Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/337/2011 z 18. 12. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 18. decembra 2012, sp. zn. 11Co/337/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2508899957.2 Krajský súd Trnava | 11Co/337/2011 | ECLI:SK:KSTT:2012:2508899957.2 | 2012-12-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 123 ods. 1 OZ, § 124 OZ, § 134 ods. 1 OZ, § 134 ods. 3 OZ, § 134 ods. 4 OZ, § 36a zákona č. 162/1995 Z. z., § 39 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z., § 80 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/eba2c668-f57a-4be5-9f1a-ba9b1465fd87 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2508899957.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/337/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508899957
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2508899957.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: RNDr. L. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/
XX, V., zast. JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, Dostojevského rad 1, Bratislava, proti odporcom:
1. Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, P. X, 2. M. L., nar. XX.X.XXXX, bytom P. XX, I., 3. W.
H., nar. X.X.XXXX, bytom I. M. XXX/X, G., zast. JUDr. Jozefom Urbanom, advokátom, AK so sídlom
Komenského 5247/24, Piešťany, 4. Mgr. C. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G., všetci zast.
JUDr. Jozefom Urbanom, advokátom, Komenského 5247/24, Piešťany a 5. M. L., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. C.. XXXX/XX, G., zast. Mgr. C. I., nar. X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, G., o návrhu na
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o protinávrhu odporcov v 1., 3., 4. rade, o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 6C/144/2008-563 zo dňa 19. mája 2011,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia návrhu navrhovateľky p
o t v r d z u j e a v napadnutej časti vyhovenia protinávrhu odporcov 1., 3. a 4. m e n í tak, že
protinávrh z a m i e t a .

V napadnutej časti náhrady trov konania štátu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že
navrhovateľka, odporkyňa 1., odporkyňa 2., odporkyňa 3., odporkyňa 4. a odporca 5. sú povinní zaplatiť
náhradu trov konania štátu každý vo výške 142,43 eur, a to Okresnému súdu Piešťany do troch dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky na určenie (pozn.:
Okresný súd Trnava, č. k. PN - 12C/7/2004-116 zo dňa 22.5.2006 pripustil vstup do konania na strane
odporcov ďalších účastníkov, ktorí vystupujú ako odporcovia v 2. - 5. rade., keď pôvodne žaloba
smerovala len voči odporkyni v 1. rade), že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parc.
č. XXX/XX o výmere 3.190 m2 - orná pôda, zapísaná na LV č. XXX v Správe katastra Piešťany, v obci
a k.ú. F. a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti p.č. XXX/XX o výmere 143 m2 - orná pôda v 1/2,
zapísanej na LV č. XXX Správou katastra Piešťany, nachádzajúcej sa v obci a k. ú. F.. Ďalej vyhovel
protinávrhu odporkýň 1., 3. a 4. rade a určil, že nehnuteľnosť - pozemok p. č. XXX/XX, parc. reg. „E“,
orná pôda o výmere 6503 m2, vedená a zapísaná Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra v
Piešťanoch na LV č. XXXX pre k. ú. F., je v podielovom spoluvlastníctve:
1. L. D. (R.), rod. L., P. XX, PSČ: XXX XX, I., nar. XX.XX.XXXX (dátum úmrtia XX.XX.XXXX) v podiele 1,
2. L. M., rod. F., P. XX, PSČ: XXX XX, I., nar. XX.X.XXXX - v podiele 1,
3. Ing. M. Z., rod. P., U O. Y. II XXX/X, PSČ: XXX XX, P., Česká republika, nar. XX.X.XXXX - v podiele 1.



Navrhovateľke zároveň uložil povinnosť nahradiť odporcom trovy konania v sume 634,39 eur na účet
právneho zástupcu číslo: XXXXXXX/XXXX, vedený v D. V., a.s., pobočka P., a to do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 854,59 eur (slovom: osemsto
päťdesiatštyri eur a 59 centov), a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., §
123, § 124, §134 ods.1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, § 36a, 39 ods. 2 a 70 ods. 1 a 2 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon), § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému
poľnohospodárskemu majetku v znení účinnom od 1. marca 2011, § 11 ods. 3 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch,
pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách a § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995
Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, keď
na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, že vo veci určenia navrhovateľky
ako výlučnej vlastníčky nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX o výmere 3.190 m2 - orná pôda zapísaná na
LV č. XXX v Správe katastra Piešťany, v obci a k.ú. F. a podielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti p.č.
XXX/XX o výmere 143 m2 - orná pôda v 1/2 zapísanej na LV č. XXX Správou katastra Piešťany,
nachádzajúcej sa v obci a k.ú. F., navrhovateľka podala návrh z dôvodu naliehavého právneho záujmu
na veci pre existenciu duplicity vlastníctva, pretože rozhodnutie súdu v tejto otázke by bolo (okrem iného)
aj podkladom pre uskutočnenie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností, keďže jej právne postavenie by
bolo bez takéhoto určenia neisté. Na konanie o určenie, či jestvuje alebo nejestvuje vlastnícke
právo k nehnuteľnosti je daný naliehavý právny záujem už tým, že Správa katastra v Piešťanoch
vykonala do katastra nehnuteľností zápis duplicity vlastníctva podľa listiny Z 715/03 k nehnuteľnostiam
v k.ú. F., vedeným na LV č. XXX,XXX, XXX. Správa katastra Piešťany rozhodnutím č. X-202/03 zo
dňa 20.1.2005 zamietla návrh navrhovateľky na opravu zápisu vlastníckych práv na LV č. XXX a XXX
v k.ú. F.. Navrhovateľka sa pozitívnou určovacou žalobou domáhala určenia, že má vlastnícky vzťah
k parc. č. XXX/XX o výmere 3.190 m2, zapísanej na LV č. XXX v podiele 1/1 a k parc. č. XXX/XX
o výmere 143 m2, zapísanej na LV č. XXX v podiele 1-ice v k.ú. a obci F.. Vzhľadom na charakter
žaloby a zistené skutkové okolnosti v priebehu dokazovania prvostupňový súd dospel k záveru, že
návrh navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva, ktoré mala nadobudnúť vydržaním nebol dôvodný,
keď prihliadal na to, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť, do ktorej sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca. Jedným z predpokladov vydržania, ako osobitného spôsobu nadobudnutia
vlastníckeho práva zo zákona je, že držba musí byť oprávnená. Podľa platnej právnej úpravy v zmysle
novely Občianskeho zákonníka, zákonom č. 509/1991 Zb. s účinnosťou od 1. januára 1992 sa oprávnený
držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť
(§ 134 ods. 1 OZ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby
po dobu desiatich rokov. Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, treba započítať aj
držbu, vykonanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere totiž nemožno prehliadnuť, že už držba na
základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek
obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola len obmedzene (nevzťahovala sa na
právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom vlastníctve). Nová právna úprava (zák.
č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991 nekvalifikuje odlišne, len ju započítava
do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri § 868 a § 872 ods. 6 OZ). Pritom však účinky súhrnnej
právnej skutočnosti (t.j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu) mohli nastať najskôr 1. januára
1992. Dokazovaním v konaní na súde prvého stupňa tento dospel k záveru, že v obci F. boli v roku 1947
občanom pridelené skonfiškované pozemky, prídely boli rovnaké. Starým rodičom navrhovateľky L. P. a
manželke L., rod. V. boli výmerom o vlastníctve pôdy č. B-52971/46-IV, vydaným v roku 1947 pridelené
do vlastníctva nehnuteľnosti v k.ú. F. o celkovej výmere 0,6523 ha, v prídelovom pláne označené ako
vl. č. 1 z parc. č. XXX/X časť označenej parcely č. XXX/XX - roľa o výmere 0,6523. L. P. a manželka
R., rod. T. dostali ako prídel p. č. XXX/XX o výmere 6523 m2 (parcela vedľa kanála). L. P. (otec
odporkyne v 1. rade) na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.6.1954 predal D. L. (manžel odporkyne v 2.
rade a otec odporcov v 3., 4. a 5. rade ) a M. L., rod. F. (odporkyňa v 2. rade) každému 1-inu z
nehnuteľnosti v k.ú. F., zapísanej na PK vložke č. 338, p.č. XXX/XX o výmere 65 a 23 m2. Ľudový
súd v Piešťanoch dňa 3.9.1958 povolil zápis na 1-icu tohto knihového telesa. V predmete zmluvy bola
síce uvedená p.č. XXX/X, ale vychádzajúc z prídelovej listiny i uznesenia Ľudového súdu v Piešťanoch
zo dňa 3.9.1958 (č. d. 1113/58) mal súd preukázané, že došlo k prevodu vlastníckeho práva k parc.č.



XXX/XX. V dedičskom konaní po neb. R. P., rod. T. (sp. zn. D158/54, Dnot 49/54 zo dňa 18.06.1956)
nadobudla odporkyňa v 1. rade (vtedy bola maloletá) nehnuteľnosť v k. ú. F., zapísanú v PK vložke č. 338
- p.č.XXX/X (špecifikovanú ako stavebný pozemok), pridelenú štátom a patriacu nebohej poručiteľke v
1-ici . Z rozsiahleho vykonávania dokazovania a obsahu listín súd vyhodnotil, že v dedičskom rozhodnutí
po neb. R. P. je nesprávne označovaná parcela ako p.č. XXX/X, správne mala byť označená buď ako
vl. č. 1, p.č. XXX/X - časť vyznač. p.č. XXX/XX - roľa o výmere 0,6523 ha, alebo aspoň ako p.č. XXX/XX,
lebo takto je konkrétne špecifikovaná i v PK vložke č. 338. Z uvedeného vyplynulo, že v rámci dedičstva
po neb. R. P. bola prededená parc.č. XXX/XX. Tieto parc. č. XXX/XX a XXX/XX boli obe od ich pridelenia
v roku 1947 až do doby zavkladovania dohody (realizovanej medzi navrhovateľkou a jej strýkom) o
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva spolu s geometrickým plánom č. 115-222/94 zo dňa
20.9.1994, vedené ako parc. reg. E. Prvostupňový súd pri týchto zistených skutkových okolnostiach
vychádzajúc z ust. § 70 ods. 2 katastrálneho zákona mal za to, že predmetné parcely reg. E neboli
záväzné, keď prihliadol i na samotné vyjadrenia znalca Ing. S.. Obidve parcely spolu s ďalšími parcelami
v intraviláne mimo obce F. boli v užívaní POD (družstva) Sokolovce. V roku 1981 sa postavila štátna
cesta Ratnovce-Svrbice bez stavebného povolenia. Strýko navrhovateľky Ing. Arch. U. P. listom zo dňa
26.01.1991 (je na čl. 15) žiadal JRD Sokolovce o vrátenie role, v rámci ktorého sám potvrdil, že časť
žiadanej role bola zabratá výstavbou novej cesty Sokolovce - Svrbice a priľahlého melioračného kanála,
zbytok bol v užívaní družstva a že zabranie časti role rieši osobitne na príslušných miestach. Z tohto
písomného listu súdu jednoznačne vyplýva, že už 26.01.1991 mal strýko navrhovateľky vedomosť o
presnej polohe parc. č. XXX/XX o rozlohe 0,6523 ha, ktorá bola výmerom v skutočnosti pridelená jeho
rodičom. Teda vedel , že časť parcely bola zabratá výstavbou novej cesty, o čom mala navrhovateľka
vedomosť, keď ako sama uviedla, o tom všetkom ju strýko informoval, preto navrhovateľka musela mať
taktiež vedomosť, kde sa má nachádzať polohovo parc. č. XXX/XX pridelená jej právnym predchodcom.
Medzi rozhodnutím Štátneho notárstva v Trnave č. k. 8D/1820/91-13 zo dňa 26.9.1991 po nebohom L. P.
(zomrelom X.X.XXXX) a rozhodnutím Štátneho notárstva v Trnave č. k. 8D/2930/91-5 zo dňa 26.9.1991
po nebohej L. P., rod. V. (zomrelej X.XX.XXXX) nadobudli titulom dedenia parcelu č. XXX/XX o výmere
6.523 m2 (bez udania konkrétneho LV, na ktorom by mala byť zapísaná a bez uvedenia, či ide o parcelu
reg „E“ alebo parcelu reg. „C“) Ing. Arch. U. P. a navrhovateľka, každý v 1. Z obsahu pasportizačného
listu č. 14 mal súd prvého stupňa preukázané, že POD Sokolovce zaevidovali žiadosť navrhovateľky
a jej strýka, ako vlastníkov parc. č. XXX/XX vytýčiť pozemok na pôvodnom mieste, pritom zo žiadosti
Ing. Arch. U. P. z 26.1.1991 vyplývalo, že tento mal vedomosť o skutočnej polohe parc. č. XXX/XX,
t.j. v časti pod zabratou cestou. POD - Sokolovce listom zo dňa 9.8.1993 oznámilo navrhovateľke a jej
strýkovi, že im bol podľa pasportizačného listu vytýčený a zameraný pozemok prinavrátený do užívania,
parcela č. XXX/XX o výmere 0,6223 ha v k.ú. obce F. na základe projektu zjednodušených a zrýchlených
postupov pozemkových úprav ( ďalej len „ZZPPU“) vychádzajúc z náčrtu vypracovaného pre ZZPPU
na vytýčenie náhradných pozemkov pre Sĺňava POD Sokolovce, na základe ktorého si navrhovateľka i
jej strýko mysleli, že parcela č. XXX/XX im pridelená do užívania je už ich vlastníctvom a začali s ňou
nakladať, oplotili ju, doviezli na ňu unimobunku, geometrickým plánom si ju dali rozdeliť. Obsah tohto
listu vyhodnotil súd prvého stupňa tak, že POD - Sokolovce navrhovateľke ani jej strýkovi neoznamovali,
že by im parcelu č. XXX/XX vracali do vlastníctva v zmysle v zmysle zákona č. 229/1991 Zb., ako
to tvrdila vo vyjadreniach navrhovateľka. Po uzatvorení dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva k parc. č. XXX/XX (vedenej ešte v reg. „E“) bola navrhovateľka zaevidovaná na LV č.
XXX ako výlučná vlastníčka parcely č. XXX/XX z titulu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva a vyhotoveného geometrického plánu č. 97/90-70; na LV č. XXX ako vlastníčka v podiele
5/10 (resp. 1-ice) k parcele č. XXX/XX - obe parcely zapísané už ako parcely registra „C“ nachádzajúcej
sa v k.ú. a obci F.. Z obsahu LV č. XXX zo dňa 8.11.1995 (označený ako „bez parciel“, združené parcely“)
mal prvostupňový súd preukázané, že Ing. Arch. U. P. a navrhovateľka boli k 8.11.1995 podielovými
spoluvlastníkmi každý v 2/4 nehnuteľnosti a to združených parciel ornej pôdy o výmere 0,6523 m2
(bez parciel). Súd mal objektívne preukázané, že navrhovateľka platí obci daň z parcely č. XXX/XX
už od roku 1993, pričom z obsahu poštovej zloženky zo dňa 7.4.1997 mal súd preukázané, že daň
platí inštitúcii: ako Dočasné odňatie pôdy, Daňovému úradu Piešťany. Týmto dokladom navrhovateľka
preukázala platenie dane za nehnuteľnosť v jej vlastníctve, ale nepreukázala, že by daň platila práve
za pôdu, ktorú užíva. Totiž vlastnícke právo a skutočná držba sú dva odlišné inštitúty a skutočnosť,
že fyzická osoba nejakú nehnuteľnosť užíva nedeklaruje, že je jej vlastníkom za každých okolností.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka dostala od POD Sokolovce pôdu do užívania,
t.j. dočasného užívania v rámci projektu zjednodušených a zrýchlených postupov pozemkových úprav
(ZZPPÚ). Správa katastra v Piešťanoch roku 2003 vyznačila vlastnícke právo odporkyne v 1. rade
na základe jej žiadosti k nehnuteľnosti p. č. XXX/XX o výmere 6.523 m2, pričom vlastnícke právo



preukázala svojim rodným listom, uznesením Štátneho notárstva v Rimavskej Sobote sp. zn. D 158/54,
D not 49/54 zo dňa 18.6.1956, výpisom z PKV č. 338, prídelovou listinou na nehnuteľnosti p. č. XXX/XX.
Pri realizácii ROEP-u v obci Sokolovce navrhovateľka a odporkyňa v 1. rade predložili listy vlastníctva
na totožnú parcelu, keď to v tom čase to komisia pri vypracovávaní ROEP-u na Obecnom úrade vyriešila
tak, že nespochybniteľným vlastníkom p. č. XXX/XX je odporkyňa v 1. rade a navrhovateľka vlastní p.
č. XXX/XX. Z identifikácie parcely č. XXX/XX o výmere 6523 m2 doloženej Správou katastra Piešťany
mal súd preukázané, že táto inštitúcia predmetnú parcelu zidentifikovala v zmysle stavu podľa údajov
registra C KN na p.č. XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX spolu o výmere 6523 m2. (Je v spise na čl. 252). K
rovnakému záveru dospel súdom ustanovený znalec Ing. S., ktorý vypracoval znalecký posudok (ďalej
len „ZP“) č. 5/07 a následne aj dodatok k tomuto znaleckému posudku, ktorý v tomto dodatku a aj
v rámci jeho výsluchu pred súdom uviedol, že poloha pozemkov s parc. č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/
XX je identická s polohou pôvodného pozemku p.č. XXX/XX v k.ú. F.. Novovzniknuté parcely XXX/XX,
XXX/XX a XXX/XX zakreslené na geometrických plánoch na pôvodnej p. č. XXX/XX nezaznamenávajú
jej pôvodnú polohu. Znalec zdôvodnil, na základe akých skutočností dospel k tomu, že boli rozdiely
v jeho ZOP a dodatku k ZP. Na základe výpovede znalca na pojednávaní prvostupňový súd ustálil,
že novovzniknuté parcely XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX neboli zakreslené na geometrických plánoch
na pôvodnej p. č. XXX/XX, ale na parc. č. XXX/XX, t.j.v skutočnosti došlo k rozdeleniu parc. č.XXX/
XX susediacej s parc. č. XXX/XX. Súdom prvého stupňa bolo v konaní taktiež preukázané, že časť
parc. č. XXX/XX sa nachádza pod cestou a navrhovateľka užíva v skutočnosti parc. XXX/XX. Súd sa
vysporiadal s tvrdením navrhovateľky ohľadom toho, že pokiaľ by mala vedomosť len o užívacom práve
k parcele, nedávala by pozemok rozdeliť a neplatila by za zmluvu o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva cca 15.000,- Sk tak, že nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním k parc.č.
XXX/XX, ku ktorej v tom čase existovalo vlastnícke právo iných subjektov a to bez ohľadu na to, či
nehnuteľnosť užívala v dobej viere, že jej patrí. Súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľka má
právo dostať svoj reštituovaný pozemok vo forme pozemku primeraného pôvodnému pozemku, ale nie
je oprávnená domáhať sa vlastníckeho práva k pozemku, ktorý je evidovaný na katastri už vo vlastníctve
odporcov, a to ani titulom vydržania.
Vzhľadom k tomu, že pôvodná parcela č. XXX/XX reg. „E“ navrhovateľke ani v minulosti nepatrila,
nemôžu jej patriť ani parcely XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX, ktoré vznikli rozdeleným tejto „E“
parcely (grafickým rozdelením). Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa preukázané, že
geometrickým plánom bola v skutočnosti rozdeľovaná parc. č. XXX/XX a nie XXX/XX (znalecký posudok,
výsluch znalca), a taktiež zo svedeckej výpovede svedka M., bývalého starostu obce, vyplynulo, že
navrhovateľke a jej strýkovi nebol pridelený pozemok pri svrbickej ceste, ktorý bol pôvodne pridelený ich
právnym predchodcom. Návrh právneho zástupcu navrhovateľky na zadanie úlohy znalcovi vyhotoviť
identifikáciu parc. č. XXX/X vyhodnotil prvostupňový súd, ako nadbytočný (vzhľadom na dĺžku konania),
pretože parc. č. XXX/X je líniovou stavbou a znalec už v prílohe č. 2 (geometrického plánu č.
12C/7/2004) dodatku k znaleckému posudku určil skutočnú polohu pôvodnej parc. č. XXX/XX. Vzhľadom
na zistené skutkové okolnosti, berúc do úvahy i protinávrh sa súd musel vysporiadať s usporiadaním
pozemkovej držby i pozemkového vlastníctva a aktuálne regulačnými dokumentmi pre pozemkové
úpravy v SR, keď konštatoval, že v roku 1991 bolo dané každému vlastníkovi pozemku právo ich
vydať od doterajšieho užívateľa, pričom v praxi často vlastníci nemali vlastníctvo preukázané, resp. im
nebolo možné vydať parcelu, ktorá im (či ich predchodcom) bola zabratá, preto priamo zákon v roku
1991 určil na prechodné obdobie pravidlá o náhradných pozemkoch a o vyhotovovaní zjednodušených
rozdeľovacích plánov. Takýto zjednodušený rozdeľovací plán bol vyhotovený i na parcely v k.ú. F. v rámci
projektu zjednodušených a zrýchlených postupov pozemkových úprav (ZZPPÚ). Podľa súčasného
poriadku vlastník pozemku, ktorý mal doložené vlastnícke právo listom vlastníctva, dostal na základe
žiadosti tzv. náhradný pozemok a to na užívanie až do doby ( teda len na taký čas), kým nebude
pre celé katastrálne územie schválený projekt pozemkových úprav, a teda aj navrhovateľka s jej
strýkom, ako vlastníci parc. č. XXX/XX sa domáhali vyňatia svojho pozemku a bol im vydaný náhradný
pozemok do dočasného užívania, čo vyplýva i so samostatného pasportizačného listu. Zo strany
štátu sa predpokladalo, že pozemkové úpravy sa budú vykonávať do roku 2010, a na ukončenie
pozemkových úprav reflektoval zákon č. 559/2010 Z. z. ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších
predpisov (platný od 31.12.2010 a účinný od 1.3.2011). Zjednodušený rozdeľovací plán sa vyhotovoval
po dohode pozemkového úradu s užívateľmi (najmä poľnohospodárskymi družstvami), schvaľoval ho
pozemkový úrad. Súd prvého stupňa mal objektívne preukázané, že navrhovateľka dostala s jej strýkom
parcelu označenú ako parc. č. XXX/XX o konkrétnej výmere s právom užívať ju, teda vlastníkom
tohto náhradného pozemok bol stále niekto iný, t.j. doterajší vlastník. Keďže sa nestali v skutočnosti



vlastníkom parcely, boli obmedzení v užívaní ( stavať na pozemku dom, chatu spojenú so zemou
spojeným základom,... ) a museli rátať s tým, že im bude pozemok ešte raz odobratý, a to pri schválení
súboru pozemkových úprav ako celku, t.j. komasáciou. Prvostupňový súd prihliadal i na to, že vlastnícke
právo k parc. č. XXX/XX bolo preukázané odporcami existujúcou PK vložkou, dedičským rozhodnutím
po matke odporkyne v 1. rade či kúpnou zmluvou uzavretou medzi otcom odporkyne v 1. rade ako
predávajúcim a odporkyňou v 2. rade a jej manželom ako kupujúcimi. Pokiaľ v katastri nehnuteľností
boli ako vlastníci pozemku, parc. č. XXX/XX zapísané subjekty, nesvedčalo jej vlastníckeho právo k
pozemkom titulom vydržania, keďže parcely XXX/XX o výmere 3.190 m2 a p. č. XXX/XX o výmere
143 m2 vznikli v skutočnosti reálnym rozdelením parc. č. XXX/XX a nie p.č. XXX/XX, preto bol návrh
navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva zamietnutý ako nedôvodný. V rámci prvostupňového
konania, vzhľadom na existujúcu zapísanú duplicitu vlastníctva sa odporkyne v 1.,3. a 4. rade domáhali
formou protinávrhu zo dňa 19.5.2011 určenia, že „nehnuteľnosť - pozemok p. č. XXX/XX, parc. reg. „E“ ,
orná pôda o výmere 6503 m2, vedená a zapísaná Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra
v Piešťanoch na LV č. XXXX pre k. ú. F., je vo vlastníctve: 1. L. D., rod. L., P. XX, PSČ: XXX XX, I.,
nar. XX.XX.XXXX (dátum úmrtia XX.X.XXXX) v spoluvlastníckom podiele v 1, 2. L. M., rod. F., P. XX,
PSČ: XXX XX, I., nar. XX.X.XXXX - spoluvlastnícky podiel 1, 3. Ing. M. Z., rod. P., U O. Y. C. XXX/
X, PSČ: XXX XX, P., Česká republika, nar. XX.X.XXXX - spoluvlastnícky podiel 1.“, a tým zároveň
špecifikovali naliehavý právny záujem na takomto určení vlastníckeho práva. Súd prvého stupňa mal
vzhľadom na rozsiahle dokazovanie vo veci preukázané vlastnícke právo odporkýň v 1. a 2. rade a v
čase rozhodnutia súdu prvého stupňa nebohého manžela odporkyne v 2. rade (v konaní vystupovali jeho
deti ako odporcovia v 3. až 5. rade) k parc. č. XXXX/XX reg. „E“ (orná pôda o výmere 6503 m2), zapísanej
na LV č. XXXX pre k. ú. F., preto v rámci prvostupňového konania rozhodol o ich protinávrhu. Vzhľadom
na dĺžku a charakter sporu, zápis duplicity vlastníctva a zistené skutočnosti sa súd prvého stupňa
vysporiadal i s otázkou protinávrhu, a keďže mal preukázané vlastníctvo subjektov k parc. č. XXX/XX,
preto protinávrhu odporkýň v 1., 3. a 4. rade vyhovel. Ako prvé vyriešil otázku označenia krstného mena
subjektu, ktorého právny zástupca odporkýň označoval, ako jedného z podielových spoluvlastníkov v
protinávrhu, ako „ D. L.“, pritom v doloženom osvedčení býv. ONV bol označený, ako R. L., v PK vložke
č. 338; v kúpnopredajnej zmluve z 07.06.1954, PK vložke č. 338, LV č. XXXX a predvolaní štátneho
notárstva z 18.8.1976 ako D. L. . Z obsahu osvedčenia býv. Okresného národného výboru v Modrom
Kameni zo dňa 14.7.1947 mal súd preukázané, že osoba označená ako „R.“ L., nar. XX.XX.XXXX
(bytom v V.) ako i jeho manželka M., rod. F., nar. XX.X.XXXX a ich maloletá W., nar. X.X.XXXX majú
československé štátne občianstvo. Z predvolania Štátneho notárstva v Lučenci zo dňa 18.8.1976 mal
súd objektívne preukázané, že na tomto notárstve bolo pod sp. zn. D 215/76 vedené dedičské konanie
po D. L., zomrelom dňa XX.X.XXXX. V predloženej PK vložke č. 338 je ako podielový spoluvlastník
okrem iných uvádzaný „D.“ L. v 1-ine pod B 4/a a jeho manželky M., rod. F.. V kúpnopredajnej zmluve
zo dňa 7.6.1954 sú ako kupujúci uvádzaní „D.“ L. a M. L., rod. F.. Vzhľadom k uvedenému dospel k
záveru, že osoba, ktorá je podielovým spoluvlastníkov parc. č. XXX/XX v PKV č. 338 je D. a nie R. L..
Prihliadal na skutočnosť, pri osobe D. L. je uvádzaná, ako jeho manželka vždy tá istá osoba: M., rod.
F., nar. XX.X.XXXX, ktorá je odporkyňou v 2. rade. Prihliadajúc i na to, že mená R. a D. sú v kalendári
písané v ten istý deň dospel k záveru, že v osvedčení býv. ONV bola urobená chyba v písaní. V záujme
odstránenia ďalšieho špekulatívneho výkladu k menu pána L., nar. XX.XX.XXXX, manžela M., rod. F.,
nar. XX.X.XXXX súd v petite menovaného špecifikoval ako L. D. a do zátvorky uviedol meno R.. Zároveň
sa vyporiadal s rôznym označením odporkyne v 1. rade a dátumom narodenia na LV č. XXXX zo dňa
17.9.2003 a jednak zo dňa 12.12.2003, na ktoré poukázala navrhovateľka, kde svedkyňa P., pracovníčka
Správy katastra Piešťany, k obsahu LV č. XXXX zo dňa 17.9.2003 a zo dňa 12.12.2003 (na ktorých
je rozdielne uvedené meno „P.“ a „P.“, taktiež dátumom narodenia raz XX.X.XXXX a raz XX.X.XXXX )
uviedla, tento nesúlad bol spôsobený preklepom, preto to súd prvého stupňa kvalifikoval, ako chybu v
písaní - opisovaní údajov. O trovách prvostupňového konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142
ods. 1 O.s.p. a priznal odporcom, ktorí mali v konaní plný úspech, náhradu trov potrebných na účelné
uplatnenie a bránenie práva proti navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, keď jej uložil povinnosť
nahradiť odporkyniam trovy konania na účet ich právneho zástupcu v sume 634,39 eur pozostávajúcich
zo zaplateného súdneho poplatku za protinávrh v sume 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia v sume
534,89 eur. Taktiež rozhodol aj o uložení povinnosti navrhovateľke, vzhľadom k výsledku konania, na
zaplatenie trov štátu, ktoré platil, a to vo výške 854,59 eur (znalečné a svedočné ).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Odvolanie odôvodňovala všetkými v zákone špecifikovanými dôvodmi (§ 205 ods. 2



O.s.p.) a to, že: a/ v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené (§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odvolateľka mala za to, že súd prvého stupňa si buď neúplne zistil skutkový stav, resp. vykonal
dostatočné dokazovanie, avšak v otázke určenia vlastníckeho práva dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, navyše má ďalšie dôkazy, ktoré nemohli byť objektívne uplatnené, prípadne došlo zo strany
súdu i k nesprávnemu právnemu posúdeniu, najmä v otázke vydržania a navyše je rozhodnutie súdu
prvého stupňa v časti výroku o protinávrhu zmätočné, resp. trpí vadami. Odvolateľka v prílohe odvolania
priložila stanovisko k súdnemu sporu, vypracovanému geodetickou kanceláriou Ing. V. B. - Ing. P. L., X.
XXXX/XX, P. zo dňa 30. júna 2011, ktoré nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvého stupňa, pretože
vychádza z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa, resp. vzhľadom k času zadania objednávky ho
nebolo možné uplatniť v prvostupňovom konaní pri vyhlásení rozsudku (§ 205a O.s.p.). Predmetný dôkaz
nie je sám osebe úplne novým dôkazom a bol sčasti uplatnený aj v rámci dokazovania, pretože geodeti
Ing. B. a Ing. L. vystupovali v konaní ako svedkovia. Predmetné stanovisko reaguje na vypracovaný
znalecký posudok, č. 5/07 zo dňa 16.3.2007 v znení dodatku k znaleckému posudku č. 5/07 zo dňa
29.10.2007, vypracovaný súdnym znalcom z odboru geodézie a kartografie Ing. E. X.. V zmysle tohto
stanoviska je pre určenie priebehu hraníc pozemkov na vyhotovenie geodetických prác - geometrického
plánu, resp. vytýčenia hraníc pozemkov, záväzný mapový a písomný operát katastra nehnuteľností,
resp. výsledky predchádzajúcich geodetických prác - geometrické plány, merané náčrty geometrických
plánov, alebo vykonávaných údržieb mapového operátu katastra nehnuteľností, prípadne iné operáty,
nachádzajúce sa v dokumentáciách (archívoch, napr. nákresu hraníc parciel v katastrálnej mape, mape
určeného operátu) a geometrického polohopisného plánu na rozdelenie pozemkov z decembra 1947.
Z vytyčovacích náčrtov, bližšie špecifikovaných v stanovisku sa dospelo k rovnakému výsledku ako v
závere pôvodného znaleckého posudku znalca Ing. X. „hranice pôvodného pozemku p.č. XXX/XX v k.ú.
F. sú identické s vonkajšími hranicami pozemkov p.č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX. Poloha pozemkov
p.č. XXX/XX, XXX/XX a XXX/XX je identická s polohou pôvodného pozemku p.č. XXX/XX v k.ú. F..
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že stav mapy operátu katastra nehnuteľností a geometrického
polopisného plánu na rozdelenie pozemkov z decembra 1947 bol zhodný a tým aj nespochybniteľne
záväzný pred vyhotovenie geodetických prác. Zásadná zmena údajov katastra nehnuteľností nastala až
spracovaním dodatku č. 3 k zápisu zásad a podmienok pre spracovanie registra obnovenej evidencie
pozemkov v kat. úz. F. zo dňa 2.9.2004, v ktorom na základe rozhodnutia správneho orgánu -
Správy katastra Piešťany bolo rozhodnuté, že na základe spracovateľom registra obnovenej evidencie
pozemkov, predloženého parcelačného plánu budú vlastníci a parcelné čísla prevzaté s výmerou o
vlastníctve pôdy, vyhotovených podľa uvedeného parcelačného plánu a priebeh a geometrické určenie
hraníc pozemkov podľa geometrického plánu z r. 1947. K uvedenému rozhodnutia Správy katastra
Piešťany došlo v dôsledku vzájomného nesúladu číslovania parciel medzi parcelačným plánom a
geometrickým plánom (zakresleným i do katastrálnej mapy). Rozhodnutím Správy katastra Piešťany v
dodatku č. 3 v zápise zásad a podmienok pre spracovanie v katastrálnom území F. o prevzatí parcelných
čísel pre zápis vlastníctva výmerov o vlastníctve pôdy z parcelačného plánu, t.j. nie z geometrického
plánu má za dôsledok vznik tzv. duplicitných vlastníctiev na parc.č. XXX/XX, ktorá je predmetom súdneho
konania, ako aj na parc.č. XXX/XX. Až uvedeným rozhodnutím príslušnej správy katastra, keď došlo k
zmene parcelných čísiel grafickej časti geometrického plánu z r. 1947, ako aj v katastrálnej mape, zmenil
znalec Ing. X. v dodatku znaleckého posudku svoj záver. Uvedené stanoviská však vychádzajú až zo
stavu údajov operátu katastra nehnuteľností po zápise registra obnovenej evidencie pozemkov, t.j. už
po premietnutí dodatku č. 3 k zápisu zásad a podmienok pre spracovanie v kat. úz. F.. Rozhodnutie
Správy katastra Piešťany nebolo v súlade so zákonom, resp. pre odstránenie rozporov medzi odbornými
či znaleckými posudkami Ing. B. a Ing. L. verzus Ing. X. by bolo potrebné namieste na riadne zistenie
skutkového stavu nariadiť tzv. super znalecké dokazovanie. Súd prvého stupňa v odôvodnení nesprávne
skutkovo zistil, že predmetné pozemky neboli vydané vo vlastníctva, ale len do náhradného užívania, čo
priamo vyvracia tzv. pasportizačný list č. 14, kde je uvedené, že pozemok bol vydaný do vlastníctva a nie
do náhradného užívania a zhodou okolností tento podpisoval sám JUDr. L. H., terajší právny zástupca
odporkýň v 1., 3. a 4. rade, keďže pracoval na JRD Sokolovce. Podporne o tomto argumente svedčí aj
svedecká výpoveď svedka L. M., vtedajšieho starostu obce Sokolovce, ktorý vo výpovedi na pojednávaní
uviedol, že pozemok bol vydaný do vlastníctva a nie do náhradného užívania. Odvolateľka spochybnila
svedeckú výpoveď Ing. U. Y., bývalého starostu obce Sokolovce, pretože mohol byť subjektívne v



konflikte záujmov, keďže hneď pri nástupe do svojej funkcie žiadal, aby mu navrhovateľka predala svoj
pozemok značne pod cenu, čo však odmietla a potom nastali spomínané problémy. Odvolateľka má
taktiež za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec z údajného nedostatku podmienky
pre vydržanie spornej nehnuteľnosti v prospech navrhovateľky, pretože táto dobromyseľne nakladala a
užívala nehnuteľnosť ako vlastnú, keď mala na to príslušnými orgánmi štátnej správy na úseku katastra
nehnuteľností vydané overené listiny vlastníctva. Nemala žiadnu vedomosť, že by mala užívať cudzí
pozemok, pretože aj v dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva zo dňa 9.7.1996 jej
bolo potvrdené vlastnícke právo príslušnou správou katastra. Navrhovateľka taktiež platila Obecnému
úradu Sokolovce daň z nehnuteľnosti za pozemky parc.č. XXX/XX a XXX/XX, vedené na LV č. XXX a č.
XXX od r. 1993 až doposiaľ. Čo sa týkalo protinávrhu odporkyne v 1., 3. a 4. rade je rozsudok súdu prvého
stupňa v tejto časti materiálne nevykonateľný, resp. trpí inou vadou (§ 205 ods. 2 písm. a/, resp. písm. b/
O.s.p.) z dôvodu, že D. (R.) L. zomrel ešte v r. 1976 a smrťou v zmysle § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka
stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a nemal teda ani procesnú spôsobilosť byť účastníkom konania
v zmysle § 19 O.s.p., keďže pre rozhodnutie súdu v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p. je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia rozsudku, t.j. 19.1.2011 a nie 20.1.1976. Namiesto D. (R.) L. mali nastúpiť jeho zákonní alebo
závetní dedičia, prípadne ak ich niet, tak štát. Taktiež časť výroku rozsudku (druhá veta enunciátu v bode
2.) - určenie spoluvlastníckeho podielu v pomere 1/4-ina M. L. (odporkyňou v 2. rade) trpí vadou, pretože
vzájomný návrh, spočívajúci v určení vlastníckeho práva si odporkyňa v 2. rade nepodala, keď tak urobili
len odporkyne v 1., 3. a 4. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý odporkyňu v 2. rade
nezastupoval. Z listu vlastníctva č. XXXX jednoznačne vyplýva, že k pozemku parc.č. XXX/XX, kde je
duplicita vlastníctva s odkazom na LV č. XXX (parc.č. XXX/XX), LV č. XXX (parc.č. XXX/XX), LV č. XXX
(parc.č. XXX/XX), sú na parc.č. XXX/XX ako vlastníci uvedení navrhovateľka v podiele 5/10-ín, avšak
aj L. P. v podiele 1/10-iny, U. P. v podiele 1/10-iny, C. P. v podiele 1/10-iny, L. P. v podiele 1/10-iny, ktorí
vlastnia dokopy polovicu podielu na parcele č. XXX/XX, ktorí však neboli účastníkmi konania. Naviac,
na parcele č. XXX/XX, zapísanej na LV č. XXX navrhovateľka nefiguruje, naopak, ako spoluvlastníci
všetci v podiele 1/5-iny vystupujú L. P., U. P., C. P., L. P. a R. U., avšak ani jedna z uvedených osôb
nevystupovala v konaní ako účastník konania.

K odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadrili odporkyne 1., 2., 3. a 4. prostredníctvom svojho
zástupcu, ktoré navrhli napadnutý rozsudok z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že
navrhovateľka a U. P. sú stále vedení ako podieloví spoluvlastníci každý v 1/2-ici k nehnuteľnosti,
pozemok p.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 6508 m2, parcela registra „E“ v kat. úz. F., zapísaná na LV
č. XXXX, ku ktorej nie sú vedené žiadne poznámky ohľadom duplicity vlastníctva a vlastníctvo k tejto
nehnuteľnosti je nepochybné a toto vlastníctvo, resp. spoluvlastníctvo nikto nespochybňuje. Oproti tomu
odporcovia, resp. právny predchodca odporcov L. D. (v 1/4-ine), L. M. (v 1/4-ine) a M. Z. (v 1/2-ine) sú
vedení ako podieloví spoluvlastníci k nehnuteľnosti, pozemku p.č. XXX/XX, orná pôda o výmere 6503
m2, parcela registra „E“ v kat. úz. F., zapísaných na LV č. XXXX. Práve k uvedeným nehnuteľnostiam
je vedená poznámka o duplicitnosti vlastníctva s odkazom na LV č. XXX, kde je vedená p.č. XXX/
XX orná pôda o výmere 3190 m2, na LV č. XXX, kde je vedená p.č. XXX/XX, orná pôda o výmere
3190 m2 a na LV č. XXX, kde je vedená p.č. XXX/XX orná pôda o výmere 143 m2. Pri určovacích
žalobách sú účastníci konania v legitímnom očakávaní, že súd rozhodne tak, že odstráni protiprávny
stav, resp. tak, aby došlo k vyriešeniu sporu a k vyriešeniu nezhody medzi účastníkmi a v tejto súvislosti
prvostupňový súd rozhodol správne, keď nielenže zamietol návrh navrhovateľky, ale vyriešil sporný
stav tým, že rozhodol o protinávrhu. Súčasný právny stav v evidencii nehnuteľností svedčí o tom, že
navrhovateľka, resp. jej právni predchodcovia sú zapísaní ako vlastníci a spoluvlastníci nehnuteľnosti
na viacerých LV, a to k nehnuteľnosti pôvodnej - p.č. XXX/XX, parcela registra „E“, vedená na LV č.
XXXX pre k. ú. F. a k nehnuteľnostiam novovytvoreným na základe geometrického plánu, a to parciel
registra „C“ p.č. XXX/XX, p.č. XXX/XX a p.č. XXX/XX na LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXX pre kat. úz.
F. a odporcovia sú vedení na LV č. XXXX pre kat. úz. F. pre parcelu č. XXX/XX. Čo sa týkalo vydržania
odvolateľky majú za to, že neexistuje žiaden relevantný právny titul, ktorý by oprávňoval navrhovateľku,
resp. jej právnych predchodcov domnievať sa, že nadobudli nehnuteľnosť p.č. XXX/XX do vlastníctva.
Poukázali na to, že vlastníkom nebol prinavrátený pozemok p.č. XXX/XX postupom podľa zákona č.
229/1991 Zb. (reštitučný zákon, ale bol im pridelený pozemok do užívania na základe zjednodušeného
zrýchleného postupu pozemkových úprav v lokalite a na mieste, kde sa nachádzala. Z geometrického
plánu, ktorý zhotovil znalec Ing. E. X. je dostatočne zrejme preukázané, kde sa nachádza v teréne
pôvodná parcela registra „E“, a to p.č. XXX/XX, týmto geometrickým plánom č. 12C/7/2004 bola parcela
č. XXX/XX identifikovaná, rozdelená na parcely registra „C“ p.č. XXX/XX, p.č. XXX/XX a p.č. XXX/XX.



Na pôvodnej parcele XXX/XX registra „E“ patriacej odporcom zostali zakreslené pozemky p.č. XXX/XX,
p.č. XXX/XX a p.č. XXX/XX.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastníčka konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní
(§ 214 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach
daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky
voči rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorým zamietol jej návrh na určenie, že je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX o výmere 3.190 m2 - orná pôda zapísaná na LV č. XXX v Správe katastra
Piešťany, v obci a k.ú. F. a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti p. č. XXX/XX o výmere 143 m2
- orná pôda v 1/2 zapísanej na LV č. XXX Správou katastra Piešťany, nachádzajúcej sa v obci a k. ú.
F. nie je dôvodné, a jej odvolanie voči protinávrhu odporkýň v 1., 3 a 4. rade, ktorému bolo vyhovené,
je dôvodné v celom rozsahu.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 6C/144/2008 je určenie, že
navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti parc. č. XXX/XX o výmere 3.190 m2 - orná pôda
zapísaná na LV č. XXX v Správe katastra Piešťany, v obci a k. ú. F. a podielovou spoluvlastníčkou
nehnuteľnosti p. č. XXX/XX o výmere 143 m2 - orná pôda v 1/2 zapísanej na LV č. XXX Správou katastra
Piešťany, nachádzajúcej sa v obci a k. ú. F., ako aj konanie o protinávrhu odporkýň 1., 3. a 4. o určenie,
že nehnuteľnosť - pozemok p. č. XXX/XX, parc. reg. „E“, orná pôda o výmere 6503 m2, vedená a
zapísaná Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra v Piešťanoch na LV č. XXXX pre k.ú. F., je
v podielovom spoluvlastníctve:
1. L. D. (R.), rod. L., P. XX, PSČ: XXX XX, I., nar. XX.XX.XXXX (dátum úmrtia XX.X.XXXX) v podiele 1,
2. L. M., rod. F., P. XX, PSČ: XXX XX, I., nar. XX.X.XXXX - v podiele 1,
3. Ing. M. Z., rod. P., U O. Y. C. XXX/X, P.: XXX XX, P., Česká republika, nar. XX.X.XXXX - v podiele 1.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorý bol návrh navrhovateľky zamietnutý, a ktorým bolo vyhovené návrhu odporkýň v 1.,3. a 4.

Odvolateľka odvolanie odôvodňovala tým, že a/ v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods.
1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a v časti rozhodnutia o zamietnutí
návrhu navrhovateľky vec i správne právne posúdil. Uvedené však už neplatilo pre rozhodnutie súdu o
vyhovení protinávrhu odporkýň.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia návrhu navrhovateľky
potvrdil, keď mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v tomto výroku vecne správne, keďže
dôvody konštatované súdom prvého stupňa, ktorými odôvodnil zamietnutie návrhu, a to nesprávny
zápis na mape určeného operátu, posunutie o jednu parcelu, kde novovzniknuté parc. č. XXX/XX, XXX/
XX a XXX/XX neboli zakreslené na pôvodnej parc. č. XXX/XX, ale na parc. č. XXX/XX, ako aj to, že
navrhovateľke nesvedčalo nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním pre nesplnenie predpokladov,
preto v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods.2 O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zamietnutia návrhu
navrhovateľky podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

Čo sa týkalo výroku rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým tento na základe vzájomného návrhu
odporkýň v 1., 3. a 4. rade určil, že nehnuteľnosť - pozemok p. č. XXX/XX, parc. reg. „E“, orná pôda o



výmere 6503 m2, vedená a zapísaná Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra v Piešťanoch
na LV č. XXXX pre k.ú. F., je v podielovom spoluvlastníctve:
1. L. D. (R.), rod. L., P. XX, PSČ: XXX XX, I., nar. XX.XX.XXXX (dátum úmrtia XX.X.XXXX) v podiele 1,
2. L. M., rod. F., P. XX, PSČ: XXX XX, I., nar. XX.X.XXXX - v podiele 1,
3. Ing. M. Z., rod. P., U O. Y. C. XXX/X, PSČ: XXX XX, P., Česká republika, nar. XX.X.XXXX - v
podiele 1, tu je potrebné poukázať na to, že v tomto smere prvostupňový súd nerozhodol vecne
správne, keďže účastníkmi konania o určenie vlastníckeho práva musia byť všetci, ktorí sú ako
vlastníci ( spoluvlastníci ) zapísaní v katastri nehnuteľnosti, pretože vlastník nemôže stratiť vlastníctvo
k veci na základe rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého účastníkom nebol (viď rozhodnutie NS SR
1Cdo/3/2003).

Ako správne vo svojom odvolaní uviedla aj navrhovateľka, z LV č. XXXX jednoznačne vyplýva, že k
pozemku parc.č. XXX/XX, kde je duplicita vlastníctva s odkazom na LV č. XXX (parc.č. XXX/XX), LV
č. XXX (parc.č. XXX/XX), LV č. XXX (parc.č. XXX/XX), sú na parc.č. XXX/XX, ako vlastníci uvedení
navrhovateľka v podiele 5/10-ín, avšak aj L. P. v podiele 1/10-iny, U. P. v podiele 1/10-iny, C. P. v podiele
1/10-iny, L. P. v podiele 1/10-iny a U. R. r. P. v podiele 1/10, ktorí vlastnia dokopy polovicu podielu na
parcele č. XXX/XX, ktorí však neboli účastníkmi konania, kde naviac, na parcele č. XXX/XX, zapísanej
na LV č. XXX navrhovateľka nefiguruje, naopak, ako spoluvlastníci všetci v podiele 1/5-iny vystupujú L.
P., U. P., C. P., L. P. a R. U., avšak ani jedna z uvedených osôb nevystupovala v konaní ako účastník
konania.

Správnou bola tiež námietka navrhovateľky, že súd prvého stupňa v čase svojho rozhodovania
rozhodol o niekom, kto nemal spôsobilosť byť účastníkom konania. Prvostupňový súd rozhodol
o vlastníckom práve osoby, ktorá stratila spôsobilosť mať práva a povinnosti smrťou t.j.
20.01.1976 a v zmysle § 7 Občianskeho zákonníka, preto nemala spôsobilosť na práva a
povinnosti a ani spôsobilosť byť účastníkom konania, keďže nemala právnu subjektivitu (§
19 O.s.p. ), t.z., že tejto osobe
nemohlo byť priznané vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, pretože aj keby bola ich
vlastníkom, je evidentné, že smrťou toto vlastnícke právo stratila a okamihom smrti sa vlastníkom resp.
spoluvlastníkom stal jej právny nástupca - dedič.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vyhovenia
protinávrhu odporcov podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že tento zamietol.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a
vzhľadom k výsledku konania, keď tak navrhovateľka, ako aj odporcovia neboli úspešní v celom rozsahu
a len ťažko možno vyjadriť pomer ich úspechu k neúspechu, rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania.

Vzhľadom na to, že tak navrhovateľka, ako aj odporcovia neboli úspešní v celom rozsahu, bolo dôvodné
o trovách štátu podľa § 148 O.s.p. rozhodnúť tak, aby sa na ich úhrade podieľal každý účastník rovnakým
podielom.

Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti trov konania štátu podľa § 220 O.s.p. zmenil
tak, že trovy štátu, ktoré vznikli v súvislosti so znalečným a svedočným vo výške 854,59 eura, uložil
navrhovateľke, odporkyni 1., odporkyni 2., odporkyni 3., odporkyni 4. a odporcovi 5. zaplatiť každému vo
výške 142,43 eur, a to Okresnému súdu Piešťany do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.