Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 11CoE/108/2013 z 15. 4. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 15. apríla 2014, sp. zn. 11CoE/108/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8712215342.1 Krajský súd Prešov | 11CoE/108/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8712215342.1 | 2014-04-15 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c7df6a4-0d20-452d-b103-1fb028a1357e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8712215342.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11CoE/108/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712215342
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712215342.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Astrová č.2/A,
Bratislava, IČO: 36432105, zastúpeného: verita, s.r.o., Karpatská č.18, Bratislava, IČO: 35940875, proti
povinnému: P. O., nar. XX.X.XXXX, N. č. XXXX/XX, K., o vymoženie 840,61 Eur s prísl., o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 12 Er/503/2012 - 13 zo dňa 13. novembra
2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie (Ex 692/12 zo dňa 11.10.2012). Vychádzal z exekučného titulu, ktorým je v danom
prípade rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej
a mediačnej, a.s., so sídlom v Bratislave dňa 27.7.2012 sp. zn. BW - B/0112/0108 (s vyznačenou
právoplatnosťou dňom 7.8.2012 a vykonateľnosťou dňom 11.8.2012). Právny vzťah medzi účastníkmi
vznikol na základe zmluvy o úvere č. 8289064307 zo dňa 3.8.2007 medzi povinným a pôvodným
oprávneným - Poštovou bankou a.s., od ktorého nadobudol pohľadávku súčasný oprávnený zmluvou
o postúpení pohľadávok. Citujúc ustanovenia § 41 ods.1 písm. c/, d/, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom poriadku - Exekučný poriadok, § 45 ods.1, 2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a § 53 Občianskeho zákonníka, okresný súd dospel k záveru,
že dojednanie rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodol vo veci účastníkov rozhodcovský
súd, rozhodnutie ktorého je podkladom pre výkon exekúcie podľa oprávneného, v danom prípade je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká, je neplatná. Predmetná rozhodcovská doložka bráni
tomu, aby na jej základe vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči
dobrým mravom, rovnako ako výkon práv a povinností z takejto doložky a nepožíva právnu ochranu.

Proti uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, písomným podaním zo dňa 15.1.2013, z dôvodov
podľa § 205 ods.2 písm. d/, f/ a § 221 ods.1 písm. f/ O.s.p., v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací
súd zmenil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa tak,

že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alebo aby v
zmysle § 221 ods.1 O.s.p. vec v celom rozsahu zrušil a vrátil ju okresnému súdu na ďalšie konanie.
Namietal, že rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmavať podľa § 37 zákona č. 244/2002
Z.z., má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu v
zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z.. Vyplýva to z § 159 ods.2 O.s.p.. Exekučný súd nedisponuje
právomocou posudzovať vecnú správnosť, t.j. skutkové a právne závery rozsudku všeobecného súdu,
ani rozsudku rozhodcovského súdu. Možné je len preskúmavanie, pokiaľ ide o dôvod uvedený
v § 45 ods.1 písm. c/ z.č. 244/2002 Z.z.. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania,
predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, zriadenou a pôsobiacou



v Slovenskej republike v súlade so zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách a podlieha dohľadu NBS.
Nejde tu o žiadny nebankový subjekt. V tejto súvislosti poukázal na to, že ustanovenie § 93b zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
zakotvovalo povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom
konaní rozhodcovským súdom, zriadeným podľa osobitného zákona. Rozhodcovská doložka bola
naformulovaná a dojednaná na základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže
predstavovať neprijateľnú podmienku, nevynímajúc zreteľ na zásadu zákazu retroaktivity v právnom
poriadku Slovenskej republiky.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktoré je vecne správne (§ 219 ods. 1
O.s.p.). Na doplnenie v ďalšom uvádza, že v prvom rade, pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd
prvého stupňa skúmal rozhodcovskú doložku a na túto činnosť nie je oprávnený, tu je treba poukázať
na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/1/2012, podľa ktorého, neprijateľná rozhodcovská
doložka je vždy dôvodom na odmietnutie vykonania exekúcie, a to aj v štádiu poverovania súdneho
exekútora na výkon exekúcie. Rozhodcovský rozsudok, vydaný v spotrebiteľskej veci, je ako exekučný
titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá
alebo bola uzavretá neplatne. Klient prijal návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých
na základe alebo súvisiacich so zmluvou o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy
o úvere, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., so sídlom v Bratislave, podľa jeho vnútorných predpisov
(čl. 11.2. obchodných podmienok pre úver, verzia 1/2007 na č.l. 11/2 spisu). Takto formulovaná
rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ako to správne skonštatoval súd prvého
stupňa. Spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu rozhodcovským súdom a vydaný
rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
pre exekútora, pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ nevyjednal a objektívne splynula s ostatnými
štandardnými podmienkami, naformulovanými oprávneným. Zakomponovanie rozhodcovskej doložky
do predtlače podmienok úveru nedáva klientom možnosť výberu, prípadne odmietnutie rozhodcovského
konania.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať ešte na ustanovenie § 37 zákona
o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého, účastníci rozhodcovského konania sa môžu v rozhodcovskej
zmluve dohodnúť, že rozhodcovský rozsudok môže na základe žiadosti niektorého z nich preskúmať iný
rozhodca. V takomto prípade účastník rozhodcovského konania má právo podať žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku do 15 dní od jeho doručenia tomuto účastníkovi rozhodcovského konania.
Takáto dohoda zo zmluvy o úvere, Obchodných podmienok, ani z rozhodcovskej doložky nevyplýva,
a teda je rozhodcovské konanie jednoinštančné na rozdiel od súdneho konania, ktoré je v zásade
dvojinštančné. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v § 4 ods. 1, 2 najmä však upravuje,
že rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky v
zmluve a rozhodcovská zmluva musí mať osobitnú písomnú formu, inak je neplatná. Ak vo veci
rozhodoval rozhodca bez platnej rozhodcovskej zmluvy, kde nepostačuje odkaz na všeobecné obchodné
podmienky, vo veci rozhodoval orgán, ktorý nemal právomoc, dôsledkom čoho je, že oprávnený potom
nemá titul na vedenie exekúcie podľa § 41 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z.. Z týchto dôvodov je
rozhodnutie súdu prvého stupňa správne, keď žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia za
uvedených skutočností zamietol.

Pokiaľ ide o námietku oprávneného v súvislosti s ustanovením § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách a s poukazom na povinnosť predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
a týmto spôsobom ospravedlňuje takýto postup, neskoršou novelizáciou zákonodarca zvolil presnejšiu
úpravu, podľa ktorej je banka povinná preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej
rozhodcovskej zmluvy s tým, aby klient mal možnosť voľby.



Z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený nadobúdal predmetnú pohľadávku zmluvou o jej
postúpení, ktorú uzavrel s pôvodným veriteľom. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že aj keby
rozhodcovská zmluva bola platná, táto podľa § 3 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
zaväzuje aj právnych nástupcov, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia, avšak len
v prípade univerzálnej sukcesie. V prípade singulárnej sukcesie, aplikácia uvedeného ustanovenia
neprichádza do úvahy.

Z týchto dôvodov napokon odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa nerozhodol nad rámec
zverenej právomoci, že svojim postupom neodňal oprávnenému možnosť konať pred súdom a
dostatočne zistil skutkový stav, preto potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne (§ 219
O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.