Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16CoP/125/2012 z 21. 1. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 21. januára 2013, sp. zn. 16CoP/125/2012, ECLI:SK:KSBB:2013:6112213287.1 Krajský súd Banská Bystrica | 16CoP/125/2012 | ECLI:SK:KSBB:2013:6112213287.1 | 2013-01-21 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 78 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f7a0d637-4612-4265-8ada-c36cf6f31ed0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6112213287.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16CoP/125/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112213287
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112213287.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté deti: L. E., nar. XX. XX. XXXX a P. E., nar. XX. XX. XXXX, deti bytom ako matka,
zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici, deti rodičov:
C. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., M. J. 5, a: C.. E. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., G. Q.
XX, o zníženie výživného, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
32P/148/2012-85 zo dňa 29. 10. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

V odôvodnení rozsudku okresný súd konštatoval, že v súčasnosti príjem otca pozostáva len z
výsluhového dôchodku vo výške 619,66 eur. Štátnozamestnanecký pomer otca na Finančnom
riaditeľstve SR bol skončený výpoveďou z dôvodu, že služobné miesto otca bolo zrušené a otec
maloletých detí sa so služobným úradom nedohodol, neprijal ponúknuté pracovné miesta, ktoré sa
nachádzali mimo miesta trvalého bydliska otca, so zaradením do nižšej platovej triedy. Súd zdôraznil,
že otec si musí byť vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým deťom, ktoré sú na
výživu zo strany rodičov odkázané. Otec neprijal pracovné miesta, ktoré mu boli ponúknuté, hoci išlo o
pracovné miesta mimo jeho trvalého bydliska s nižšom mzdou. Takýmto konaním v čase, keď otec nemal
zabezpečený iný pravidelný príjem, ohrozil nielen seba, ale aj výživu maloletých detí. Vzhľadom na
dobu, ktorá uplynula od poslednej úpravy výživného, došlo na strane maloletých detí k zmene pomerov;
výdavky na ich odôvodnené potreby vzrástli.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec maloletých detí. Uviedol, že po zaplatení všetkých
výdavkov, mu z výsluhového dôchodku nezostáva nič a že žije pod hranicou biedy. Ďalej uviedol, že
výpoveď zo strany Finančného riaditeľstva SR mu bola doručená ako poslednému a reálne už v tej dobe
nebolo voľné žiadne štátnozamestnanenské miesto, ktoré mu malo byť ponúknuté tak, ako konštatoval
okresný súd. Poukazom na Zákon o štátnej službe mal otec za to, že ponuka zo strany služobného úradu
bola neplatná, lebo bola v rozpore so zákonom. Naviac, dôvodom na neprijatie uvedených miest bol aj
jeho nepriaznivý zdravotný stav v tom čase. Potreboval tiež psychickú a citovú podporu jeho detí, na
ktoré je veľmi naviazaný. Nemohol preto odísť z J. J. a začínať niekde v neznámom prostredí, keďže by
mohol upadnúť do hlbokej depresie a s pravdepodobnosťou by sa pokúsil o samovraždu. Zdôraznil, že
sa pokúšal nájsť si zamestnanie, zarobiť si aj brigádnickou činnosťou. V danej veci tak ide o objektívne
dôvody zníženia jeho pravidelného príjmu. Uviedol, že z výsluhového dôchodku sú mu vykonávané



zrážky vo výške 199,16 eur mesačne na bežné výživné na maloleté deti a 204,79 eur mesačne na
zaostalé výživné a trovy exekúcie. Má tiež ďalšie vyživovacie povinnosti, na ktoré uhrádza spolu sumu
126,17 eur.

Okresný súd naviac rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti, neakceptujúc jeho
ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania. Súd pojednávanie
neodročil na iný termín, hoci on neudelil výslovný súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Takýto postup súdu považoval za protiústavný a protiprávny. Podľa jeho názoru, bola dlhodobá PN
pre psychické chronické ochorenie dostatočným a pádnym dôvodom pre ospravedlnenie jeho neúčasti
na pojednávaní a pre vyhovenie jeho žiadosti o odročenie pojednávania. Súd sa naviac obmedzil na
písomné vyjadrenie jeho obvodnej ošetrujúcej lekárky, ktorá nie je špecialistka - psychiatrička a nie je
kompetentná vyjadrovať sa k jeho psychickému stavu. Súd si mal pre tento účel vyžiadať stanovisko
znalca resp. jeho psychiatričky.

Otec tiež namietol, že vo veci rozhodol vylúčený sudca. Poukazom na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP) uviedol, že mu bolo odňaté
právo namietať zaujatosť sudcu. Zaujatosť sudkyne by totiž namietol minimálne na prvom pojednávaní z
dôvodu, že rozhodovala vo veci sp. zn. 32P/263/2008, že je o nej známe, že neznáša všetkých chlapov.
Naviac dôvodom jej vylúčenia je skutočnosť, že on pracoval na súde ako vyšší súdny úradník a mal s
ňou zlé profesné a medziľudské vzťahy.

Uviedol tiež, že matka maloletých detí klame. Nie je pravda, že deťom nič nekupuje a nezaujíma sa o
ne. Má dôkazy, ktoré takéto tvrdenia vyvracajú.

Rozsudok okresného súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vznesúc
námietku zaujatosti voči zákonnej sudkyni žiadal, aby bola vec pridelená inému sudcovi.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila matka maloletých detí. Rozsudok okresného súdu považuje za
správny a rozhodnutie je v súlade so zákonom. Tvrdenia otca sú účelové a ich cieľom sú obštrukcie.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods.
2 písm. a/ OSP a v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového
súdu (ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali
správnosť rozsudku. Okresný súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností
a dostatočne zistil skutkový stav; dôvody svojho rozhodnutia správne a podrobne rozobral v odôvodnení
rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne
odkazuje.

Otec v podanom odvolaní tvrdil, že v čase keď mu bola doručená výpoveď zo strany Finančného
riaditeľstva SR, reálne už v tej dobe nemalo byť voľné žiadne štátnozamestnanecké miesto, ktoré
mu bývalý zamestnávateľ ponúkol. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že tieto otcom uvedené
skutočnosti zostali len v rovine nepreukázaného a ničím neverifikovaného tvrdenia, preto ich súd nebral
do úvahy. Naviac takéto tvrdenie otca je v zjavnom rozpore s jeho ďalším vyjadrením v odvolaní, kde
otec uvádza dôvody, pre ktoré nemohol uvedené miesta prijať. Ohľadom tvrdenia otca o neplatnosti
ponuky voľných pracovných miest zo strany služobného úradu pre rozpor so Zákonom o štátnej službe
odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť je pre účely súdenej veci právne irelevantná.

Otec v podanom odvolaní tiež namietal, že okresný súd nevyhovel jeho návrhu na odročenie
pojednávania, na ktorom rozhodol napadnutým rozsudkom v jeho neprítomnosti. Potom čo okresný súd
prvé pojednávanie vo veci odročil (č.l. 57 spisu), zisťoval, či otcovi bráni jeho zdravotný stav dostaviť sa
na pojednávanie a zúčastniť sa ho. Správu v uvedenom zmysle si vyžiadal od C.. Y. D. - psychiatričky
NsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica, ktorá vystavila otcovi PN (č.l. 53, 62 spisu), pričom mu zo strany



primárky psychiatrického oddelenia NsP F. D. Roosevelta Banská Bystrica C.. X. T. bolo oznámené, že
otec t.č. nie je hospitalizovaný a nie je pacientom ich ambulancie (č.l. 59 spisu). Sociálna poisťovňa
súdu následne oznámila, že otcovým ošetrujúcim - praktickým lekárom pre dospelých je C.. P. P. (č.l. 62
spisu); táto súdu oznámila, že otec má povolené vychádzky a jeho zdravotný stav mu umožňuje účasť
na pojednávaní (č.l. 66 spisu). Na základe uvedeného odvolací súd v postupe okresného súdu, ktorý
vo veci rozhodol podľa § 101 ods. 2 OSP, keďže neboli dané dôvody na odročenie pojednávania podľa
§ 119 OSP, nezistil pochybenie.

Otec v podanom odvolaní tiež namietal, že vo veci rozhodol vylúčený sudca s poukazom na ust. § 14
ods. 1 OSP. Vzhľadom k tomu predložila zákonná sudkyňa spis odvolaciemu súdu na rozhodnutie o
vznesenej námietke zaujatosti. Odvolací súd však dospel k záveru, že nebol daný dôvod na predloženie
veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o vznesenej námietke zaujatosti (16 ods. 2, 15a ods. 5 OSP),
preto o vznesenej námietke zaujatosti nerozhodol (č.l. 102 spisu).

V súdenej veci mal okresný súd spoľahlivé a dostatočné podklady pre správne rozhodnutie o veci.
Tvrdenia otca uvedené v podanom odvolaní nie sú takého charakteru, aby podmieňovali zmenu
rozsudku okresného súdu. Odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.