{"guid": "07ef2732-127c-4e89-803a-2828dfb2e914:e66e6b7a-0ff6-4657-993f-e52de3221d9c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6912212976.1", "spisova_znacka": "14Co/325/2015", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/325/2015 z 7. 12. 2015", "citacia": "rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica z 7. decembra 2015, sp. zn. 14Co/325/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6912212976.1", "identifikacne_cislo": "6912212976", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Sopúch", "sudca_id": 995, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-sopuch-995", "datum_vydania": "2015-12-07", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e66e6b7a-0ff6-4657-993f-e52de3221d9c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6912212976.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6912212976.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6912212976.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/325/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912212976
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912212976.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, v ktorej
mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo
dňa 24.11.2014, č. k. 9C/193/2012-54, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok okresného súdu.

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania   nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal náhrady škody a súčasne
náhrady nemajetkovej ujmy, zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak s
odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že by v exekučnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a teda
nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom uvedeným v § 9 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z. z.

Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch rozhodnutia poukazoval na to, že
okresný súd vo veci nesprávne postupoval, keď vo veci konal. V konaní totiž podal návrh na zrušenie
pojednávania z dôvodu, že podal ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorým rozhodol
o vylúčení sudcov Okresného súdu Rimavská Sobota aj ohľadom danej veci. Podľa jeho názoru
rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktorým nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu
Rimavská Sobota z prejednávania a rozhodovania veci nie je správne. Vo veci mali byť vylúčení všetci
sudcovia Okresného súdu Rimavská Sobota, pretože ak v exekučnej veci konal sudca Okresného
súdu Rimavská Sobota, potom ostatní sudcovia tohto súdu nemôžu byť nestranní pri rozhodovaní v
danej veci o nároku žalobcu. Súd mal urobiť preto len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad a mal
právoplatne rozhodnúť len o návrhu na prerušenie konania. Pokiaľ nevyčkal právoplatnosť rozhodnutia
o prerušení konania nesprávne vo veci postupoval, pretože nemohol vydať vo veci konečné meritórne
rozhodnutie. Okrem toho žalobca trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak
okresný súd konal bez toho, že by takýto návrh zo strany žalobcu bral do úvahy. Okresný súd vykonal
dôkaz exekučným spisom ex offo bez toho, že by sa žalobca mohol k predloženému dôkazu vyjadriť
a ovplyvniť tak rozhodnutie okresného súdu. Súd totiž vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah
si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám a túto okolnosť nemohol žalobca ovplyvniť. Vzhľadom
na uvedené okolnosti preto nemal rozhodnúť vo veci bez nariadenia pojednávania. Okrem toho ak
žalovaný nereagoval na výzvu súdu, aby predložil písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu a preto mal
súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa         § 153b O. s. p.. Okresný súd tiež ignoroval



všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, pretože žalobca mienil pred súdom predložiť dôkazy o
výške majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.
Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo a žalobcu nepoučil podľa
ustanovenia       § 120 ods. 4 O. s. p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak
mal priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Rozhodnutie okresného súdu teda nie je správne
a preto žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania, aj z dôvodu, že je objektívne neudržateľné a
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Na odvolanie žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1,
2 O. s. p. potvrdil.

V zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Je
tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v ods.
2 až 7 § 213 ods. 1 O. s. p..

Po preskúmaní veci krajský súd nezistil, že by boli splnené dôvody na procesný postup podľa § 213
ods. 3 až 5 O. s. p., teda na opakovanie dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa alebo doplnenie
dokazovania. Krajský súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu  zisteného súdom
prvého stupňa.

V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že okresný
súd v danej veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil
v súlade s § 132 O. s. p. a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O. s.
p.. S dôvodmi rozhodnutia okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne jasne, zrozumiteľne právne argumentačne
a presvedčivo vyporiadal v odôvodnení rozsudku s preskúmaním právneho základu a dôvodnosti
uplatneného nároku žalobcu, preto dôvody obsiahnuté v odvolaní žalobcu namietajúce vnútornú
rozpornosť a nedostatočnosť zdôvodnenia aj úvah súdu obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
rozsudku nie sú opodstatnené.

Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle ustanovení § 5 ods. 1, § 6 ods.
1, § 9 ods. 1 až 5 a § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a neosvedčil právny základ a dôvodnosť uplatneného nároku a to tak ohľadom
nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy.

K tomuto treba poznamenať, že skutkové závery z exekučného spisu a z toho vyplývajúce právne závery,
tak ako sú uvedené v dôvodoch rozhodnutia okresného súdu, sú správne. Krajský súd sa stotožňuje s
tým, že v danej veci nebol okresný súd viazaný lehotou 15 dní pre vydanie poverenia, lebo exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok a súd správne skúmal, či pre vedenie exekúcie boli splnené tak
formálne, ako aj materiálne predpoklady, a preto si zabezpečoval potrebné podklady od príslušného
rozhodcovského súdu, čo dal na vedomie aj súdnemu exekútorovi. Žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola v konečnom dôsledku uznesením zo dňa 20.09.2010, č. k. 3Er 1454/2010-12
zamietnutá. Oprávnený podal opravný prostriedok, ktorý neskôr v odvolacom konaní vzal späť. Okresný
súd teda využil procesný postup pre zistenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom,
pričom jeho postup nemožno hodnotiť ako prieťah v konaní, lebo rozhodol v primeranej lehote.
Ak nebol preukázaný základ nároku na náhradu škody, potom akékoľvek úvahy o škode a jej výške sú
nepodstatné.



Za nedôvodné považuje krajský súd argumenty obsiahnuté v odvolaní spochybňujúce procesný postup
súdu, v dôsledku ktorého malo byť údajne žalobcovi odňaté právo konať pred súdom. Žalobca v odvolaní
tvrdí, že napriek tomu, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a
predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, súd v rozpore so zákonom konal podľa ustanovenia
§ 101 ods. 2 O. s. p. v neprítomnosti žalobcu. Súd podľa tvrdenia žalobcu ignoroval žiadosť žalobcu o
zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že žalobca nepodal okresnému súdu návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu spolu s ústavnou
sťažnosťou proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41NcC 107/2012. Dôvodom
návrhu na zrušenie pojednávania okresného súdu bolo to, že vo veci nekoná nestranný sudca ako aj
súd. Uvedenou okolnosťou sa však okresný súd zaoberal a uvedený dôvod nepovažoval za dôvod na
zrušenie termínu pojednávania. Bol totiž toho názoru, že v otázke námietky zaujatosti sudcov Okresného
súdu Rimavská Sobota už rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý svojim rozhodnutím vylúčil
z prejednania a rozhodnutia v danej veci len sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, od ktorej žalobca
odvodzuje nesprávny úradný postup. Takýto záver súdu prvého stupňa považuje za správny aj krajský
súd, a preto pokiaľ nevyhovel návrhu na zrušenie pojednávania, považoval procesný postup súdu prvého
stupňa krajský súd za správny. Súd prvého stupňa mohol preto postupovať podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Krajský súd je toho názoru, že okresný súd mohol v merite veci rozhodnúť aj predtým, ako rozhodnutie,
ktorým okresný súd nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania, nadobudlo právoplatnosť. Na
základe podaného odvolania zo strany žalobcu proti rozhodnutiu vo veci samej, ktoré obsahovalo aj
uznesenie, ktorým nevyhovel návrhu žalobcu na prerušenie konania, totiž posudzoval dôvodnosť a
správnosť týchto rozhodnutí odvolací súd, ktorý nezistil procesné pochybenie okresného súdu, teda takú
vadu konania, pre ktorú by okresný súd nemohol rozhodnúť aj o veci samej.

Pokiaľ žalobca namietal, že žiadal, aby na pojednávaní bol osobne účastný právny zástupca žalobcu, tak
k tejto otázke krajský súd uvádza, že v podaní žalobcu aj samotnom odvolaní proti rozsudku okresného
súdu je uvedené, že žalobca sa chcel zúčastniť len takého pojednávania, ktoré bude vedené nestranným
sudcom a na nestrannom súde. Tým dal najavo, že pokiaľ tieto podmienky nie sú splnené u Okresného
súdu Rimavská Sobota, tak nie je dôvod, aby sa zúčastnil pojednávania okresného súdu, lebo nie je
vedené nestranným sudcom a na nestrannom súde.

Ak za daných okolností okresný súd konal aj v neprítomnosti žalobcu, tak jeho procesný postup podľa
ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. bol v danom prípade správny. Postupom súdu prvého stupňa nedošlo k
odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom, pretože žalobca mal možnosť sa pojednávania okresného
súdu zúčastniť, pričom svoje právo nevyužil.

Rovnako je nedôvodný argument, že súd nepoučil účastníkov v  zmysle  ustanovenia  § 120 ods. 4 O.
s. p. predtým, ako vo veci meritórne rozhodol. Poučenie súdu podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O. s. p.
bolo obsiahnuté v predvolaní na pojednávanie, ktoré právny zástupca žalobcu včas prevzal.

Na pojednávaní okresný súd oboznámil hlavný dôkaz, ktorý navrhol žalobca, a to priložený exekučný
spis, z ktorého odvodzoval žalobca nesprávny úradný postup a na základe toho uplatňoval náhradu
škody a nemajetkovej ujmy. Vykonal teda dôkaz, ktorý navrhol žalobca a ak na základe takto vykonaného
dôkazu dospel k záveru, že nebol zistený nesprávny úradný postup okresného súdu v exekučnom
konaní, tak vychádzal len z podkladu, ktorý bol navrhnutý žalobcom a z ktorého uvedené zistenie
okresného súdu vyplýva. Ani krajský súd preskúmaním veci nezistil opak.

Žalobca v podanom odvolaní tiež vytýka okresnému súdu, že mal rozhodnúť o žalobe rozsudkom pre
zmeškanie podľa ustanovenia § 153b O. s. p., lebo žalovaná nereagovala na výzvu súdu, aby predložila
písomné vyjadrenie k žalobnému návrhu  v  zmysle  ustanovenia  § 114 ods. 3 O. s. p.. Tento argument
žalobcu nie je dôvodný, nakoľko žalovaná doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla rozsiahle procesné
stanovisko k žalobe a k uplatnenému nároku, ku ktorému sa mohol žalobca vyjadriť, ak by sa zúčastnil
pojednávania.

V danom štádiu konania sú v podanom odvolaní nepodstatné aj úvahy žalobcu o nedostatku nestrannosti
a nezaujatosti zákonného sudcu, a to s poukazom na to, že o námietke zaujatosti sudcov Okresného



súdu Rimavská Sobota aj v danej veci rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uvedenú
otázku vyriešil. V rámci rozhodovania o námietke zaujatosti totiž dospel krajský súd k záveru, že pri
posudzovaní opodstatnenosti námietky zaujatosti v daných veciach bol právne významný len pomer
toho sudcu, ktorý konal v exekučnej veci, v ktorej sa namietaný nesprávny úradný postup týka. Pokiaľ
bol žalobca presvedčený, že krajský súd nesprávne rozhodol o námietke zaujatosti, mal možnosť podať
proti rozhodnutiu krajského súdu dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok v súlade s  § 237 písm.
g) O. s. p. Najvyšší súd, ako súd dovolací, bol povolaný na poskytnutie ochrany k základným právam
žalobcu. Takýto záver zaujal Ústavný súd SR v rozhodnutí zo dňa 06. 02. 2013 č. k. 1ÚS/89/2013. Okrem
toho poukazoval aj na nedostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľových námietok nezákonného
sudcu, ktoré smerovali proti napadnutým rozhodnutiam  krajského súdu v iných obdobných veciach.

Z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval krajský súd odvolanie žalobcu za dôvodné a preto
rozhodnutie okresného súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. a žalovanej, ako v odvolacom konaní úspešnému
účastníkovi, náhradu trov druhostupňového konania nepriznal, nakoľko táto si trovy odvolacieho konania
v súlade s ustanovením § 151 ods. 1 O. s. p. nevyčíslila, ani ich nežiadala priznať. Odvolací súd mal
preto za to, že si trovy odvolacieho konania neuplatnila.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9C/193/2012", "guid": "f9695c76-b559-4049-b1c5-3cba76e6c5b0:e4720ca1-d4c2-420c-8261-9a2617c7d230", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}