Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/55/2019 z 4. 6. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 4. júna 2019, sp. zn. 5Co/55/2019, ECLI:SK:KSTN:2019:3814221362.1 Krajský súd Trenčín | 5Co/55/2019 | ECLI:SK:KSTN:2019:3814221362.1 | 2019-06-04 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b389174c-dd0f-4ba3-a2d6-cec3e7d33f7b Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3814221362.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/55/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814221362
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3814221362.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu T. T., bytom Y. XXXX, právne zastúpený
JUDr. Zdenkou Hulmanovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Kysucká cesta 3, proti žalovanej F. B., bytom
N. č. XX, právne zastúpená JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, advokátom so sídlom v Žiline, Nám. M.R.
Štefánika č. 1, o zaplatenie sumy 4.500,- eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe o zaplatenie sumy
14.202,43 eur, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. januára
2019, č.k. 14C/197/2015-151, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa povinnosti žalovanej zaplatiť
žalobcovi 50% trov konania p o t v r d z u j e .

Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie o žalobe zastavil, výrokom II. konanie
o vzájomnej žalobe zastavil a výrokom III. zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 50% trov konania. V
odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 4.500,- eur s príslušenstvom titulom doplatku kúpnej ceny za nehnuteľnosť,
ktorú žalovanej predal. Vzájomnou žalobou sa žalovaná domáhala voči žalobcovi zaplatenia sumy
14.202,43 eur titulom nároku z vád kúpenej nehnuteľnosti. Okresný súd Žilina vyhlásil konkurz na
majetok žalovanej a preto bolo súdne konanie prerušené, pričom správca konkurznej podstaty netrval
na pokračovaní v tomto konaní, pričom uznesením zo dňa 05.09.2017 bol zrušený konkurz po splnení
rozvrhu výťažku na žalovanú s tým, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 01.03.2017 bola
žalovaná ako dlžníčka oddĺžená. Podaním zo dňa 20.11.2018 zobrala žalovaná svoju vzájomnú žalobu
späť, s čím žalobca súhlasil. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
206f ods. 4, § 166 ods.1, § 166a ods. 1, 2, § 167e ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii,
ďalej ust. § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že vyhlásením konkurzu a
následným oddĺžením žalovanej boli splnené podmienky ust. § 167 ods. 1 zák.č. 7/2005 Z.z. súd konanie
o žalobe zastavil. Vzhľadom na späťvzatie vzájomnej žaloby žalovanou a vzhľadom na súhlas žalobcu
s týmto späťvzatím zastavil súd v zmysle § 145 ods. 1 CSP aj konanie o vzájomnej žalobe. Následne
súd rozhodoval o trovách konania v súlade s § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP, kedy predmetom tohto
konania bola žaloba aj vzájomná žaloba. Konanie o oboch žalobách bolo zastavené. Súd musel skúmať,
ktorá zo strán procesne zavinila zastavenie konania. Dôvodom zastavenia o žalobe boli skutočnosti
vyplývajúce priamo zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a preto nemožno ohľadom žaloby ani u
jednej zo strán sporu konštatovať, žeby procesne zavinila zastavenie konania. Zastavenie konania o
vzájomnej žalobe procesne zavinila žalovaná, ktorá vzájomnú žalobu zobrala späť. V tomto prípade
má žalobca nárok na náhradu trov konania podľa § 256 ods. 1 CSP. Na účely rozhodovania o trovách
konania je potrebné celé konanie vnímať ako jeden celok a posúdiť, ktorá z procesných strán bola pri
jednotlivých uplatnených nárokoch v akom rozsahu úspešnú. Konanie o žalobe a o vzájomnej žalobe



bolo zastavené. Iba v prípade vzájomnej žaloby možno procesné zavinenie pričítať jednej zo sporových
strán. Ani jedna zo strán nebola v konaní úspešná, resp. ani jedna zo strán nedospela k takému výsledku
konania, že by bol jej žalovaný nárok priznaný rozsudkom. V konečnom dôsledku je výsledok konania
pre obe strany rovnaký, žalovaná v jednom prípade zavinila zastavenie konania. Preto jej súd uložil
povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 50%.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala včas odvolanie žalovaná a to proti výroku o trovách konania,
ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 50% trov konania. Poukázala na tú skutočnosť, že uznesením
zo dňa 20.09.2016 bol Okresným súdom Žilina vyhlásený konkurz na majetok žalovanej a preto sa
konanie prerušilo. Po splnení rozvrhu výťažku Okresný súd Žilina zrušil konkurz vyhlásený na žalovanú,
povolil oddĺženie a v konečnom dôsledku bol konkurz zrušený po splnení konečného rozvrhu výťažku.
Vzájomnou žalobou sa domáhal, aby súd zaviazal žalobcu jej sumu 14.202,43 eur titulom nároku z vád
kúpnej ceny. Poukázala na ust. § 167e Zákona o konkurze a reštrukturalizácii § 256 ods. 2 CSP a § 388
CSP. Uviedla, že okresný súd ju vyzval, aby mu do 10 dní oznámila, či trvá na podanej žalobe. Žalovaná
mu oznámila, že netrvá na vzájomnej žalobe, má preto za to, že toto podanie nie je späťvzatím žaloby,
pretože späťvzatie žaloby musí mať iné náležitosti, aj napriek tomu súhlasí so zastavením konania.
Pokiaľ by nebola súhlasila so zastavením konania o vzájomnej žalobe, súd by pokračoval aj v konaní
o zaplatení 4.500,- eur. Preto žalovaná bola nútená súhlasiť so zastavením konania o jej žalobe. Z
tohto vyplýva, že žalovaná konanie o vzájomnej žalobe nezavinila zastavenie konania a preto ju súd
nesprávne zaviazal zaplatiť žalobcovi 50% trov konania. Dôvodom zastavenia konania nielen o žalobe,
ale aj o vzájomnej žalobe boli skutočnosti priamo vyplývajúce zo Zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
V danom prípade sú splnené dôvody osobitné, aby jej súd neuložil povinnosť platiť trovy konania. Aj
preto, že mala finančné problémy požiadala o súdny bankrot, stará sa o dve maloleté deti, je poberateľom
rodičovského príspevku vo výške 218,- eur a v súčasnosti je na rizikovom tehotenstve. Preto žiadala,
aby súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že nikomu z účastníkov neprizná trovy konania.
3. Žalobca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, po oboznámením sa s
obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním žalovanej dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné
vyhovieť.
5. V prejednávanej veci tak ako správne uviedol súd prvej inštancie sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 4.500,- eur, pričom konanie o tejto žalobe bolo zastavené s poukazom na ust. § 167e
ods. 1 Zákona o konkurze a vyrovnaní, kedy súd aj bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa
uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú.
6. Faktom je, že v prejednávanej veci sa rovnako žalovaná proti žalobcovi protinávrhom domáhala
zaplatenia sumy 14.202,43 eur. Na výzvu Okresného súdu Prievidza, či trvá na podanom návrhu uviedla,
že na podanom návrhu netrvá, pričom z tohto dôvodu Okresný súd Prievidza zastavil konanie o jej
protinávrhu s prihliadnutím na ust. § 145 ods. 1 CSP.
7. Neobstojí v tomto smere námietka zo strany žalovanej, že jej úmyslom nebolo zobrať žalobu o
jej vzájomnom návrhu späť, pretože voči tomuto výroku odvolanie nepodala, rozhodnutie súdu prvej
inštancie vo výrokoch I., II. o zastavení konania ako celku je právoplatné, rozhodovaním odvolacieho
súdu nedotknuté a preto sa touto odvolacou námietkou odvolací súd nezaoberal a to aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že žalovaná uviedla, že v zásade o zastavení konania o jej vzájomnej žalobe súhlasí.
8. Ďalej sa odvolací súd zaoberal námietkami žalovanej vo vzťahu k výroku III. napadnutého uznesenia,
ktorým bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi 50% trov konania. Aj keď súd prvej inštancie v prejednávanej
veci správne odôvodnil procesné zavinenie, nesprávne vo veci výrokom rozhodol, avšak napriek tejto
skutočnosti bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.
9. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
10. V prejednávanej veci je nesporné, že vo vzťahu k žalobe žalobcu voči žalovanej, žiadna zo strán
sporu nezavinila zastavenie konania a preto v tomto kontexte o tomto nároku mal súd prvej inštancie
rozhodnúť samostatným výrokom tým spôsobom, že žiadna zo strán nebude mať nárok na náhradu trov
konania vo vzťahu k žalobe žalobcu voči žalovanej.
11. Odlišná však bola situácia o protinávrhu žalovanej voči žalobcovi, kedy rovnako možno konštatovať,
že je správne odôvodnenie súdu prvej inštancie v tom smere, že žalovaná zavinila zastavenie konania
o jej protinávrhu a preto v konečnom dôsledku mal súd prvej inštancie zaviazať žalovanú k náhrade trov
konania žalobcu v rozsahu 100% vo vzťahu k jej nároku o vzájomnej žalobe.



12. Napriek tomuto vecne nesprávnemu rozhodnutiu bolo potrebné uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdiť z dôvodu, že v prejednávanej veci podala odvolanie len žalovaná a preto by odvolací súd
postupoval v jej neprospech s tým, že je síce pravdou, že je potrebné celé konanie vnímať ako jeden
celok a skúmať procesné zavinenie strán sporu v prejednávanej veci, avšak podľa názoru odvolacieho
súdu v prejednávanej veci malo rozhodnutie o náhrade trov konania obsahovať dva výroky a to prvý
výrok o náhrade trov konania vo vzťahu žalobcu voči žalovanej a druhý výrok o náhrade trov konania
žalovanej voči žalobcovi z titulu vzájomnej žaloby, nakoľko sa jedná o dve samostatné konania spojené
do jednej veci.
13. Ako bolo vyššie uvedené s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v zásade odvolací súd nemôže
postupovať v neprospech odvolateľa, odvolací súd v konečnom dôsledku napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie vo výroku III. o náhrade trov konania potvrdil. Pokiaľ žalovaná v odvolaní poukázala na
svoju zlú finančnú a sociálnu situáciu, na takúto námietku nebolo možné prihliadať, nakoľko ku svojmu
odvolaniu nepredložila žiadne dôkazy osvedčujúce pravdivosť jej tvrdenia.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi bol priznaný nárok na
ich náhradu voči žalovanej v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).