Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/49/2017 z 14. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 14. januára 2019, sp. zn. 11S/49/2017, ECLI:SK:KSTN:2019:3017200130.4 Krajský súd Trenčín | 11S/49/2017 | ECLI:SK:KSTN:2019:3017200130.4 | 2019-01-14 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0b050ba6-94f6-4de4-9163-1f2c59d8ebba Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3017200130.4 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/49/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200130
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3017200130.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. I. S., členov JUDr. E. J. a JUDr. S.
C., PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ Q. T., bytom P. nad R. XXX, XXX XX H., 2/ E.. L. T., bytom P. J.
XXXX/X, XXX XX S., 3/ O.. J. Q., bytom P. nad R. XXX, XXX XX H., 4/ U. M., bytom P. nad R. XXX,
XXX XX H., 5/ Drahuša P., bytom P. nad R. XXX, XXX XX H., všetci právne zastúpení D.. O.. C. Q.,
advokátkou so sídlom P. XX/C, XXX XX T. T., proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby
a bytovej politiky, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti 1/ S. D., Ku kyselke XX, XXX
XX Q., 2/ P. D., Z. XX, XXX XX T., 3/ Peter D., Na W. XXXX, XXX XX Q., ďalší účastníci 1/ až 3/ právne
zastúpení E.. I. E., advokátkou so sídlom Z. XXXX/XX, XXX XX H., 4/ S. cirkev, M. H., XXX XX H., 5/
E., s.r.o., O.: XX XXX XXX, N. XXXX, XXX XX Z. A., 6/ O.. D. E., R. U. XX, XXX XX R., 7/ Bc. R. E.,
B. a E. č. XXXX/XX, XXX XX T. nad T., 8/ František P., H. XXXX/XX, XXX XX F. E. nad R., 9/ D. P., H.
XXXX/XX, XXX XX F. E. nad R., XX/ H. B., P. nad R. XXX, XXX XX H., XX/ W. S., P. XXXX/XX, XXX
XX F. E. nad R., XX/ O.. D. J. - J., O.: XX XXX XXX, s miestom podnikania D. 6, XXX XX Q., XX/ Q. W.,
O.: XX XXX XXX, s miestom podnikania A. XXXX/XX, XXX XX Q., XX/ O.. D. J., W. 8, XXX XX Q., XX/
O.. C. J., EL-H., s.r.o., O.: XX XXX XXX, s miestom podnikania H. XX, XXX XX Q., XX/ Z. H., XXX XX
H. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-Z zo dňa 17.02.2017 v spojení s
rozhodnutím Obce H. č. A/XXXX/XXXXX/Mi zo dňa 19.09.2016, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému a ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 24.04.2017 bola Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) doručená správna žaloba,
ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-Z zo dňa
17.02.2017 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), potvrdzujúceho rozhodnutie Obce H. č. A/
XXXX/XXXXX/Mi zo dňa 19.09.2016 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bola povolená stavba
„Z. zóna „W.“ H.“ pozostávajúcu z objektov SO-XX H. vodovodu, SO-XX H. J. plynovodu, SO-XX H. J.
plynovodu, SO-XX H. elektro NN, SO-XX R. osvetlenie, na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X
a XXXX/X, XXXX/X, XXXX v katastrálnom území H. v obci H.. Na uskutočnenie stavby stavený úrad určil
podmienky a súčasne rozhodol o námietkach účastníkov konania - Q. T., E.. L. T., U. M., O.. J. Q. a C. P..

2. Žalobcovia v petite správnej žaloby požadovali zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj
prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm.
c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).

3. Podstatnú časť správnej žaloby venovali žalobcovia námietke súvisiacej s otázkou, či písomnosti a
rozhodnutia správnych orgánov boli v rámci administratívneho konania doručované riadne v súlade so



všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ak totiž rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené
v súlade so zákonom, nejde o zákonné rozhodnutie a takéto rozhodnutie nemôže spôsobovať ním
zamýšľané právne účinky. Žalobcovia namietali, že úradné písomnosti, vrátane rozhodnutí, neboli okrem
zverejnenia na úradnej tabuli zverejňované „súčasne iným vhodným spôsobom v mieste obvyklým“, ako
to vyplýva z ustanovenia § 26 ods. 2 správneho poriadku. Písomnosť je nevyhnutné zverejňovať vždy
najmenej dvomi rôznymi spôsobmi - aj na úradnej tabuli a súčasne aj iným v mieste obvyklým spôsobom.
V súvislosti s namietanými vadami doručovania, ktoré žalobcovia prezentovali už v administratívnom
konaní a s ktorými sa žalovaný podľa nich náležitým spôsobom nevysporiadal, žalobcovia navrhli,
aby správny súd pristúpil k aplikácii ustanovenia § 179 ods. 1 SSP o tzv. opomenutom účastníkovi a
preskúmal, či došlo k doručeniu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia žalobcom v
súlade so zákonnými podmienkami doručovania a následne na základe zisteného skutkového stavu
vydal uznesenie v zmysle § 179 ods. 1 SSP, ktorým uloží správnym orgánom príslušné rozhodnutia
žalobcom riadne doručiť. Na podporu správnosti takéhoto postupu prezentoval právny názor, že slovné
spojenie „tvrdí, že mu ... nebolo doručené“, použité zákonodarcom v ustanovení § 179 ods. 1 SSP,
je potrebné aplikovať aj na situácie, kedy rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené riadne a v
súlade so zákonom.

4. Vytýkajúc pochybenia pri doručovaní žalobcovia upozornili aj na nevysporiadanie sa žalovaného s ich
námietkami vo vzťahu k umiestneniu úradnej tabule Obce H. a spôsobu zverejňovania informácií na nej,
keď žalobcovia namietali, že vyhláška o začatí konania bola zverejnená v uzavretom priestore a nie v
exteriéri pred budovou obecného úradu. V prípade doručovania písomností verejnou vyhláškou musí byť
dátum ich zverejnenia a zvesenia z úradnej tabule preukázateľný priamo z príslušných zverejňovaných
listín, pričom verejná vyhláška má byť aj obligatórnou súčasťou administratívneho spisu. Ak na účely
preukázania riadneho postupu pri doručovaní verejnou vyhláškou bolo akceptované vyjadrenie starostky
obce, nie je takéto vyjadrenie podľa žalobcov dôkazom o riadnom doručení písomnosti a zároveň z
toho možno usudzovať, že boli porušené pravidlá o vedení administratívneho spisu a jeho obsahu.
Otázku doručovania žalobcovia uzatvorili konštatáciou, že nie účastníci konania sú povinní dokazovať
nekorektnosť doručovania písomnosti, ale je to práve správny orgán, ktorý znáša dôkazné bremeno vo
vzťahu k preukázaniu, že doručovanie prebehlo riadne a spôsobom v zmysle zákona.

5. Vadu nepreskúmateľnosti žalobcovia identifikovali v tom, že v súvislosti s niektorými ich odvolacími
námietkami žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazoval na závery zo zjavne iných konaní, a to bez
relevantného odôvodnenia vzťahu k predmetnému konaniu, vrátane hodnotiacich záverov, úvah a citácie
právnych noriem, o ktoré by žalovaný svoje závery vo vzťahu k tomuto konaniu opieral. Nepreskúmateľný
je podľa žalobcov aj výrok napadnutého rozhodnutia, najmä časť „Ostatné časti výroku prvostupňového
rozhodnutia sa nemenia.“ Vychádzajúc z dikcie ustanovenia § 59 ods. 2 správneho poriadku žalovaný pri
rozhodovaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nemôže rozhodnúť tak, že sa niečo nemení.

6. Žalobcovia poukázali aj na ich námietky, ktoré v administratívnom konaní spochybňovali reálnu
použiteľnosť a vhodnosť navrhovanej prístupovej komunikácie (už existujúcej cestičky vedúcej k
futbalovému ihrisku v obci) na účel prístupu ku stavenisku. Žalovaný sa s týmito námietkami relevantne
nevysporiadal.

7. Za podstatnú vadu žalobcovia označili skutočnosť, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia
(stavebného povolenia) neboli splnené zákonné požiadavky na jeho vydanie, a to z dôvodu, že do
stavebného konania neboli doložené relevantné stanoviská dotknutých orgánov a inštitúcií. Stanoviská,
ktoré boli do konania doložené, boli vydané v čase, kedy dotknutá lokalita „W.“ v Obci H. nebola
(právoplatným územným plánom) určená na plnenie funkcie obytnej zóny a teda v danom čase vydania
stanovísk dotknutých orgánov a vo vzťahu k danej lokalite jednoznačne ešte nebolo možné kladne sa
vyjadrovať k podmienkam umiestnenia a už vôbec nie výstavby stavieb s obytnou funkciou, resp. stavieb
slúžiacich ako predpoklad neskoršej obytnej výstavby, ako je aj prístupová komunikácia.

8. K správnej žalobe sa na výzvu správneho súdu písomne vyjadril žalovaný. Uviedol, že s odvolacou
námietkou žalobcov o tom, že doručovanie oznámenia o začatí konania a rovnako tak aj prvostupňového
rozhodnutia verejnou vyhláškou nebolo v súlade s § 26 ods. 2 správneho poriadku, pretože nebolo
verejne prístupné 24 hodín, sa vysporiadal tak, že uvedenú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.
CD, ktoré žalobcovia (odvolatelia) predložili ako dôkaz, neakceptoval, nakoľko sa na ňom nachádzajú
odfotené písomnosti, ktoré nesúvisia s konaním o povolení predmetnej stavby. Prvostupňový orgán



na základe vznesených námietok preveril daný stav, výsledkom čoho je písomné vyjadrenie starostky
obce H. zo dňa 05.09.2016, v ktorom uviedla, že oznámenie o začatí konania č. A/XXXX/XXXXX/
Mi zo dňa 20.7.2016 bolo vyvesené dňa 20.07.2016 a zvesené 05.08.2016 na mieste spôsobom
obvyklým, t. j. na úradnej tabuli obce H. (pred budovou obecného úradu), ktorá je verejne prístupná
24 hodín denne. Písomnosti zverejňované na úradnej tabuli prvostupňového orgánu sú súčasťou
prvostupňového spisu, je na nich riadne vyznačený dátum vyvesenia a zvesenia verejnej vyhlášky. K
námietke, že doručovanie verejnou vyhláškou nebolo súčasne zverejnené iným spôsobom žalovaný
uviedol, že žalobcovia neboli žiadnym spôsobom ukrátení na svojich právach, ktoré mohli a aj uplatňovali
v procesnom postavení účastníkov konania prostredníctvom právnej zástupkyne, čoho dôkazom je v
lehote podané vyjadrenie k oznámeniu o začatí konania a rovnako aj podanie včasného a prípustného
odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na ustanovenie §
69 ods. 2 stavebného zákona, ktoré upravuje spôsob oznámenia stavebného povolenia verejnou
vyhláškou, pričom sa v uvedenom ustanovení výslovne uvádza, že ak sa stavebné povolenie oznamuje
verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty
je dňom doručenia. Prvostupňový orgán aj žalovaný naplnili uvedené ustanovenie staveného zákona,
oznamovali rozhodnutia verejnou vyhláškou spôsobom v mieste obvyklým, teda zverejnením na úradnej
tabuli obce H. a napadnuté rozhodnutie žalovaného zároveň aj na úradnej tabuli žalovaného.

9. Žalovaný ďalej doplnil, že sa podrobne vysporiadal s námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní.
Námietky, ktoré boli obsahovo totožné s námietkami uplatnenými v konaní o umiestnení stavby,
vyhodnotil tak, že sa odvolal na svoje rozhodnutie č. OU-TO-Z zo dňa 04.02.2015 právoplatné dňa
09.03.2015. K námietke týkajúcej sa záväzných stanovísk žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia
§ 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona
stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže vo veci rozhodnúť. Záväzné stanoviská
predložené v konaní o povolení stavby vyhodnotil prvostupňový orgán v súlade s ustanovením § 140b
ods. 1 stavebného zákona, vzhľadom na to, že v konaní neboli predložené odporujúce si záväzné
stanoviská, prvostupňový orgán obsahy záväzných stanovísk akceptoval ako záväzný a zapracoval ich
do podmienok pre uskutočnenie stavby.

10. K námietke týkajúcej sa nezrozumiteľnosti výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že sa s
ňou nestotožňuje. Zmenou výroku prvostupňového rozhodnutia bol zrozumiteľne odstránený nedostatok
výroku prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný záverom svojho vyjadrenia k správnej žalobe poukázal na
to, že v nej nie je uvedený ani jeden konkrétny dôvod, ako malo napadnuté rozhodnutie žalovaného a ním
uznaný postup prvostupňového orgánu ukrátiť žalobcov na ich právach a právom chránených záujmoch.
Žalovaný nemá pochybnosť o tom, že postupoval v súlade s príslušnými všeobecne záväznými
právnymi predpismi, že spoľahlivo zistil skutočný stav veci, že správne právne posúdil predmetnú vec
a keďže nezistil také dôvody, ktoré by bránili potvrdeniu rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, v
predmetnej veci rozhodol tak, ako je uvedené v napadnutom rozhodnutí.

11. K správnej žalobe sa písomne vyjadrili aj ďalší účastníci. W. S. označila vydané stavebné povolenie
za súladné so schváleným územným plánom. Konanie žalobcov vníma ako účelové naťahovanie času.
Obdobne sa vyjadril aj H. B.. Zástupca spoločnosti E. s.r.o. považuje postup správnych orgánov ako aj
ich rozhodnutia tiež za súladné so zákonom. H. ide o doručovanie písomností v predmetnom správnom
konaní verejnou vyhláškou, aj on sám, hoci nie je obyvateľom H., sa dozvedel o obsahu vyvesenej
vyhlášky. Bc. R. E. a O.. D. E. prístup žalobcov vnímajú ako procesné konšpirácie, ku ktorým im
je bizarné sa vyjadrovať. Žalobcovia napádajú každé rozhodnutie stavebného úradu. Bez akýchkoľvek
dôkazov alebo schopnosti technicky veci rozporovať hľadajú nezmyselné chyby v dátumoch, slovíčkach
a frázach alebo procesných úkonoch a lehotách. Týmto prístupom natiahli výstavbu aj ich rodinného
domu o niekoľko rokov, čím im spôsobili nemalé komplikácie a zvýšené náklady.

XX. Katarína D. a H. D. sa k správnej žalobe vyjadrili prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne.
Poukázali na to, že ustanovenia správneho poriadku sa v konaní pred stavebným úradom použijú
podľa § 140 stavebného zákona iba vtedy, ak stavebný zákon výslovne neustanovuje inak. Stavebný
zákon explicitne upravuje postup doručovania stavebného povolenia prostredníctvom § 69, pričom
podľa § 69 ods. 2 stavebného zákona sa nevyžaduje súbežné zverejnenie stavebného povolenia inak



ako doručením verejnou vyhláškou. Stavebný zákon predstavuje vo vzťahu k všeobecným predpisom
o správnom konaní lex specialis, uplatňovanie zodpovedajúcich ustanovení správneho poriadku vo
vzťahu k doručovaniu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia nemá s prihliadnutím
na ustanovenie § 69 ods. 1 a 2 v spojení s § 61 ods. 4 stavebného zákona žiadne opodstatnenie,
pričom takýto právny názor potvrdzuje aj ustálená prax najvyšších súdnych autorít v Slovenskej
republike, ako vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.12.2011,
sp. zn. 2Sžp/20/2011. Právne posúdenie žalobcov vo vzťahu k nimi namietanému nesprávnemu a
nezákonnému spôsobu doručovania rozhodnutí správnych orgánov preto považujú Katarína D. a H.
D. za nesprávne. Správna žaloba podľa nich nespĺňa jednu zo zákonom ustanovených náležitostí,
ktorou je konkrétne tvrdenie žalobcov, že boli napadnutým rozhodnutím a v skutkových a právnych
súvislostiach aj prvostupňovým rozhodnutím ukrátení na svojich právach, pričom v zmysle ustálenej
súdnej praxe musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu a nestačí iba všeobecné
tvrdenie, že zákon bol porušený. Žalobca musí poukázať na porušenie konkrétneho zákona; absencia
takéhoto tvrdenia žalobcu je vadou žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu (pozri R 64/1998).
Preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonnosťou rozhodnutia správneho orgánu a porušením
konkrétnych subjektívnych práv žalobcov vyplývajúcich z konkrétneho zákona zaťažuje žalobcov. Z
obsahu správnej žaloby nie je vôbec zrejmé, ktoré zákonom priznané subjektívne práva žalobcov boli
porušené a ani to, ktoré konkrétne zákonné ustanovenie či ustanovenia boli rozhodnutiami správnych
orgánov porušené. Žalobcovia sa spoliehajú na správny súd a ostatných účastníkov konania, že z
obsahu správnej žaloby budú dedukovať možné porušenia zákona a okruh subjektívnych práv žalobcov,
ktoré boli rozhodnutím žalovaného porušené - uvedené však naráža na základné princípy konania pred
správnym súdom vyplývajúce z § 5 ods. 5 a 9 v spojení s § 62 ods. 1 a § 183 SSP smerujúce k
naplneniu predpokladu aktívnej legitimácie na podanie žaloby vyplývajúcej z § 2 ods. 2 SSP. Podľa
P. P. a H. D. žalobcovia nedostatočne identifikovali okruh svojich subjektívnych práv, ktoré mali byť
porušené, resp. priamo dotknuté napadnutým rozhodnutím a prvostupňovým rozhodnutím a rovnako
nedostatočne identifikovali, ktoré konkrétne právne normy mali byť uvedenými rozhodnutiami porušené.
Vo vzťahu k námietke žalobcov, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávnej formulácie časti výroku
pre rozpor s § 59 ods. 2 správneho poriadku, uviedli, že správny poriadok expressis verbis nepredpisuje
doslovnú formuláciu výroku rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu, ktorým tento mení napadnuté
prvostupňové rozhodnutie. Žalobcovia ani v tejto časti správnej žaloby neuviedli, v akom rozsahu mala
formulácia napadnutého výroku napadnutého rozhodnutia porušiť ich subjektívne práva, v dôsledku
čoho považujú správnu žalobu v predmetnej časti za prejav zjavného zneužitia práva.

13. K správnej žalobe sa vyjadril aj S. D., pripojac sa k argumentácii P. D. a H. D.. Okrem toho poukázal
na polemickú argumentáciu žalobcov týkajúcu sa umiestnenia úradnej tabule obce H., ktorú považuje
s prihliadnutím na nesprávne právne posúdenie zákonnosti postupu doručovania rozhodnutí správnych
orgánov a účinné znenie § 69 ods. 2 stavebného zákona za právne bezvýznamnú. Žalobcovia opomínajú
základné zásady zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj zásady dokazovania v správnom konaní,
podľa ktorých o. i. správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania a ako podklad pre jeho
rozhodnutie slúžia aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti, ktoré nie je potrebné dokazovať - rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol oprávnený odvolávať sa na zistenia
a závery vyplývajúce z územného konania o umiestnení stavby, ktorej povolenie sa následne stalo
predmetom stavebného konania. Žalobcami naznačovaná hrozba poškodenia miestnej komunikácie
predstavuje neoverenú skutkovú okolnosť založenú na doteraz ničím nepodložených skutkových
tvrdeniach žalobcov. V dotknutej časti obce H. prebehla pred niekoľkými rokmi rekonštrukcia susediacej
železničnej trate (zvýšenie prevádzkovej rýchlosti), v rámci ktorej prešli po predmetnej príjazdovej
komunikácii prakticky stovky kamiónov naložených stavebným materiálom (najmä štrk = 35 až 40 ton
na l kamión), vtedy žiadne poškodenie majetku, či komunikácie žalobcovia nezaznamenali. Realizácia
líniovej stavby povolenej prvostupňovým rozhodnutím v spojení s napadnutým rozhodnutím si vyžaduje
podstatne menšiu záťaž (preprava nízkotonážnymi nákladnými autami, malá a stredná mechanizácia -
minibagre a malé bagre, nízkotonážne žeriavy), a to by malo podľa žalobcov viesť k nezanedbateľnému
poškodeniu majetku žalobcov. Otázku, že pred vydaním prvostupňového rozhodnutia neboli splnené
podmienky na vydanie stavebného povolenia z dôvodu vady relevantných stanovísk dotknutých orgánov
a inštitúcií, žalobcovia nie sú procesne legitimovaní riešiť v rámci konania pred správnym súdom o
správnej žalobe, keďže táto námietka smeruje proti záväzným stanoviskám, podlieha režimu postupu
podľa § 140b ods. 5 až 7 stavebného zákona. Napriek uvedenému však S. D. uviedol, že všeobecné
záväzné nariadenie obce H. č. X/XXXX, ktorým sa vyhlasuje záväzná časť Zmien a doplnkov č. 2



Územného plánu sídelného útvaru (ZaD č. 2 N.-SÚ) H., bolo schválené 21.05.2014 s tým, že odbor
výstavby a bytovej politiky žalovaného odporúčal svojím stanoviskom (č. OU-TN-Z zo dňa 13.5.2014
schválenie predmetného nariadenia. Stavebník podal žiadosť o vydanie stavebného povolenia, ktoré je
predmetom tohto konania o správnej žalobe, až dňa 02.04.2015. Zodpovedajúce námietky žalobcov sú
preto neopodstatnené.

14. K správnej žalobe sa prostredníctvom starostky vyjadrila písomne aj Obec H., zamerajúc sa najmä na
námietku žalobcov týkajúcu sa súladnosti doručovania v administratívnom konaní s právnymi predpismi.
Tvrdenie žalobcov, že doručovanie rozhodnutí sa malo uskutočňovať v zmysle § 26 ods. 2 správneho
poriadku, považuje za nesprávne, keďže išlo o vydanie stavebného povolenia, pri vydávaní a doručovaní
ktorého sa postupuje podľa stavebného zákona. Podľa Obce H. sú rozhodnutia správnych orgánov
dostatočne zrozumiteľné, pričom správne orgány sa v nich v rámci odôvodnenia vysporiadali so všetkými
námietkami žalobcov.

15. Na vyjadrenia žalovaného a niektorých ďalších účastníkov reagovali žalobcovia replikou. K výčitke
absencie uvedenia porušenia konkrétnych subjektívnych práv žalobcov uviedli, že hrozba negatívneho
zásahu sa týkala ich práva ako účastníkov na spravodlivé a zákonné správne konanie, vrátane riadneho
doručovania rozhodnutí. Negatívny zásah hrozí aj v oblasti ochrany vlastníckeho práva a práva na
pokojné a nerušené bývanie, v súvislosti s čím bolo poukazované na následky zamýšľanej stavebnej
činnosti - rozkopanie podstatnej časti územia, na výstavbu za použitia extrémne ťažkých a hlučných
stavebných mechanizmov, na zásah do životného prostredia v existujúcom stave, a to bez možnosti
navrátenia do pôvodného stavu, najmä v oblasti zníženia komfortu bývania, zníženia bezpečnosti
obyvateľov (ohrozenie života a zdravia) ako aj na hroziace poškodenie stavieb, záhrad a pod., pričom
žalobcovia uviedli, že už v súčasnosti sú evidentné poškodenia na ich stavbách v lokalite umiestnenia
stavby, resp. staveniska. Riešenie prístupu do Obytnej zóny (súčasťou ktorej sú aj stavebné objekty,
ktoré sú predmetom tohto konania o správnej žalobe) cez úzku uličku (popri ktorej stoja nehnuteľnosti
žalobcov) vedúcu k futbalovému štadiónu, je možné považovať za aspekt zásahu do súkromia a
rodinného života súčasných obyvateľov tejto uličky (žalobcov). Žalobcovia poukázali na to, že cesta
tu vedie pomedzi nehnuteľnosti týchto obyvateľov, pričom je ohraničená múrmi, výjazdmi z pozemkov,
vôbec nemá vybudovaný chodník ani krajnice (a vzhľadom na nedostatočnú šírku nie je možné ich
vybudovať ani v budúcnosti), pričom jej povrch je značne narušený už teraz. V prípade jej využívania
na prístup k stavenisku, resp. prípadne neskôr do plánovanej Obytnej zóny ako takej, vzhľadom na
deklarovaný charakter plánovanej zástavby (s výhľadom zvyšovania počtu domov), to bude znamenať
nepretržitú a neobmedzenú premávku osobných, nákladných vozidiel (nielen počas obdobia výstavby,
ale aj neskôr), cyklistov atď... Uvedené samé osebe možno nepredstavuje zásah do súkromia, avšak
v spojitosti s nevyhovujúcou šírkou uličky a charakterom jej súčasnej zástavby tu dôjde k obťažovaniu
hlukom a nepretržitým ruchom spôsobeným prejazdom motorových vozidiel smerom od a k rodinným
domom v obytnej zóne, vrátane nutnosti vyčkávania na prejazd protiidúcich vozidiel (vzhľadom na
nedostatočnú šírku uličky).

16. V súvislosti s námietkou sporného doručovania nie je podľa žalobcov samo osebe relevantné,
či sa účastník konania akýmkoľvek spôsobom dostane k obsahu doručovanej písomnosti, nakoľko
platný a účinný spôsob doručovania úradných písomností musí byť vykonaný v súlade so zákonom.
Zmätočnosť v konaní bola vyvolaná aj tým, že správne orgány (najmä teda prvostupňový orgán)
doručovali účastníkom konania písomnosti aj priamo, čo ustanovenie § 69 stavebného zákona a najmä
jeho ods. 2, na ktorý poukazuje žalovaný aj vo svojom najnovšom vyjadrení, neupravuje, teda účastníci
nemali istotu, ktorú normu správne orgány aplikujú. Vada takéhoto postupu sa prejavila aj v tom, že
vzhľadom na to, že správne orgány doručovali aj priamo, nebolo zrejmé, či v danom čase doručenia
priamym spôsobom už uplynula fikcia dňa doručenia verejných vyhlášok, teda či už nastal okamih
začatia plynutia rôznych lehôt pre úkony účastníkov, a práve preto bolo nevyhnutné, aby správne orgány
dali jednoznačnú odpoveď na to, podľa ktorej právnej normy ktorú konkrétnu písomnosť doručujú.

17. K spornému obsahu stanovísk tzv. dotknutých orgánov a inštitúcií, resp. ich použiteľnosť pre
konkrétne stavebné konanie, žalovaný podľa žalobcov uvádza len to, že prvostupňový orgán posudzoval
predložené záväzné stanoviská iba z hľadiska toho, či si vzájomne neodporujú. Žalobcovia však
poukazovali na fakt, že predložené stanoviská nekorešpondovali s reálnymi podmienkami lokality, ktorá
mala byť riešená v predmetnom konaní. Konkrétne riešené stavebné objekty sú súčasťou väčšieho
celku - stavby „Obytná zóna „W.“ H.“, a teda nemožno ich posudzovať izolovane od ostatných súčastí



predmetnej stavby, ale najmä konkrétne existujúceho okolia stavby, resp. jednotlivých stavebných
objektov. Nie je možné, aby správne orgány skúmali doručené stanoviská iba z hľadiska toho, či si
formálne ne/odporujú. Vždy musia skúmať, či sa vôbec týkajú riešenej stavby. Interpretácia žalovaného,
ktorú predkladá vo vyjadrení k správnej žalobe, totiž podľa žalobcov evokuje, že by konajúci orgán mal
akceptovať akékoľvek stanovisko, ktoré vôbec nemusí súvisieť s konkrétnou stavbou či jej okolím, a to
len s poukazom na to, že predložené stanovisko formálne neodporuje žiadnemu inému stanovisku. Je
zrejmé, že ak dve stanoviská riešia rôzne veci, spravidla si ani neodporujú. Žalobcovia zdôraznili, že
vo vzťahu k stanoviskám poukazovali jednak na časovú súvislosť, keď sa týkali určovania podmienok
stavieb v čase, kedy dotknutá lokalita nebola platne a účinne určená na zastavenie, a najmä tiež namietali
fakt, že predložené stanoviská celkom jasne ako posudzovanú stavbu chápu niečo úplne iné, než je
predmet konania, čo vidno najmä zo stanovísk, ktoré kládli podmienky uskutočňovanie stavby vo väzbe
na prístup k stavbe, resp. stavenisku - keď totiž zo stanovísk sa javí, akoby za riešenú lokalitu považovali
územie bezprostredne nadväzujúce (priamy vjazd/výjazd) na štátnu cestu vedúcu cez obec H., pričom
v skutočnosti mala posudzovaná nová stavba byť umiestnená s napojením nie na túto štátnu cestu, ale
na úzku uličku, ktorá v súčasnosti vedie k futbalovému ihrisku (a ktorá je lemovaná nehnuteľnosťami
žalobcov).

18. Uznesením č.k. 11S/49/2017-98 zo dňa 13.07.2017 správny súd priznal správnej žalobe odkladný
účinok.

19. Uznesením č.k. 11S/49/2017-103 zo dňa 26.09.2017 správny súd prerušil konanie do právoplatného
rozhodnutia o správnej žalobe vo veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 13S/72/2015,
kde predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-ZXX/Pa zo
dňa 04.02.2015, ktorým odvolací orgán potvrdil územné rozhodnutie Obce H. č. A/XXXX/
XXXXX/Mi zo dňa 02.06.2014 o umiestnení stavby „Obytná zóna W..“.

20. Uznesením č.k. 11S/49/2017-121 zo dňa 17.07.2018 správny súd pokračoval v konaní, vychádzajúc
zo zistenia, že Krajský súd v Trenčíne vyhlásil rozsudok č.k. 13S/72/2015-171 zo dňa 25.04.2018,
právoplatný dňa 08.06.2018, ktorým žalobu zamietol.

21. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo
právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy,
opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu
verejnej správy, môže sa za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde.

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

23. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba
nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.



25. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal správnou žalobou
napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe,
vychádzajúc zo skutkového stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. Po zistení, že žaloba
bola podaná riadne zastúpenou oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, ktoré je
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva, nariadil prejednanie veci
pojednávanie, nakoľko o jeho nariadenie požiadala žalobkyňa, ktorá napokon účasť svoju aj svojho
právneho zástupcu na pojednávaní ospravedlnila. Účastníci konania prítomní na pojednávaní (žalovaný
a prokurátorka) zotrvali na obsahu svojich písomných podaní.

26. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OU-TN-Z zo dňa 17.02.2017,
potvrdzujúceho rozhodnutie Obce H. č. A/XXXX/XXXXX/Mi zo dňa 19.09.2016, ktorým bola povolená
stavba „Obytná zóna „W.“ H.“ pozostávajúcu z objektov SO-XX H. vodovodu, SO-XX H. J. plynovodu,
SO-XX H. STL plynovodu, SO-XX H. elektro NN, SO-XX R. osvetlenie, na pozemkoch C-KN parc. č. N./
X, XXXX/X a XXXX/X, XXXX/X, XXXX v katastrálnom území H. v obci H..

27. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že stavebný úrad dňa 02.04.2015 zaevidoval žiadosť S.
D. o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Z. zóna W. H.“, konkrétne na objekty SO-XX H. vodovodu,
SO-XX H. J. plynovodu, SO-XX H. J. plynovodu, SO-XX C. rozvod elektro NN, SO-XX H. elektro NN, SO-
XX Verejné osvetlenie, a to na základe vydaného rozhodnutia o umiestnení stavby č. A/XXXX/XXXXX/
Mi a rozhodnutia Okresného úradu Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TN-Z

28. Dňa 29.04.2015 vydala Obec H. oznámenie o začatí stavebného konania podľa § 61 ods. 4
stavebného zákona a nariadila k žiadosti o vydanie stavebného povolenia ústne pojednávanie spojené
s miestnym zisťovaním na deň 26.05.2015. Oznámenie bolo a úradnej tabuli Obce H. vyvesené dňa
04.05.2015 a zvesené dňa 20.05.2015, pričom správny orgán uvedené oznámenie účastníkom konania
doručoval aj poštou. Zo zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 26.05.2015 vyplýva, že sa na tomto
úkone prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne (D.. O.. C. Q.) zúčastnili aj žalobcovia, ktorí uplatnili
svoje námietky.

29. Rozhodnutím Obce H. č. A/XXXX/XXXXX-X/Mi zo dňa 15.07.2015 bolo konanie v časti stavebného
objektu „SO-XX C. rozvod elektro NN“ zastavené na základe späťvzatia žiadateľa o vydanie stavebného
povolenia.

30. Obec H. ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím č. A/
XXXX/XXXXX/Mi zo dňa 31.08.2015 povolila stavbu „Z. zóna „ZI.“ H.“, pozostávajúcu z objektov J. H.
vodovodu, SO-XX Predĺženie J. plynovodu, SO-XX H. J. plynovodu, SO-XX Prípojka elektro NN, SO-
XX R. osvetlenie, na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, XXXX/X v katastrálnom
území H. v obci H.. Proti uvedenému rozhodnutiu podali žalobcovia prostredníctvom splnomocnenej
zástupkyne odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-Z zo dňa 04.03.2016 odvolaním napadnuté
rozhodnutie Obce H. zo dňa 31.08.2015 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, akceptujúc odvolaciu námietku, že stavebník nepredložil k žiadosti doklad o vlastníckych alebo
iných právach k pozemkom parc. č. XXXX registra C KN a parc. č. XXX registra E KN k.ú. H., ktoré ho
na predmetných pozemkoch oprávňujú zriadiť stavbu.

31. Rozhodnutím Obce H. č. A/XXXX/XXXXX-X/Mi zo dňa 29.06.2016 bolo stavebné konanie prerušené
do doplnenia žiadosti o stavebné povolenie o chýbajúce náležitosti. Stavebník predložil dňa 16.06.2016
Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena, uzatvorenú medzi S. D., P. D. a H. D. ako
budúcimi oprávnenými z vecného bremena a Obcou H. ako budúcim povinným z vecného bremena.

32. Dňa 20.07.2016 vydala Obec H. oznámenie o začatí stavebného konania podľa § 61 ods. 4
stavebného zákona a stanovila účastníkom konania lehotu 7 dní od doručenia oznámenia na uplatnenie
prípadných námietok. Oznámenie bolo vyvesené na úradnej tabuli Obce H. dňa 20.07.2016 a zvesené
bolo dňa 05.08.2015. Súčasne bolo účastníkom konania doručované poštou. Dňa 22.08.2016 vydala
Obec H. oznámenie o začatí stavebného konania podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona, s dodatkom
„doplňujúce konanie“ a stanovila účastníkom konania lehotu 7 dní od doručenia oznámenia na uplatnenie
prípadných námietok. Uvedené oznámenie zo dňa 22.08.2016, obsahovo totožné s oznámením zo dňa
20.07.2016, bolo doručované iba žalobcom a ich splnomocnenej zástupkyni. Obec H. tým reagovala
na podanie splnomocnenej zástupkyne žalobcov doručené správnemu orgánu dňa 17.08.2016. Dňa



31.08.2016 doručili žalobcovia Obci H. prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne písomné vyjadrenie,
ktorého obsahom boli aj ich námietky.

33. Obec H. ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 stavebného zákona rozhodnutím č. A/
XXXX/XXXXX/Mi zo dňa 19.09.2016 na žiadosť stavebníka S. D. povolila stavbu „Z. zóna „W.“ H.“,
pozostávajúcu z objektov SO-XX H. vodovodu, SO-XX H. J. plynovodu, SO-XX H. J. plynovodu, SO-
XX H. elektro NN, SO-XX R. osvetlenie, na pozemkoch C-KN parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X,
XXXX/X, XXXX v katastrálnom území H. v obci H.. Na uskutočnenie stavby stavený úrad určil podmienky
(špecifikované v bodoch 1. až 32 na strane 1 až 8 prvostupňového rozhodnutia) a súčasne rozhodol o
námietkach účastníkov konania - Q. T., MUDr. Evy T., U. M., O.. J. Q. a C. P.. Niektorým z námietok
vyhovel, iné zamietol. Rozhodnutie bolo na úradnej tabuli Obce H.Y. vyvesené dňa 28.09.2016 a zvesené
dňa 18.10.2016, súčasne bolo účastníkom konania doručované poštou.

34. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že predmetná stavba rieši výstavbu
inžinierskych sietí pre výstavu 12 samostatne stojacich rodinných domov v obytnej zóne „W. H..
Navrhovaná výstavba sa nachádza v intraviláne obce H., za existujúcou zástavbou rodinnými domami
západne od prieťahu cesty I/61 obcou, medzi futbalovým štadiónom a železničnou traťou Bratislava -
Žilina. V rámci stavby inžinierskych sietí sa v ulici vybuduje strednotlakový plynovod. V obytnej zóne sa
umiestnia stožiarové osvetľovacie telesá, kde rozvody zemným káblom sa pripoja na posledné existujúce
svietidlo umiestnené na poslednom stožiari vzdušného vedenia NN. Súčasťou stavby sú aj prípojky
vodovodu a prípojky NN.

35. K námietke žalobcov týkajúcej sa spôsobu doručovania prvostupňový správny orgán uviedol, že
doručenie verejnou vyhláškou vykonáva tak, že písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli
obce H. (na úradnej tabuli v mieste spôsobom obvyklým). Táto sa nachádza pred budovou Obecného
úradu v H. a je verejnosti prístupná 24 hodín denne. Tvrdenie žalobcov, že verejná vyhláška bola v
uzamknutých priestoroch obecného úradu, vyhodnotil stavebný úrad ako nepodložené. Stavebný úrad
si túto skutočnosť preveril a zo strany obecného úradu v H. bolo potvrdené, že verejná vyhláška bola
vyvesená na úradne j tabuli obce H. 15 dní a bola verejne prístupná 24 hodín denne. Stavebný úrad
došetril a zistil, že doručovanie verejnej vyhlášky bolo v súlade so zákonom. K tvrdeniu, že predmet
konania vo veci pod č. A/XXXX/XXXXX/Mi je vlastne totožný s predmetom konania vedeného stavebným
úradom pod č. A/XXXX/XXXXX/Mi a nie je možné viesť súčasne viesť viacero konaní s rovnakým
predmetom, je zavádzajúci. Stavebný úrad na podané námietky pri oznámení stavebného konania zo
dňa 20.07.2016 na túto skutočnosť reagoval a pre žalobcov zopakoval (predĺžil lehotu na pripomienky)
tým, že im zaslal ďalšie oznámenie (ako oznámenie doplňujúce aj s poukazom na ustanovenie § 3
správneho poriadku) zo dňa 22.08.2016. V tomto oznámení uviedol, že žiadosť o vydanie stavebného
povolenia na uvedenú stavbu zo dňa 02.04.2015 bola vedená pod spisovým číslom A/XXXX/XXXX X/
Mi, ktorej pre rok 2016 bolo pridelené nové spisové číslo A/XXXX/XXXXX/Mi. Stavebný úrad sa riadi
schváleným registratúrnym poriadkom a registratúrnym plánom, v súlade so zákonom č. 392/2002 Z.z.
o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Nakoľko
žiadosť o vydanie stavebného povolenia nebola v roku 2015 právoplatne ukončená, táto prešla do roku
2016. Prvostupňový orgán za nepravdivé označil tvrdenie, že na stavbu neexistuje žiadne právoplatné
územné rozhodnutie. Územné rozhodnutie vydala Obec H. dňa 02.06.2014 pod č. A/XXXX/XXXXX/
Mi a nadobudlo právoplatnosť rozhodnutím Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-Z dňa 05.04.2016.
Administratívny spis obsahuje projektovú dokumentáciu - plán organizácie výstavby. Stavebník má k
stavbe ako aj k stavenisku zabezpečený riadny prístup komunikácií, pozemkoch registra C KN parc. č.
XXXX/X a XXXX/X, čomu zodpovedá pozemok registra E KN par. č. XXX.

36. K námietke, že účastníkom stavebného konania nie je stavebný dozor, prvostupňový správny
orgán uviedol, že tento je účastníkom konania len vtedy, ak stavebník bude stavať sám pre seba
svojpomocou jednoduché stavby alebo realizovať ich zmeny podľa § 44 ods. 2 stavebného zákona.
Nakoľko povoľovaná stavba nespĺňa podmienky vyjadrené ustanovením § 139b stavebného zákona, t.j.
nie je to jednoduchá stavba, nemôže ju stavebník zhotovovať sám pre seba, ale len dodávateľsky. Z
tohto dôvodu tam stavebný dozor nebude a ani nemôže byť účastníkom konania.

37. Žalobcovia v stavebnom konaní ďalej namietali, že stavba je nie v súlade s územnými podmienkami a
požiadavkami na uskutočňovanie stavieb. Projektová dokumentácia stavby počíta s prístupom k stavbe
(resp. do obytnej zóny) pri využití jestvujúcej uličky vedúcej k futbalovému ihrisku v H.. Je nepochybné,



že pred vydaním rozhodnutia o povolení stavby, musí byť splnený predpoklad, že stavebník zabezpečí
vyhovujúci prístup k stavbe. Podľa žalobcov je za takýchto podmienok nevyhnutné skúmať vhodnosť
a zabezpečenie vyhovujúceho prístupu k stavbe, a to komplexne vo vzťahu k podmienkam v danej
lokalite. Námietke prvostupňový správny orgán nevyhovel s odôvodnením, že je totožná s námietkami
pri územnom konaní a tieto boli vyriešené právoplatným rozhodnutím Okresného úradu Trenčín, odbor
výstavby a bytovej politiky, č. OU-TN-Z zo dňa 09.03.2015. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona
„Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým účastníkom a nariadi
ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania
do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky
môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a
námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu
zóny, sa neprihliada.

38. Prvostupňový správny orgán ako neopodstatnené vyhodnotil aj námietky spochybňujúce stanoviská
dotknutých orgánov a inštitúcií. Z hľadiska stanovísk dotknutých orgánov (§ 140b stavebného zákona)
nebolo adresné, nebolo konkrétne napísané, proti akému obsahu záväzného stanoviska a ktorého
dotknutého orgánu žalobcovia namietajú. Stavebný úrad preveril aj všetky stanoviská dotknutých
orgánov, ktoré sa k stavbe vyjadrovali. Išlo o nasledovné orgány, inštitúcie a právnické osoby: Obec H.,
Okresný úrad Trenčín - odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Trenčianska vodohospodárska
spoločnosť, a.s. Trenčín, Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, Okresný dopravný inšpektorát Nové
Mesto nad Váhom, Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, pozemkový a lesný odbor, Železnice
Slovenskej republiky Bratislava, Slovenská správa ciest Žilina, Regionálny úrad verejného zdravotníctva
so sídlom v Trenčíne, Slovak Telekom, a.s. Bratislava. Západoslovenská distribučná a.s. Bratislava,
SPP - distribúcia a.s. Bratislava, Okresný úrad Nové Mesto nad Váhom, odbor starostlivosti o životné
prostredie, Krajský pamiatkový úrad Trenčín, Okresne riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v
Novom Meste nad Váhom, Technický skúšobný ústav, š.p. Piešťany, Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Nakoľko všetky boli kladné, prípadne s pripomienkami,
stavebný úrad nenašiel v nich žiadny rozpor a všetky plne akceptoval, skoordinoval a zahrnul do
podmienok stavebného povolenia. Prvostupňový správny orgán uviedol, že bolo len na stavebníkovi,
že súbežne zo zmenou územného plánu si vybavoval aj podklady - stanoviská dotknutých orgánov pre
územné rozhodnutie, v prípade že by dotknutý orgán nedal súhlas k zmene - doplnku územného plánu
v danom území, tak by nedal ani súhlas so stavbou ako takou.

39. Proti prvostupňovému rozhodnutiu (č. A/XXXX/XXXXX/Mi zo dňa 19.09.2016) podali žalobcovia
odvolanie. Namietali neexistenciu riadneho stavebného konania ako predpoklad zákonného postupu
pred vydaním stavebného povolenia, vady doručovania úradných aktov a tiež prvostupňového
rozhodnutia verejnou vyhláškou, absenciu právoplatného územného rozhodnutia k povoľovanej
stavbe a nedôslednosť vyporiadania sa s touto námietkou už v prvostupňovom rozhodnutí,
nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, neurčitosť, resp. nedostatok špecifikácie niektorých
podmienok uskutočnenia stavby, spochybnili právo stavebníka uskutočniť stavbu na dotknutých
pozemkoch.

40. Na odvolanie žalobcov Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, napadnutým
rozhodnutím (č. OU-TN-Z zo dňa 17.02.2017) o odvolaní žalobcov rozhodol tak, že text označený
vo výroku prvostupňového rozhodnutia ako záväzná podmienka v bode 7 zmenil na „Územné
rozhodnutie vydala Obec Považany pod č. spisu A/XXXX/XXXXX/Mi zo dňa 02.06.2014, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 09.03.2015.“ Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia sa nemenia.

41. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný odvolacie námietky žalobcov
vyhodnotil ako nedôvodné. Hoci prvostupňový orgán pochybil vydaním oznámenia o začatí konania zo
dňa 20.07.2016 a 22.08.2016, keďže k uvedenému došlo už oznámením zo dňa 29.04.2015, nie je to
dôvod na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňový orgán dal žalobcom možnosť, aby sa
pred vydaním prvostupňového rozhodnutia mohli k podkladom rozhodnutia vyjadriť v primeranej lehote.
K odvolacej námietke poukazujúcej na vady doručovania verejnou vyhláškou žalovaný uviedol, že podľa
vyjadrenia Obce H. bolo oznámenie zo dňa 20.07.2016 o začatí konania vyvesené na úradnej tabuli
obce dňa 20.07.2016 a zvesené dňa 05.08.2016. Úradná tabula obce je umiestnená pred budovou
obecného úradu a je verejnosti prístupná nepretržite. Ku skutočnosti, že doručovanie verejnou vyhláškou
nebolo súčasne zverejnené iným spôsobom, žalovaný uviedol, že žalobcovia neboli týmto ukrátení na



svojich právach. Námietka absencie právoplatného územného rozhodnutia ku konkrétnej povoľovanej
stavbe je taktiež podľa žalovaného neopodstatnená. Na stavbu bolo vydané územné rozhodnutie č. A/
XXXX/XXXXX/Mi zo dňa 02.06.2014, proti ktorému bolo podané odvolanie. Odvolací orgán rozhodnutím
č. OU-TN-Z zo dňa 04.02.2015 odvolanie zamietol a rozhodnutie o umiestnení stavby potvrdil. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.03.2015. K spochybňovaniu práva
stavebníkov uskutočniť stavbu na dotknutých pozemkoch a k namietanej nezrozumiteľnosti zmluvy
o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena žalovaný skonštatoval, že podľa § 50a Občianskeho
zákonníka účastníci zmluvy sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu, musia sa
však pritom dohodnúť na jej podstatných náležitostiach. To znamená, že zmluva o budúcej zmluve musí
obsahovať aj podstatné náležitosti zmluvy, ktorá má byť uzavretá. Zmluva o budúcej zmluve uvedeným
podmienkam zodpovedá. K námietke týkajúcej sa staveniska a nejasnosti jeho umiestnenia žalovaný
uviedol, že uvedená otázka bola riešená už predchádzajúcim rozhodnutím žalovaného, ktorým bol
prvostupňový orgán zaviazaný na vyzvanie stavebníka na doplnenie dokumentácie. Stavebník doplnil
plán organizácie výstavby vypracovaný autorizovaným stavebným inžinierom. V pláne je popísané
a zakreslené umiestnenie a zariadenie staveniska. Účastníci konania boli so všetkými podkladmi
prvostupňového rozhodnutia, vrátane doplnenej dokumentácie, oboznámení a mali možnosť v priebehu
konania do nich nahliadnuť. Námietky smerujúce k otázke prístupu na stavenisko sú podľa žalovaného
obdobné, ako boli námietky uplatnené v odvolaní voči rozhodnutiu o umiestnení stavby. S nimi sa
žalovaný vyporiadal v rozhodnutí OU-TN-W zo dňa 04.02.2015, právoplatným dňa 09.03.2015, pričom
uviedol aj vecný obsah tohto vyporiadania sa s námietkami. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí
vyporiadal aj s odvolacími námietkami smerujúcimi voči niektorým podmienkam pre uskutočnenie
stavby, stanoveným stavebným úradom. Žalovaný záverom napadnutého rozhodnutia skonštatoval,
že prvostupňový správny orgán v konaní dodržal základné pravidlá správneho konania, príslušné
ustanovenia stavebného zákona a správneho poriadku a prvostupňové rozhodnutie je vydané v súlade
so stavebným zákonom a jeho vykonávacími predpismi.

42. Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný
zákon“) stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného
povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.

43. Podľa § 58 ods. 3 stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom pozemku alebo
že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 tohto zákona, ktoré ho oprávňuje zriadiť na ňom
požadovanú stavbu. Stavebník významnej investície, diaľnice, rýchlostnej cesty alebo železničnej dráhy
preukazuje, že je vlastníkom pozemku alebo že má k pozemku iné právo podľa § 139 ods. 1 pred
vydaním stavebného povolenia. To neplatí, ak tieto skutočnosti preukázal v územnom konaní a po
právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene.

44. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

45. Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri
zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí
účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho
zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty
určenej podľa odseku 3.

46. Podľa § 69 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa
oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní;
tieto rozhodnutia týkajúce sa jednoduchých a drobných stavieb sa oznámia aj orgánom štátnej správy,
ktoré si vyhradili posúdenie dokumentácie.

47. Podľa § 69 ods. 2 stavebného zákona ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou,
vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia.



48. Podľa § 139 ods. 3 stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä a)
ropovody, plynovody, produktovody, teplovody, b) diaľnice, cesty a miestne komunikácie, c) stavby
dráh, d) podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny, e) vodovodné a kanalizačné rady, ochranné
hrádze, plavebné a derivačné kanály, f) vedenia elektronickej komunikačnej siete, g) letiská, h) prístavy.

49. Podľa § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

50. Preskúmaním veci dospel správny súd k jednomyseľnému záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.
Správny súd predovšetkým považuje napadnuté rozhodnutie za dostatočne určité a zrozumiteľné,
ktoré sa primeraným spôsobom vysporiadava so všetkými relevantnými odvolacími dôvodmi žalobcov
spôsobom nevykazujúcim prvky arbitrárnosti. Aj keď súdny prieskum prebieha v súčasnosti podľa
pravidiel stanovených Správnym súdnym poriadkom, podľa správneho súdu sú stále platné skoršie
závery súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sž/88/1997 zo dňa
26.11.1997, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. 64/1998), v zmysle ktorej „treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie
žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí
ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol
porušený. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.“

51. K námietke týkajúcej sa spôsobu oznamovania úradných písomností prostredníctvom verejnej
vyhlášky správny súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 140 stavebného zákona prichádza
do úvahy použitie správneho poriadku iba vtedy, ak by uvedenú problematiku neupravovali príslušné
ustanovenia stavebného zákona, čo nie je tento prípad, keďže ustanovenia § 61 ods. 4 a § 69 ods.
2 stavebného zákona obsahujú vlastný spôsob oznámenia verejnou vyhláškou, čo vylučuje aplikáciu
ustanovenia § 26 ods. 2 správneho poriadku o potrebe zverejňovania aj inými (alternatívnymi) spôsobmi.
Na namietané porušenie práv žalobcov je potrebné nazerať nielen z hľadiska dodržania formy, ale
aj z materiálneho hľadiska, t.j. či naozaj došlo ku skutočnej ujme na právach žalobcov, resp. či im
bolo reálne odoprené uplatnenie niektorých z ich zákonných práv. V tejto súvislosti správny súd
poznamenáva, že žalobcovia vždy riadne a včas podali námietky v súlade s poučením obsiahnutým
v zverejnenom oznámení o začatí stavebného konania, resp. podali včas kvalifikované odvolanie proti
prvostupňovému rozhodnutiu, z čoho možno usúdiť, že na svojich subjektívnych právach ukrátení
neboli. Ani prípadné pochybenie stavebného úradu spočívajúce vo voľbe dvoch súbežných alternatív
doručovania písomností v administratívnom konaní účastníkom konania (verejnou vyhláškou a aj
individuálne poštovými zásielkami do vlastných rúk), resp. v duplicitnom (nadbytočnom) doručovaní
písomností aj poštovými zásielkami, nezakladá v danej veci nezákonnosť procesného postupu alebo
preskúmavaného rozhodnutia.

52. Ak by správny súd námietku týkajúcu sa doručovania v predmetnom administratívnom konaní
akceptoval, vybočil by z ustálenej súdnej praxe. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 10Sžo/81/2016 zo dňa 23.08.2017 vyplýva, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval
proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre
účastníka.“ Obdobný názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 8Sžh/1/2010
zo dňa 10.05.2010 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky pod č. 103/2011), podľa ktorého „je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie
administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavuje
reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech.“ Za takýchto okolností platí, že nie každé
porušenie procesného predpisu má za následok aj porušenie práv účastníka konania. Posúdenie
súdu v preskúmavacom konaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou,
ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi
okolnosťami prípadu. V nadväznosti na uvedené správny súd dopĺňa, že priame doručovanie vykonané
poštovými zásielkami účastníkom stavebného konania bolo uskutočnené nad rámec zákona a nemohlo
vyvolať právne účinky spojené s doručovaním, vrátane plynutia lehôt rozhodných napr. na podanie
námietok, odvolania alebo vyznačenia právoplatnosti.

53. Požiadavka žalobcov na posúdenie ich právneho postavenia ako opomenutých účastníkov, ktorý
stav mal byť vyvolaný procesnými pochybeniami stavebného úradu, nemá oporu v ustanovení § 179
ods. 1 SSP. Text právneho predpisu je v tomto prípade jasný a zrozumiteľný, nepripúšťajúci iný výklad



ako ten, že sa podľa neho na správny súd môže obrátiť opomenutý účastník - „niekto, kto tvrdí, že mu
rozhodnutie ... nebolo doručené.“ Toto nie je prípad žalobcov, keďže im bolo doručované nie raz, ale
rovno dvakrát. Nakoľko podanou správnou žalobou sa žalobcovia môžu domáhať ochrany iba svojich
práv, na ktorých neboli ukrátení namietanými nedostatkami pri doručovaní úradných písomností, a nie
práv tretích osôb, správny súd ich námietky v tomto smere posúdil ako nedôvodné.

54. K namietanej vade nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, ktorá sa mala prejaviť v
nezrozumiteľnosti výroku najmä v časti „Ostatné časti výroku prvostupňového rozhodnutia sa nemenia.“,
správny súd zastáva názor, že ide o nadbytočnú časť výroku, nakoľko už z predchádzajúcej časti výroku
je zrejmé, že žalovaný o odvolaní žalobcov rozhodol tak, že text označený vo výroku prvostupňového
rozhodnutia ako záväzná podmienka v bode 7 zmenil na „Územné rozhodnutie vydala Obec H. pod č.
spisu A/XXXX/XXXXX/Mi zo dňa 02.06.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2015.“ Uvedený
nedostatok však žiadnym spôsobom nezasahuje do subjektívnych práv žalobcov.

55. V kontexte žalobných námietok správny súd považuje za potrebné vysloviť, že podaním správnej
žaloby sa neobhajujú práva iných osôb než žalobcov ani všeobecný verejný záujem na formálne
bezchybnom rozhodovaní a jazykovo (gramaticky, štylisticky,) korektnom písomnom vyjadrovaní
orgánov verejnej moci. Pri domáhaní sa súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy
musí vždy ísť o jasne identifikovateľné, konkrétne určiteľné a zrozumiteľne pomenované zásahy do
hmotnoprávneho postavenia žalobcov, ktorých intenzita je taká, že na vyporiadanie sa s nimi, t.j. na
reštitúciu právnej pozície žalobcov, neexistuje iná alternatíva než zrušenie napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia správneho orgánu. Žalobnými námietkami tvrdené skutočnosti však takúto intenzitu
nedosahujú, a to najmä pre ich nekonkrétnosť, všeobecnosť a absenciu preukázania príčinnej súvislosti
medzi tvrdenou nezákonnosťou rozhodovacej činnosti správnych orgánov a nezákonným procesným
postupom predchádzajúcim vydaniu rozhodnutí na strane jednej a prípadným negatívnym zásahom do
subjektívnych práv žalobcov na strane druhej práve v dôsledku konštatovanej nezákonnosti. Úlohou
žalobcov je ponúknuť správnemu súdu také fakty a argumenty, ktorými relevantne spochybnia či
už skutkový stav zistený správnymi orgánmi alebo naň nadväzujúce právne posúdenie, ako vyplýva
z rozhodnutia č. 39 publikovaného v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 5/2016), podľa ktorého
„ak žalobkyňa nevyvrátila hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený
správnymi orgánmi, za takýchto skutkových okolností nie je dôvod, aby správny súd zrušil žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu.“ V kontexte s vyššie uvedenými námietkami
správny súd považuje za zjavne nedôvodnú aj námietku, podľa ktorej sa žalovaný nevysporiadal s
odvolacími dôvodmi a skoršími námietkami vo vzťahu k umiestneniu úradnej tabule Obce H. a spôsobu
zverejňovania informácií na nej. Ak by za účelom vyhovenia požiadavkám žalobcov vykonal správny
orgán nejaké úkony, nie je správnemu súdu jasné, ako by ich rezultát prispel k zlepšeniu právnej pozície
žalobcov.

56. To, že stavebný úrad využil informácie aj z iných správnych konaní vedených pred ním, nepredstavuje
podľa správneho súdu dôvod nezákonnosti. Rovnako tak je možné odkázať na predchádzajúce
vysporiadanie sa správneho orgánu s obsahovo totožnými námietkami, ak už boli vyriešené v územnom
konaní, keďže územné konanie je nevyhnutným predpokladom pre neskoršie stavebné konanie.
Žalobcovia spochybňovali reálnu použiteľnosť a vhodnosť navrhovanej prístupovej komunikácie na účely
prístupu ku stavbe a na stavenisko, t.j. namietali stav prístupovej komunikácie, ktorú stavebný úrad
vyhodnotil za totožnú s námietkou, ktorú uplatnili už v územnom konaní o umiestnenie stavby. Podľa
názoru správneho súdu otázka prístupu je svojou povahou predmetom skúmania v konaní o umiestnenie
stavby. Ide o otázku, ktorú treba riešiť v územnom konaní, ktorá sa v územnom konaní aj riešila a
preto nepredstavuje spôsobilý predmet prieskumu v stavebnom konaní s odkazom na ustanovenie §
61 ods. 1 stavebného zákona a sčasti aj na § 58 ods. 3 posledná veta stavebného zákona. Okrem
toho správny orgán je povinný zabezpečiť si dostatok podkladov pre náležité rozhodnutie, a preto, ak
sa podstatne nezmenil skutkový stav k namietaným skutočnostiam, je správny orgán oprávnený oprieť
sa o skutočnosti, ktoré súviseli s iným predchádzajúcim konaním. Aj keď išlo o dve konania s rôznym
predmetom konania, ktoré sa sčasti týkali zhodnej stavby, jednalo sa o konania s rovnakým skutkovým
základom.

57. K námietke nepoužiteľnosti záväzných stanovísk dotknutých orgánov, vydaných v čase, keď lokalita
nebola územne vyčlenená na účely bývania, správny súd uvádza, že uvedený nedostatok bol zhojený
dodatočným povolením bytovej výstavby na tomto území. Vychádzajúc z vyjadrení ďalších účastníkov



(P. D., H. D. a S. D.), s ktorými sa správny súd stotožňuje, možno uviesť, že táto pripomienka nemôže byť
predmetom súdneho prieskumu, nakoľko sa rieši postupom podľa § 140b ods. 5 a 7 stavebného zákona.
Správny súd navyše nad rámec všeobecným postulátov, prezentovaných žalobcami, neidentifikoval
žiadnu konkrétnu výhradu ku konkrétnemu záväznému stanovisku, ktorého zohľadnenie pri koncipovaní
podmienok stavebného povolenia malo viesť k zásahu do subjektívnych práv žalobcov.

58. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a preto
ju podľa § 190 SSP zamietol.

59. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 168 SSP,
v zmysle ktorého žalovanému prizná správny súd podľa jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na
náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej
správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. Nakoľko správny súd
dospel k záveru, že nie sú naplnené výnimočné okolnosti, ktoré by umožňovali priznať úspešnému
žalovanému náhradu trov konania rozhodol tak, že mu voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Vo vzťahu k ďalším účastníkom správny súd rozhodol o trovách konania podľa ustanovenia § 169 SSP, v
zmysle ktorého má ďalší účastník právo na náhradu iba tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením
povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. Keďže správny súd ďalším účastníkom žiadne povinnosti
subsumovateľné pod ustanovenie § 169 SSP neukladal, nevzniklo ani im právo na náhradu trov konania.
60. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia tohto rozsudku na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu
v Trenčíne.

V kasačnej sťažnosti je potrebné uviesť všeobecné náležitosti podania podľa § 57 SSP, t.j. ktorému
správnemu súdu je podanie určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová
značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj,
kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo
zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“)
a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri
rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.



Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.