Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/106/2014 z 18. 11. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 18. novembra 2014, sp. zn. 17CoP/106/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3514201795.1 Krajský súd Trenčín | 17CoP/106/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3514201795.1 | 2014-11-18 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a43b7609-c5a6-406f-bb36-ce4a37134ba5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3514201795.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/106/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514201795
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3514201795.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú Q. L., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom,
dieťa rodičov: Q. L., bytom G. M. G. Z., Z. XXXX/XX a E. L., bytom G. M. G. XXXX/XX, t. č. bytom
O. XXX, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, na odvolanie otca mal. dieťaťa proti rozsudku
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 1. augusta 2014, č. k. 9P/40/2014-40 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutých častiach, týkajúcich sa počiatku doby platenia výživného a
počiatku doby platenia sumy na tvorbu úspor a vyčíslených nedoplatkov na výživnom a na úsporách
maloletej, p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloletú Q. L. do osobnej starostlivosti matky a určil, že
zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach budú obaja rodičia. Otcovi maloletej súd určil
povinnosť platiť na výživu mal. Q. mesačne sumu 200 eur, počnúc dňom 27.02.2014, a to vždy do 15-
dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 27.02.2014 do 01.08.2014 vo výške 876,70 eur uložil otcovi maloletej zaplatiť v mesačných splátkach
po 150 eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok. Zároveň otcovi maloletej bola uložená
povinnosť platiť na výživu maloletej aj tvorbou úspor mesačne sumou 50 eur, a to na osobitný účet
zriadený matkou maloletej, vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci, počnúc dňom 27.02.2014. Matke
maloletej súd uložil povinnosť zriadiť taký účet a oznámiť otcovi maloletej písomne číslo účtu a banku,
v ktorej je účet zriadený, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Nedoplatok na úsporách maloletej za
obdobie od 27.02.2014 do 01.08.2014 v sume 253,57 eur uložil otcovi maloletej zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 36 ods. 1, § 24 ods. 3,
4, 5, § 62 ods. 1 - 6, § 65 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine a výsledkami vykonaného
dokazovania, keď mal preukázané, že manželstvo rodičov maloletej doteraz nebolo rozvedené, rodičia
nežijú v spoločnej domácnosti od doby, kedy bol otec maloletej vzatý do väzby, t. j. od 06.02.2014. Po
prepustení otca maloletej z väzby nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia. Na výživu maloletej
podľa tvrdenia matky neprispieva od 15.12.2013, kedy prispel naposledy. Súd konštatoval, že medzi
rodičmi maloletej nebol prakticky rozpor v otázke zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky,
pričom je zrejmé, že vzťah medzi dcérou a otcom je narušený, v podstate spolu nekomunikujú. Za danej
situácie súd považoval zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky aj v záujme dieťaťa. Pri určení
výživného vychádzal súd z potrieb dieťaťa, možností a schopností oboch rodičov podieľať sa na jeho
výžive. Maloletá navštevuje strednú školu v E., cestovné ju mesačne stojí asi 40 eur, strava v škole



23,40 eur, pričom k štúdiu potrebuje internet, za ktorý matka platí mesačne 10 eur. Školné je vo výške 40
eur na rok, náklady spojené s pomôckami do školy sú vo výške asi 100 eur ročne. Maloletá má alergiu
na mliečne výrobky, s čím sú zvýšené náklady. Taktiež potrebuje výživové doplnky na kĺby, náklady sú
vo výške asi 29 eur mesačne. Matka maloletej platila náklady na operáciu kolena v Bánovciach nad
Bebravou, platila aj poplatky na kontrolách. Matka maloletej dlhodobo poberá nemocenské dávky, tie
mala za obdobie od januára do júna 2014 v priemernej výške 395,98 eur. Poberá aj rodinné prídavky na
maloletú. Matka s maloletou a ďalšou plnoletou dcérou žijú v 2-izbovom byte, kde sú náklady na bývanie
spolu v sume asi 250 eur, plnoletá dcéra je od mája 2014 zamestnaná. Otec maloletej je zamestnaný,
jeho priemerný mesačný zárobok spolu s vyplatenými nemocenskými dávkami za obdobie od februára
2014 do júna 2014 bol vo výške 800,48 eur, k tomu dostal úrazovú dávku za obdobie od marca do
júna 2014 vo výške 940,40 eur, čo zvyšuje jeho priemerný zárobok na sumu 1.035,10 eur. Taktiež mu
bude vyplatená aj náhrada za bolesť vo výške 495 eur. Od 17.06.2014 je otec maloletej zamestnaný
u nového zamestnávateľa, pôvodný pracovný pomer ukončil dohodou z dôvodu, že zamestnávateľ si
počas doby, keď bol vo väzbe, našiel za neho náhradu. U nového zamestnávateľa predpokladá príjem
600 eur mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť otec ani matka maloletej nemajú. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za to, že otec maloletej je schopný podieľať sa na výžive maloletej v oveľa vyššej
výške, ako bola určená uznesením okresného súdu zo dňa 17.03.2014, č.k. 9P/40/2014-11, kedy mu
bolo určené výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa
zákona o životnom minime. Matka maloletej je v situácii, keď vzhľadom k svojmu zdravotnému stavu nie
je schopná v plnej miere uspokojovať potreby maloletej. Maloletá navštevuje strednú školu, je zrejmé,
že okrem nákladov na školu, cestovanie má zvýšené výdavky priamo v súvislosti s jej vekom. Otec
maloletej má pritom príjem, z ktorého je schopný pokryť aj výdavky, ktoré nie sú bežného charakteru,
napriek tomu sa na výžive dcéry okrem minimálneho výživného nepodieľa. Nezaujíma sa o to, či má
matka dostatok prostriedkov na zabezpečenie potrieb ich dcéry, či dcéra netrpí núdzou a je o ňu
postarané. O maloletú nevykonáva žiadnu osobnú starostlivosť. Za danej situácie bol súd toho názoru,
že výživné je jediná povinnosť, ktorú si má otec voči maloletej plniť. Súd teda celkové výživné určil vo
výške 250 eur, z ktorého 200 eur je určených priamo na výživu maloletej a 50 eur na tvorbu úspor do
budúcnosti. Pokiaľ u otca došlo k zmene zamestnania a tým aj k poklesu príjmu, súd bol toho názoru,
že otec je schopný aj z príjmu, ktorý má v súčasnosti, takéto výživné zaplatiť, pričom súd prihliadol
najmä na skutočnosť, že k skončeniu pracovného pomeru u pôvodného zamestnávateľa došlo bez
akéhokoľvek objektívneho dôvodu. Otec nepreukázal, že by k ukončeniu pracovného pomeru došlo
z iniciatívy zamestnávateľa, naopak, sám potvrdil, že pracovný pomer ukončil dohodou. Pri určení
výživného tak bolo možné vychádzať z jeho pôvodne dosahovaného príjmu. Pokiaľ ide o počiatok
vyživovacej povinnosti, súd túto určil od 27.02.2014, kedy matka maloletej podala návrh, pričom za
obdobie od 27.02.2014 do rozhodnutia súdu vznikol nedoplatok na výživnom vo výške 876,70 eur, kde
bolo zohľadnené platenie pôvodne určeného výživného vo výške 27,13 eur. Dlh je potom vo výške 12,35
eur za február 2014 a následne za marec až júl 2014 vždy vo výške 172,87 eur mesačne. Tento dlh na
výživnom súd umožnil otcovi maloletej splatiť v primeraných mesačných splátkach. Pokiaľ ide o dlh na
úsporách, tento vznikol vo výške 253,57 eur za celé obdobie, t. j. za február 2014 vo výške 3,57 eur a
marec až júl 2014 vo výške vždy po 50 eur. Matke bola uložená povinnosť oznámiť otcovi účet, na ktorý
bude tieto prostriedky poukazovať v primeranej lehote tak, aby otec maloletej mohol svoj dlh i úspory
platiť už na tento účet. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odôvodnil ust. § 146 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku, v časti týkajúcej sa počiatku doby platenia výživného a tvorby úspor, podal včas
odvolanie otec mal. dieťaťa. Uviedol, že si je vedomý, že doposiaľ v plnej miere nehradil výživné od vzatia
do vyšetrovacej väzby, teda neprispieval na výživu maloletej. Namietal, že matka maloletej doposiaľ
užíva spoločné peniaze zo spoločného účtu, z ktorého behom krátkej doby stihla vyčerpať sumu asi
6.500 eur. On pritom nemá k tomuto účtu umožnený prístup. Uviedol, že na dcéru určite prispievať bude,
ale nesúhlasí, aby výživné bolo určené od 27.02.2014.

K podanému odvolaniu otca mal. dieťaťa sa matka maloletej ani kolízny opatrovník písomne nevyjadrili.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca
mal. dieťaťa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutých častiach ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.



Odvolaním otca maloletej Q. bol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa iba vo výroku o určení počiatku
platenia výživného a počiatku platenia sumy na tvorbu úspor a s tým súvisiacimi výrokmi o nedoplatkoch
na zročnom výživnom a na úsporách, preto odvolací súd preskúmaval iba týmto odvolaním napadnutú
časť rozsudku súdu prvého stupňa, pričom vo výroku o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky
a v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú a na tvorbu úspor je rozsudok súdu
prvého stupňa právoplatný a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že matka maloletej sa návrhom podaným
na Okresnom súde v Novom Meste nad Váhom dňa 27.02.2014 domáhala nariadenia predbežného
opatrenia, ktorým budú upravené práva a povinnosti k mal. Q. z dôvodu, že dňa 07.02.2014 bol otec
maloletej vzatý do vyšetrovacej väzby. Zároveň sa domáhala vo veci samej rozhodnutia o zverení
maloletej do svojej starostlivosti a určenia výživného zo strany otca na maloletú.
Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 17.03.2014, č. k. 9P/40/2014-11 okresný
súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým mal. Q. L. dočasne zveril do osobnej starostlivosti matky a
otcovi maloletej uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej mesačne sumou vo výške 30 % zo
sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona, a to vždy do 15-teho dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletej,
počnúc dňom vykonateľnosti tohto predbežného opatrenia. Uvedené uznesenie o predbežnom opatrení
nadobudlo právoplatnosť 09.04.2014.

Z výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým z vyjadrenia otca mal. dieťaťa na pojednávaní
pred súdom prvého stupňa dňa 25.07.2014 vyplýva, že doposiaľ platil na výživu maloletej Q. iba výživné
vo výške, ktorá mu bola určená uznesením o predbežnom opatrení, teda mesačne vo výške 27,30 eur.
Pred súdom prvého stupňa otec neuviedol, že by matke mal. dieťaťa poskytol iné finančné prostriedky
na výživné na mal. Q. a v konaní nebolo ani preukázané, že by plnil na výživu maloletej v inom rozsahu,
ako bolo konštatované v rozsudku súdu prvého stupňa.

Otec mal. Q. v odvolaní namietal počiatok doby určenia jeho vyživovacej povinnosti na maloletú, ako
aj počiatok doby platenia sumy na tvorbu úspor. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého
stupňa tento počiatok určil správne, tento počiatok bol určený odo dňa, kedy matka maloletej podala
návrh na začatie konania, a to za situácie, že otec maloletej bol v tomto mesiaci vzatý do vyšetrovacej
väzby.

Pokiaľ ide o samotné vyčíslenie nedoplatku na zročnom výživnom, ako aj nedoplatku na tvorbe úspor,
ktoré výroky nadväzujúco súvisia s napadnutou časťou rozsudku ohľadne počiatku doby určenia
výživného a tvorby úspor, súd prvého stupňa aj v tejto časti vyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle § 132
O.s.p., z dokazovania v tejto časti vyvodil správne skutkové závery a tieto aj správne po právnej stránke
posúdil. Súd prvého stupňa správne zohľadnil, že od 27.02.2014 bolo na výživu mal. Q. zo strany otca
platené iba výživné určené predbežným opatrením vo výške 27,13 eur, potom za mesiac február je dlh
na výživnom za tento mesiac vo výške 12,35 eur a za každý ďalší mesiac od marca 2014 až do júla
2014 je tento dlh vždy vo výške 172,87 eur (200 eur - 27,13 eur = 172,87 eur). Súd prvého stupňa teda
správne vyčíslil dlh na zročnom výživnom za obdobie od 27.02.2014 do 01.08.2014 vo výške 876,70 eur,
pričom v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p. tento umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach po 150
eur spolu s bežným výživným. Pokiaľ ide o dlh na úsporách, tento za mesiac február 2014 predstavuje
sumu 3,57 eur a za mesiace marec 2014 až júl 2014 vždy v mesiaci po 50 eur. Spolu dlh na úsporách
za obdobie od 27.02.2014 do 01.08.2014 predstavuje sumu 253,57 eur s tým, že súd prvého stupňa aj v
tejto časti správne rozhodol o povinnosti otca maloletej tento nedoplatok zaplatiť do dvoch mesiacov od
právoplatnosti rozsudku, keď určil na zaplatenie tohto dlhu lehotu dlhšiu ako zákonnú trojdňovú. Zhodne
so súdom prvého stupňa bol aj odvolací súd toho názoru, že zistené pomery otca maloletého umožňujú
tomuto uvedené splátky na zročnom výživnom, ako aj jednorazové zaplatenie dlhu na úsporách plniť
bez ohrozenia jeho životných potrieb, pričom uvedené rozhodnutie zohľadňuje aj záujmy mal. dieťaťa.

Z týchto dôvodov Krajský súd v Trenčíne rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p. a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže ide o konanie, ktoré za
splnenia zákonných predpokladov mohlo začať aj bez návrhu.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .