Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8CoP/14/2012 z 18. 4. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 18. apríla 2012, sp. zn. 8CoP/14/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4611206975.1 Krajský súd Nitra | 8CoP/14/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4611206975.1 | 2012-04-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 220 OSP, § 77 ods. 1 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1e7ce864-8f45-49b9-8f70-b60f17ca601e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4611206975.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/14/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4611206975
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hušeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4611206975.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hušekovej a členov senátu
JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti
P.: O. nar. XX.X.XXXX, R., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov: R. P., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., P. O. B.
XXXX/XX, zastúpená JUDr. Jozefom Dudzíkom, advokátom so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, U.
P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletým
deťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 9P/258/2011-39 zo dňa 07.
12. 2011, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh matky maloletých detí
z a m i e t a .

Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti P., O. a R. do osobnej starostlivosti matky
na čas od 28. 11. 2010 do 14. 01. 2011. Súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej O. vo výške 60
eur mesačne a na výživu mal. R. sumou vo výške 50 eur mesačne za obdobie od 28. 11. 2010 do 14.
01. 2011. Zaostalé výživné za čas od 28. 11. 2010 do 14. 01. 2011 určil u mal. O. vo výške 93,10 eur a
u mal. R. vo výške 77,58 eur, ktoré zaostalé výživné otcovi povolil splácať na každé dieťa v splátkach
po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok. Súd zveril maloleté
deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov za obdobie od 14. 01. 2011 do 09. 08. 2011 tak, že
matka a otec sú povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti v týždňových intervaloch a to
tak, že matka si maloleté deti prevezme o 10.00 hod. pred bytom otca v párny týždeň a bude ich mať do
stredy nepárneho týždňa, kedy zanesie maloletú O. do materskej škôlky a maloletého R. si otec preberie
pred materskou škôlkou a odovzdá ho matke nasledujúci štvrtok ráno pred materskou škôlkou, kedy si
ho matka prevezme a maloletá O. nastúpi do materskej škôlky, kedy si ju matka popoludní prevezme,
matka odovzdá maloleté deti pred svojím bydliskom v nedeľu nepárneho týždňa o 10.00 hod. s tým, že
si mal. R. prevezme v stredu ráno nasledujúceho týždňa pred materskou školou a maloletú O. popoludní
v materskej škole a odovzdá deti vo štvrtok v párnom týždni otcovi. Súd výživné rodičom za obdobie od
14. 01. 2011 do 09. 08. 2011 neurčil. O trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 24 ods. 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5,
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine, § 160 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), ako aj zisteným
skutkovým stavom veci, na základe ktorého mal za preukázané, že návrh matky bol čiastočne dôvodne
podaný. Mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/283/2010 zo dňa 24.



06. 2011, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/243/2011 zo dňa 12.
10. 2011, súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, na čas po rozvode zveril maloleté deti do
osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej O. sumou 60 eur mesačne
a na výživu maloletého R. sumou 50 eur mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok
v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 09. 08. 2011, v ostatnej časti dňa 15. 11.
2011. Ďalej mal za preukázané, že v rozhodnom období matka maloletých detí ako živnostníčka za rok
2009 dosiahla príjmy 8605,49 eur, výdavky 7724,33 eur, čistý ročný príjem 1924,51 eur. Za rok 2010
nepodala daňové priznanie. Poberala rodičovský príspevok vo výške 190,10 eur mesačne a rodinné
prídavky na deti v sume 44,02 eur mesačne. Bývala spolu s deťmi u svojej matky, ktorej prispievala
na bývanie a stravu sumou 200 eur mesačne. Nemala ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec maloletých
detí žil u svojich rodičov, nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Dosahoval priemerný mesačný zárobok
600 eur. Za rok 2010 nepodal výkaz o príjmoch a výdavkoch a o majetku a záväzkoch, keďže si v
daňovom priznaní k dani príjmov fyzickej osoby za rok 2010 pri príjmoch podľa § 6 ods. 1, 2 Zák.
č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov uplatnil výdavky percentom z príjmov a preukázateľné zaplatené
poistné a výdavky. Za rok 2010/2011 za 10 mesiacov dosiahol príjem 629,40 eur /mesačne 62,94 eur/
od Oblastného futbalového zväzu. Maloletá O. v rozhodnom období navštevovala materskú školu, s
čím mala matka spojené náklady vo výške 30 eur mesačne /stravovanie a školné/. Maloletý Alexej
predškolské zariadenie nenavštevoval. Dňa 14. 01. 2011 rodičia maloletých detí uzatvorili na čas do
rozvodu dohodu o striedavej osobnej starostlivosti a tiež sa dohodli, že otec bude hradiť náklady na deti
za plávanie 20 eur, tanečnú 10 eur, matka bude platiť poplatky za materskú školu, pričom poplatok 12
eur týždenne za plávanie bude hradiť ten rodič, u ktorého bude maloleté dieťa.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh matky na zverenie maloletých detí do jej osobnej
starostlivosti a určenie výživného za čas od 28.11 2010 do 14.1.2011 bol dôvodný, keď účastníci
konania prestali viesť spoločnú domácnosť dňa 28. 11. 2010, pričom v tomto období boli maloleté
deti vo výlučnej osobnej starostlivosti matky a otec maloletých detí sa v tomto období nepodieľal
finančne, ani naturálne na výžive maloletých detí. S poukazom na vyššie uvedené dôvody zveril maloleté
deti za toto rozhodné obdobie do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil výživné, vychádzajúc aj
zo skutkového stavu, ako bol zistený v konaní vedenom pred Okresným súdom Topoľčany pod sp.
zn. 6C/283/2010. S poukazom na preukázané uzatvorenie dohody o osobnej striedavej starostlivosti
rodičov a jej preukázanú realizáciu od 14. 01. 2011 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva /
v pravidelných týždenných intervaloch/, počas ktorého obdobia každý z rodičov osobitne hradil rovnako
náklady na výživu maloletých, pričom ostatné poplatky hradili v zmysle dohody, rozhodol tak, že v
období od 14. 01. 2011 do 09. 08. 2011 zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti rodičov
a za toto obdobie výživné rodičom neurčil.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie matka maloletých detí. Namietala, že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
nesprávne právne posúdil. Uviedla, že predmetom konania bola úprava výkonu práv a povinností rodičov
k maloletým deťom za obdobie kedy otec maloletých detí opustil spoločnú domácnosť až do rozvodu
manželstva rodičov do 09. 08. 2011. Nesúhlasila s priznaním výživného len za obdobie od 28.11.2010
do 14. 01. 2011. Nepoprela, že maloleté deti boli od januára 2011 v striedavej osobnej starostlivosti
rodičov, mala však za to, že táto nebola štandardná, ale bola vynútená zo strany otca detí. Poukázala
na to, že súd na čas po rozvode zveril obe maloleté deti do jej výlučnej osobnej starostlivosti. Mala za
to, že za obdobie spätne, za ktoré žiadala určiť výživné, nebol význam rozhodnúť o striedavej osobnej
starostlivosti rodičov, v ktorej časti považovala rozsudok súdu prvého stupňa za nevykonateľný. Uviedla,
že v konaní produkovala dôkazy o tom, že v rozhodnom období zo svojho účtu platila potreby maloletých
detí v predškolskom zariadení, pričom otec maloletých detí kupoval maloletým deťom nejaké drobnosti
a hračky, čo však nepredstavovalo plnenie si vyživovacej povinnosti aspoň v polovici. Navrhla, aby
odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže otca mal. detí prispievať na výživu
mal. detí od 28. 11. 2010 do 09. 08. 2011.

Kolízny opatrovník a otec maloletých detí sa písomne nevyjadrili k odvolaniu matky maloletých detí.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§ 10 ods. 1 OSP/ prejednal odvolaním napadnuté rozhodnutie
súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods.2 písm. a/ OSP,



§ 214 ods. 1 OSP a dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť
podľa § 220 OSP.

Podľa § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

V zmysle ustanovenia § 77 Zákona o rodine výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne, ktoré sa počítajú odo dňa začatia konania, bez ohľadu na to, či konanie
bolo začaté na návrh, alebo z úradnej povinnosti. Súd v týchto prípadoch nie je viazaný návrhom,
sám musí určiť začiatok, kedy povinný prestal platiť výživné, alebo ho platil v obmedzenej miere. Pri
určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové
pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej
starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti.
Nový zákon doplnil do normatívneho textu podmienku existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa,
pri existencii ktorých platí vyššie uvedené. K tejto zmene viedla úvaha o potrebe zamedzenia špekulácií
a zneužívania možnosti priznávať výživné pre maloleté dieťa. Sprísňujúca úprava od oprávnených
vyžaduje zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného
podávali bez zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok. Pokiaľ však z určitých dôvodov,
ktoré možno posúdiť ako výnimočné, účastníci žiadajú o určenie výživného s časovým odstupom a v
ich konaní nemožno vidieť snahu o zneužívanie tohto inštitútu, súd môže výživné priznať aj spätne.
Dôvody hodné osobitného zreteľa bude treba posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu. Výnimočným
dôvodom nebude uvádzaná neznalosť možnosti uplatňovať si výživné. Relevantným dôvodom by mohol
byť zdravotný stav oprávnenej osoby, ktorý jej zabránil včas uplatniť nárok, konanie, ktoré má znaky
trestného činu spočívajúce v bránení uplatnenia nároku na výživné (vyhrážky, násilie).

Odvolací súd po zopakovaní dokazovania, po doplnení dokazovania výsluchom rodičov maloletých detí
a postupom podľa § 213 ods.2 OSP dospel k záveru, že bol daný dôvod na zmenu rozhodnutia súdu
prvého stupňa, keď neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie /§ 219/, ani na jeho zrušenie /§221
ods.1/.

V danej právnej veci bolo nesporne preukázané, že rodičia maloletých detí prestali viesť spoločnú
domácnosť dňa 28. 11. 2010, pričom v tomto období boli maloleté deti vo výlučnej osobnej starostlivosti
matky a otec maloletých detí sa v tomto období nepodieľal finančne, ani naturálne na výžive maloletých
detí. Dňa 14.1.2011 rodičia maloletých detí uzatvorili dohodu o osobnej striedavej starostlivosti rodičov
a preukázateľne ju aj realizovali od 14. 01. 2011 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva /
striedavo v pravidelných týždenných intervaloch/, počas ktorého obdobia každý z rodičov osobitne
hradil náklady na výživu maloletých v čase, v ktorom sa maloleté deti nachádzali v striedavej osobnej
starostlivosti. Ďalej mal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 6C/283/2010 zo
dňa 24. 06. 2011, v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/243/2011 zo dňa
12. 10. 2011, súd manželstvo rodičov maloletých detí rozviedol, na čas po rozvode zveril maloleté deti
do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej O. sumou 60 eur mesačne
a na výživu maloletého R. sumou 50 eur mesačne a upravil styk otca s maloletými deťmi. Rozsudok v
časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 09. 08. 2011, v ostatnej časti dňa 15. 11. 2011.

Na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa 19.4.2012 právny zástupca matky uviedol, že sa nevie
vyjadriť ku skutočnosti, z akého dôvodu matka podala návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom za obdobie od 28.11.2010 do 9.8.2011 až dňa 26.8.2011. Na výzvu
odvolacieho súdu právny zástupca matky za dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné priznanie
výživného považoval tú skutočnosť, že matka nemala žiadne finančné prostriedky na výživu maloletých
detí. Matka maloletých detí za dôvod hodný osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného uviedla
pred odvolacím súdom tú skutočnosť, že si myslela, že sa s otcom detí dohodnú.



V danej právnej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania a zisteného skutkového stavu veci danú právnu vec nesprávne právne posúdil. Odvolací
súd po zopakovaní a po doplnení dokazovania, postupom podľa § 213 ods.2 OSP vo veci dospel
k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v predmetnej právnej veci po zohľadnení
ustanovenia § 77 ods.1 Zákona o rodine zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku odvolacieho
súdu a to z dôvodov nižšie uvedených.

Za daného vyššie uvedeného preukázaného skutkového stavu veci, keď v rozhodnom období od
28.11.2010 do 9.8.2011 rodičia maloletých detí neviedli spoločnú domácnosť, pričom v čase od
28.11.2010 do 14.1.2011 boli maloleté deti v osobnej starostlivosti matky a otec sa nepodieľal na
ich výžive /ani finančne, ani naturálne/ a od 14.1.2011 do 9.8.2011 sa maloleté deti nachádzali v
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, v ktorom období v dôsledku rovnakého rozsahu osobnej
starostlivosti rodičov o deti obaja rodičia zabezpečovali výživu maloletých detí a v ktorom období
si potom rodičia navzájom neprispievali na výživu maloletých detí, by bol daný zákonný dôvod na
spätné priznanie výživného a to nesporne za obdobie od 28.11.2010 do 14.1.2011, avšak za splnenia
zákonnej podmienky existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa pre spätné priznanie výživného,
ktorá zákonná podmienka však splnená nebola. Matka maloletých detí v konaní pred súdom prvého
stupňa neuvádzala a teda ani nepreukazovala dôvody spätného určenie výživného, ktoré bolo možné
posúdiť ako výnimočné. V konaní pred dovolacím súdom na výzvu odvolacieho súdu uvádzala len také
dôvody pre spätné určenie výživného, ktoré nebolo možné posúdiť ako výnimočné. Z vyššie uvedených
dôvodov potom odvolací súd pre absenciu relevantných dôvodov na spätné priznanie výživného zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a návrh zamietol, keď neboli splnené zákonné podmienky pre
spätné priznanie výživného, keďže právna úprava v § 77 ods.1 zákona o rodine vyžaduje od oprávnených
zodpovedný a včasný prístup k riešeniu tejto otázky, t.j. aby návrh na určenie výživného podávali bez
zbytočného odkladu pri naplnení zákonných podmienok.

Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa §
220 OSP.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods.2 OSP a § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.