Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/247/2015 z 1. 9. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 1. septembra 2015, sp. zn. 3Co/247/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8613205696.1 Krajský súd Prešov | 3Co/247/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8613205696.1 | 2015-09-01 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: OSP, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3a350c09-495b-4ebf-8121-18fff2e837c4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8613205696.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/247/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613205696
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8613205696.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.
Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:
36 864 421 proti žalovanej Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej
republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 2C 357/2013 - 64 zo dňa 08.04.2015 a proti
uzneseniu č. k. 2C 357/2013 - 76 zo dňa 14.05.2015 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P o t v r d z u j e uznesenie.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu žalobcu, v ktorej sa domáhal náhrady majetkovej
škody vo výške 175,- Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 Eur zamietol. Účastníkom náhradu trov
konania nepriznal.

V odôvodnení poukázal na dôvody podanej žaloby, ktorým je nesprávny úradný postup Okresného súdu
Bardejov, ktorý nerozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej
lehote v zmysle ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku.

Súd rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ust. § 3
ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 2, 3 a § 19 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona č. 514/2003 Z. z.), ako aj ust. § 44
ods. 8 a § 243 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov. Uviedol, že z exekučného spisu Okresného súdu
Bardejov sp. zn. 1Er 26/2004 vyplýva, že žiadosť o zmenu súdneho exekútora bola súdu doručená
dňa 20.07.2009. Na základe výzvy súdu zo dňa 04.08.2009 súdna exekútorka JUDr. Lucia Žužová
vyčíslila trovy exekučného konania. O žiadosti súd rozhodol uznesením č. k. 1Er 26/2004 - 18 zo
dňa 04.03.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť (okrem tretieho odseku) dňa 09.11.2010 tak, že návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol.

Súd mal za to, že nemožno všeobecne rozhodnutie súdu po zákonom stanovenej lehote posudzovať bez
ďalšieho ako nesprávny úradný postup súdu. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora je



potrebné vykonať procesné úkony (výzva na vyjadrenie pôvodnému exekútorovi, vyjadrenie pôvodného
exekútora a vyčíslenie jeho trov, doručenie exekučného spisu, zaslanie spisu novému exekútorovi,
rozhodnutie o trovách exekúcie) v dôsledku ktorých nerozhodnutie o návrhu v zákonnej lehote nie je
možné považovať za zbytočné prieťahy a žalobca v konaní ani nepreukázal existenciu nesprávneho
úradného postupu. Podmienkami priznania nároku na náhradu škody je preukázanie predpokladov
vzniku nároku na náhradu škody: existencia nesprávneho úradného postupu, škoda - príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Existenciu nesprávneho úradného postupu
žalobca v konaní nepreukázal. Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani pri preukázaní vzniku
škody, nakoľko nepredložil súdu relevantné dôkazy dokumentujúce skutočnú výšku tejto škody.
Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom dôvody pre priznanie nemajetkovej ujmy, o ktorej tvrdil v
žalobe. Ani jeden z dôvodov pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca ničím nepodložil
a nepreukázal, a preto nemožno akceptovať ako dôvod pre takéto priznanie to, že neskorým
rozhodnutím o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora mohlo dôjsť k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným alebo k insolvencii povinného, prípadne, že si táto
situácia vyžadovala kroky smerujúce k zabezpečeniu vymožiteľnosti pohľadávky a príslušenstva,
pretože samotná žaloba tieto okolnosti udáva len ako možné riziká bez ich dostatočného predloženia
a preukázania. Ide iba o hypotetické uvažovanie žalobcu bez preukázania konkrétneho zásahu do
sféry žalobcu. Napokon žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi postupom exekučného súdu
v predmetnej exekučnej veci a eventuálnym vznikom škody alebo nemateriálnej ujmy. Z dôvodu
nepreukázania základných zákonných podmienok pre priznanie nároku za náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznal.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalobca. Namietal odňatie možnosti
konať pred súdom, vadu konania, ktorá má za následok nesprávne právne posúdenie z dôvodu
aplikácie nesprávneho ustanovenia právneho predpisu, ďalej nedostatočne zistený skutkový stav, ktorý
bol neúplne zistený, pretože neboli vykonané navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, v dôsledku čoho súd vec nesprávne právne posúdil. Zdôraznil, že súd nesprávne aplikoval
ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ktoré ustanovenie nadobudlo účinnosť až od 01.01.2013 novelou
vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z., a preto ust. § 9 ods. 2 v znení novely zákona č. 514/2003 Z. z.
nemohol aplikovať na merito veci. Ďalej namietal, že sa súd nevyjadril k otázke stavu právnej neistoty
účastníka exekučného konania. Poukázal na to, že nie je úlohou súdu polemizovať o vhodnosti limitácie
dĺžky konaní zákonnými lehotami, ale má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda
sú neprípustnými. Európsky súd pre ľudské práva zdôraznil, že Dohovor o ochrane ľudských práv a
základných slobôd zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom,
aby vyhovoval požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňajúci aj právo na rozhodnutie veci v primeranej
lehote. Uviedol, že predložil ako dôkaz o vzniku škody spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., a to znalecký
posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným
znaleckým posudkom bolo jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu
negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v posudku určenej výške. Namietal, že
súd prvého stupňa nevykonal dostatočné oboznámenie sa s predloženým znaleckým posudkom. Mal za
to, že v konaní boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na náhradu škody. K návrhu
na prerušenie konania uviedol, že súd bol povinný pred rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu
osobitne rozhodnúť, ak bol návrh súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu
pojednávaniu. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 O.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania, s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia,
ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu, ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. §
156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.



Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa článku 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy, alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania
aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o
zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Namietané
nesprávne skutkové zistenia, vrátane nesprávneho právneho posúdenia nebolo opodstatnené.
K námietke týkajúcej sa odňatia možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že z postupu
súdu nevyplynulo porušenie práva účastníka na spravodlivý súdny proces, ani práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky. Súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania
vyhodnotil jednotlivé dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z ust. §
132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k
správnym skutkovým zisteniam. Posudzoval uplatnený nárok na náhradu škody z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote o návrhu oprávneného na
zmenu súdneho exekútora vyplývajúcej z ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku v exekučnom konaní
vedenom na Okresnom súde Bardejov sp. zn. 1Er 26/2004. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na to, že k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora došlo po uplynutí zákonom stanovenej lehoty,
avšak žalobcovi nerozhodnutím exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote 30 dní pri konkrétnych
skutkových okolnostiach prípadu, nemohlo dôjsť k vzniku škody z dôvodu, že v exekučnom konaní
bolo poverenie na vykonanie exekúcie vydané a úlohou pôvodne povereného súdneho exekútora bolo
vymáhať pohľadávku voči povinnému. Okrem iného, pri hromadne podaných žiadostiach žalobcu v
exekučných konaniach o zmenu súdneho exekútora bolo potrebné prihliadať aj na rozsah technicko-
administratívneho spracovania týchto žiadostí, plynutie času a následné rozhodnutie o žiadosti. Isté
oneskorené rozhodnutie exekučným súdom pri konkrétnom posúdení skutkových okolností veci, ako aj
charaktere podaní a počte podaní, času potrebného na ich spracovanie, nemožno hodnotiť za zbytočné
prieťahy spôsobené exekučným súdom, a teda táto okolnosť nezakladá dôvodnosť uplatneného nároku
na náhradu škody z titulu nesprávneho úradného postupu.
Len nedodržanie zákonom stanovených lehôt na konanie alebo rozhodnutie vo veci automaticky
neznamená, že boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní, a tým porušené právo na prejednanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ústavný súd SR
opakovane vo svojich rozhodnutiach zdôraznil, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má
nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, lebo vždy
skúma, ako sa v okolnostiach konkrétneho prípadu rešpektuje účel práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov.

Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvého stupňa neaplikoval na rozhodnutie pri posudzovaní
uplatneného nároku ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení novely vykonanej zákonom č.
412/2012 Z. z. účinnej od 01.01.2013, lebo pri právnom posúdení uplatneného nároku citoval ust. §
9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012. Odvolacia námietka týkajúca sa
nesprávneho právneho posúdenia veci nebola dôvodná.

Odvolací súd však súhlasí s názorom žalobcu, že nie je možné aplikovať ustanovenie hmotného práva na
práva vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu, ktoré vznikli pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
Retroaktivita v danom prípade je neprípustná.



Hodnotenie dôkazov, ako aj rozsah a vykonávanie dokazovania súdom prvého stupňa je vždy vecou
súdu. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale aj preukázania nimi tvrdených
skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Súd
prvého stupňa správne pri uplatnenom nároku na náhradu škody skúmal preukázanie zákonných
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a z dôvodu nepreukázania existencie škody, ďalšie
dôkazy, t. j. napr. navrhované znalecké dokazovanie za účelom preukázania výšky škody, ktorá mala
žalobcovi vzniknúť, nebolo hospodárne, ani potrebné pre rozhodnutie v predmetnej veci. Takýmto
postupom nebolo porušené právo účastníka na spravodlivý súdny proces, ani na súdnu ochranu, lebo
nie je povinnosťou súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Súd na základe výsledkov vykonaného
dokazovania sám uzná, ktoré dôkazy sú potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutkových okolností.

Vzhľadom na to, že návrh na prerušenie konania, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, nebol
v predmetnom konaní predložený, odvolací súd sa odvolacími námietkami týkajúcimi sa návrhu na
prerušenie konania nezaoberal.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219
ods. 1 O.s.p..

Uznesením zo dňa č. k. 2C 357/2013 - 76 zo dňa 14.05.2015 súd prvého stupňa uložil žalobcovi, aby v
lehote 15 dní od doručenia uznesenia zaplatil súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 Eur.

Aj proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol uznesenie zrušiť ako
neopodstatnené. Poukázal, že z definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie
žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie,
dovolanie a pod., ako je tomu pri položke1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca zdôraznil, že
podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať okruh úkonov
podliehajúcich súdnemu poplatku. Žalobca preto nemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za
podané odvolanie. Poukázal v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/39/2007. V
prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nie je jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie
odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom. Žalobcovi tak bola v rozpore týmto Zákonom o súdnych poplatkoch
uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Ak je účastníkovi konania v rozpore so Zákonom
o súdnych poplatkoch ukladaná poplatková povinnosť tam kde ju nemá, predstavuje takýto zásah zo
strany štátu spravidla i zásah do jeho základného práva na súdnu ochranu zaručenú v článku 46 ods.
1 Ústavy SR a porušenie článku 12 ods. 1, no najmä 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Navyše podľa
§ 18ca Zákona o súdnych poplatkov vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými
po 30.09.2012. V danom prípade žaloba bola podaná pred 01.10.2012 a konanie sa začalo pred
účinnosťou zákona č. 286/2012 Z.z., preto je nutné v súvislosti s podaným odvolaním aplikovať právny
stav platný do 30.09.2012. Do tohto obdobia bolo podľa § 4 ods. 1 písm. k) Zákona o súdnych poplatkoch
konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. V zmysle týchto dôvodov navrhol
podanému odvolaniu vyhovieť.

Aj toto rozhodnutie preskúmal odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je.

Odvolací súd poukazuje na to, že súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom bolo ex lege podľa § 4
ods. 1 písm. k/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej
len „poplatkového zákona“), oslobodené od poplatku od 01.07.2007, ktoré bolo zavedené s odkazom na
zákon č. 273/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom č. 286/2012 Z.z. z 11.09.2012, ktorým sa mení a dopĺňa
zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v znení neskorších právnych predpisov a ktorým sa
menia a dopĺňajú niektoré zákony, došlo k novele zákona o súdnych poplatkoch, pričom bolo vypustené
s účinnosťou od 01.10.2012 ustanovenie § 4 ods. 1 písm. k/ poplatkového zákona (týkajúce sa vecného



oslobodenia vzťahujúce sa na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom).

Z ustanovenia § 18ca poplatkového zákona v súvislosti s účinnosťou novely poplatkového zákona č.
286/2012 Z.z. vyplýva, že z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté od 30.09.2012 sa vyberajú
poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012, i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012.

Pri výklade predmetného zákonného ustanovenia je potrebné vychádzať z celého kontextu poplatkového
zákona s poukazom na znenie § 1 a § 5 citovaného právneho predpisu.

Ak bol poplatkový úkon navrhnutý alebo ak je v Sadzobníku súdnych poplatkov ustanovený súdny
poplatok za konanie a toto bolo začaté do 30.09.2012, vyberajú sa poplatky podľa doterajších predpisov.
Ide o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo konaniam začatým
do 30.09.2012, keďže pri nich poplatková povinnosť vznikla ešte počas účinnosti právneho stavu pred
novelou vykonanou zákonom č. 286/2012 Z.z.

V prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5 Zákona o súdnych poplatkoch
až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom. Ak bolo odvolanie podané po 30.09.2012, aj
keď samotné súdne konanie na súde prvého stupňa začalo do 30.09.2012, použije sa na poplatkovú
povinnosť v odvolacom konaní právny stav účinný po 30.09.2012.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov účinného od 01.10.2012, zo žaloby za náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným úradný postupom
sa platí súdny poplatok vo výške 20,- Eur.

Ak je ustanovená sadzba za konanie, myslí sa tým konanie na jednom stupni (§ 6 ods. 2 veta prvá
Zákona o súdnych poplatkoch). Poplatok podľa rovnakej sadzby sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci
samej. Z uvedeného vyplýva, že i sám zákonodarca rozlišuje pre poplatkové účely medzi konaním na
jednom stupni a konaním odvolacím a dovolacím, preto poplatková povinnosť za odvolanie sa posudzuje
podľa právneho stavu platného v čase účinnosti začatia odvolacieho konania.

Keďže poplatková povinnosť žalobcu v odvolacom konaní vznikla podaním odvolania a od 01.10.2012
na konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho neprávnym postupom sa nevzťahuje vecné oslobodenie, vznikla žalobcovi povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za odvolanie podľa § 6 ods. 2 druhá veta poplatkového zákona, položky 7a sadzobníka súdnych
poplatkov (porov. tiež uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 12Co 530/2013-97 zo dňa
30.04.2014).

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.
Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto
štádiu trovy konania nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.