Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 10Co/190/2017 z 27. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. septembra 2017, sp. zn. 10Co/190/2017, ECLI:SK:KSBA:2017:1413222024.2 Krajský súd Bratislava | 10Co/190/2017 | ECLI:SK:KSBA:2017:1413222024.2 | 2017-09-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Kúpna zmluva Citované ustanovenia: OZ, § 51 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/fbc3b5df-24ec-4ba2-acca-eecfa3832965 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1413222024.2 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/190/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1413222024
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1413222024.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcu: Z. U., H..
XX. XX. XXXX, C. H. V.. Č.. XX, C., proti žalovanému: GLORIA GROUP, s.r.o., IČO: 35 899 450, Okružná
ul. č. 3239, Modra, zastúpený advokátkou: JUDr. Slávka Gajdošová, Trenčianska ul. č. 56/D, Bratislava,
o zaplatenie istiny 2. 000 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava IV zo dňa 16. januára 2015, č. k. 9C/389/2013 - 140, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e a
vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1.

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal uložiť
žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 2. 000 eur s 8, 5 % úrokom z omeškania od 14. 06. 2013
do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust.§ 49a, § 50a ods. 1, § 51, § 451 ods. 2, §
544 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vecne nedôvodnosťou podanej žaloby, keďže mal vykonaným
dokazovaním preukázané, že žalobca nebol žalovaným uvedený do omylu, keď dňa 09. 05. 2013
na základe Protokolu o zložení depozitu zložil žalovanému sumu 2. 000 eur, ako 1. časť odplaty za
kúpu nehnuteľnosti, napriek tomu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť C. Č..
XX nachádzajúci sa na K.Q. V.. XX N. C. nedošlo z dôvodu, že žalobca zo zálohového predpisu
platného od 01. 01. 2013 vystaveného obchodnou spoločnosťou Bytoservis spol. s r.o. zistil, že mesačné
náklady na služby spojené s užívaním predmetného bytu, bez elektrickej energie sú určené na sumu
214, 26 eur. Uviedol, že vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že žalovaný neuviedol žalobcu
do omylu, nakoľko ho pravdivo informoval, že platby za predmetný byt sú na úrovni cca 140 eur s
tým, že bolo aj na žalobcovi, aby z vlastnej iniciatívy pred tým, ako prejavil vážny záujem o kúpu
predmetného bytu, zabezpečiť si informácie, ktoré boli preňho dôležité a nie vec nechať plynúť, a až
po vyše mesiaci argumentovať tým, že bol žalovaným uvedený do omylu, keď mu neposkytol pravdivé
informácie týkajúce sa mesačných platieb za predmetný byt, nakoľko súdna prax poukazuje v súvislosti
s ospravedlniteľným omylom na to, že ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka o omyle konajúcej
osoby nie je možné vykladať tak, že na základe neho je osoba, ktorá sa omylu dovoláva zbavená,
podľa okolností konkrétneho prípadu, povinnosti zabezpečiť si primeraný rozsah objektívnych informácií
o okolnostiach, resp. skutočnostiach, ktoré považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu, pričom zanedbanie požiadavky okolnostiam primeranej starostlivosti konajúcej osoby
zabezpečiť si potrebné objektívne informácie pre posúdenie existencie predpokladov, ktoré sú pre
ňu významné (resp. rozhodné) z hľadiska skúmaného právneho úkonu, je preto spôsobilé spochybniť
možnosť účinne sa podľa ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka dovolať omylu ovplyvneného



uvedeným konaním s tým, že o ospravedlniteľný omyl nejde, ak bol omyl konajúcej osoby zavinený
jej nedbanlivosťou pri využití možnosti overiť si skutočnosti rozhodné pre uskutočnenie zamýšľaného
právneho úkonu. Uviedol, že žalovaný nie je povinný žalobcovi vrátiť 2. 000 eur, keď podľa Protokolu
o zložení depozitu zo dňa 09. 05. 2013 bol žalovaný povinný zložený depozit (sumu 2. 000 eur)
žalobcovi vrátiť, len ak by došlo k situáciám uvedeným v Článku III. bode 1 (podľa Článku III. Protokolu
o zložení depozitu zo dňa 09. 05. 2013, príjemca je povinný vrátiť zložiteľovi depozit: a/ k podpisu
kúpnej zmluvy nedôjde v lehote uvedenej v čl. I ods. 4 tohto Protokolu z akýchkoľvek dôvodov na
strane vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, s výnimkou prípadu uvedeného v Článku II. ods. 3 tohto
Protokolu, b/ podľa znaleckého posudku má nehnuteľnosť vady, ktoré znemožňujú jej užívanie. Vo
vyššie uvedených prípadoch je príjemca povinný vrátiť depozit zložiteľovi v plnej výške do 24 hodín od
preukázania uvedených skutočností. V prípade, ak k podpisu kúpnej zmluvy v lehote uvedenej v Článku
I. ods. 4 tohto Protokolu nedôjde z akýchkoľvek dôvodov na strane zložiteľa, napr. z dôvodu, že zložiteľ
nemá na kúpu nehnuteľnosti dostatok vlastných finančných prostriedkov, resp. finančných prostriedkov
získaných z úveru poskytnutého zložiteľovi, alebo ak nedôjde k úhrade celkovej dohodnutej kúpnej ceny
v zmysle ustanovení kúpnej zmluvy z akýchkoľvek dôvodov na strane zložiteľa, má príjemca nárok na
zmluvnú pokutu vo výške 2. 000 eur. Príjemca je oprávnený uspokojiť si nárok na zmluvnú pokutu podľa
predchádzajúceho odseku zo zloženého depozitu), avšak o taký prípad v prejednávanej veci nešlo a
poukázal na skutočnosť, že je objektívne nereálne, aby mesačné platby za predmetný byt predstavovali
sumu 110 eur a nakoľko k podpisu kúpnej zmluvy nedošlo z dôvodov na strane žalobcu, má žalovaný
nárok na ponechanie si sumy 2. 000 eur. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142
ods. 1 O. s. p. a vecne tým, že žalovanému priznal náhradu trov konania potrebných na účelné bránenie
svojho práva, pozostávajúce z trov jeho právneho zastúpenia za 10 úkonov právnej služby v sume 1.
191, 83 eur, za prevzatie a prípravu zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa 19. 08. 2013 a zo dňa
24. 04. 2014, účasť na pojednávaní konanom dňa 25. 04. 2013 (správne rok 2014, pozn. odvolacieho
súdu), ďalšia porada s klientom dňa 26. 05. 2014, účasť na pojednávaní konanom dňa 27. 05. 2014,
ďalšia porada s klientom dňa 21. 11. 2014, účasť na pojednávaní dňa 25. 11. 2014, ďalšia porada s
klientom dňa 14. 01. 2015, účasť na pojednávaní konanom dňa 16. 01. 2015, pri hodnote jedného úkonu
právnej služby v roku 2013 v sume 99, 10 eur, v roku 2014 v sume 99, 33 eur a v roku 2015 v sume
99, 68 eur, 2 x režijný paušál á 7, 81 eur, 6 x 8, 04 eur a 2 x 8, 39 eur, plus 20 % DPH, podľa § 10
ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v
znení neskorších predpisov.

2.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f), h), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhol
ho zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať trovy celého konania. Poukázal na čl. IV svojho návrhu na
vydanie platobného rozkazu, v ktorom uviedol, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu právneho
úkonu, ktorý má charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka s tým, že v zmysle
§ 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka považuje ustanovenie Článku III. bodu 2 Protokolu za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná s tým,
že žalovaný porušil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov. Uviedol, že je zarážajúce a v právnom štáte neprijateľné, aby súd začal konanie vo veci
na základe návrhu účastníka konania a následne tento návrh ignoroval, nakoľko sa musí zaoberať
všetkými otázkami, tvrdeniami a skutočnosťami uvádzanými účastníkmi konania a tento proces musí
byť zrejmý aj z odôvodnenia rozsudku, ale aj zo samotného konania, ktoré na súde prebieha. Namietol,
že z okolností, za ktorých došlo k uzavretiu Protokolu o zložení depozitu, keď bol uzavretý na základe
neúplných informácii zo strany žalovaného ako dodávateľa, v krátkom čase po vykonaní obhliadky (cca
4 dni), v neprítomnosti žalovaného a za vytvárania zdania, že Protokol je nutné podpísať v tak krátkej
dobe, nakoľko je o byt veľký záujem svedčia o tom, že žalovaný si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú
z príslušných ustanovení zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Namietol, že suma 2. 000 eur
predstavovala odmenu pre žalovaného za sprostredkovanie predaja, ktorú žalovaný dostal bez toho,
aby došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a zároveň vytkol súdu prvej inštancie, že z odôvodnenia rozsudku
nie je zrejmé, ako dospel k záveru, že bol informovaný pravdivo, úplne a riadne o výške nákladov
spojených s užívaním predmetného bytu a k záveru, že náklady za služby súvisiace s jeho užívaním



sa pohybujú na úrovni cca 140 eur. Uviedol, že svoje tvrdenie, že nemal vedomosť o výške nákladov
spojených s užívaním bytu, resp., že o ich výške ho žalovaný informoval nepravdivo preukázal tým, že
v inzerátoch, ktoré boli prílohou návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 25. 10. 2013 žalovaný
uvádzal sumu nákladov na služby a energie vo výške 111 eur, pri obhliadke mu uviedol sumu max. 140
eur, na pojednávaní dňa 27. 05. 2014 tvrdil už sumu 170 eur, na pojednávaní dňa 25. 11. 2014 účelovo
zmenil svoju výpoveď a tvrdil, že mu uviedol sumu 130 eur - 170 eur, na pojednávaní dňa 16. 01. 2015
opäť účelovo zmenil svoju výpoveď a tvrdil, že mu hovoril o sume 140 eur a v inzeráte zo dňa 12. 01.
2013 tvrdil, že suma nákladov na služby a energie je vo výške 247 eur z čoho vyplýva, že ho žalovaný
úmyselne zavádzal ohľadom výšky nákladov spojených s užívaním bytu v čase uzatvárania Protokolu
a preto nie je možné dospieť k záveru, že konal v súlade s dobrými mravmi. Poukázal na skutočnosť,
že od predmetného Protokolu odstúpil a žiadal o vrátenie depozitu až po tom, ako si sám zaobstaral
informácie o výške zálohových platieb, ktoré boli v rozpore s tvrdeniami žalovaného s tým, že jeho postup
a konanie ako dodávateľa bolo v rozpore so zákonom, a preto ponechanie si depozitu je tiež v rozpore
s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ani súdnu ochranu. Namietol trovy priznané žalovanému
napadnutým rozsudkom za úkony právnej služby - vyjadrenie zo dňa 24. 04. 2014, nakoľko je obsahovo
a argumentačne totožné s písomným podaním zo dňa 19. 08. 2013, pojednávanie, ktoré sa malo konať
dňa 25. 04. 2014 bolo odročené z dôvodu nedodržania lehoty žalovaného na predloženie vyjadrenia k
žalobe (§ 13a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. patrí za odročené pojednávanie 1 základnej sadzby tarifnej
odmeny), ktorý mu bol doručený s dostatočným časovým predstihom, aby si svoje právo vyjadriť sa k
žalobe mohol uplatniť aj písomne včas, pojednávanie dňa 16. 01. 2015 sa konalo iba z dôvodu, že
žalovanému bola z neznámeho a nezákonného dôvodu daná ďalšia lehota na predloženie dôkazov,
ktoré si mohol zabezpečiť už k prvému pojednávaniu s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nie je možné zistiť, v akej dĺžke boli porady s klientom vykonané a ďalšie porady s klientom a čo bolo ich
predmetom, za ktoré bola žalovanému priznaná odmena s tým, že súd prvej inštancie mal vzhľadom na
okolnosti prípadu rozhodnúť o trovách konania podľa § 150 ods. 1 O. s. p., pretože žalovaný neuviedol
skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, keď tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť mohol.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.
Poukázal na skutočnosť, že žalobca mal záujem o kúpu nehnuteľnosti/bytu, pričom ho na základe
odporúčania a kladných referencií získaných od Z. U. kontaktoval s tým, že konateľ žalovaného, Mgr.
Andrej Wimmer žalobcovi odporučil konkrétny byt, ktorý spĺňal jeho požiadavky a jeho partnerky, s
ktorou sa zúčastnil osobne obhliadky predmetnej nehnuteľnosti/bytu, keď na obhliadke nehnuteľnosti bol
prítomný priamo konateľ (Z.. B. Y.), ktorý žalobcovi počas obhliadky zodpovedal všetky otázky a pravdivo
ho informoval, keďže skutočne pri obhliadke bytu bola spomenutá jednak suma vo výške cca 140 eur s
možným rozmedzím až do cca 170 eur, pričom po obhliadke sa žalobca dobrovoľne rozhodol pre kúpu
nehnuteľnosti jeho prostredníctvom, od pôvodného vlastníka Z.. Z. D., a preto mu bol oznámený ďalší
postup, a to zloženie depozitu, vrátane podpísania Protokolu o jeho zložení a krokoch smerujúcich k
podpísaniu samotnej kúpnej zmluvy. Uviedol, že skutočnosť, že žalobca udelil plnú moc na zastupovanie
jeho osoby pri podpise Protokolu o zložení depozitu, bol prejav slobodnej vôle a výkon jeho práva a
nie povinnosti s tým, že osobu splnomocnenca (Z. U.), ktorý mu dal odporúčanie na realitnú kanceláriu
(žalovaného) si taktiež slobodne žalobca vybral sám, splnomocnenec poznal obsah Protokolu o zložení
depozitu, keďže s ním tiež podpísal obsahovo totožný Protokol o zložení depozitu, keď si sám kupoval
nehnuteľnosť. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu ďalej uviedol, že nemá pochybnosti o
tom, že nakoľko žalobca splnomocnil na tento právny úkon Z. U., určite sa o obsahu dokumentu spolu
rozprávali a pokiaľ by žalobca prejavil záujem, mohol požiadať o elektronické znenie Protokolu o zložení
depozitu pred tým, ako došlo k jeho podpisu, z dôvodu ktorého je absolútne irelevantná jeho neustála
argumentácia, že nepoznal obsah Protokolu o zložení depozitu a že nebol prítomný pri jeho podpise,
keďže na tento účel sa nechal dobrovoľne zastúpiť splnomocnencom. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v
podanom odvolaní, že iba vytváral dojem, že existoval veľký záujem o predmetnú nehnuteľnosť a preto
tlačil na podpis Protokolu s tým, že síce svoju argumentáciu podložil inzerátmi zverejnenými v januári
2013, avšak aj bežný človek vie, že prvé mesiace po Vianociach je kúpna sila na trhu s čímkoľvek,
nielen s nehnuteľnosťami takmer nulová a situácia sa začína meniť práve až v jarných mesiacoch, tak
ako to bolo aj v prípade predmetnej nehnuteľnosti, kedy sa začali množiť záujemcovia v mesiacoch
apríl, máj 2013. Poukázal na skutočnosť, že pred prvoinštančným súdom preukázal, že bol žalobcovi
od podpísania Protokolu maximálne nápomocný (listinné dôkazy založené v súdnom spise, e-mailová
komunikácia medzi stranami sporu zo dňa 15. 05. 2013, 27. 05. 2013, 28. 05. 2013, 29. 05. 2013, kedy s



ním žalobca komunikoval v súvislosti s pripomienkovaním kúpnej zmluvy a v súvislosti s dokladmi, ktoré
potreboval za účelom ich predloženia banke, ktorá mala schvaľovať jeho žiadosť o úver na financovanie
kúpy predmetnej nehnuteľnosti) s tým, že dňa 13. 06. 2013 (viac ako mesiac po podpísaní Protokolu o
zložení depozitu a po tom, čo vykonával všetky potrebné úkony smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy
a prevodu vlastníckeho práva) mu žalobca doručil výzvu na vrátenie zloženého depozitu a následne
žalobu. Uviedol, že žalobca v žalobe, ako aj v priebehu konania pred súdom prvej inštancie tvrdil, že
bol uvedený do omylu v súvislosti s informáciou o mesačných nákladoch za služby spojené s užívaním
predmetnej nehnuteľnosti a teda, že ho uviedol do omylu o skutočnosti, ktorá bola preňho rozhodujúcou
pre podpísanie Protokolu o zložení depozitu a pre zloženie depozitu vo výške 2. 000 eur s tým, že žalobca
sa snažil od prvého momentu zmiasť prvoinštančný súd predkladaním dôkazov v podobe inzerátov, v
ktorých bol predmetný byt ponúkaný predaj, a v ktorých bola zverejnená aj orientačná cena nákladov
za služby a energie, avšak žalobca nereagoval ani na jeden z týchto inzerátov, neoslovil ho na základe
prečítania ani jedného z inzerátov, ktoré predložil ako dôkaz do súdneho spisu, keď ďalším oporným
argumentom žalobcu bol zálohový predpis K. XX - XX platný od 01. 01. 2013, ktorý vystavil správca
nehnuteľnosti - Bytoservis, spol. s r. o., a v ktorom bola mesačná suma za uvedené služby a energie
stanovená na sumu 214, 26 eur, keď sa žalobca počas konania pred prvoinštančným súdom, ako aj
v odvolaní snažil zdôrazniť fakt, že k tomuto dokumentu sa musel dopracovať samostatne, t. j., že si
sám zaobstaral informácie o výške zálohových platieb, ktoré vraj boli v rozpore s jeho tvrdeniami, avšak
tento zálohový predpis odzrkadľoval len výšku zálohovej platby za v ňom uvedené služby a energie
a nie výšku skutočných platieb, čo bolo napokon pred súdom prvej inštancie aj preukázané. Uviedol,
že nakoľko tento dokument nemal žiadnu výpovednú hodnotu v súvislosti s informáciami o skutočných
výdavkoch za užívanie predmetného bytu, o ktorý mal žalobca záujem, nebolo nevyhnutné, aby mu
ho predložil s tým, že ak by žalobca prejavil záujem o kópiu tohto zálohového predpisu, nemal žiadny
problém mu ho zaobstarať a vyhovieť mu tak, ako vo všetkých veciach, o ktoré ho žalobca počas
trvania jeho záujmu o nehnuteľnosť požiadal. Žalovaný vo svojom vyjadrení ďalej uviedol, že v konaní
pred súdom prvej inštancie bolo jasne, určito a zrozumiteľne preukázané, že pôvodný vlastník bytu
(Z.. Z. D.) mal zálohové platby nastavené tak, že po ročnom zúčtovaní za rok 2012 mal preplatok vo
výške 979, 18 eur, keď v roku 2012 poukazoval správcovi nehnuteľnosti mesačné zálohové platby vo
výške 210, 61 eur, čo preukázal predložením zálohového predpisu K. XX - XX, platného od 01. 01.
2012, ktorý je ako listinný dôkaz založený v súdnom spise s tým, že po zohľadnení tohto preplatku je
jasné, že žalobcu nijakým spôsobom neuviedol do omylu, keďže náklady za služby súvisiace s užívaním
sa pohybovali skutočne na úrovni cca 140 eur. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu
právnemu záveru, že žalobcu do omylu neuviedol, nakoľko ho pravdivo informoval, že platby súvisiace
s užívaním bytu sa pohybujú na úrovni cca 140 eur a správne vyhodnotil, že bolo aj na žalobcovi, aby
aj z vlastnej iniciatívy pred tým, ako prejavil vážny záujem o kúpu predmetného bytu, si zabezpečil
informácie, ktoré boli preňho dôležité, nakoľko je absolútne nelogické a nepravdepodobné, že v prípade,
ak by pokladal žalobca výšku mesačnej zálohovej platby za služby a energie súvisiacu s užívaním
nehnuteľnosti za skutočnosť rozhodujúcu pri slobodnom rozhodovaní o kúpe predmetnej nehnuteľnosti
a podpísaní Protokolu o zložení depozitu, by si tieto informácie preveroval viac ako mesiac po podpísaní
samotného Protokolu o zložení depozitu zo dňa 09. 05. 2013. Poukázal na judikatúru slovenských súdov,
z ktorej vyplýva, že je potrebné prihliadať aj na vedomosť konajúceho účastníka, ktorý môže mať sám
podiel na vyvolaní omylu druhým účastníkom s tým, že osoba, ktorá sa omylu dovoláva, je povinná
si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť objektívne informácie o okolnostiach, ktoré
považuje za rozhodujúce pre uskutočnenie zamýšľaného právneho úkonu (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2008, sp. zn. 22 Cdo 490/2001). Uviedol, že Článok III. jasne a zrozumiteľne
rieši, za akých okolností je príjemca povinný depozit vrátiť a za akých okolností má príjemca nárok si
depozit ponechať ako zmluvnú pokutu s tým, že ihneď po výzve žalobcu mal záujem na uzatvorení
dohody, ktorá by uspokojila obe strany, keďže sa nemal záujem na jeho úkor obohatiť s tým, že žalobca
zapríčinil, že nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, ale zároveň požadoval úhradu nákladov, ktoré mu vznikli
ako výdavky, ktoré vynaložil v procese vykonávania všetkých potrebných úkonov za účelom doriešenia
detailov súvisiacich s uzavretím kúpnej zmluvy a prevodu vlastníckeho práva z pôvodného vlastníka
(Z.. Z.Q. D.) na žalobcu, ku ktorému nakoniec nedošlo, čím mu reálne vznikla škoda v súvislosti s
rozhodnutím žalobcu porušiť záväzok plynúci zo zmluvy, Protokolu o zložení depozitu zo dňa 09. 05.
2013, a preto je názor súdu prvej inštancie, že nie je povinný žalobcovi vrátiť sumu 2. 000 eur, správny.
Namietol, že neporušil ustanovenia § 5 ods. 1 a § 11 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko
sumu vo výške 2. 000 eur nemožno považovať za neprimeranú zmluvnú pokutu, ktorá závisí výlučne
od vôle a dohody zmluvných strán s tým, že žalobca nepodpisoval žiadny formulárový Protokol o
zložení depozitu, mal právo a možnosť dohadovať sa s ním na výške zmluvnej pokuty, ako aj inom znení



Protokolu o zložení depozitu, keď žalobca dostal návrh, ktorý prijal a Protokol o zložení depozitu zo
dňa 09. 05. 2013, prostredníctvom splnomocnenca podpísal. Za absurdné považoval žalovaný tvrdenia
žalobcu v súvislosti s náhradou trov právneho zastúpenia, ktoré vo svojom odvolaní namietol s tým, že
je irelevantné, že jeho vyjadrenie k žalobe zo dňa 24. 04. 2014 bolo obsahovo takmer totožné, keďže je
viac ako logické, že mal rovnaký právny názor, ktorý prezentoval tak vo vyjadrení zo dňa 19. 08. 2013,
ako aj vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24. 04. 2014.

4.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 28. apríla 2016, č. k. 10Co/155/2015 - 187 rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým návrh (od 01. 07. 2016 žalobu, pozn. odvolacieho súdu) zamietol
potvrdil a vo výroku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie s tým, že Najvyšší súd Slovenskej republiky o dovolaní žalobcu proti tomuto rozsudku
rozhodol uznesením zo dňa 30. mája 2017, sp. zn. 6 Cdo 69/2017 tak, že rozsudok Krajského súdu
v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom odvolacieho súdu došlo
k zmätočnostnej vade, spočívajúcej v porušení procesných ustanovení upravujúcich zastúpenie strán
sporu (žalobcu) splnomocneným právnym zástupcom v občianskom súdnom konaní, nakoľko JUDr.
Peter Machaj už v podaní zo dňa 27. 11. 2015 odvolaciemu súdu oznámil zmenu právneho zastúpenia
žalobcu, avšak odvolací súd napriek uvedenej skutočnosti konal ďalej s pôvodným právnym zástupcom
žalobcu Mgr. Martinom Machajom.

5.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v súlade so závermi uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, doručil vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, právnemu zástupcovi žalobcu JUDr.
Petrovi Machajovi elektronickými prostriedkami 22. 09. 2017 neúspešne, nakoľko sa identitu príjemcu
načítať nepodarilo, keď opakovaný pokus o doručenie do elektronickej schránky bol úspešný a dňa 25.
09. 2017 mu vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu doručené bolo, pričom JUDr. Peter Machaj dňa
28. 09. 2017 odvolaciemu súdu oznámil, že od 14. 06. 2016 žalobcu na základe Dohody o ukončení
zastupovania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 9C/389/2013 a na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 10Co/155/2015 dňom právoplatného skončenia veci nezastupuje.

6.

Odvolací súd vzhľadom na skutočnosť, že žalobca, ktorý sa so svojim právnym zástupcom dohodol na
ukončení zastupovania pred prvoinštančným a odvolacím súdom dňa 14. 06. 2016, a dňa 20. 07. 2016
splnomocnil toho istého právneho zástupcu na zastupovanie iba v dovolacom konaní, doručil vyjadrenie
žalovaného k odvolaniu žalobcu priamo žalobcovi na adresu uvedenú v žalobe (C. V.. Č.. XXXX/XX, C.),
z ktorej sa zásielka vrátila s poznámkou „adresát neznámy“, a nakoľko lustráciou v Registri obyvateľov
zistil zmenu trvalého bydliska žalobcu od 22. 02. 2016, vyjadrenie žalovaného k jeho odvolaniu mu
doručil na adresu H. V.. Č.. XX N. C., ktoré si osobne prevzal 23. 10. 2017.
7.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 378 ods. l CSP,
zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania, keďže nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval
to dôležitý verejný záujem a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. septembra 2017 podľa § 378 ods. 1 v
spojení s § 219 ods. 3 CSP, pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich
právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom.

8.

Podľa § 470 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), ak
nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9.



Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

10.

Súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 CSP) a na ich základe dospel k správnym
skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).

11.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a
právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného
súdu, ktorým žalobu žalobcu zamietol.

13.

K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci,
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery, avšak v prejednávanej veci, s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia,
odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie za
správne.

14.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom prvoinštančného súdu, že
žalobca pri podpísaní Protokolu o zložení depozitu dňa 09. 05. 2013, v súlade s ktorým (Článok I. bod
1) zložil ako zložiteľ do depozitu žalovaného ako príjemcu sumu 2. 000 eur, ako 1. časť odplaty za kúpu
nehnuteľnosti (špecifikovanej v bode 1 písm. a/, b/) s tým, že bude odpočítaná od celkovej kúpnej ceny,
ktorej výška bola dohodnutá na sumu 106. 000 eur (Článok I. bod 3 a 4 Protokolu), pričom najneskorší
termín podpisu kúpnej zmluvy a návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol
stranami dohodnutý do 22. 06. 2013, žalovaným do omylu uvedený nebol.

15.

Z obsahu daného Protokolu vyplýva, že ide z hľadiska hmotného práva o nepomenovanú zmluvu podľa
§ 51 Občianskeho zákonníka, resp. o tzv. rezervačnú zmluvu, ktorá obsahuje prvky zmluvy o uzavretí
budúcej zmluvy (§ 50a Občianskeho zákonníka), nakoľko jej obsahom je záväzok oboch zmluvných
strán uzavrieť v dohodnutej dobe a za dohodnutých podmienok inú zmluvu, v posudzovanej veci kúpnu.
Pre dodávateľa znamená predovšetkým, že počas stanovenej doby nebude „rezervovaný byt“ ponúkať
inej osobe a pre záujemcu o byt zakladá povinnosť zaplatiť tzv. rezervačný poplatok, ktorý v prípade,
ak dôjde k uzavretiu dohodnutej zmluvy v stanovenej dobe, bude tvoriť súčasť ceny za byt (Článok I.



bod 3 Protokolu), pokiaľ však k uzavretiu dohodnutej zmluvy nedôjde z dôvodov na strane záujemcu o
byt, rezervačný poplatok „prepadne“ v prospech príjemcu (dodávateľa) ako zmluvná pokuta (Článok III.
bod 2 Protokolu), a nakoľko uzavretie dohodnutej zmluvy v stanovenej dobe je vzájomným záväzkom
obidvoch zmluvných strán, zakladá potenciálnu možnosť porušenia záväzku ktoroukoľvek zmluvnou
stranou, pričom, ak záväzok uzatvoriť dohodnutú zmluvu poruší dodávateľ a v prípade, že v zmluve o
rezervácii nemá z tohto dôvodu stanovenú sankciu, vrátenie rezervačného poplatku nie je sankciou, ale
jeho nevydaním sa naplnia znaky bezdôvodného obohatenia.

16.

V posudzovanej veci sa však v Článku III. Protokolu strany sporu dohodli, že žalovaný je povinný
vrátiť žalobcovi depozit (sumu 2. 000 eur), ak neuzavretie kúpnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu zaviní
vlastník nehnuteľnosti (Z. D.) alebo nehnuteľnosť podľa znaleckého posudku bude vykazovať vady, ktoré
znemožnia jej užívanie s tým, že ak nepodpísanie kúpnej zmluvy zapríčiní žalobca (napr. z dôvodu,
že zložiteľ nemá na kúpu nehnuteľnosti dostatok vlastných finančných prostriedkov, resp. finančných
prostriedkov získaných z úveru poskytnutého zložiteľovi), alebo ak nedôjde k úhrade celkovej dohodnutej
kúpnej ceny v zmysle ustanovení kúpnej zmluvy z akýchkoľvek dôvodov na strane zložiteľa, má príjemca
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 2. 000 eur, a tento nárok je oprávnený si uspokojiť práve zo zloženého
depozitu.

17.

V konaní nebolo sporným, že sa žalobca zúčastnil obhliadky nehnuteľnosti, C. Č.. XX H. K. na K. V..
XX N. C. v prítomnosti konateľa obchodnej spoločnosti žalovaného (Z.. B. Y.), ktorého kúpna cena bola
106. 000 eur a následne podpísal prostredníctvom zástupcu, ktorého na tento úkon splnomocnil (Z. U.)
Protokol o zložení depozitu dňa 09. 05. 2013 s tým, že dňa 11. 06. 2013 písomne vyzval žalovaného na
jeho vrátenie z dôvodu, že bol uvedený pri jeho podpise do omylu v súvislosti s informáciou o mesačných
nákladoch na služby spojené s užívaním predmetnej nehnuteľnosti a teda, že ho uviedol do omylu o
skutočnosti, ktorá bola preňho rozhodujúcou pre podpísanie Protokolu o zložení depozitu a pre zloženie
depozitu vo výške 2. 000 eur.

18.

Odvolací súd tvrdenia žalobcu v podanom odvolaní, že pre podpísanie Protokolu bola preňho
rozhodujúca skutočnosť, že mesačné náklady na služby spojené s užívaním bytu predstavujú sumu cca
140 eur mesačne posúdil ako účelové, nakoľko je notoricky známou skutočnosťou, že je povinnosťou
každého záujemcu o kúpu nehnuteľnosti zachovávať vždy taký stupeň opatrnosti, ktorý je možné
od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu rozumne požadovať, t. j. je dôvodné
predpokladať, že záujemca o kúpu nehnuteľnosti si okrem jej technického stavu, bude všímať pri
obhliadke aj všetky spoločné časti a zariadenia domu, príslušenstvo, bude dbať na získanie informácií o
plánovaných opravách či úpravách domu (zatepľovanie, opravy balkónov, výťahu), zálohách na platby
spojené s užívaním nehnuteľnosti podľa aktuálneho zálohového predpisu a výške príspevku do fondu
prevádzky, údržby a opráv domu a predovšetkým si dôkladne preverí predávajúceho a jeho vlastnícky
vzťah k predávanému bytu, t. j., či je naozaj oprávnený ho predať (nahliadnutím do originálu listu
vlastníctva a pod.).
19.

Medzi elementárne povinnosti kupujúceho pri kúpe bytu je súčasne sa informovať u správcu, resp.
sprostredkovateľa kúpy, či na byte nie sú žiadne podlžnosti na nájomnom, nakoľko Potvrdenie o úhrade
záväzkov voči správcovi je povinnou súčasťou podania návrhu na zmenu vlastníckych práv do katastra
nehnuteľností, pričom mesačné náklady na byt a jednotlivé položky je vhodné skontrolovať si aj podľa
vyúčtovania.

20.

Z ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka vyplýva, že právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba
urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba,



ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto
neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

21.

Citované zákonné ustanovenie obsahuje úpravu právnych následkov pre prípad, že právny úkon bol
urobený v omyle ako nevedomosti o skutočnom stave veci. Právna podstata omylu spočíva v tom, že
konajúci mal nesprávnu, resp. nedostatočnú predstavu o právnych účinkoch úkonu. Omyl vo vôli je
právne významný (má za následok neplatnosť právneho úkonu) len vtedy, ak ho konajúca osoba urobila
v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre právny úkon rozhodujúca, resp. podstatná a
osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť v čase právneho
úkonu. Omyl je pri právnom úkone rozhodujúci, resp. podstatný, ak sa týka právneho dôvodu alebo inej
skutočnosti, ktorá bola pre uskutočnenie právneho úkonu podľa prejavenej vôle rozhodujúca. Právne
následky omylu sú teda spojené len s určitým kvalifikovaným (právne významným) omylom. Právne
významný je omyl vtedy, ak je tento omyl skrytý (t. j. účastník konajúci v omyle o ňom nevie) a druhý
účastník tento omyl spôsobil priamo úmyselne. O omyl však pôjde aj vtedy, keď druhý účastník omyl
vyvolal inak, napr. neúmyselne alebo o ňom musel vedieť. V takomto prípade omyl musí vychádzať
zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie právneho úkonu rozhodujúca (musí ísť o omyl podstatný).
Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka však nemožno vykladať tak, že na jeho základe je osoba,
ktorá sa omylu dovoláva, zbavená povinnosti si sama, podľa okolností konkrétneho prípadu, zabezpečiť
objektívne informácie o okolnostiach, ktoré považuje táto osoba za rozhodujúce pre uskutočnenie
zamýšľaného právneho úkonu a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými
náznakmi riešenia zamýšľaného právneho úkonu.

22.

Z uvedeného preto vyplýva, že bolo predovšetkým povinnosťou žalobcu, ktorý sa podpísaním Protokolu
zaviazal, okrem zloženého depozitu v sume 2. 000 eur, uzavrieť kúpnu zmluvu za účelom nadobudnutia
ponúkaného bytu do svojho vlastníctva do 22. 06. 2013 za kúpnu cenu 106. 000 eur, zistiť si všetky
podstatné skutočnosti, ktoré sa následného užívania danej nehnuteľnosti týkali, medzi ktoré nesporne
patrí aj relevantná a najmä aktuálna informácia o výške príspevku do fondu prevádzky, údržby a opráv
domu najmä, ak tvrdil, že žalovaný v inzerátoch zo dňa 13. 01. 2013 a 12. 04. 2013 uvádzal náklady
na služby a energie v sume 111 eur (o 29 eur menej ako na obhliadke nehnuteľnosti) s tým, že pokiaľ
považoval túto informáciu za rozhodujúcu pri podpisovaní Protokolu, ktorý z uvedeného dôvodu neskôr
považoval za neplatný právny úkon, bolo jeho povinnosťou si zálohový predpis na daný byt zaobstarať
pred jeho podpisom a nie sa naň odvolávať mesiac po jeho podpísaní a ním dôvodiť samotnú neplatnosť
Protokolu.

23.

K tvrdeniu žalobcu v podanom odvolaní, že nakoľko ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, bolo
povinnosťou prvoinštančného súdu skúmať podmienky platnosti Protokolu o zložení depozitu a
okolnosti, za ktorých došlo k jeho uzavretiu z úradnej povinnosti považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že súd prvej inštancie správne právne vec posúdil podľa ním citovaných zákonných ustanovení
(§ 49a Občianskeho zákonníka) dospel k správnemu právnemu záveru, že žalovaný žalobcu do omylu
neuviedol, nakoľko na osobnej obhliadke danej nehnuteľnosti sa informoval na všetky skutočnosti,
ktoré sa bytu týkali, vrátane približnej výšky mesačných platieb za služby a energie v prípade, ak by
v byte bývala iba jedna osoba a na zdôraznenie správnosti týchto záverov odvolací súd dodáva, že
Protokol neobsahuje žiadne nepravdivé, zavádzajúce, neúplné, nepresné informácie, ktoré by mohli
byť označené ako nekalé obchodné praktiky, ktoré sú zakázané a ani ustanovenie, ktoré by mohlo
spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
keď žalobca ani v priebehu celého prvoinštančného konania nekonkretizoval (okrem citácie zákonných
ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), ktorý článok Protokolu bol zavádzajúci,
neúplný, dvojzmyselný (§ 5 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z.), teda, čím mal žalovaný, ako dodávateľ, žalobcu
ako spotrebiteľa oklamať.

24.



K základným princípom spotrebiteľských zmlúv v zmysle práva Európskej únie a judikatúry Súdneho
dvora EÚ patrí, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať podmienky, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti týchto podmienok. Zároveň je povinnosťou vnútroštátneho súdu chrániť
spotrebiteľov ex offo pred nekalými podmienkami (čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice a bod 1 písm. e/ prílohy
Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

25.

Odvolací súd považuje za nutné uviesť, že Protokol podpísaný žalobcom (resp. ním splnomocneným
zástupcom), neobsahuje dlhý a neprehľadný text, písaný miniatúrnym a obtiažne čitateľným písmom,
jeho štruktúra vôbec nie je neprehľadná, pričom právne podstatnou je aj skutočnosť, že žalobca
ho podpísal dva dni po osobnej prehliadke nehnuteľnosti, nebol teda v porovnaní s dodávateľom v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a preto mal
možnosť obsah Protokolu ovplyvniť.

26.

K tvrdeniu žalobcu o neprimeranosti zmluvnej pokuty z dôvodu, že predstavuje celú sumu zloženého
depozitu, keď jej výška a primeranosť sa nedá odvodzovať od kúpnej ceny nehnuteľnosti s tým, že
táto suma mala byť vyplatená žalovanému za sprostredkovanie predaja, avšak ju získal bez toho,
aby k uzavretiu zmluvy došlo, odvolací súd uvádza, že v Protokole sú presne vymedzené dôvody
zloženia depozitu, účel na ktorý mal byť použitý v prípade uzavretia kúpnej zmluvy, ako aj v situácii,
ak k jej uzavretiu nedôjde, je v ňom upravená povinnosť žalovaného vrátiť depozit za splnenia v ňom
špecifikovaných podmienok, ako aj situácia, kedy príjemcovi (žalovaný) vzniká nárok na zmluvnú pokutu
vo výške zloženého depozitu, a preto sa nebolo možné stotožniť s jeho tvrdením, že zmluvná pokuta
je neprimeraná, nakoľko ako už odvolací súd uviedol vyššie (a aj žalobca v podanom odvolaní), z
jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že ide o rezervačný poplatok, ktorý v prípade, ak dôjde k uzavretiu
dohodnutej zmluvy v stanovenej dobe, bude tvoriť súčasť ceny za byt (Článok I. bod 3 Protokolu), pokiaľ
však k uzavretiu dohodnutej zmluvy nedôjde z dôvodov na strane záujemcu o byt, rezervačný poplatok
„prepadne“ v prospech príjemcu ako zmluvná pokuta.

27.

Odvolací súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že v posudzovanej veci žalobca v konaní
nepreukázal právne relevantným spôsobom žiadny dôvod, ktorý by mohol vyvolať neplatnosť ním
podpísaného Protokolu o zložení depozitu ani podľa § 49a Občianskeho zákonníka (keď nepreukázal, že
bol žalovaným uvedený do omylu) a ani podľa zákona o ochrane spotrebiteľa (nekalé obchodné praktiky,
neprijateľné zmluvné podmienky) a nakoľko súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu
pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a stranami navrhnutých
dôkazov, a keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol
súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne
zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval
zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu žalobcu zamietol ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.
1, 2 CSP.

28.

Bolo však potrebné sa stotožniť s námietkami žalobcu, ktorý svojim odvolaním napadol aj výrok
prvoinštančného rozsudku, ktorým rozhodol o náhrade trov konania, nakoľko úkony právnej služby, za
ktoré bola žalovanému súdom prvej inštancie priznaná odmena a ktoré si právny zástupca žalovaného
vyčíslil, z obsahu spisu nevyplývajú.

29.

Súd prvej inštancie totiž priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby -
vyjadrenie zo dňa 19. 08. 2013 napriek tomu, že ide o vyjadrenie žalovaného k výzve žalobcu zo dňa



27. 06. 2013 na vrátenie depozitu v sume 2. 000 eur ešte pred začatím konania, nakoľko žaloba na
prvoinštančný súd bola podaná dňa 25. 10. 2013, pričom v súlade s ust. § 137 O. s. p. (Občiansky
súdny poriadok účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom, v ktorom sú
trovy konania vymenované príkladmo), náklady spojené s predsúdnymi korešpondenciami k hotovým
výdavkom nepatria, zároveň odmenu za účasť na pojednávaní dňa 25. 04. 2013 (správne v roku 2014,
keďže žaloba bola na súd prvej inštancie podaná dňa 25. 10. 2013), ktoré však bolo odročené bez
prejednania veci (viď č. l. 54 spisu), takže právnej zástupkyni žalovaného odmena za účasť na tomto
pojednávaní patrí iba vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny s tým, že odvolaciemu prieskumu
nie je možné podrobiť ani priznanú odmenu za úkony právnej služby - porady s klientom a účelnosť
týchto trov, keďže nie je zrejmé, na základe akých skutočností odmenu za tieto porady prvoinštančný
súd priznal, keďže v spise sa žiadne potvrdenie o ich uskutočnení nenachádza.

30.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania zrušil podľa § 391 ods. 1 CSP a vec mu v tomto rozsahu vrátil na ďalšie konanie,
v ktorom bude povinnosťou súdu prvej inštancie kvalifikovaným spôsobom o nároku na náhradu trov
celého konania opätovne rozhodnúť.

31.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá CSP v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 CSP).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 CSP).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).



(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za
nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V
dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).