Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/48/2014 z 8. 4. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 8. apríla 2015, sp. zn. 14S/48/2014, ECLI:SK:KSTT:2015:2014200235.3
Krajský súd Trnava | 14S/48/2014 | ECLI:SK:KSTT:2015:2014200235.3 | 2015-04-08 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6e96003e-0bb8-4bda-955a-4a9d05570689
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2014200235.3

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200235
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200235.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov
senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobkyne: Fakultná nemocnica
s poliklinikou Skalica, a.s., Koreszkova 7, 909 82 Skalica, IČO: 44 444 761, právne zast.: BADUCCI
Legal, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 35 872 900, proti
žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, o návrhu
na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZS 204/00010/2013/R zo dňa 17.01. 2014, t a
k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č.  ZS
204/00010/2013/R zo dňa 17. januára 2014,  ako aj  rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, pobočka Trnava č. ZS 204/00010/2013 zo dňa 26. júna 2013  z  r u š u j e  podľa § 250j
ods. 2 písm.   c), d), e)   O.s.p. a vec    v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania spolu v sume 896,03 eur  pozostávajúcu z
náhrady zaplateného súdneho poplatku 70 eur a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 826,03 eur,
na účet právneho zástupcu BADUCCI Legal, s.r.o., Bratislava, do 14 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou došlou súdu dňa 27.03.2014 sa žalobkyňa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia
predsedníčky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou č. ZS 204/00010/2013/R zo dňa
17.01.2014, ktorým bol zamietnutý rozklad a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Úradu  pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len ÚDZS) pobočka Trnava o uložení pokuty 8000 eur
žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie ust.  § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004
Z.z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie bolo
zistené dňa 05.02.2013 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti I. K.
hospitalizovanému v zariadení žalobkyne v dňoch 12.-18.01.2012. Zistené porušenie spočívalo v tom, že
dňa 17.01.2012 bola revízia operačnej rany po nefrektómii, ktorá mala byť indikovaná bezprostredne po
identifikácii krvácania pacienta o 14.30 hod., oddialená až do 17.00 hod., v období rozvinutého ťažkého
hemoragického šoku pacienta, čím nebola zabezpečená včasná a tým aj účinná liečba komplikácie.

V žalobných dôvodoch namietala, že vydaním napadnutého  rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím došlo k porušeniu viacerých subjektívnych práv žalobkyne.

Rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu veci,  v rozpore s ust. §
3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku, nakoľko správny orgán si napriek nesúhlasu žalobkyne,
osvojil nesprávne závery stanoviska Prof. MUDr. N. Y. CSc., o tom, že bezprostredne po identifikovaní
krvácania o 14.30 hod., mala byť indikovaná operačná revízia, nakoľko  pri krvácaní po nefrektómii je



vždy potrebná bezprostredná revízia po zistení výrazného krvácania, čo je jediný spôsob ako zabrániť
možnému prechodu do ireverzibilného štádiu hemoragického šokového stavu a fatálnemu koncu.
Tento záver sa nijako nevysporiadal s odbornou argumentáciou žalobkyne o tom, že podľa súčasných
poznatkov lekárskej vedy sa krvácanie v retroperitoneu môže zastaviť aj spontánne, pri istote, že
nedošlo k porušeniu ciev a obličky veľkých ciev, čo v predmetnom prípade preukázala aj pitva pacienta.
Medicínskymi argumentami spochybňovala správnosť vyššie uvedených názorov v nadväznosti na
obsah v konaní neakceptovaného odborného stanoviska MUDr. V. I. PhD., v zmysle ktorého v danej
situácii by okamžitá reoperácia mohla zhoršiť stav pacienta, preto substitúcia krvnej zložky a stabilizácia
pacienta boli dôležité liečebné opatrenia pred eventuálnou reoperáciou. Poukázala na záver posudku
MUDr. V. I. PhD. o tom, že v prípade diagnostických a liečebných postupov pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti neboli porušené štandardné  diagnostické a liečebné postupy, čo nasvedčuje záveru, že
zdravotná starostlivosť bola pacientovi poskytnutá lege artis. Na podporu tejto argumentácie poukázal
aj na dodatočne zabezpečené stanovisko renomovaného odborníka Dr. h. c. prof. MUDr. N. H. DrSc., zo
dňa 24.03.2014 v danej veci, zmysle ktorého krvácanie z retroperitonea sa môže zastaviť aj spontánne,
príčina úmrtia pacienta bola nepochybne multifaktoriálna  a podľa jeho  názoru odklad chirurgickej revízie
neviedol v žiadnom prípade ku komplikáciám rezultujúcim do úmrtia pacienta.

Žalobkyňa namietala neexistenciu dôvodov pre neakceptovanie odborného stanoviska doc. MUDr. V. I.
PhD., z ktorého jednoznačne vyplýva, že postup žalobkyne bol pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi lege artis. Považovala za pochybenie, ak napriek jej  opakovaným námietkam zo strany
žalobkyne správne orgány odmietli zohľadniť v rámci dokazovania jeho tvrdenia a závery, pričom
prvostupňové rozhodnutie odôvodnilo jeho neakceptovanie tým, že toto stanovisko nespĺňalo podklady
byť relevantným, hodnoverným, jednoznačným a nespochybniteľným podkladom pre výkon dohľadu
a posúdenie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti vzhľadom na neodstránenie skutočností
uvedených v rozpore s predloženou zdravotnou dokumentáciou (časový údaj zistenia krvácania z
operačného drénu). Druhostupňové rozhodnutie ako dôvod neakceptácie uviedlo aj skutočnosť, že
medzi konzultantom a úradom nebola platne uzatvorená zmluva na poskytovanie konzultačnej činnosti
a odborník opakovane odmietol vysvetliť nejasnosti v odbornom stanovisku, ako aj ďalšiu spoluprácu s
úradom. Odmietnutie obsahu stanoviska z týchto dôvodov považuje žalobkyňa  za nezákonné.

Zároveň namietala nesúlad vecných údajov uvádzaných žalovaným v porovnaní so zdravotnou
dokumentáciou v súvislosti s časovým údajom o začatí operácie, náleze zdroja krvácania pri revízii,
jednoznačnosti určenia zdroja krvácania, pričom sa jedná o meritórne rozpory odôvodňujúce záver, že
žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nevychádzal z právne a medicínsky relevantných, hodnoverných
a nespochybniteľných podkladov, ktoré sú nevyhnutné pre správne a objektívne posúdenie prípadu.

Považuje za nedôvodné poukazy na nepredloženie relevantného dôvodu alebo skutočnosti, ktorá by
vnášala pochybnosti pre objasnenie skutkového stavu a vyžadovala by si prizvanie ďalšieho odborníka
zo špecializačného odboru urológia a zabezpečenie ďalšieho  odborného stanovisko so súčasným
upozornením na povinnosť rešpektovania zásady účelnosti a hospodárnosti správneho konania a
rovnako odôvodneného nevyhovenia návrhu na doplnenie dokazovania zabezpečením  znaleckého
posudku. V tejto súvislosti poukázala na konštantnú  judikatúru NS SR napr. rozsudok 6 Sžo/504/2009
z 24.11.2010, v zmysle ktorého dodržiavania zásady hospodárnosti konania nesmie byť v správnom
konaní nikdy na ujmu kvality rozhodnutia, najmä presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. V
konečnom dôsledku nedoplnením dokazovania došlo k porušeniu zásady materiálnej pravdy, pričom v
nadväznosti na aplikovanú zásadu voľného hodnotenia dôkazov zdôraznila ustálenú judikatúru, v zmysle
ktorej správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov
len po tom, ako vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch.

Považuje teda za nesprávnu právnu kvalifikáciu, v zmysle ktorej liečebný postup žalobkyne bol
porušením povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., čo vedie k záveru o nezákonnosti
napadnutého rozhodnutia.

Za  ďalšie dôvody nezákonnosti považovala aj porušenie základnej zásady rovnosti účastníkov
správneho konania, materiálnej pravdy a materiálnej rovnosti, prejavom čoho bola aj účasť zamestnanca
správneho orgánu (MUDr. B. I., aktuálnej riaditeľky sekcie Úradu nad zdravotnou starostlivosťou ÚDZS,
predtým členka kontrolnej skupiny), pri rozhodovaní o rozklade napriek vylúčeniu z rozhodovania vo veci



z dôvodu, že sa zúčastnil na konaní v tej istej veci pred správnym orgánom iného stupňa. V neskoršom
konaní na dôvodnosti tejto námietky netrval.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 30.04.2014 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K
poukazom na nedostatočné zistenie skutkového stavu uviedol, že do procesu výkonu dohľadu boli  v
zmysle § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. prizvaní odborníci z oblasti urológie prof. MUDr. N. Y. CSc., a
z oblasti anesteziológia a intenzívna medicína doc. MUDr. N. Q. PhD., pričom títo sa zhodli v závere o
poskytovaní nesprávnej zdravotnej starostlivosti. K dodržiavaniu procesných práv účastníka správneho
konania zdôraznili možnosť žalobkyne vo veci sa vyjadriť, priebeh prerokovania obsahu protokolu
vrátane možnosti podať námietky a opakované posúdenie veci na základe vyjadrenia k námietkam.
Skutkový a právny stav bol pred vydaním prvostupňového rozhodnutia nespochybniteľne preukázaný,
bolo odôvodnené neakceptovanie stanoviska doc. MUDr. V. I. PhD., ako aj nevyhovenie návrhu na
doplnenie dokazovania o znalecký posudok. Rovnako bol dodržaný zákonom predvídaný postup v
konaní o rozklade.

Vzhľadom na námietky týkajúce sa použitých údajov zo zdravotnej dokumentácie zdôraznil, že podstatou
pochybenia je to, že revízia operačnej rany mala byť indikovaná bezprostredne po identifikácii krvácania
pacienta o 14.30 hod., no bola oddialená až do 17.00 hod. V konaní zabezpečené výsledky pitvy
jednoznačne preukazujú, že príčinou smrti pacienta bol posthemoragický  šok a napriek tomu, že pitva
sa uskutočnila  až po druhej operačnej revízii, podľa vyjadrenia vedúceho lekára pracoviska, ktoré pitvu
uskutočnilo, pri pitve uskutočnenej tri dni po operačnom zákroku nemohli identifikovať zdroj krvácania,
ale zistili zmeny svedčiace predchádzajúcemu krvácaniu (pred operačnými revíziami), na ktorého rozsah
poukazovali šokové známky zistené pri pitve. Tým, že nebola vykonaná bezprostredná revízia po zistení
výrazného krvácania, premeškal sa čas, ktorého dodržanie bolo podmienkou úspešného zvládnutia
vyskytnutej komplikácie a aj možnej úpravy celkového stavu. Bolo porušené základné medicínske
pravidlo, v zmysle ktorého v prípade výrazného krvácania s hemoragickým šokom je potrebné včas
zastaviť krvácanie.

Neakceptoval námietku nezabezpečenia si dostatočných podkladov pre rozhodnutie vo vzťahu k
poukazom na bezdôvodné neodstránenie rozporov medzi stanoviskami prof. MUDr. N. Y. CSc. a Doc.
MUDr. V. I. PhD., vzhľadom na právnu úpravu § 34 Správneho poriadku ohľadne  spôsobu  a rozsahu
dokazovania. Stanovisko Doc. MUDr. V. I. PhD., nebolo akceptovateľné už od počiatku, nakoľko v ňom
boli neodstránené meritórne rozpory (rozpory navzájom a rozpory so zdravotnou dokumentáciou aj s
vyjadrením primára OAIM). K žalobe pripojené stanovisko Prof. MUDr. N. H. nie je možné akceptovať,
nakoľko nebolo predložené v správnom konaní.  Námietku účasti vylúčenej pracovníčky MUDr. B. I.
považuje za nedôvodnú, nakoľko obsahom spisu je preukázané, že sa nezúčastnila prejednania veci
ako členka poradnej (rozkladovej) komisie predsedu úradu.

V ďalšom vyjadrení zo dňa 25.02.2015 nevyžiadanom súdu súdom žalobkyňa reagovala na obsah
písomného vyjadrenia žalovaného a priložila kópie zdravotnej dokumentácie pacienta majúce osvedčiť
správnosť jej argumentov v zmysle žalobného návrhu.

Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne  zdôraznil, že
základným dôvodom podania  žaloby je zásadný rozpor stanovísk odborných konzultantov MUDr. Y.
a MUDr. I. v základnej otázke, či došlo pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti k porušeniu povinnosti
žalobkyne. Dostatočne preukázali, že skutkové závery, na ktorých bolo založené napadnuté rozhodnutie
sú v rozpore s obsahom spisov. K argumentom, ktoré použil prvostupňový orgán ako dôvod na vylúčenie,
resp. nezohľadnenie stanoviska MUDr. I. uviedol, že tieto nijako nesúviseli s obsahom, resp. záverom
o neporušení povinnosti zo strany žalobcu. Napriek tomu, že  súd je pri svojom rozhodovaní v zmysle
koncentračnej zásady viazaný rozsahom žalobných dôvodov predložili stanovisko renomovaného
odborníka prof. H. za tým účelom, aby vyvolali prelomenie koncentračnej zásady vzhľadom na závažnosť
argumentov, čo je  postup v súlade s judikatúrou NS SR. Rovnako v súlade s ustálenou judikatúrou
je požiadavka,  aby v prípade dvoch diametrálne odlišných záverov dvoch odborníkov (odborných
konzultantov) bol tento rozpor doriešený v priebehu dokazovania.

Poverená zástupkyňa  žalovaného zotrvávala na písomnom vyjadrení zo dňa 30.04.2014. Stanovisko
prof. H. nebolo predložené včas, ani v rámci konania o rozklade, preto ho nemohli pri svojom rozhodovaní
zohľadniť. K neprizvaniu požadovaného znalca z odboru urológia uviedla, že nakoľko v konaní boli



zohľadňované iba známe skutočnosti, neboli predkladané žiadne nové skutočnosti, alebo dôkazy, mali
za spoľahlivo zistený skutkový stav v zmysle § 34 Správneho poriadku, pričom vychádzali  zo stanoviska
MUDr. Y.. V tejto súvislosti poukázala na vyjadrenie MUDr. Q. (OAIM), že krvácanie nebolo zastaviteľné.
K dôvodnosti priberania znalca poukázala na závery vyslovené v rozsudku NS SR 4 Sžo/10/2008.
Nepovažuje za dôvodné poukazy na nezrovnalosti v zdravotnej dokumentácii, napr. v dekurze je v
rozpore s tvrdením žalobkyne zápis doc. MUDr. I. (operatéra) o 14.45 hod, že videl pacienta, čiže
mohol zistiť krvácanie. Čo sa týka stanoviska MUDr. I. dôvodom, pre ktoré sa ním nezaoberali bola
skutočnosť, že ani na základe výzvy neodstránil zásadné rozpory vo svojom vyjadrení. Bolo nad
rámec poukazovanie na to, že nemá so žalovaným uzatvorenú zmluvu. Jednotlivé úrady  odborných
konzultantov poverujú postupom  v zmysle zák. č. 581/2004 Z.z.. Keby bol MUDr. I. svoje vyjadrenie
doplnil, boli by ho rešpektovali. K namietaným odborným medicínskym otázkam doplnila, že v súvislosti
so zdrojom krvácania vychádzali z údajov v operačnom protokole a z doplnenej pitevnej správy, z ktorej
vyplynulo, že boli zistené zmeny svedčiace o predchádzajúcom krvácaní, napriek tomu, že nemohli byť
identifikované zdroje krvácania a preto žalovaný trvá  na tom, že v danom prípade použitá konzervatívna
liečba nepostačovala. Tak,  ako uviedol MUDr. Y. pri hemoragickom  šoku pacienta mala byť nariadená
revízia operácie.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle právnej úpravy Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené podmienky
na zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Predmetom súdneho prieskumu je prvostupňové rozhodnutie vydané ÚDZS pobočka Trnava o uložení
pokuty 8000 eur žalobkyni ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti za porušenie § 4 ods. 3 zák. č.
576/2004 Z.z., t.j. za porušenie povinnosti poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie
bolo zistené dňa 05.02.2013 ukončeným výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti
I. K. hospitalizovanému v zariadení žalobkyne v dňoch 12.-18.01.2012.  Zistené porušenie spočívalo
v tom, že dňa 17.01.2012 bola revízia operačnej rany po nefrektómii, ktorá mala byť indikovaná
bezprostredne po identifikácii krvácania pacienta o 14.30 hod., oddialená až do 17.00 hod., v období
rozvinutého ťažkého hemoragického šoku pacienta, čím nebola zabezpečená včasná a tým aj účinná
liečba komplikácie.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní o uložení pokuty začatom z vlastného podnetu
správneho orgánu. Prvostupňové rozhodnutie vychádzalo zo záverov ukončeného výkonu dohľadu vo
veci správneho poskytnutia zdravotnej starostlivosti pacientovi v súvislosti s prešetrovaním podnetu
pacientovej dcéry, ktorá žiadala prešetriť priebeh poskytnutej zdravotnej  starostlivosti jej otcovi  I. K.
v súvislosti s hospitalizáciou a uskutočnenými operáciami  vo FNsP v Skalici, dôsledkom ktorého bolo
úmrtie.

Vykonaným dohľadom  boli zistené zistených nedostatky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
pacientovi a ich následky, ktoré spočívali v tom, že 17.01.2012 bola revízia operačnej rany po nefrektómii,
ktorá mala byť indikovaná bezprostredne po identifikácii pacienta o 14.30 hod., oddialená až do 17.00
hod., a bola tak realizovaná včase, kedy sa u pacienta rozvinul ťažký hemoragický šok. Takýmto
nesprávnym postupom poskytovateľa zdravotnej starostlivosti nebola pacientovi zabezpečená včasná
a tým aj účinná liečba komplikácie, ktorá sa u pacienta vyskytla takmer bezprostredne po preklade
z operačnej sály na OAIM. U pacienta išlo o závažné krvácanie z miesta po odstránenej obličke s
prechodom do hemoragického šoku, podľa údajov v záznamoch z OAIM pacient stratil približne 2 litre
krvi. Výrazné život ohrozujúce krvácanie po jednoduchej nefrektómii je veľmi zriedkavé, ale môže sa
vyskytnúť, vždy je však nevyhnutná bezprostredná revízia. Je to jediný spôsob, ako zabrániť možnému
prechodu do ireverzibilného štádia hemoragického šokového stavu a fatálnemu koncu tak, ako to bolo
nakoniec u pacienta. Na základe tohto záveru bola uložená sankcia v hornej polovici maximálnej sumy
pokuty (§ 64 ods. 2 písm. b) zák. č. 581/2004 Z.z. až do výšky 9.958 eur).

V rámci výkonu dohľadu bol do konania pôvodne pribratý konzultant z odboru urológia doc. MUDr.
V. I. PhD., pričom v zmysle poverenia č. 86/1/2012 bolo predmetom výkonu dohľadu preverenie
správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti I. K. v období 12.01.2012-18.01.2012. Podľa jeho
stanoviska, doručeného prvostupňovému orgánu dňa 18.05.2012, v prípade diagnostických a liečebných
postupov pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti I. K. na urologickom oddelení FNsP Skalica v čase od
12.01.2012-18.01.2012 neboli zásadne porušené štandardné diagnostické a liečebné postupy.



V ďalšom konaní bol doc. MUDr. V. I. PhD. žiadosťou zo dňa 06.07.2012 požiadaný o doplnenie
stanoviska vzhľadom na rozpory jeho stanoviska  so závermi konzultanta z odboru AIM ohľadne času
zaznamenania krvácania z operačného drénu. Bol  požiadaný o doplnenie, prípadne prehodnotenie
pôvodného stanoviska.

Podľa záznamu telefonického hovoru zo dňa 15.08.2012 (č. 37 pripojeného administratívneho spisu) vo
veci urgencie doplnenia stanoviska,  prizvaný odborník sa mal len vyjadriť, že nikdy nepodpísal zmluvu
z ÚDZS. Podľa záznamu úradu, ak by svoje stanovisko doplnil, bolo by možné uznať a preplatiť jeho
vypracovanie.

V ďalšom konaní bol do konania pribratý ďalší konzultant z odboru urológia prof. MUDr. N. Y. CSc.,
pričom v zmysle poverenia č. 86/1/2012 zo dňa 20.08.2012  bolo predmetom výkonu dohľadu preverenie
správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti I. K. v období 12.01.2012-18.01.2012. Podľa jeho
odborného stanoviska č. 777/200/PO233/12/12 zo dňa 20.08.2012 zdravotná starostlivosť nebola
poskytnutá správne, keďže nebola zabezpečená včasná a tým aj účinná liečba po nefrektómii, kedy
došlo ku krvácaniu a následnému hemoragickému šoku.

Na základe vykonaného dohľadu bol vypracovaný Protokol č. 86/2012 zo dňa 10.10.2012 so záverom o
zistení porušenia § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. tým, že počas hospitalizácie I. K.  boli dňa 17.01.2012
zistené nedostatky: revízia operačnej rany po nefrektómii, ktorá mala byť indikovaná bezprostredne po
identifikácii krvácania  o 14.30 hod., bola  oddialená až do 17.00 hod., v období rozvinutia ťažkého
hemoragického šoku, čím  nebola pacientovi zabezpečená včasná a tým aj účinná liečba komplikácie.

Voči Protokolu podala žalobkyňa námietky, v ktorých poukazovala na nesprávnosť vyslovených záverov
v nadväznosti na obsah zdravotnej dokumentácie a zásadne odlišný záver vyslovený doc. MUDr. V.
I. PhD., pričom toto stanovisko nebolo vôbec zohľadnené. K námietkam sa vyjadril dňa 12.11.2012
pribratý odborník prof. MUDr. N. Y. CSc., ktorý poukázal na príčinu úmrtia a výsledky vykonanej
patologicko-anatomickej pitvy. Uviedol, že v opise priebehu liečby a postoperačnej starostlivosti u I. K. sú
uvádzané dva rozdielne údaje, ktoré treba vzhľadom na ich kritickú dôležitosť a pre objasnenie príčiny a
zodpovednosti za oneskorenú revíziu ozrejmiť - jedná sa o údaje, koľkokrát a kedy prvýkrát bol operatér
doc. I. konzultovaný v súvislosti so zistením krvácaním. Nie je jeho úlohou riešiť, ktorá z uvedených
strán poskytla správne a hodnoverné údaje. V tomto prípade ide o porušenie základného medicínskeho
pravidla, ktoré hovorí, že v prípade výrazného krvácania s hemoragickým šokom je potrebné zastaviť
krvácanie.

Vzhľadom na nezohľadnenie záverov MUDr. I. žalobkyňa podaním došlým prvostupňovému orgánu
14.12.2012 požiadala o prizvanie odborníka v špecializačnom odbore urológia, ktorý by  komplexne a
objektívne posúdil poskytnutú zdravotnú starostlivosť do skupiny vykonávajúcej dohľad.

Dňa 05.02.2012 sa uskutočnilo prerokovanie námietok dohliadaného subjektu k protokolu o vykonanom
dohľade a s poukazom na ich vyhodnotenie vykonané prof. MUDr. Y. boli námietky vyhodnotené ako
irelevantné. Námietky v súvislosti s doplnením zdravotnej dokumentácie spochybňujúce jednoznačné
určenie zdroja krvácania boli vyhodnotené ako vyvrátené,  neakceptovanie stanoviska MUDr. V. I.
bolo odôvodnené vzhľadom na odmietnutie odstránenia rozporov. K návrhu na prizvanie odborníka
špecializovanom odbore urológia bolo skonštatované, že skupina vykonávajúca dohľad postupovala
v zmysle zák. č. 581/2004 Z.z., boli formulované zistenia odôvodňujúce záverečné konštatovanie v
protokole o porušení § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. a nebol dôvod na prizývanie ďalšieho odborníka
do procesu výkonu dohľadu.

Proti rozhodnutiu podala včas rozklad žalobkyňa a namietala  skutočnosti zhodné s obsahom žalobného
návrhu v časti týkajúcej sa nezohľadnenia stanoviska MUDr. Y. CSc., nerešpektovanie požiadavky na
prizvanie odborníka v špecializačnom odbore urológia, nevysporiadanie sa s dôvodmi neakceptovania
stanoviska MUDr. Y. CSc., časové súvislosti priebehu vykonaných zákrokov, skutočnosť, že ani pri
opakovaných revíziách, ani pri pitve pacienta sa nenašiel jednoznačný zdroj krvácania. Považuje za
preukázané, že v danom prípade bola zdravotná starostlivosť poskytovaná správne a prvostupňový
správny orgán svojim postupom porušil ust. § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. V
jestvujúcej dôkaznej situácii založenej na protichodných stanoviskách dvoch oslovených odborníkov



nerešpektoval povinnosť v rámci tzv. vyhľadávacej zásady vyžiadať ďalšie odborné stanovisko, resp.
posudok. Žalobca opakovane navrhol doplnenie dokazovania a ustanovenie znalca z oboru urológie,
resp. navrhol požiadať o vypracovanie odborného stanoviska ďalšieho odborníka v špecializačnom
odbore urológia. Z týchto dôvodov žiadala, aby predsedníčka úradu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu zrušila.

V napadnutom rozhodnutí správny orgán druhého stupňa,  predsedníčka ÚDZS,  rozklad zamietla
a rozhodnutie vydané prvostupňovým orgánom potvrdila. Po opísaní predchádzajúceho priebehu
správneho konania vyhodnotila jednotlivé námietky ako nedôvodné. Rozhodnutie považuje za vydané
v súlade so zákonom, po riadnom prerokovaní všetkých námietok účastníka za prítomnosti jeho
zástupcov. Stanovisko doc. MUDr. V. I. PhD. nepovažovala za relevantný a nespochybniteľný podklad
pre záver o správnosti poskytnutia  zdravotnej starostlivosti, nakoľko v ňom uvádzal navzájom rozporné
skutočnosti v rozpore so zdravotnou dokumentáciou a tieto nezrovnalosti na výzvu neodstránil, okrem
toho s ním nebola platne uzavretá zmluva na poskytovanie konzultačnej činnosti. Odborné stanovisko,
ktoré odmietol doplniť, nie je možné akceptovať z dôvodu neodstránenia pochybnosti. K medicínskym
námietkam skonštatovala, že k revízii operačnej rany sa pristúpilo oneskorene, hoci krvácanie bolo
zistené do hodiny po nefrektómii. Rozhodujúci je záznam v zdravotnej dokumentácii, že operatér bol o
krvácaní informovaný o 14.30 hod., pacienta videl o 14.45 hod., avšak neindikoval revíziu operačnej rany.
K príčine úmrtia a zisteného zdroja krvácania poukázala na záver pitvy, ktorá jednoznačne preukázala,
že príčinou smrti pacienta bol posthemoragický šok. Keďže účastník nepredložil relevantný dôvod,
ktorý by vniesol pochybnosti pre objasnenie skutkového stavu, neakceptovala návrh na ustanovenie
znalca z odboru urológia, resp. žiadosť o vypracovanie odborného stanoviska ďalším odborníkom
v špecializačnom odbore urológia. Posúdenie skutočnosti, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá
správne, je odbornou právnou otázkou rozhodovanie, o ktorej patrí do správnej úvahy správneho orgánu.
Všetky vyjadrenia účastníka konania boli pri rozhodovaní zohľadnené, avšak po vyhodnotení dôkazov
v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov dospela k záveru, že prvostupňový orgán náležite zistil
skutkový stav, ktorý bol dostačujúcim podkladom pre posúdenie veci. Nie je potrebné ďalšie dokazovanie
pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci. Rovnako sa stotožnila s výškou
a dôvodmi rozhodujúcimi pre určenie sankcie.

Podľa § 247 O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba
tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd
preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

(2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa
tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň
pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je
poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri
zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Dohľad na mieste vykonávajú zamestnanci úradu a prizvané osoby (ďalej len „osoba oprávnená na
výkon dohľadu“) na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými osobami môžu byť zamestnanci
iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom.

Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.



(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku
(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 Správneho poriadku
(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci
a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.

(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 Správneho poriadku
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že žaloba, rozsahom ktorej je pri svojom
rozhodovaní viazaný, je dôvodná.

V prvom rade je potrebné správnym orgánom vytknúť, že v rámci celého dokazovania nerešpektovali
legitímnu požiadavku žalobkyne na odstránenie rozporov medzi stanoviskami MUDr. N. Y. Csc. a doc.
MUDr. V. I. PhD. v zásadnej otázke, či postup žalobkyne v súvislosti s voľbou postupu po zistení
krvácania je možné vyhodnotiť ako nesprávne poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Nerešpektovanie
stanoviska doc. MUDr. V. I. PhD. len s poukazom na neochotu vyjadriť sa k odstráneniu nezrovnalostí
ohľadne prevzatých časových údajov zo zdravotnej dokumentácie, naviac sprevádzanú požiadavkou na
„doplnenie prípadne prehodnotenie stanoviska“ nemožno považovať za dôvod pre úplnú diskvalifikáciu
odborného stanoviska v zásadnej otázke. Ak vznikla nezrovnalosť medzi jeho závermi a závermi MUDr.
Q. (odborník v oblasti anesteziológia a intenzívna medicína), bolo tieto potrebné ďalej odstraňovať.
Rovnako nie je možné bez ďalšieho odmietnuť vyhodnotiť obsah tohto s stanoviska len s poukazom
na prípadné nesplnenie formálnych kritérií na jeho uznanie za posudok vypracovaný prizvanou osobou
v zmysle § 43 ods. 4 zák. č.  581/2004 Z.z.. Je dôvodné trvať na jeho vyhodnotení ako dôkazného
prostriedku v zmysle § 34 Správneho poriadku. Samozrejmá je aj prednosť požiadavky na riadne zistenie
skutkového stavu a zabezpečenie všetkých podkladov pre rozhodnutie pred požiadavkou  hospodárnosti
konania.

V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že v akceptovanom vyjadrení prof. MUDr. N. Y. CSc.,
k námietkam žalobkyne voči obsahu protokolu je uvedené, že  v opise priebehu liečby a postoperačnej
starostlivosti  sú vo vzťahu k časovému údaju, kedy bol operatér doc. I. informovaný o krvácaní uvedené



dva odlišné údaje, túto nezrovnalosť treba došetriť a odstrániť. Zvlášť je to dôležité v situácii, keď sa
zistené  pochybenie odôvodňuje poukazom na dĺžku doby, ktorá uplynula medzi informovaním o krvácaní
a operačnou revíziou.

Za danej situácie sa javí nevyhnutné doplnenie dokazovania o komplexné zhodnotenie okolností prípadu
a celého postupu ďalším nezávislým odborníkom, či už to bude poverený odborník v zmysle § 43 ods.
4 zák. č. 581/2004 Z.z., súdny znalec alebo dokonca znalecký ústav. Súd nespochybňuje všeobecne
známu judikatúru, v zmysle ktorej znalecký posudok nemá vyššiu dôkaznú hodnotu ako vyjadrenie
povereného odborníka, ktorou sa bráni žalovaná. V prejednávanej  veci však došlo k situácii, keď
správnosť použitého  liečebného  postupu je  diametrálne odlišne vyhodnotená dvoma renomovanými
odborníkmi v danej medicínskej oblasti, je treba trvať na vyjadrení ďalšieho odborníka. V tejto súvislosti
súd považuje obe napadnuté rozhodnutia za vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového
stavu  (§ 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.).

Súd nespochybňuje zásadu voľného hodnotenia dôkazov ako jednu zo základných zásad, ktorou sa riadi
správne konanie, ani kompetenciu dotknutých orgánov oboch stupňov, vysloviť právne závery o odbornej
otázke, treba však prisvedčiť žalobkyni, že predpokladom pre voľné hodnotenie dôkazov je presné a
úplné zistenie skutočného stavu veci a obstaranie si potrebných podkladov pre rozhodnutie. Z obsahu
predloženého spisu sa javí, že rozhodovanie vo veci bolo všeobecne smerované k uprednostňovaniu
záverov v zmysle vyjadrenia prof. MUDr. N. Y., ktoré súd nemá dôvod ani odbornú spôsobilosť
spochybňovať. Zásadné pochybenie je však v tom, že ani jedno z rozhodnutí sa dostatočným
spôsobom nevysporiadala s odbornou argumentáciou polemizujúcou so záverom o platnosti základného
medicínskeho pravidla, že v prípade výrazného krvácania s hemoragickým šokom je potrebné zastaviť
krvácanie, ani so spochybňovaním skutočnosti, či z obsahu operačného protokolu a celkového vývoja
stavu pacienta po vykonaní nefrektómie, tak ako bol zdokumentovaný, nepochybne vyplynula potreba
okamžitej revízie. V tomto smere sú obe je napadnuté rozhodnutia nedostatočne odôvodnené (§ 250j
ods. 2 písm. d) O.s.p.).

Treba súhlasiť so žalobkyňou, že vyššie uvedeným postupom správnych orgánov, ktoré nevenovali
dostatočnú pozornosť použitým prostriedkom jej  obrany došlo k porušeniu jej práv, ktoré mohli mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.).

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie
zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm. c), d), e) O.s.p a vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom
budú správne orgány viazané vysloveným právnym názorom súdu.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnej
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich z  trov zaplateného súdneho poplatku
v sume 70 eur a trov právneho zastúpenia v sume 826,03 eur  v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z., ktorá
pozostáva z tarifnej odmeny  za 3 úkony právnej  služby po 134 eur (prevzatie a príprava zastúpenia,
podanie žaloby, účasť na pojednávaní dňa 12.03.2015), tarifnej odmeny 67 eur za účasť na pojednávaní,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok (§ 13a ods. 4 )  2 x paušálnej náhrady po 8,04 eur, 2 x paušálnej
náhrady po 8,09 eur, náhrady cestovného v súvislosti s cestou na pojednávanie dňa 12.03.2015 a
09.04.2015 v sume 2 x 55,92 eur (2 x 4 začaté polhodiny po 13,98 eur), náhrady  cestovného v súvislosti
s cestami na pojednávania podľa predloženej špecifikácie v sume 2 x 37,63 eur, všetko spolu s  20%
DPH z celej priznanej odmeny za právne zastupovanie.

Súd nepovažoval za dôvodne a účelne uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti
s podaním nevyžiadaného písomného vyjadrenia zo dňa 26.02.2015. Lehotu, v ktorej bol žalovaný
zaviazaný na zaplatenie náhrady trov konania súd v rámci zákonom stanovenej možnosti v zmysle
§ 160 ods. 1 O.s.p. určil s prihliadnutím na odôvodnenú požiadavku žalovaného poukazujúcu na
administratívnu náročnosť peňažnej transakcie.

Celú náhradu trov konania spolu v sume 896,03 eur je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalobkyne BADUCCI Legal, s.r.o., vedený v U. H., a.s. IBAN: G., do 14 dní od vyhlásenia
rozsudku.



Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zmien a doplnkov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR
prostredníctvom Krajského súdu v Trnave, písomne dvojmo.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa  má popri  všeobecných  náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému  rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.