{"guid": "0823f24e-5687-4428-9e65-231700b86f29:d2c1b9c3-bcc4-4306-90fd-942ba3739c45", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2211219543.1", "spisova_znacka": "23Co/130/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co/130/2013 z 13. 7. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 13. júla 2014, sp. zn. 23Co/130/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2211219543.1", "identifikacne_cislo": "2211219543", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Peter Philadelphy", "sudca_id": 367, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-peter-philadelphy-367", "datum_vydania": "2014-07-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d2c1b9c3-bcc4-4306-90fd-942ba3739c45", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2211219543.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2211219543.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2211219543.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/130/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211219543
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211219543.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr.
Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a. s., so
sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému: U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom
P., A. XXX/X, o zaplatenie 507,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda z 22. októbra 2012 č. k. 12C/22/2012-45, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku žaloby p o t v r d z u -  j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 180,60 eur
s 0,024% úrokom z omeškania denne od 12.5.2010 do zaplatenia, do 60 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku, v časti o zaplatenie sankčného úroku 6,16 eur konanie zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a
tiež rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli 21.5.2008 úverovú zmluvu č. 3805045656,
ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebného úveru žalovanému vo výške 70.000 Sk (2.323,57
eur). Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) bola vyčíslená na 47,5%. Podľa podmienok zmluvy
uzavreli strany zároveň zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli
Úverové zmluvné podmienky, z ktorých vyplýva, že revolving bol poskytnutý v rámci 15.000 Sk (497,91
eur), pričom žalovaný mohol požiadať o jeho zvýšenie. Podľa splátkového kalendára žalobkyne bol
žalovanému poskytnutý úverový rámec 995,82 eur. V zmysle vyčíslenia platieb žalobkyňou v podaní z
3.10.2012 žalovaný z revolvingového úveru vyčerpal od septembra 2008 do októbra 2008 sumu 962,62
eur a splatil celkom sumu 768,28 eur a poplatok 13,74 eur. Zmluva, z ktorej žalobkyňa vyvodzuje svoj
nárok, je zmluvou o úvere (revolvingovom) upravenou v      § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Táto
zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka medzi tzv. absolútne obchody,
pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Keďže však
žalovaný uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahujú zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej
len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách. Z predloženej zmluvy však bez pochýb možno ustáliť iba to, že
účastníci konania 21.5.2008 uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o úvere, ktorou žalobkyňa ale
vopred vnútila žalovanému aj iný úkon, než ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu. Ako
totiž vyplýva z daného predtlačeného formulára, podpisom želanej zmluvy nútene uzavrel aj zmluvu o
revolvingovom úvere, čo je ale absolútne iný právny vzťah. Takýto postup žalobkyne súd považoval za
nekalú praktiku. Ak veriteľ týmto spôsobom na základe takejto vnútenej „žiadosti“ plní a tento postup



považuje za uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej by tento
záväzkový vzťah bol individualizovaný so všetkými náležitosťami, ako ich vyžaduje ustanovenie § 4 ods.
1 a 2 zák. o spotrebiteľských úveroch, nebola dodržaná predpísaná písomná forma a preto je takáto
zmluva neplatná. Táto tzv. zmluva neobsahuje dohodu strán o výške úroku z úveru, ani o výške úroku
z omeškania, ani podmienky vrátenia úveru - výšku splátok, splatnosť atď. Plnenie, ktoré má žalovaná
vrátiť, možno preto uplatňovať iba z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451  ods. 1 OZ, keďže
ide o plnenie z neplatného právneho úkonu. Prvostupňový súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná
dôvodne v plnom rozsahu a nárok žalobkyne bol oprávnený iba vo výške kladného rozdielu celkovej
sumy žalovaným prečerpaných peňažných prostriedkov a celkovej sumy vrátených splátok, teda 180,60
eur a vo zvyšku žalobu v istine zamietol. Súd vyhovel nároku na úrok z omeškania, ktorý si uplatnila
žalobkyňa (vo výške 0,024% denne), keďže k omeškaniu dlžníka - žalovaného, preukázateľne došlo, v
zákonom prípustnej výške (8,76% ročne). Podľa citovaných zákonných ustanovení, v rozhodnom období
k uvedenému prvému dňu omeškania činila výška úrokovej sadzby ECB 1% ročne, teda nárok žalobkyne
bol oprávnený do výšky 9%. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. a
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov neuplatnil.

Proti tomuto rozsudku, výroku o zamietnutí zvyšku žaloby, podala odvolanie žalobkyňa z dôvodu, že
prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla,
že žiadny platný všeobecne záväzný právny predpis (ani zákon o spotrebiteľských úveroch) nezakazuje,
aby na základe jednej zmluvy bolo dojednaných viac úverov. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s obsahom
zmluvy, mohol sa rozhodnúť, že ju nepodpíše, čo neurobil. Zmluva o revolvingovom úvere nebola skrytá
v úverových podmienkach, pretože o dojednaní tohto úveru je klient informovaný na líci zmluvy a zároveň
táto má odloženú účinnosť viazanú na aktiváciu karty, ku ktorej došlo priamym úkonom žalovaného.
Spolu s kartou je klientovi zasielaná aj brožúrka obsahujúca informácie, ako úver čerpať, ako karta
funguje a sadzobník poplatkov. Spotrebiteľ má právo sa sám rozhodnúť, či daný produkt využije a v
prípade, ak áno, je zodpovedný za svoje konanie. Pretože žalovaný aktivoval kartu a začal úver čerpať,
mal evidentný záujem na tom, aby sa platná revolvingová zmluva stala aj účinnou. Žalobkyňa ďalej
uviedla, že pri podpise zmluvy nebolo voči žalovanému vyvíjané násilie, ani nepriamy nátlak na psychiku,
preto podmienka platnosti tohto úkonu, existencia vôle, bola daná a nemožno súhlasiť s názorom súdu,
že žalovanému bola zmluva vnútená. Žalovaný bol v čase uzavretia zmluvy plne spôsobilý na právne
úkony a konal dobrovoľne. Poukázala tiež na vyjadrenie Generálnej advokátky Verica Trstenjak pri
rozhodovaní Súdneho dvora EÚ (C-453/10), podľa ktorého si spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy musí
zvážiť jej obsah a nemá sa spoliehať len na ochrannú ruku štátu. Podľa názoru žalobkyne uzatvorenie
zmluvy o revolvingovom úvere nebolo nekalou praktikou, nakoľko nedošlo k vzniku nerovnováhy v
právach a povinnostiach medzi žalobkyňou a žalovaným, pretože žalovanému len vzniklo právo na
čerpanie úveru, ktoré svoje právo využil. Žalobkyňa uviedla, že zmluva o revolvingovom úvere bola
urobená v písomnej forme a žalovaný si jej uzatvorenia musel byť vedomý. Poukázala na Úverové
zmluvné podmienky, najmä Hlavy 8, 9 a 14, z ktorých vyplývajú úroky a poplatky revolvingového úveru.
Žalovaný bol s ustanoveniami zmluvy riadne oboznámený, preto ich nemožno považovať za neprijateľné
a neplatné. Na základe uvedeného, žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil
tak, že návrhu žalobkyne z 2.12.2011 v celom rozsahu vyhovie a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť v
ňom uvedenú dlžnú sumu spolu s trovami odvolacieho konania.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti
ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu
(§ 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.



Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia
považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

Vychádzajúc z obsahu spisu, z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku i z obsahu odvolania je zrejmé,
že skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
žalobkyňa poskytla žalovanému revolvingový úver, z ktorého žalovaný v období od septembra do októbra
2008 vyčerpal 962,62 eur a splatil 768,28 eur, nebola medzi účastníkmi sporná. Tiež nebolo sporným,
že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu
spotrebiteľa, najmä zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom
období, ako i § 52 a nasl. OZ. Sporným ale zostalo a zároveň to tvorilo predmet prieskumu odvolacieho
súdu, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi má náležitosti predpísané zákonom
o spotrebiteľských úveroch a teda či žalobkyni vznikol nárok na zaplatenie istiny, úrokov, poplatkov a
zmluvnej pokuty uvedených v návrhu na začatie konania.

Podľa § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, účinnom v čase uzavretia zmluvy,
pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých
bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu
mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a)
úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola
zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe
zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto
prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej
sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Z obsahu  úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi 21.5.2008 založenej v spise a úverových
zmluvných podmienok žalobkyne tvoriacich jej súčasť vyplýva, že účastníci uzavreli úverovú zmluvu
č. 3805045656, v ktorej je uvedené, že žalobkyňa poskytuje žalovanému úver vo výške 70.000 Sk,
pričom žalovaný bola povinný úver splácať 60 mesačnými splátkami po 2.688 Sk pri RPMN 47,5%.
Neoddeliteľnou súčasťou tejto úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky žalobkyne, pričom
žalovaný svojim podpisom potvrdil, že je s nimi oboznámený a prejavuje súhlas s ich obsahom.
Podpisom tejto úverovej zmluvy zároveň účastníci uzatvorili zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru
I (RU I) v Hlave 8 úverových podmienok a zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II (RU II) v Hlave
13 úverových podmienok. Žalovaný čerpal revolvingový úver vo výške962,62 eur na základe dojednaní
v Hlave 13 úverových podmienok o RU II, po riadnej a včasnej aktivácii úverovej karty u žalobkyni.

Podľa názoru odvolacieho súdu zmluva o poskytnutí úveru, ktorej súčasťou sú úverové podmienky,
obsahovala tri právne úkony, tri zmluvy, pričom ustanovenia či už úverovej zmluvy, alebo úverových
podmienok obsahovali bližšie podmienky, za ktorých  sa jednotlivé právne úkony, zmluvy uzatvárali. Išlo
o zmluvu o úvere, obsiahnutú v úvodnej časti písomnej zmluvy o úvere, zmluvu o RU I obsiahnutú v
Hlave 8 obchodných podmienok a zmluvu o RU II obsiahnutú v Hlave 13 obchodných podmienok. K
uvedenému záveru odvolací súd dospel hlavne z ustanovenia § 1 Hlavy 13 úverových podmienok, kde
sa vyslovene uvádza, že zmluvné strany uzatvárajú popri úverovej zmluve a zmluve o RU I aj zmluvu o
RU II. Zo spisového materiálu vyplýva, že v predmetnej veci došlo k realizácii RU II riadnou a včasnou
aktiváciou kreditnej karty zo strany žalovaného u žalobkyni, t.j. žalovanému bol zo strany žalobkyne
poskytnutý revolvingový úver vo výške 962,62 eur. Je potom potrebné posúdiť uzavretú zmluvu o RU II,
keďže nárok žalobkyne uplatnený návrhom na začatie konania vyplýva práve z tohto právneho úkonu
uzavretého medzi účastníkmi.

Podľa Hlavy 13 § 1 sa účastníci dohodli  na uzavretí zmluvy o RU II, v dôsledku čoho vzniklo žalovanému
právo na poskytnutie a žalobkyni povinnosť poskytnúť žalovanému revolvingový úver za dohodnutých
podmienok, pričom žalovaný bol oprávnený čerpať revolvingový úver opakovane prostredníctvom
kreditnej karty za podmienok stanovených v týchto úverových podmienkach a to vždy maximálne vo
výške nevyčerpaného zostatku dohodnutého úverového rámca, ktorý predstavoval výšku 15.000 Sk.
Žalovaný sa uzatvorením tejto zmluvy zaviazal poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť aj úroky. V § 3 je



stanovené, že zmluva o RU II sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamžikom prvého
čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom kreditnej karty a to po jej riadnej a včasnej aktivácii a
že klient a spoločnosť sa dohodli, že kreditnú kartu spolu s výzvou k jej aktivácii a metodickú príručku je
spoločnosť oprávnená klientovi zaslať, ak si riadne bude plniť svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy,
pričom neoddeliteľnou  súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien (odkaz
na § 2 Hlavy 8 úverových podmienok). Ďalšie paragrafy Hlavy 13 obsahujú spôsob výpočtu prvej splátky
závislej na výške čerpaného revolvingového úveru a dohodu o tom, že spoločnosť je oprávnená meniť
výšku splátky RU II podľa sadzobníka poplatkov.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v súlade s citovaným ustanovením § 3 ods. 6 písm. b) zákona
o spotrebiteľských úveroch, musel byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia  zmluvy o revolvingovom
úvere písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva
uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená. V Hlave 13 úverových podmienok
a rovnako ani v Hlave 8 úverových podmienok, na ktoré v častiach Hlava 13 odkazuje, však nie je
zmienka o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch, ktoré by mal žalovaný za poskytnutý úver platiť.

V § 2 Hlavy 8 úverových zmluvných podmienok sa uvádza, že spoločnosť je oprávnená klientovi
zaslať úverovú kartu (kreditnú kartu) spolu s výzvou k jej aktivácii a Metodickú príručku, ak si bude
klient riadne plniť svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, úverových podmienok a platných
právnych predpisov. Súčasťou metodickej príručky je aktuálny sadzobník poplatkov a odmien. Žalobkyňa
poukazovala na to, že z úverovej zmluvy a z úverových podmienok vyplýva, že žalovaný sa oboznámil
s úverovými podmienkami a sadzobníkom poplatkov, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Podľa
názoru odvolacieho súdu, vzhľadom na znenie úverovej zmluvy, bolo možné dospieť k záveru, že len
úverové zmluvné podmienky, ktoré boli prehlásené za súčasť zmluvy, sú súčasťou zmluvy, pretože to text
zmluvy vyslovene uvádzal. Sadzobník poplatkov žalobkyne však za súčasť zmluvy považovať nemožno.
Prehlásenie účastníka zmluvy, že sa oboznámil so sadzobníkom a bude ho dodržiavať nemožno
vykladať tak, že by sa sadzobník stal súčasťou zmluvy. Nie je tak pre žalovaného záväzný a žalobkyni
podľa neho nemôžu byť žiadne nároky priznané. Ak sa teda žalobkyňa domáhala  úrokov a poplatkov na
základe sadzobníka, toto právo jej priznané byť nemohlo. Navyše žalovaný musel byť o výške úrokov a
poplatkov informovaný v čase uzavretia zmluvy, t.j. najneskôr 21.5.2008. Z textu samotných úverových
podmienok je však evidentné, že žalovaný sa mohol dozvedieť o údajoch obsiahnutých v sadzobníku
až neskôr, keď mu vzniklo právo na zaslanie metodickej príručky spolu so sadzobníkom. Z uvedeného
možno vyvodiť záver, že zmluva o RU II odporuje ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch,
pretože neobsahuje  údaj o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva
uzatvorená, preto je potrebné ju považovať za absolútne neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka
(neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom). Vzhľadom na to, že súd považoval zmluvu  za neplatnú, plnenie, ktoré
má žalovaný vrátiť možno priznať iba z titulu bezdôvodného obohatenia a povinnosťou žalovaného bolo
vrátiť len istinu, teda poskytnutý úver, bez úrokov a bez poplatkov. Žalobkyňa poskytla žalovanému úver
v sume 962,62 eur (istinu), žalovaný žalobkyni vrátil 768,28 eur a zaplatil poplatok 13,74 eur, z čoho
vyplýva, že jeho povinnosťou bolo zaplatiť žalobkyni ešte 180,60 eur, tak ako uviedol súd prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu, konanie žalobkyne pri uzatváraní zmlúv hore popísaným spôsobom
napĺňa aj znaky nekalej obchodnej praktiky. Ako už bolo hore uvedené, ide o zmluvu spotrebiteľskú a
žalobkyňu je potrebné považovať za dodávateľa. V danej veci je potrebné  tiež aplikovať ustanovenia
zákona o ochrane spotrebiteľa zákon č. 250/2007 Z. z (predtým zák. č. 634/1992 Zb.). Ustanovenie
§ 4 ods. 8 citovaného zákona ustanovuje, že predávajúci (teda aj dodávateľ) nesmie konať v rozpore
s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä
konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo
vybočenia z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl,
lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Ustanovenie § 7
ods. 2 cit. zák. definuje, že obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami
odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie
priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je
adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu



spotrebiteľov. Z rozhodovacej činnosti súdu je mu zrejmé, že žalobkyňa postupuje pri uzatváraní zmluvy
o RU II tak, že so spotrebiteľom uzavrie zmluvu o úvere  a ustanovenia o revolvingovom úvere  (dokonca
o RU I a RU II) umiestni do úverových zmluvných podmienok (predpísaného textu vopred pripraveného
žalobkyňou), pričom text úverových podmienok nemôže spotrebiteľ žiadnym spôsobom ovplyvniť, meniť,
odmietnuť a pod. Z uvedeného postupu žalobkyne potom vyplýva, že spotrebiteľ, ak chce uzavrieť
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, nemá inú možnosť, len prijať zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru aj so zmluvou o revolvingovom úvere, pričom vôbec nie je zrejmé, o uzavretie ktorej zmluvy má
spotrebiteľ vlastne záujem. V danom prípade pri uzatváraní zmluvy existuje  nedostatok slobodnej, určitej
a vážnej vôle spotrebiteľa spätý so skutočnosťou, či vôbec spotrebiteľ má reálnu možnosť odmietnuť
poskytnutie revolvingového úveru. Podľa názoru odvolacieho súdu, v danom prípade žalobkyňa ako
veriteľ a dodávateľ dosiahla uzavretie zmluvy o RU II použitím nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej
v tom, že právny úkon, zmluva o RU II, bola súčasťou len úverových zmluvných podmienok, ktoré
sú ale súčasťou zmluvy o úvere. Zmluva o úvere uvedená na prvej strane celej písomnosti a jej
podstatné náležitosti sú uvádzané väčším písmom, sú pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľné,
jednoznačné (obsahujú konkrétnu výšku úveru, výšku a počet splátok), sú čitateľné. Všetky ostatné
časti písomnosti, vrátane úverových podmienok, zmluvy o RU I, zmluvy o RU II, majú úplne odlišnú
podobu, sú písané drobným písmom, údaje v nich obsiahnuté sú nekonkrétne s množstvom odkazov na
iné časti, neprehľadné, podľa názoru odvolacieho súdu, pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné,
vyvolávajúce dojem, že sú nepodstatné a zmluva sa uzatvára za podmienok dohodnutých v úverovej
zmluve. Takýto postup žalobkyne pri uzatváraní zmluvy o RU II možno považovať za postup v rozpore
s požiadavkami odbornej starostlivosti, pretože nevysvetľuje, prečo by účastníci nemohli uzavrieť len
zmluvu o úvere alebo len zmluvu o RU I alebo len zmluvu o RU II  s tým, že v zmluve budú uvedené
riadnym spôsobom všetky podstatné náležitosti o RU II tak, ako to stanovuje zákon o spotrebiteľských
úveroch. Postup žalobkyne pri uzatváraní takýchto zmlúv (obsahujúcich až 3 právne úkony) podstatne
narušuje ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe (úveru),
pretože spotrebiteľ sa domnieva, že uzatvára zmluvu za podmienok, ktoré sú v zmluve jednoznačne a
výrazne označené. Opak je však pravdou, uvedená a zrozumiteľná zmluva je nepodstatná, realizuje sa
iná zmluva, obsiahnutá len v úverových podmienkach s množstvom ďalších odkazov. Konanie žalobkyne
v rozpore s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť
právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči
dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem.
Ako súd vyššie dôvodil, k zmluve o RU II došlo za použitia nekalej obchodnej praktiky, t.j. konania v
rozpore s dobrými mravmi. Takýto právny úkon je potom potrebné aj z uvedeného dôvodu vyhodnotiť ako
absolútne neplatný, spôsobujúci následky ako sú hore uvedené (možnosť rozhodnúť len o bezdôvodnom
obohatení).

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
s použitím § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p.  Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnil, preto
mu ich náhradu odvolací súd nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}