Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/303/2015 z 11. 8. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 11. augusta 2015, sp. zn. 41CoE/303/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6711202309.1 Krajský súd Banská Bystrica | 41CoE/303/2015 | ECLI:SK:KSBB:2015:6711202309.1 | 2015-08-11 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 57 ods. 2 EP, § 57 ods. 3 EP, § 365 ods. 1 ObZ, OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/485228f9-8f23-4d61-bff8-552005c61d3f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6711202309.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/303/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711202309
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6711202309.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného Profidebt Slovakia,
s.r.o., Mliekárenská 10, 824 96 Bratislava, IČO: 35 925 922 zastúpeného spoločnosťou Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti
povinnému E. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, XXX XX V., prechodne bytom O. XXX, XXX
XX F., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská
Sobota, so sídlom K. Mikszátha 268, 979 01 Rimavská Sobota ( pôvodne súdnou exekútorkou JUDr.
Júliou Kubjatkovou, Exekútorský úrad Brezno, Nám. M.R.Štefánika 11, 977 01 Brezno, pod sp.zn. EX
157/2011), na vymoženie pohľadávky vo výške 1.768,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen, č.k. 25Er/168/2011-12 zo dňa 28. februára 2011, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen, č.k. 25Er/168/2011-12 zo dňa 28. februára 2011 zrušuje
a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“). V
odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie proti povinnému na vymoženie sumy
1.768,91 Eur na podklade exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz č.k. 17Rob/195/2004-28 vydaný
dňa 14.06.2004 Okresným súdom Zvolen (ďalej len „platobný rozkaz“). Platobným rozkazom bol povinný
zaviazaný zaplatiť právnemu predchodcovi oprávneného sumu 1.772,21 Eur s 13% úrokmi z omeškania
ročne od 22.07.2003 a trovy konania v sume 88,46 Eur. Ďalej okresný súd uviedol, že pri skúmaní
žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného a exekučného titulu zistil, že platobný rozkaz je
v časti priznaných úrokov z omeškania materiálne nevykonateľný, pretože vo výroku nie je určené,
dokedy je povinný ako odporca povinná platiť oprávnenému ako navrhovateľovi úroky z omeškania z
istiny. Na základe uvedeného okresný súd vyslovil záver, že výška úrokov z omeškania je neurčitá, aj
keď je určiteľná v prípade, keby bola uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania "až do zaplatenia".
V prípade exekúcie je výška úrokov z omeškania neurčitá a tiež neurčiteľná, pretože k zaplateniu
nedošlo. Vzhľadom na to., že Exekučný poriadok neumožňuje na návrh oprávneného vydať poverenie na
vykonanie exekúcie len v časti (v danom prípade v časti istiny a trov konania) a v časti žiadosť o udelenie
poverenia zamietnuť, okresný súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie
okresného súdu. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu nemá žiadnu oporu v zákone. Názor
okresného súdu, že ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku neumožňuje vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie len v časti ide zjavne nad rámec zákona a nelogické vzhľadom na znenie ust. § 57 ods. 3
Exekučného poriadku, pretože ak zákon umožňuje zastavenie exekúcie v časti, malo by sa aj ust. §
44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku vykladať v tomto duchu, obdobne aj ust. § 38 ods .3 Exekučného
poriadku, ktoré by bolo možné, podľa záverov vyslovených okresným súdom, vykladať tak, že oprávnený



nemôže vziať návrh na začatie exekúcie späť v časti, ale lem v celom rozsahu. Tiež poukázal na to, že
úroky z omeškania sa odvíjajú od istiny a nie istina od úrokov, preto nemôže neurčitosť úrokov spôsobiť
neurčitosť istiny. Rozhodnutie okresného súdu je podľa odvolateľa v priamom rozpore s ustanoveniami
zákona a zásadami civilného procesu, podľa ktorých ust. § 153 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2
O.s.p. nemožno vykladať svojvoľne tak, že súd nemôže prisúdiť menej, ako sa domáha účastník konania,
pretože podľa ust. § 251 ods. 4 O.s.p. je potrebné citované ustanovenia aplikovať aj na exekučné
konanie. Odvolateľ konštatoval, že rozhodnutie okresného súdu neobsahuje žiadne skutočnosti, ktoré
by spĺňali podmienky ustanovené zákonom, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. V tejto
súvislosti odvolateľ poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 230/2008. S ohľadom
na uvedené skutočnosti odvolateľ navrhol napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 115,38 Eur.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že návrhom doručeným súdnej exekútorke dňa 09.02.2011
sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie voči povinnému. Dňa 18.02.2011 bola okresnému súdu
doručená žiadosť súdnej exekútorky na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému,
a to na základe platobného rozkazu, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2004.
V platobnom rozkaze bol povinný ako odporca zaviazaný zaplatiť oprávnenému ako navrhovateľovi
sumu 1.772,21 Eur s 13% úrokmi z omeškania ročne od 22.07.2003 a trovy konania v sume 88,46
Eur. Oprávnený sa podaným návrhom domáhal vykonania exekúcie na vymoženie sumy 1768,91
Eur s 13% úrokmi z omeškania ročne od 22.07.2003 a trovy konania v sume 88,46 Eur. Okresný
súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s odôvodnením, že podľa Exekučného poriadku nemôže vydať poverenie na vykonanie
exekúcie len v časti vymáhaného práva a podľa jeho názoru je platobný rozkaz nevykonateľný v časti
úrokov z omeškania, pretože vo výroku nie je určený moment, do ktorého je odporca povinný platiť úroky
z omeškania.

Podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesení zamietne.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to
vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

V predmetnej veci bolo exekučné konanie v štádiu, v ktorom bol síce podaný návrh na
vykonanie exekúcie, ale súdny exekútor ešte nebol súdom poverený jej vykonaním. Exekučný
poriadok vo vyššie citovanom ustanovení § 44 ods. 2 tretia veta zvýraznil zodpovednosť exekučného
súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keď uviedol, že ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu, alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne a v ust. § 57 ods. 2 uviedol, že exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona, ktorým bol v tomto prípade zákon o rozhodcovskom konaní.

S ohľadom na tieto skutočnosti odvolací súd zastáva názor, že ak sú v štádiu podania žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak potom by
vyvstalo ako nelogické, aby exekučný súd vydal poverenie a až následne exekúciu zastavil, keď aj v
časti podľa ust. § 57 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku. Súd pri aplikácii zákona nemôže vychádzať
len z jeho doslovného znenia, ale zákon je potrebné vykladať komplexne a aj z hľadiska logiky veci a
zásad, na ktorých je postavené každé občianske súdne konanie. V tomto prípade treba subsidiárne
aplikovať aj ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, a to vychádzajúc z ust. § 251 ods. 4 O.s.p..
Potom je zrejmé, že na toto konanie je možné a aj potrebné aplikovať ut. § 153 ods. 2 O.s.p. v
spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., pretože by išlo o svojvôľu súdu, podľa ktorej by súd nemohol



účastníkovi, v tomto prípade oprávnenému prisúdiť menej, ako sa tento domáha v podanom návrhu.
Exekučné konanie je predsa založené na dispozičnom princípe, čo vyplýva priamo z ust. § 36 ods.
1 Exekučného poriadku, ale aj z ust. § 38 ods. 3 a § 50 ods. 6 Exekučného poriadku. So zreteľom
na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd neposúdil správne otázku, či súd môže
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnuť len sčasti. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje aj na názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v obdobnej veci, podľa ktorého okresný súd
týmto svojím rozhodnutím znemožnil oprávnenému, ako účastníkovi konania, realizáciu procesných práv
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv
a právom chránených záujmov. Predmetná vada konania je teda dôsledkom porušenia práva účastníka
súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré je zaručené aj Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Keďže právo na
spravodlivý proces zahŕňa aj právo na súdnu ochranu a na výkon vykonateľného rozhodnutia, za jeho
porušenie treba považovať aj také rozhodnutie exekučného súdu, ktorým zamietne žiadosť súdneho
exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, hoci pre takéto rozhodnutie neboli splnené
zákonom stanovené podmienky. Zamietavé rozhodnutie súdu a následné zastavenie exekučného
konania (ako nevyhnutný následok právoplatného uznesenia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia)
totiž v konečnom dôsledku odopiera oprávnenému právo na výkon vykonateľného rozhodnutia.

K názoru okresného súdu ohľadom nevykonateľnosti platobného rozkazu v časti výroku týkajúcej
sa úrokov z omeškania odvolací súd uvádza, že nesprávnosť výroku, teda pokiaľ ide len o zrejmú
nesprávnosť, ktorú je možné korigovať podľa § 164 O.s.p., nemôže mať za následok nevykonateľnosť
celého právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, obzvlášť ak exekučný titul vydal ten istý súd, ako je
exekučný súd. Takýto postup možno označiť za prísne formalistický, čo má za následok odňatie možnosti
konať pred súdom. Pokiaľ ide o otázku vykonateľnosti a moment, do ktorého je odporca povinný platiť
úroky z omeškania vyplýva z ust. § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, prípadne ust. § 517 ods. 1 v
spojení s ust. § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, z ktorých vplýva, že právo na úrok z omeškania
zaniká riadnym splnením povinnosti.

Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, okresný súd vec nesprávne
právne posúdil, keď vyhodnotil ako nevykonateľnú len časť sumy vymáhanej v tomto exekučnom konaní,
ale zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok, čím
porušil právo oprávneného na výkon vykonateľného rozhodnutia. V dôsledku uvedených pochybení
okresného súdu a nesprávneho právneho posúdenia veci odvolací súd napadnuté uznesenie okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd opätovne rozhodne o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Uznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.