Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 2Co/343/2015 z 25. 1. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 25. januára 2016, sp. zn. 2Co/343/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8614203205.1 Krajský súd Prešov | 2Co/343/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8614203205.1 | 2016-01-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/47e67e6f-4392-48c9-8630-e9daf76add13 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8614203205.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/343/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8614203205
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8614203205.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko s. r.o., Pajštúnska 5, Bratislava proti
žalovanej C. P., rod. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej Združenie - pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom v Prešove, Námestie legionárov
5, o zaplatenie 81,75 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 04.
11. 2014, č. k. XC/XXX/XXXX-XX jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom.

Vedľajšiemu účastníkovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania vo výške 20,03 Eur a žalobca je
povinný ju zaplatiť JUDr. Igorovi Šafrankovi, advokátovi, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, trovy konania žalovanej nepriznal a
žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 59,14 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola 31.
08. 2005 uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý žalovanej úver vo
výške 1 025,69 Eur. Konečná splatnosť uplatnenej pohľadávky nastala 10. 08. 2010. Z prílohy k zmluve o
postúpení pohľadávok zistil, že žalovaná bola k 10. 08. 2010 v omeškaní s platením peňažného záväzku
v počte 1 189 dní. Právny vzťah medzi účastníkmi súd prvého stupňa posúdil podľa Občianskeho
zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Vedľajší
účastník na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania, s touto sa súd prvého stupňa zaoberal
a vyhodnotil ju za odôvodnenú. Uznanie dlhu žalovanou v dohode zo dňa 24. 10.2012 považoval
súd prvého stupňa za právne neúčinné. Túto dohodu posúdil ako neplatnú, nárok z titulu uplatnenej
námietky premlčania zamietol a v ďalšom už nepoukazoval na neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle
zákonných ustanovení.

O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol v tejto časti rozsudku
zmeniť tak, aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania priznaná nebola. Žalobca mal za to,
že v danom prípade bola namieste aplikácia ust.§ 150 ods. 2 O. s. p.. Pomoc vedľajšieho účastníka
v danom spore podľa žalobcu nebola účelná a nežiaduca, keďže súd zamietol návrh z dôvodu
premlčania, pričom v danom prípade mal postupovať podľa ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.. V
prípade trov vedľajšieho účastníka nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo
bránenie práva. Zdôraznil, že krajské súdy sa už vo viacerých rozhodnutiach zaoberali účelnosťou trov
vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty



svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.
Združenie na ochranu spotrebiteľa podľa ust. § 25 zákona č. 250/2007 Z. z., pritom majú možnosť
využívať aj určenú podporu ministerstva. Je zrejmé, že na to, aby združenie mohlo napĺňať svoje ciele
a vykonávať svoju činnosť musí reálne disponovať zodpovedajúcou materiálnou, ako aj personálnou
základňou, minimálne v rozsahu zabezpečenia možnosti vykonávania základných proklamovaných
cieľov. Úmyslom zákonodarcu pri umožnení vstupu právnickej osoby ako vedľajšieho účastníka do
konania bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom,
ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc. Združenie vstupuje do množstva
konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom
prípade, ale len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Len na základe
skutočnosti, že žalovaný je spotrebiteľ, nemožno sa pripraviť na zastupovanie v tej - ktorej veci, a teda
naplniť podstatu právneho úkonu - prevzatie a príprava právneho zastúpenia. Vedľajší účastník viaceré
procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových významných skutočností vzťahujúcich
sa na predmet sporu. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre
vstup nebol žiaden dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu
nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. V zmysle týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol rozsudok v napadnutom výroku ako
vecne správny potvrdiť. Zdôraznil, že náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi v plnej výške v
obdobných veciach vo vzťahu k žalobcovi patrí, čo už judikoval aj Krajský súd v Prešove vo viacerých
rozhodnutiach. Je mu jasné, že prítomnosť vedľajšieho účastníka v konaní je z pohľadu žalobcu
nežiaduca. Existencia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. neodôvodňuje požiadavku žalobcu na nepriznanie
práva na náhradu trov konania. Vedľajší účastník si zároveň uplatnil náhradu trov tohto odvolacieho
konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom
a vedľajším účastníkom v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1 a 2 O. s. p., spolu s konaním,
ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Podľa ust. §142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 93 ods. 2 O. s. p. v znení platnom do 31. 12. 2014 ako vedľajší účastník sa môže popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je
ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 93 ods. 4 citovaného zákona, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní
podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Ako je zrejmé z obsahu spisu, v priebehu prvostupňového konania, a to písomným podaním doručeným
súdu prvého stupňa 24. 07. 2014 oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania na strane žalovaného.
V písomnom podaní zo dňa 14. 08. 2014 sa vyjadril vo veci samej, kde poukazoval na to, že danú vec
je potrebné kvalifikovať v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluva uzatvorená medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň vzniesol námietku
premlčania žalobcom žiadaného nároku. Vedľajší účastník vstúpil do konania podľa ust. § 93 ods. 2
O. s. p. s tým, že podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p. (v znení platnom do 31. 12. 2014) má rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, pričom koná iba sám za seba. Procesná aktivita vedľajšieho účastníka
mala súvis aj s výsledkom rozhodnutia o veci samej, keď v preskúmavanom rozsudku súd prvého
stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol, a to aj s poukazom na argumentáciu vedľajšieho účastníka. Je
tiež potrebné zdôrazniť, že súd prvého stupňa sa vyporiadal aj s uplatnenou námietkou neprípustnosti
vedľajšieho účastníctva, keď o takto danej námietke zo strany žalobcu rozhodol uznesením zo dňa 19.
05. 2015, č. k. 6C/125/2014-67.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, v ktorej sa priznáva význam pri
zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porovnaj rozsudok Súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod



37). Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania, v rámci ktorého nemožno
poprieť aj jeho sankčnú povahu (pre porovnanie uznesenie NS SR sp. zn. 7MCdo/4/2010). Dôležitá je
pri trovách konania aj ich náhradová funkcia (porovnaj nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 31/04).

Vedľajší účastník vstúpil do konania a v zmysle svojich prednesov sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa
účinkov neprijateľných zmluvných podmienok a uplatnil námietku premlčania. Zákonodarca v ust. § 137
O. s. p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou práv zvýraznil v rámci
indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Ani judikatúra Súdneho dvora EÚ nevidí
žiaden dôvod na neposkytnutie právnej ochrany aj právnickej osobe. Občiansky súdny poriadok v ust. §
24 a nasl. O. s. p. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí.
Takýmto zástupcom môže byť aj advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom
nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a pod.). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech v
súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má, ale aj schopnosťou toto právo uplatniť.
Náklady s tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť
vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.

Vedľajší účastník ako osoba konajúca sama za seba a vystupujúci na strane žalovanej bol z procesného
hľadiska plne úspešný, a preto mu náhrada trov konania patrí v celom rozsahu, ako to správne vyhodnotil
aj súd prvého stupňa. Odvolací súd zdôrazňuje, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O. s.
p. je ďalším z nástrojov ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v Smernici Rady 93/13/
EHS nie je, ale nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia
ako efektívne.

Je tiež potrebné konštatovať, že dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhrada trov konania
vedľajšiemu účastníkovi v zmysle ust. § 150 O. s. p. nemala byť priznaná, v tomto konaní zistené neboli
a ich existencia nevyplýva ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Zmyslom ust. § 150
ods. 2 O. s. p., podľa dôvodovej správy k novele Občianskeho súdneho poriadku vykonanej zákonom č.
384/2008 Z. z. bolo umožniť súdu znížiť, prípadne nepriznať trovy, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
sporoch neprimerané. Úmysel zákonodarcu pri rozhodovaní o možnosti zníženia alebo nepriznania
trov konania sa mal dotýkať subjektov hromadne si uplatňujúcich svoje nároky vyplývajúce z drobných
sporov. Odporovalo by účelu zákona, aby žalovanej (resp. vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na
jej strane), brániacej sa proti uplatnenej pohľadávke bola odopretá možnosť na náhradu všetkých účelne
vynaložených trov.

Za situácie, že správna je výška trov prvostupňového konania uznaných vo vzťahu k vedľajšiemu
účastníkovi, odvolací súd poukazujúc na uvádzané dôvody rozsudok v tejto časti ako vecne správny
potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142
ods. 1 O. s. p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo a žalovanej v tomto
štádiu konania trovy nevznikli. Vedľajšiemu účastníkovi ako úspešnému účastníkovi tohto štádia konania
patrí náhrada trov za jeden úkon právnej pomoci, a to vyjadrenie sa k odvolaniu zo dňa 27. 08. 2015,
za čo mu patrí odmena v sume 8,30 Eur (§ 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.
z.) s tým, že k tejto sume sa pripočítava aj tzv. režijný paušál vo výške 8,39 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej
vyhlášky). Po pripočítaní 20 % DPH (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky) celková výška trov tohto štádia
konania u vedľajšieho účastníka dosahuje 20,03 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.