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva,
že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi
procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v
možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné
v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti
a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých mravov. Občiansky súdny poriadok, v
znení neskorších predpisov, ako základný procesný predpis platný na území Slovenskej republiky do
30. 06. 2016, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, kde v tretej vete odseku 1 umožňoval
súdu výnimočne vykonať aj iné, než účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Nová úprava CSP v druhom oddiely -Konanie o abstraktnej kontrole v
spotrebiteľských veciach vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ 2009/ES z 23. apríla
2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov. Z ustanovenie § 303 CSP vyplýva
dôkazná iniciatíva súdu vykonávať aj dôkazy, ktoré neboli navrhnuté sporovými stranami a také dôkazy
aj obstarať alebo zabezpečiť.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením
vylúčená. Súd prvej inštancie preto správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením §303 v spojení
s § 188 CSP, správne v súlade s ustanovením § 191 CSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania
a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie založil na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v
právach a povinnostiach zmluvných strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch.
Zmluvu vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo
na vyplnenie blankozmenky. Žalobca v dôvodoch odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič,
argumentoval len tým, že súd prvej inštancie nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho
úkonu, ktorého nebol účastníkom konania a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky.
Vzhľadom na vyššie uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015, odvolací súd považuje
tento odvolací dôvod za bezpredmetný.



9.Súd prvej inštancie vyhodnotil dohodu o vyplnení blankozmenky ako neplatnú dohodu, pretože
pôvodnému remitentovi vôbec nevzniklo právo na vyplnenie blankozmenky. Pôvodný remitent nemal
práva a povinnosti zo zmenky, preto ich nemohol indosamentom previesť na navrhovateľa. Žalobca v
odvolaní poukázal na zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. Uviedol, že
limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia a bolo
pripustené vypĺňať ich dodatočne po ich vystavení. V tejto časti odcitoval celý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013, na záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a
uznesenie Krajského súdu v Prešove 10 Co 79/2013 zo dňa 05.09.2013. Odvolací súd poznamenáva,
že uvedené rozhodnutia nie sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných kolégií odvolacích
súdov, nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí, neuviedol žiadne
okolnosti ozrejmujúce, v čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Iba z obsahu predložených
rozhodnutí odvolací súd vyvodil, že podľa jeho názoru, súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať len
to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S
uvedenými dôvodmi sa odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

10.V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je
spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31. 12. 2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31. 12. 2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z. z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01. 01. 2011 do 30. 04. 2014. S účinnosťou od 01. 05. 2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých
okolností do 31. 12. 2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

11.S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací podľa ustanovení § 396 a § 262 ods. 1 CSP,
úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

13.Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).