Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/51/2018 z 12. 6. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2018, sp. zn. 1To/51/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:1317010550.1 Krajský súd Bratislava | 1To/51/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:1317010550.1 | 2018-06-12 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo – Iné práva a slobody Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a70d35a2-b07d-4fe0-a224-cc936054d434 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1317010550.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/51/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1317010550
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1317010550.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov
JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného U.. B. Z., pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., o odvolaní prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III
proti rozsudku samosudcu Okresného súdu Bratislava III z 27.02.2018 sp. zn. 6T/83/2017, na verejnom
zasadnutí konanom 13. júna 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom samosudcu Okresného súdu Bratislava III z 27.02.2018 sp. zn. 6T/83/2017 bol obžalovaný
U.. B. Z. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava
III sp. zn. 1Pv 279/16/1103 z 08.08.2017 pre skutok právne posúdený ako prečin nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

od septembra 2015 doposiaľ neustále prenasleduje svoju bývalú priateľku U.. M. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom X. ul. č. XX, I. a to tým spôsobom, že ju proti jej vôli kontaktuje prostredníctvom svojho
mobilného telefónu s telefónnym číslom XXXX XXX XXX, kde ju niekoľkokrát denne prezváňa a neustále
jej posiela sms správy, a to aj počas nočných hodín, pričom len v období od 02.03.2016 do 26.06.2016
jej zaslal celkovo 1222 sms správ, t.j. v priemere 10 správ denne, ďalej pravidelne vyhľadáva jej osobnú
blízkosť a sleduje ju, či už v mieste jej trvalého bydliska alebo pred škôlkou, ktorú navštevuje ich maloletý
syn G., hoci v uvedené dni nemá určený styk s dieťaťom, pričom sa k nej aj pred synom správa vulgárne
a agresívne, neustále jej nadáva, vyhráža sa jej ublížením na zdraví alebo inou ujmou, že príde o syna,
že sa o to postará, že ona je psychicky labilná osoba, nesvojprávna, aby sa dala vyšetriť, vyvoláva
sociálnemu kurátorovi, že ich syn G. je s ňou ohrozený na živote a zdraví, pri osobnom kontakte si ju
stále nahráva, pričom z neprimeraného a neustáleho nátlaku zo strany obvineného má reálnu obavu o
zhoršenie svojho zdravotného stavu a tento intenzívny kontakt v nej vzbudzuje pocit úzkosti a panického
strachu, čo ju obťažuje jednak v práci, ako aj v súkromí, obmedzuje ju v obvyklom spôsobe života,
pretože skutok nie je trestným činom.

Svoje rozhodnutie odôvodil tým, že pri hodnotení výpovedí obžalovaného, poškodenej a svedkov,
tieto nijakým spôsobomnepreukázali naplnenie skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Výpoveď
poškodenej je podporovaná výpoveďou jej terajšieho partnera svedka L. E., ktorého výpoveď súd
vyhodnotil ako z časti účelovú s cieľom podporiť výpoveď poškodnej. Súd poukázal na skutočnosť,
že v čase kedy mal obžalovaný napadnúť poškodenú na chodbe pred jej bytom, tento sa mal na
celú udalosť pozerať cez dvere a poškodenej nešiel na pomoc, keď mal vidieť, že jej obžalovaný
ubližuje. Argument, že poškodená mu mala povedať, že si to vyrieši sama, sám o sebe neobstojí,
keďže je aspoň podľa názoru súdu prirodzené, že ak niekto ubližuje blízkej osobe, určite nebude stáť za



dverami a nečinne sledovať priebeh incidentu. Skutočnosť, že svedok mal pri upratovaní nájsť denník,
do ktorého si mal obžalovaný zapisovať denný program poškodenej, je bez preukázania existencie
takéhoto dôkazu len čisté tvrdenie. Rovnako tak výpoveď svedka o sledovaní obžalovaným v aute okrem
výpovede poškodenej a svedka - partnera poškodenej, nebolo v konaní nijakým spôsobom preukázané.
Výpovede svedkýň obhajoby je potrebné hodnotiť tiež ako menej dôveryhodné, nakoľko sa jedná o
osoby obžalovanému blízke, avšak tieto výpovede bez významu nie sú. Uvedené svedkyne popreli,
že by obžalovaný mal sledovať nejakým spôsobom poškodenú. V konaní nebol produkovaný žiadny
hodnoverný dôkaz o tom, že by obžalovaný mal skutočne poškodenú sledovať takým spôsobom, že by to
malo závažný vplyv na jej život, zdravie alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodenej.
Naproti tomu skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou existovala určitá vzájomná tolerancia aj
po rozchode vyplýva z výpovede svedkyne G., ktorá vypovedala, že počas detskej oslavy obžalovaný
s poškodenou odišli uspať ich dieťa, na oslave sa znášali aj aj spolu vtipkovali. Podľa názoru súdu je v
obdobných prípadoch potrebné zadovážiť také pemzum dôkazov, ktoré jednoznačne budú preukazovať
vinu obžalovaného a nie je na mieste sa uspokojiť len s výpoveďami svedkov, prípade lekárskymi
správami, ktoré môžu ako podporný dôkaz nasvedčovať negatívnemu správaniu obžalovaného, ale ich
obsah nie je možné hodnotiť izolovane, keďže skutočnosti v nich uvedené sa zakladajú na výpovedi
len poškodenej, prípadne SMS správami, o ktorých prípustnosti a zákonnosti vzhľadom na formu akou
boli produkované možno vzniesť dôvodné pochybnosti. Skutočnosť, že podľa obžaloby mal obžalovaný
poškodenú prenasledovať tým, že jej mal posielať veľké množstvo SMS správ a toto jej malo spôsobiť
ujmu, je bez relevancie, nakoľko medzi obžalovaným a poškodenou v súčasnosti prebieha konanie
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému synovi a predmetná komunikácia
sa v prevažnej väčšine týkala práve tejto starostlivosti a navyše v konaní bolo preukázané, že obaja
sa dohodli na striedavej starostlivosti. Na druhej strane súd nepoprel fakt, že poškodená mohla byť
vystavená stresovým situáciám a z toho plynúcou nervozitou, nakoľko správanie sa obžalovaného je
možné hodnotiť ako obťažujúce, avšak podľa názoru súdu, nie do takej miery, aby to naplnilo skutkovú
podstatu žalovaného trestného činu.
Okrem toho súd dal do pozornosti skutočnosť, že medzi obžalovaným a poškodenou vznikol
rodinnoprávny vzťah a to splodením ich spoločného syna, pričom v dôsledku vzájomných nezhôd a
rozporov dochádzalo a dochádza medzi nimi ku konfliktom, ktoré nie sú schopní riešiť iným spôsobom
ako vzájomnými útokmi. Týmto svojim správaním ubližujú najviac ich maloletému dieťaťu, ktoré vníma
tieto ich nezhody, hádky a spory. Bolo by potrebné, aby sa obžalovaný a poškodená zamysleli nad svojim
správaním a dôsledkami, ktoré prináša, pričom trestné súdy nie sú určené na riešenie rodinnoprávnych
konfliktov. Trestné právo má postihovať také správanie jednotlivcov, ktoré najzávažnejšie ovplyvňuje
spoločenské vzťahy, na ktorých ochrane má spoločnosť záujem prostriedkami Trestného práva. V tejto
súvislosti sa súd zaoberal tzv. materiálnym korektívom, keďže sa jedná o prečin, pričom v § 10 ods. 2 Tr.
zák. sa uvádza, že nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti,
za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nepatrná.
Všetky tieto čiastkové okolnosti musia byť naplnené súčasne, aby mohli viesť súd k záveru, že konanie
páchateľa nie je trestným činom. Skutková podstata trestného činu nebezpečného prenasledovania
podľa § 360a ods. 1 Tr. zák. vyžaduje po stránke subjektívnej úmyselné zavinenie a po stránke
objektívnej naplnenie aspoň jedného z foriem útokov a súčasne musí byť vykonávané dlhodobo a
byť spôsobilé u poškodeného vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie
jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života. Zhoršenie kvality života
predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba subjektívne vníma ako negatívum, pričom toto
najčastejšie spočíva v psychickej traume alebo aspoň v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže
pokračovať alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že
prenasledovanie sa musí uskutočniť proti vôli prenasledovaného. Aj v prípade rozchodu partnerov nie je
vylúčené, že konanie jedného z nich prerastie do napĺňania zákonných znakov prečinu nebezpečného
prenasledovania podľa § 360a Tr. zák., čo však nemožno konštatovať v prejednávanej veci. Pre
kvalifikované konanie obžalovaného nesvedčí závažnosť jeho konania, ako to má na mysli ustanovenie
§ 10 ods. 2 Tr. zák., berúc do úvahy okolnosti prípadu, za ktorých malo dôjsť k prenasledovaniu
poškodenej. Takýmito najzávažnejšími okolnosťami sú jednak predchádzajúci dlhší vzájomný aj intímny
vzťah obžalovaného a poškodenej, neustále riešenie otázky starostlivosti o dieťa a s tým súvisiaca
početná mobilná komunikácia, ktorú možno označiť za vzájomnú a nemenej dôležitým faktorom je stále
nevyriešená otázka starostlivosti o maloletého.

Z uvedených dôvodov potom samosudca okresného súdu rozhodol tak, ako je to citované v napadnutom
rozsudku.



Proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie prokurátorka Okresnej prokuratúry
Bratislava III.

V písomnom odôvodnení odvolania uviedla, že s rozhodnutím okresného súdu nesúhlasí. Poukázala na
to, že obžalovaného zo spáchania predmetného skutku jednoznačne usvedčuje tak v prípravnom konaní
ako aj na hlavnom pojednávaní poškodená U.. M. D.. Táto vo svojej výpovedi uviedla, že obžalovaný
ako aj jeho matka, ešte počas ich spolužitia ju neustále urážali a vyjadrovali sa o nej, že je psychicky
narušená a labilná osoba. Obžalovanému ide o to, aby ich syn G. bol zverený do jeho starostlivosti a
chce, aby so synom stratila kontakt. Tomuto nasvedčuje aj okolnosť, že stále navštevuje sociálneho
kurátora A.. P., kde ju vedome očierňuje. Z jeho strany ide o vedomé prekrúcanie faktu s cieľom vyvíjať
na ňu neprimeraný psychický nátlak. V ďalšom popísala, že ju neustále sleduje, pričom raz ho videla
v okolí Račianskeho mýta, potom neskôr ju upozornil taxikár na sledovanie, takisto v novembri 2015
stál pred bytovým domom a sledoval, či s niekým vyjde z brány a okrem toho má informáciu, že sa
bol informovať v posilňovni M. T., kde chodieva cvičiť. Okrem toho raz volal dvom jej klientom, či sa
nachádza v práci. Pri osobných rozhovoroch si ju neustále nahráva. Za obdobie od 02.03.2016 do
26.06.2016 má v mobile 1222 sms správ, t.j. v priemere 10 denne. Keď vidí, že ju obžalovaný volá má
brušnú neurózu a trasú sa jej ruky. Dňa 09.10.2015 vyhľadala lekára, ktorý konštatoval vysoký tlak a
nevoľnosť, ako reakciu na akútny stres. Má dôvodnú a reálnu obavu o zhoršenie svojho zdravotného
stavu. Okrem toho ju obžalovaný verbálne napádal aj po rodičovskom združení v škôlke, pred ich
maloletým synom so slovami, že „mamina ťa nechce, nemá o teba záujem“. Ich syn mal následne
strach. V ďalšom prokurátorka poukázal na výpoveď svedka U.. L. E. ako aj výpoveď svedkyne K. D.,
riaditeľky materskej škôlky, ktorej mal tiež obžalovaný písať sms-ky a ktorému bola nútená odpovedať,
že ju to obťažuje. Poukázala taktiež na výpisy z SMS-správ a e-mailovej komunikácie, ako aj lekárske
správy a rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III a Krajského súdu Bratislava, pričom má za to, že
bolo jednoznačne preukázané, že správanie obžalovaného napĺňa znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, tak ako je to uvedené v obžalobnom návrhu. Citoval a ustanovenie § 360a Tr. zák. s tým,
že obžalovaný intenzívne obťažuje poškodenú a ohrozuje je psychickú a fyzickú integritu. Jeho konanie
je dlhodobé a vzbudzuje u poškodenej dôvodnú obavu o život a zdravie. Navrhla preto, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na nové prejednanie a rozhodnutie.

K odvolaniu prokurátorky okresnej prokuratúry sa vyjadril prostredníctvom svojej obhajkyne aj
obžalovaný a uviedol v ňom, že navrhuje odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť. Dôvodil tým,
že pokiaľ za obdobie od 02.03.2016 do 26.06.2016 má poškodená od obžalovaného 1222 SMS správ,
t.j. 10 v priemere denne, pričom tieto SMSky vznikli po vzájomnej komunikácii s poškodenou v pomere
poslaných SMS správ 60% obžalovaným a 40% poškodenou a to tak, že si vymieňali informácie o styku
s maloletým o jeho zdravotnom stave. Tento počet SMS správ je vysoký jedine z dôvodu, že medzi ním
a poškodenou nebola uzavretá žiadna dohoda ohľadne styku s maloletým. T.č. už nie sú SMS správy
v takom počte, keďže majú určený styk s maloletým.

Keďže svojho syna nesmierne miluje chce mať všetky dostupné informácie o ňom. Nesúhlasil s
argumentáciou prokurátorky, že záver lekárskeho vyšetrenia potvrdzuje jej skutočný zdravotný stav.
Bola predložená fotodokumentácia, z ktorej je evidentné, že žiadne zdravotné problémy nemala. Všetky
údajné prenasledovania boli len súbehom náhodných stretnutí a okolností, ktoré vôbec neboli z jeho
strany úmyselné. Zdôraznil, že poškodená je chronická oznamovateľka a každý jeho krok oznámi na
polícii. V tejto súvislosti poukázal na incident, ktorý sa odohral dňa 10.01.2018 na rehabilitácii, kde po
príchode obžalovaného na recepciu, začala poškodená kričať a vyhrážať sa mu políciou s tým, že má
zákaz sa k nej približovať. Je zaujímavé, že do augusta 2017 s poškodenou riešili stav maloletého a
po tomto termíne začala mať obavu o zhoršenie svojho zdravotného stavu a začala sa ho báť a to
bez jediného incidentu z jeho strany. Poškodená podáva trestné oznámenia na jeho osobu z dôvodu
ukrátenia jeho práv v civilnom konaní ohľadne zverenia dieťaťa do striedavej starostlivosti. Svedok L.
nespala sa vyjadroval k udalostiam, pri ktorých ani nebol, navyše ho zosmiešňuje, o čom svedčí aj
fotografia uverejnená na sociálnej sieti.

Písomné vyjadrenie obžalovaný doplnil podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave 14.05.2018
a poukázal v ňom na zápisnicu o výsluchu poškodenej M. D. zo dňa 28.06.2016, kde je uvedené, že
od 02.03.2016 do 26.06.2016 má v mobile 1222 SMS správ, čo znamená, že aj od iných, resp. spolu
s jej odpoveďami na jeho otázky ohľadne styku s maloletým synom. Uviedol, že počet SMS správ v
danom období mohol byť vyšší oproti aktuálnemu významne nižšiemu počtu SMS správ, nakoľko už



viac ako rok majú neodkladným opatrením upravený styk s maloletým, pričom aj tieto SMS správy sa
týkajú výlučne maloletého syna.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava sa v plnom
rozsahu pridržala písomne vypracovaného odvolania a navrhla, aby krajský súd napadnutý
oslobodzujúci rozsudok okresného súdu zrušil a prikázal súdu prvého stupňa, aby túto vec znovu
prejednal a rozhodol.

Splnomocnenec poškodenej O.. S. T. sa na verejné zasadnutie odvolaciemu súdu napriek riadne a včas
vykázanému doručeniu dňom 15.05.2018 nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a preto za splnenia
zákonných podmienok v zmysle ustanovenia § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por. bolo toto vykonané v jeho
neprítomnosti.

Obhajkyňa obžalovaného O.. A. Q. sa v plnej miere pridržala písomného vyjadrenia ako aj jeho dodatku.

Obžalovaný U.. B. Z. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že súhlasí s rozsudkom súdu
prvého stupňa a pridržiava sa prednesu svojej obhajkyne.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania
(§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a
preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo,
riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie prokurátorky
Okresnej prokuratúry Bratislava III nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého
prvostupňového oslobodzujúceho rozsudku.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Odvolací súd je toho názoru, že v konaní pred okresným súdom ako súdom prvého stupňa nedošlo
k žiadnym takým chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pričom na
hlavnom pojednávaní boli vykonané všetky dostupné a potrebné dôkazy nevyhnutné pre spravodlivé
rozhodnutie súdu, pričom odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy správne
a logicky vyhodnotil a to spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 2 ods. 12 Tr. por.

Ak prokurátorka vytýka súdu prvého stupňa chybné hodnotenie dôkazov, tak odvolací súd pripomína,
že ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne, t.j. ak dôkazy hodnotil podľa
vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolnosti prípadu jednotlivo ako
aj vo vzájomnej súvislosti a dospel k logickým záverom, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b/
Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok len preto, že napríklad sám na základe svojho presvedčenia hodnotí
tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.

V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že výrok o vine zo spáchania trestného činu, nie je možné
založiť len na indíciách, domnienkach, či len na do určitej miery, pravdepodobných skutkových záveroch
alebo len na skutočnosti, že nemožno vylúčiť, že skutok spáchal obžalovaný. Výrok o vine musí byť
založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne
vyplýva z vykonaných dôkazov. Výrok o vine obžalovaného musí byť založený na výpovedi svedka
(svedkov), ktorého výpoveď je presvedčivá, logická, zrozumiteľná, vierohodná a zároveň nesmie byť
inými dôkazmi spochybniteľná či dokonca vyvrátiteľná. To platí o to viac, keď na jednej strane existujú
dve protichodné výpovede a nie sú k dispozícii žiadne iné dôkazy, ktoré by mohli prispieť k zisteniu
skutkového stavu veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že z dôkazov vykonaných na hlavnom
pojednávaní nemožno urobiť, bez rozumných pochybností záver o vine obžalovaného zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, bolo nevyhnutným aplikovať v
posudzovanej trestnej veci zásadu in dubio pro reo.



Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že Okresná prokuratúra Bratislava III dňa 09.08.2017 podala na
Okresný súd Bratislava III pod sp. zn. 1Pv 279/16/1103 obžalobu na obžalovaného U.. B. Z. pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák.

Samosudca vo veci rozhodol po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní konanom 27.02.2018
napadnutým rozsudkom. Vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U.. B. Z., poškodenej U.. M. D.,
výsluchom svedkyne K. D., svedka U.. L. E., svedkyne D. G., svedkyne D. S., oboznámil listinný materiál
a to predovšetkým SMS správy, lekárske správy, fotografie. Z dokazovania výsluchom obžalovaného U..
B. Z. bolo zistené, že tento potvrdil SMS správy, ktoré sú obsahom skutkovej vety a spisového materiálu
poškodenej, ale podľa jeho vyjadrenia sa tieto týkali predovšetkým osoby ich maloletého syna. Poprel,
že by sa poškodenej niekedy vyhrážal a rovnako poprel aj to, že by túto zámerne sledoval. Pokiaľ
sa s poškodenou osobne stretával, bolo to jedine pri odovzdávaní syna a pri lekárskych vyšetreniach.
Je pravdou, že v novembri alebo v decembri 2015 pri styku s poškodeného začal používať mobilný
telefón, ale len z dôvodu ochrany jeho osoby. V čase, keď bolo dieťa u poškodenej nevyhľadával na
ňu žiadny kontakt, ani sa s ňou nestretával. Mohla sa stať situácia, že náhodne stretol poškodenú a
vtedy sa pristavil pri synovi a spýtal sa ho ako sa má. V súčasnej dobe prebieha medzi nimi komunikácia
prostredníctvom SMS správ a to tiež len kvôli synovi a táto je obmedzená na jeden až dve SMS-ky. Je
pravdou aj to, že dňa 22.12.2015 vznikol medzi nimi konflikt pri odovzdávaní dieťaťa, poškodená volala
políciu a túto volal aj on.

Poškodená U.. M. D. na hlavnom pojednávaní potvrdila, že v rozhodnom období mala pocit, že
obžalovaný ju sleduje. V septembri 2015 obžalovaný chodil ku nej do bytu, kým sa definitívne
neodsťahoval a prenasledovanie sa začalo v októbri 2015. Stalo sa, že obžalovaný jej volal do práce,
taktiež si zisťoval, či chodí cvičiť do fitnescentra. Potvrdila početnosť SMS správ s tým, že obsahom
týchto bola jednak starostlivosť o syna a v čase keď si našla partnera to boli aj ataky na jej partnera. Čo sa
týka nadávok, tieto boli v zmysle „piča pojebaná, že je psychopat“ a taktiež sa jej vyhrážal, že príde o syna
a že sa o to postará. Svedkyňa K. D. uviedla, že obžalovaného pozná ako svojho klienta, keďže mala v
jasličkách jeho dieťa. Tomuto vydávala potvrdenie o starostlivosti o maloletého syna, pričom obžalovaný
pri preberaní syna sa správal slušne. Taktiež jej posielal SMSky, čo však nebrala ako obťažovanie, na
začiatku to stopla, lebo celé dni by chodila s telefónom. S. U.. L. E., partner poškodenej od marca 2016 sa
vyjadroval k tomu, že od tohto obdobia obžalovaný zasielal poškodenej SMS správy. Taktiež poškodenú
telefonicky kontaktoval a počul ako jej do telefónu nadáva, že je chorá a má sa dať liečiť, pretože niekedy
mala poškodená hlasitý odposluch. Taktiež bol svedkom toho, ako ich obžalovaný sledoval. S. D. G.
a D. S. sa vyjadrovali k charakteru vzťahu obžalovaného a poškodenej, ktorý bol komplikovaný, boli
tam časté hádky a rozchody, pričom sa vyjadrovali aj k osobe obžalovaného. Z listinných dôkazov je
zrejmé, že medzi obžalovaným a poškodenou prebiehala komunikácia na základe SMS správ, ktoré sa
v prevažnej miere týkali ich maloletého syna.

Z vykonaného dokazovania bolo nesporné, že to, čo sa uvádza v skutkovej vete obžaloby sa aj stalo.
Sporným ostáva právne posúdenie skutku, teda či konanie obžalovaného je potrebné posúdiť ako
spáchanie prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/,
písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. (ako to žiada okresná prokuratúra vo svojom odvolaní), alebo je možné
vzhľadom na materiálny korektív ustanovený v § 10 ods. 2 Tr. zák. konštatovať, že konanie obžalovaného
nie je trestným činom tak, ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa.

Odvolací súd konštatuje, že výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade odôvodňujú postup
podľa § 285 písm. b/ Tr. por. pretože skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, nie je trestným činom.
Okresný súd rozhodol vecne správne a jeho záver jednoznačne vyplýva z vykonaného dokazovania,
ktoré dôkazy boli správne posúdené a vyhodnotené a toto ich hodnotenie jednotlivo aj v súhrne vyústilo
do správnych záverov súdu prvého stupňa, ktoré v napadnutom rozhodnutí rozviedol na strane 19-21.
Tieto v celom rozsahu aj odvolací súd považuje za správne a akceptovateľné a s týmito sa v celom
rozsahu stotožňuje, bez potreby ich mechanického duplikovania.

Ani vo veci konajúci senát nemohol prehliadnuť obsah a predovšetkým zhodu vo výpovediach
obžalovaného a poškodenej, že v žalovanom období zaslal obžalovaný poškodenej SMS správy v
počte tam uvedenom, pričom obsahom týchto SMS správ bola vzájomná komunikácia oboch a táto sa
týkala výlučne len ich maloletého syna G.. Vykonaným dokazovaním však nebolo bezpečne preukázané



vyhľadávanie osobnej blízkosti obžalovaným poškodenej, ako aj jeho vulgárne a agresívne správanie,
nadávky a vyhrážanie sa ublížením na zdraví, alebo inou ujmou. V dôsledku uvedeného je potom
otázkou, do akej miery konanie a správanie obžalovaného voči poškodenej napĺňalo skutkovú podstatu
žalovaného trestného činu (prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. a/,
písm. b/, písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.), keď skutková podstata uvedeného trestného
činu je naplnená, keď pôjde o dlhodobé prenasledovanie avšak zo strany obžalovaného sa vyžaduje
taký spôsob, ktorý u poškodenej bude vzbudzovať dôvodnú obavu o život alebo zdravie. Tieto znaky
musia byť splnené kumulatívne. Teda o trestný čin nebezpečného prenasledovania ide vtedy, keď
sa jedná o prenasledovanie dlhodobé a zároveň toto zhoršuje kvalitu života v podstatnej miere toho,
kto je prenasledovaný. Zhoršenie kvality života predstavuje taký posun v kvalite života, ktorý osoba
subjektívne vníma kao negatívum, pričom toto najčastejšie spočíva v psychickej traume alebo aspoň
v nepokoji z toho, že prenasledovanie môže pokračovať alebo sa môže vyvinúť do tvrdších atakov.
Zároveň ustanovenie § 360a Tr. zák. vyžaduje, aby sa prenasledovanie jednoznačne uskutočňovalo
proti vôli prenasledovaného aj v prípade rozchodu partnerov, nie je vylúčené, že konanie jedného z
nich prerastie do napĺňania zákonných znakov prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Tr.
zák., čo však nemožno konštatovať v prejednávanej veci. Odvolací súd v zásade súhlasí so skutkovými
zisteniami súdom prvého stupňa, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia vykonané dôkazy nielen popísal
z hľadiska ich obsahu, ale urobil aj ich dôsledné vyhodnotenie. V kontexte s už uvedeným a zhodnotením
súdom prvého stupňa aj vo veci konajúci senát, dáva do pozornosti, že pre kvalifikované konanie
obžalovaného nesvedčí ani závažnosť jeho konania, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 Tr.
zák. berúc do úvahy okolnosti prípadu, za ktorých došlo k zasielaniu SMS správ poškodenej a jej
prenasledovaniu. Takýmito najvýznamnejšími okolnosťami sú jednak predchádzajúci dlhší vzájomný
intímny vzťah obžalovaného a poškodenej, pričom odvolací súd zdôrazňuje, že aj v čase po rozchode
došlo k stretávaniu sa obžalovaného a poškodenej pri odovzdávaní ich maloletého syna alebo na oslave
narodenín. V tejto súvislosti nemožno opomenúť snahu obžalovaného, ktorý bojuje o zverenie svojho
syna do svojej výchovy a opatery.

Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 360a Tr zák. súčasne vyžaduje, aby prenasledovanie
jednoznačne sa uskutočňovalo proti vôli prenasledovaného, ale nie je zrejmé akým spôsobom dala
poškodená najavo nevôľu, aby jej obžalovaný nezasielal SMSky, keď mala možnosť zmeniť si
telefónne číslo, resp. zablokovať si prichádzajúcu komunikáciu od poškodeného. Poškodená v podstate
akceptovala prichádzajúce SMSky od obžalovaného, na tieto odpovedala a dokonca sa zúčastnila s
obžalovaným aj oslavy narodením.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa spôsobu vykonania činu a jeho následku, okolnosti
za ktorých bol spáchaný, mieru zavinenia a pohnútky obžalovaného, nie je podľa konajúceho senátu
závažnosť posudzovaného činu väčšia ako nepatrná.

V tejto súvislosti treba poukázať na zásadu chápania trestnej represie ako „ultima ratio“, orgánmi
aplikácie práva, t.j. orgány činné v trestnom konaní a súdy by mali dať prednosť uplatňovaniu
mimotrestnej zodpovednosti pred postihom podľa predpisov Trestného práva. Princíp „ultima ratio“
ma funkciu subsidiárnu, ktorá spočíva v tom, že právne predpisy z oblasti trestného práva majú byť
používané len vtedy, pokiaľ použitie iných prostriedkov právneho poriadku neprichádza do úvahy alebo
ich použitie je zjavne neúčelné.

Záverom treba uviesť, že neušlo pozornosti Krajského súdu v Bratislave, že v skutkovej vete prokurátora
je nesprávne vymedzenie skutku, pretože skutok nemožno časovo ohraničiť slovným spojením „po
súčasnosť“, nakoľko to navodzuje dojem, že obžalovaný sústavne pokračuje v stíhanej trestnej činnosti.
Časové vymedzenie skutku pri prečine nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 Tr. zák. je
obzvlášť dôležité, pričom časové ohraničenie musí vyplynúť z vykonaného dokazovania. Obligatórnym
znakom predmetného trestného činu je, že páchateľ iného prenasleduje „dlhodobo“, t.j. na naplnenie
tohto pojmu sa vyžaduje buď opakovanosť, prípadne dlhšiu dobu trvajúca sústavnosť protiprávneho
konania páchateľa.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd považuje napadnutý rozsudok za zákonný a správny a preto
odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry Bratislava III ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.