Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Co/84/2018 z 12. 11. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 12. novembra 2018, sp. zn. 4Co/84/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8114222077.5 Krajský súd Prešov | 4Co/84/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8114222077.5 | 2018-11-12 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/401b5481-0d8c-4958-b19a-1878ab8dc836 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8114222077.5 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/84/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222077
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114222077.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a
členov senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Jany Burešovej, v spore žalobcu D. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom O. XX, XXX 32 Svinia, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a vydanie bezdôvodného
obohatenia v sume 121,64 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 17C/290/2014 - 115 (správne 126) zo dňa 27.03.2017 takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením vo vyhovujúcom výroku tak, že žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu s
tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné
obohatenie vo výške 121,64 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 21.05.2015 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku v časti nároku týkajúceho sa úroku z
omeškania nad priznaný úrok súd žalobu zamietol. Vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.

V odôvodnení poukázal na právny záver vyplývajúci z uznesenia sp. zn. 4Co/328/2015 zo dňa
13.09.2016, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 08.06.2015 vo výroku II., III.,
IV., a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvej inštancie na doplnenie dokazovania vo vzťahu k
uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia za účelom zistenia, či sa žalovaný skutočne
na úkor žalobcu obohatil, ako aj bolo potrebné zaoberať sa vznesenou námietkou nedostatku pasívnej
legitimácie v spore, lebo odvolací súd považoval záver súdu o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné
obohatenie žalobcovi za predčasný, lebo z doposiaľ vykonaného dokazovania ani z obsahu spisu takéto
skutkové okolnosti nevyplývajú. Následne súd prvej inštancie poukázal na doplnené dokazovanie po
zrušení a vrátení veci odvolacím súdom súdu prvej inštancie a uviedol, že dokazovanie doplnil o zmluvu
o postúpení pohľadávok zo dňa 04.12.2013, históriu platieb splátok a úhrad a zistil, že žalobca uzatvoril
s právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok zmluvu
o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX dňa 07.10.2008, na základe ktorej poskytol žalobcovi veriteľ
pôžičku vo výške 50.000,- Sk, t. j. 1.659,70 eura, ktorú sa žalobca zaviazal uhradiť v 42 splátkach



po 61,38 eura s celkovou sumou pôžičky 2.577,77 eura s konečnou splatnosťou 42 mesiacov, ročnou
úrokovou sadzbou 30,43 %, priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov (ďalej len RPMN)
vo výške 61,36 %. Z histórie platieb splátok vyplýva, že žalobca celkom uhradil 1.781,34 eura a to
poslednú splátku 08.07.2012. Zmluvou o postúpení splátok zo dňa 04.12.2013 postupca Consumer
Finance Holding, a.s. Kežmarok postúpil žalovanému pohľadávku so stavom, aký je uvedený v zmluve o
postúpení pohľadávok s celkovým zostatkom úveru vo výške 812,99 eura. Žalobca sa podanou žalobou
zo dňa 07.08.2014 domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej dňa 09.10.2008
a následne na pojednávaní dňa 20.05.2015, rozšíril žalobu aj o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 121,64 eura s 8,25 % úrokom z tejto istiny od 21.05.2015 do zaplatenia. Rozsudkom zo dňa
08.06.2015 súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorená medzi žalobcom
ako spotrebiteľom a poskytovateľom pôžičky dňa 09.10.2008 je neplatná, uvedený výrok nadobudol
právoplatnosť dňa 21.10.2016.

Následne súd prvej inštancie citoval ust. § 52, § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, 3
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení ku dňu 07.10.2008 (ďalej len zákona č.
258/2001 Z. z.), ďalej § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, 8, § 5b, § 7 ods. 2 písm.
a), § 8 ods. 3, § 9a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len zákona č.
250/2007 Z. z.) a uviedol, že zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky, ktorú uzatvoril žalobca s právnym
predchodcom žalovaného dňa 07.10.2008 je spotrebiteľskou zmluvou a podlieha súdnej kontrole. Táto
zmluva okrem určenej neplatnej podmienky a to dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov neobsahuje
zákonom požadované náležitosti a to údaj o termíne splátok úveru, údaj o výške RPMN a údaj o termíne
splatnosti úveru, pretože tým, že nie je uvedený termín splátky úveru, ostal nejasným, neurčitým aj
termín konečnej splatnosti, ktorý je označený len údajom 42 mesiacov. Tieto nedostatky v zmysle ust.
§ 4 ods. 2 písm. i/, j/, g/ zákona č. 258/2001 Z. z. spôsobujú, že takýto úver je podľa § 4 ods. 3 zákona
č. 258/2001 bezúročný a bez poplatkov. Z histórie platieb splátok a úhrad vyplýva, že žalobcovi bol
poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eura a žalobca celkom uhradil 1.781,34 eura, preto rozdiel medzi
poskytnutým úverom a zaplateným úverom predstavuje sumu 121,64 eura, ktorá je predmetom vydania
bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, keď prijal plnenie bez
právneho dôvodu vo výške 121,64 eura. Súd prvej inštancie poukázal na citované ust. § 4 ods. 2, § 8, §
4a až §5a, § 7 až § 9 zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré sa vzťahujú aj na osobu, ktorá v mene veriteľa alebo
vo vlastnom mene vymáha pohľadávky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy a od spotrebiteľa nemožno
požadovať úhradu nákladov, vymáhanie pohľadávky vo výške prevyšujúcej skutočné náklady. Právny
predchodca žalovaného používal nekalé a klamlivé obchodné praktiky podľa § 7 a 8 zákona č. 250/2007
Z. z. keď opomenul a neuviedol termín splatnosti splátok, ako aj termín konečnej splatnosti, čím ostalo
pochybné, či sa vôbec žalobca dostal do omeškania, keďže tieto údaje sa nenachádzajú v zmluve, neboli
vôbec predmetom zmluvného dojednania, pričom žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobcu listom zo
dňa 16.07.2014, aby realizoval zrážky zo mzdy žalobcu vo výške 954,24 eura, na základe čoho žalobca
následne keď sa o tom dozvedel podal žalobu. Súd považoval námietku nedostatku vecnej pasívnej
legitimácie na strane žalovaného za nedôvodnú, lebo na žalovaného, na ktorého bola postúpená
pohľadávka dňa 04.12.2013, prešli všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere a žalovaný
sa taktiež dopustil nekalej obchodnej praktiky, ako aj klamlivého opomenutia v zmysle ust. § 7 a § 8
zákona č. 250/2007 Z. z., keď používal nekalé obchodné praktiky aj v súvislosti s plnením záväzku,
vrátane jeho vymáhania, čo vyplýva z ust. § 7 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. a klamlivého opomenutia,
keď žalobcovi nebola oznámená podstatná informácia týkajúca sa splatnosti jeho záväzku, keďže v
zmluve o úvere nebol uvedený termín splatnosti splátok, ani termín konečnej splatnosti a žalovaný
začal formou zrážok zo mzdy vymáhať pohľadávku z úverovej zmluvy na základe jej postúpenia.
Samotná námietka, že neprijal žiadne plnenie od žalobcu ho nezbavuje vecnej pasívnej legitimácie. Z
týchto dôvodov súd prvej inštancie považoval za preukázané, že na strane žalovaného došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia tým, že bez právneho dôvodu bola prijatá navyše platba vo výške 121,64
eura, pričom žalovanému bola postúpená táto pohľadávka. Z tohto dôvodu je žalovaný povinný vydať
bezdôvodné obohatenie, a preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie
vo výške 121,64 eura. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania súd prvej inštancie uviedol, že
žalobca si uplatnil nárok 20.05.2015, t. j. v čase plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby, ktorá
začala plynúť potom, keď sa žalobca dozvedel, že žalovaný pristúpil k realizácii zrážok zo mzdy a teda
najskôr sa mohol dozvedieť o tom, keď od svojho zamestnávateľa sa dozvedel, že žalovaný pristupuje k
realizácii zrážky zo mzdy na základe výzvy zo dňa 16.07.2014, od kedy neuplynula dvojročná premlčacia
lehota do uplatnenia nároku, t. j. k 20.05.2015 a taktiež neuplynula ani desaťročná objektívna premlčacia
lehota. Súd prvej inštancie ďalej žalobcovi priznal aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517



ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,05
% lebo úroková sadzba Európskej centrálnej banky k 21.05.2015 bola vo výške 0,05 % + 5 % bodov.
Nad priznanú výšku uplatneného úroku z omeškania súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 255 Civilného sporového poriadku tak, že žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal
vyhovujúci výrok z titulu nesprávneho právneho posúdenia ako aj z dôvodu, že súd prvej inštancie
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Poukázal na ust. § 451
ods. 1, 2, § 456 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz, z
ktorého by vyplývalo, že žalovanému poskytol nejaké plnenie. Ako vyplýva z dôkazov predložených v
spore, plnenie vo výške 1.781,34 eura bolo poskytnuté ešte pred postúpením pohľadávky zo spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok na žalovaného na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 04.12.2013 a nebolo poskytnuté žalovanému. Zo strany žalovaného k žiadnemu bezdôvodnému
obohateniu nedošlo a žalovaný nie je v danom prípade pasívne vecne legitimovaný. Ďalej namietal
výrok o nároku na náhradu trov konania, ktorý považoval za nesprávny. Navrhol zmeniť napadnutý
rozsudok vo vyhovujúcom výroku a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia zamietnuť, priznať
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % alebo napadnuté rozhodnutie
vo vyhovujúcom výroku zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný vo viacerých
prípadoch odkazoval na prehľad platieb, z ktorého by malo vyplývať, že neprijal žiadne platby od
žalobcu, ale ani v jednom prípade tento dôkaz nepredložil. Považoval za preukázané, že žalovaný je
pasívne legitimovaný v spore, lebo dňa 04.12.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa
Consumer Finance Holding, a.s. na terajšieho veriteľa žalovaného. K odvolacej námietke proti výroku o
náhrade trov konania uviedol, že súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol správne. Poukázal na
predmet konania, ktorým bolo určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 121,64 eura. Ďalej poukázal na princíp právnej istoty, ktorý je súčasťou práva na
spravodlivý proces s tým, že poukázal na iné rozhodnutie všeobecného súdu a to uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5ECdo/192/2014 zo dňa 24.11.2014, ako aj sp. zn. 6MCdo/9/2012 zo
dňa 16.01.2013 z ktorých vyplývajú právne závery, že princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými,
a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho
uplatňovanie v rozhodovacej praxi. Rešpektovanie princípu ,,ignorantia iuris non escusat“ -neznalosť
zákona neospravedlňuje v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať
v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len
výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.
Uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

4. Právny zástupca žalovaného sa v rámci odvolacej repliky k doručenému vyjadreniu žalobcu k jeho
odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Podľa § 470 ods. 1, 2 veta prvá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016 v znení neskorších predpisov (ďalej len CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Citované ustanovenie je vyjadrením princípu okamžitej aplikability ustanovení Civilného sporového
poriadku na všetky začaté i prebiehajúce konania v súlade s princípom justifikácie účinkov, ktorý
znamená zachovanie právnych účinkov úkonov vykonaných za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku v znení platnom do 30.06.2016, ktoré následky úkonu sa uznávajú i vtedy, ak s nimi už novšia
právna úprava nepočíta.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na prejednanie odvolania (§ 34 CSP)
vzhľadom na včas podané odvolanie osobou oprávnenou (§ 359 v spojení s § 362 ods. 1 CSP) preskúmal
napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a § 380 CSP s nariadením termínu odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP, so



zopakovaním dokazovania v zmysle ust. § 383 v spojení s § 384 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvej
inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym
posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho
nesprávne vyložil.

7. Podľa § 390 CSP, odvolací súd sám rozhodne vo veci, ak a) rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo
už raz odvolacím súdom zrušené, vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a b) odvolací
súd koná a rozhoduje o odvolaní proti novému rozhodnutiu súdu prvej inštancie.

Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu
na úkor koho sa získal.

8. Predmetom posúdenia odvolacím súdom bol vyhovujúci výrok o povinnosti žalovaného vydať
žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 121,64 eura s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
21.5.2015 do zaplatenia. Oboznámením sa s obsahom spisu, odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
ako aj skutkovými okolnosťami zistenými súdom prvej inštancie a právnym posúdením uplatneného
nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne uplatnený nárok vo vzťahu k
žalovanému posúdil. Uplatnenú námietku nesprávneho právneho posúdenia žalovaným preto odvolací
súd považoval za dôvodnú. Z obsahu pripojených listinných dôkazov je nesporné, že právny vzťah z
titulu spotrebiteľskej zmluvy vznikol s právnym predchodcom žalovaného a to spoločnosťou Consumer
Finance Holding a.s. Kežmarok na základe zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky č. XXXXXXX dňa
7.10.2008, na základe ktorej poskytol veriteľ - právny predchodca žalovaného žalobcovi pôžičku vo
výške 50.000,- Sk, po prepočte konverzným kurzom 30,126 vo výške 1.659,70 eura, ktorú sa žalobca
zaviazal uhradiť v 42 splátkach po 61,38 eura s celkovou sumou pôžičky vo výške 2.577,77 eura
s konečnou splatnosťou 42 mesiacov, ročnou úrokovou sadzbou 30,43 %, priemernou hodnotou
RPMN 61,36 %. Z prehľadu platieb a úhrad vyplýva, že žalobca celkom uhradil 1.781,34 eura, pričom
poslednú splátku realizoval dňa 8.7.2012 (č.l. 102-103 spisu). Žalovaný zmluvou o postúpení pohľadávok
uzatvorenej medzi žalovaným a pôvodným veriteľom Consumer Finance Holding a.s. dňa 4.12.2013
nadobudol pohľadávku týkajúcu sa žalobcu zo zmluvy č. XXXXXXX (č.l. 96-101 spisu). Odvolací súd
považoval za opodstatnenú námietku týkajúcu sa nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v spore z
dôvodu, že z prehľadu úhrad splátok vyplýva, že poslednú úhradu splátky žalobca vykonal v prospech
právneho predchodcu žalovaného spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. dňa 6.7.2012 a celkom v
prospech veriteľa z titulu poskytnutej pôžičky uhradil 1.781,34 eura.

Vecná legitimácia je stav vyplývajúci z hmotného práva. Žalovaný nie je v spore o vydanie bezdôvodného
obohatenia žalobcovi pasívne legitimovaný z dôvodu, že žalobca v konaní nepreukázal, žeby poskytol
žalovanému plnenie, ktoré by žalovaný prijal. Je nesporné, že žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne
neobohatil i napriek tomu, že pohľadávka z úverovej zmluvy č. XXXXXXX bola zmluvou o postúpení
pohľadávok na žalovaného postúpená a žalovaný začal s realizáciou výkonu zrážok zo mzdy. Zo
strany žalovaného bola realizovaná len výzva zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok zo mzdy, ktorú
následne dohodu zrážkami zo mzdy žalobca namietal v konaní o určenie jej neplatnosti, o ktorom nároku
súd rozhodol rozsudkom č.k. 17C/290/2014-49 zo dňa 8.6.2015 s právoplatnosťou od 21.10.2016.
Pasívne legitimovaným v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 1
Občianskeho zákonníka je ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho
nedošlo k zmenšeniu majetku hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť. V danom prípade odvolací
súd dospel k záveru, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný, a preto v súlade s ust. § 388 CSP



napadnuté rozhodnutie vo vyhovujúcom výroku v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/290/2014-158
zo dňa 23.4.2008 zmenil a žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Tvrdené skutočnosti žalobcom o
bezdôvodnom obohatení sa žalovaným v konaní preukázané neboli. Žalovaný nie je subjektom, ktorý
by sa bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.

9. Podľa § 396 ods. 1, 2 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie.

O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie odvolací súd rozhodol v zmysle ust. §
396 ods. 1, 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou vyplývajúcou z ust. § 255 ods. 2 CSP
tak, že vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania z dôvodu,
že žalobca bol úspešný v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, neúspešný o
vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý neúspech je úspech žalovaného, ako aj neúspešný v časti
uplatneného nároku úroku z omeškania vo výške 8,25 %. V porovnaní úspechu a neúspechu strán v
spore odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného konania.
Takéto rozhodnutie o trovách konania považoval za spravodlivé v záujme rozumného usporiadania
procesných nárokov strán sporu v súlade s princípom procesnej ekonómie (čl. 4 ods. 2 v spojení s čl.
17 základných princípov CSP).

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 396 ods. 1, 3
CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a zásadou úspechu žalovaného v odvolacom konaní, ktorému priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu v súlade s ust. § 255 ods. 1
CSP s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci. ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený



osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.