Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 15CoE/414/2014 z 27. 11. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 27. novembra 2014, sp. zn. 15CoE/414/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4114213412.1 Krajský súd Nitra | 15CoE/414/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4114213412.1 | 2014-11-27 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, § 44 ods. 2 EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/36635a64-e377-4363-bc02-fe4cfa36d48d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4114213412.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/414/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213412
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4114213412.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava,
IČO: 36 613 843, proti povinnému: 1) Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. A. XXXX/XX, Y. A., 2) B. J.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. A. XXXX/XX, Y. A., o vymoženie pohľadávky vo výške 3.343.61 eura s
príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 11Er/505/2014-29
zo dňa 07.08.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 11Er/505/2014-29 zo dňa 07.08.2014 p o t
v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zo dňa 03.04.2014.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah ust. § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len ,, Exekučný poriadok“), § 35, § 45
ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52 ods. 1, 2, 3, 4,
§ 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, ako aj čl. 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 03.04.2014 spísaným vo forme
zápisnice pred súdnym exekútorom žiadal, aby súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti
povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 3.343,61 eura s príslušenstvom. Exekučným titulom v
tomto konaní je rozhodcovský rozsudok č. k. II/2011-921, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd Slovenskej
bankovej asociácie, dňa 27.02.2013, ktorý sa stal právoplatným dňa 02.05.2013 a vykonateľným dňa
05.05.2013. Preskúmaním spisového materiálu bolo zistené, že súčasťou všeobecných úverových
podmienok zmluvy je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18, ktorá je neprijateľnou podmienkou v
zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V rámci nej sa " Banka a klient sa v zmysle §3
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní dohodli na uzavretí tejto rozhodcovskej zmluvy, a to
formou rozhodcovskej doložky k Zmluve v nasledovnom znení: 18.1. Banka a klient sa dohodli, že všetky
spory, ktoré vznikli, alebo vzniknú z Bankových obchodov pri nasledovných bankových produktoch alebo
v súvislosti s nimi: a) pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní
Platobných kariet, pri poskytovaní a používaní elektronických služieb, prípadne iných elektronických
platobných prostriedkov určených osobitným zákonom, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv
upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie, bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd...". V tomto smere súd prvého stupňa
konštatoval, že cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom, na
ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí



len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. Veriteľ
môže na základe takejto rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu,
ktorý si sám zvolil a vylúčiť tak súd, ktorý by inak bol príslušný. Na základe tejto rozhodcovskej doložky
spotrebiteľ ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na
riadnom súde v mieste svojho bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a
nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu
ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte
pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy
uvádzať. Takto formulovaná rozhodcovská doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej
zmluve alebo vo všeobecných obchodných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4
písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je v zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka
neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa
mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Na základe vyššie uvedených
skutočností mal súd za to, že boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o
vydanie poverenia podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ustanovenia § 45 ods. 1
písm. c) ods. 2 ZoRK, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu. Skúma
iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, pričom zo žiadneho predpisu nevyplýva,
že exekučný súd môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Poukázal na to, že rozhodnutie
ASTURCOM ukladá exekučnému súd členského štátu imperatív, preskúmať platnosť rozhodcovskej
doložky, a tým zasiahnuť do princípu nezmeniteľnosti konečných rozhodnutí (princíp res iudicata)
bez ohľadu na to, či právna úprava členského štátu preskúmavanie platnosti rozhodcovskej doložky
v exekučnom konaní umožňuje alebo vylučuje. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, § 159 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, mal za to, že právoplatný
rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho
vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na
plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. V slovenskom práve je
výslovne zakotvený postup pre prípad, ak sa neplatnosť rozhodcovskej doložky zistí v zákonom na tento
účel určenom konaní o neplatnosť rozhodcovského nálezu. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa § 40 písm. a), c) pokračuje
v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Z
uvedeného vyplýva, že slovenský exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť
rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo
exekučného súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to
z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku
je príslušný na posúdenie platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka
rozhodcovského konania proti rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy, je povinný vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky nie je možné skonštatovať ani s odvolaním sa na ustanovenia Smernice 93/13/EHS v kontexte
úvah vyplývajúcich z prílohy 1 písm. q) tejto smernice, ktorá hodnotí, čo je možné považovať za
neprijateľnú podmienku. V tomto kontexte potom nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť
za nekalú podmienku, nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a
je súčasťou civilného práva. Zastal názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k
neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov
právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže
založiť zodpovednosť štátu za škodu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.
Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a



po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 03.04.2014
spísaním zápisnice súdneho exekútora. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý so sídlom Exekútorského
úradu Bratislava, Záhradnícka 62, písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené
dňa 02.05.2014 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného
rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. II/2011-921 zo dňa 27.02.2013, ktorý vydal Stály
rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s, so sídlom Karloveské rameno
8, Bratislava, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2013 a vykonateľnosť dňa 05.05.2013. Následne
súd prvého stupňa obsadený vyššou súdnou úradníčkou rozhodol napadnutým uznesením.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie
zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil
predmetný právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo. Zmluva
o splátkovom úvere č. 0232660497 obsahuje v čl. 18 Rozhodcovská doložku, ktorý predstavuje
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve.
V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle ktorých v prípade, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v súlade
so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie podľa §
45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil, musí exekúciu



zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže žiadosť o udelenie poverenia podľa ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že:
"všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný
titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd Slovenskej republiky v citovanom
rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku
z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí
pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej".
Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v
spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere
a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva o úvere totiž
môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.
Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd
prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka v bode 18 predmetnej
zmluvy bez ohľadu na jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech
spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná
nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená
najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo
akýkoľvek iný opravný prostriedok na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl.
46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky), pričom táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou všeobecných
obchodných podmienok pôvodného veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Povinný
tak rozhodcovskú doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať
alebo ako celok odmietnuť.
Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej
doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,
nakoľko rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvého stupňa
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.
Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.