{"guid": "07ec6b49-1d57-41a6-99ef-50560e6ffb52:c237862d-d270-42e5-8956-f96fd55801a7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6615206345.2", "spisova_znacka": "41CoE/373/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoE/373/2015 z 29. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. septembra 2015, sp. zn. 41CoE/373/2015, ECLI:SK:KSBB:2015:6615206345.2", "identifikacne_cislo": "6615206345", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miroslava Púchovská", "sudca_id": 1335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miroslava-puchovska-1335", "datum_vydania": "2015-09-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-3", "nazov": "§ 44 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 41 ods. 2 písm. d) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "nazov": "§ 44 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-3", "nazov": "§ 44 ods. 3 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-44.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 41 ods. 2 písm. d) EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-41.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-93b", "nazov": "§ 93b zákona č. 483/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/483/#paragraf-93b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/483-2001/paragraf-93b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-52"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-44", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-41", "/SK/ZZ/2001/483#paragraf-93b", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-52"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c237862d-d270-42e5-8956-f96fd55801a7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6615206345.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6615206345.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2015:6615206345.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica\nSpisová značka: 41CoE/373/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 6615206345\nDátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská\nECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6615206345.2\n\nUznesenie\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o.,\nso sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. Veronikou\nKubrikovou, PhD., advokátkou, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174 716 proti povinnému D.\nZ., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXX, XXX XX R. F. O., štátny občan SR, vedenej súdnym exekútorom\nJUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD., Exekútorský úrad Rimavská Sobota, so sídlom K. Mikszátha 268,\n979 01 Rimavská Sobota, pod spis. zn. EX 4471/2015, o vymoženie sumy 253,30 Eur s príslušenstvom,\no odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/351/2015-10 zo dňa 13.\nmája 2015, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie Okresného súdu Lučenec č.k. 6Er/351/2015-10 zo dňa 13. mája 2015         p o t v r d z u j e.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdnej exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej\nčinnosti (Exekučný poriadok). V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáha vykonania exekúcie\nproti povinnému pre vymoženie sumy 253,30 Eur s prísl. na podklade exekučného titulu, ktorým\nje rozhodcovský rozsudok sp. zn. IK-A/0912/0001 vydaný dňa 11.01.2013 (ďalej len „rozhodcovský\nrozsudok“) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA\nA MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava (ďalej len \"rozhodcovský súd\"). Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na\nzáklade zmluvy o úvere uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, súčasťou\nktorej sú aj Obchodné podmienky pre úver, ktoré obsahujú v bode 9.2 rozhodcovskú doložku. Vzťah\nvyplývajúci zo zmluvy medzi oprávneným a povinným okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľský\nvzťah podľa § 2, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení\núčinnom v čase podpísania zmluvy. S ohľadom na túto skutočnosť poukázal na ust. čl. 144 ods. 1\nÚstavy SR, z obsahu ktorého vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo\na pri rozhodovaní sú sudcovia viazaní aj medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 Ústavy, teda\nZmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, ale aj ostatnými prameňmi\nprimárneho práva Európskej únie. Súd pri posudzovaní podmienok uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy\naplikoval aj ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v\nspotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernica), konkrétne čl. 6 ods. 1, ktorý stanovil podmienky, aby\nnekalé podmienky uvedené v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom neboli záväzné pre\nspotrebiteľa. Tiež poukázal na ust. čl 3 ods. 1 Smernice a prílohu Smernice obsahujúcu indikatívny\nzoznam neprijateľných podmienok, najmä na bod 1 písm. q) spomínanej prílohy. V súvislosti s\naplikáciou Smernice okresný súd poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora vo veciach Océano Grupo\nEditorial C-240/98 až C-244/98 a Cofidis C-473/00, v zmysle ktorých Smernica zaisťuje spotrebiteľom\nochranu, v rámci ktorej je vnútroštátny súd povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej\npodmienky aj v prípade ak sa spotrebiteľ zdrží namietania nekalej povahy tejto podmienky, a tým\nvyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Uviedol, že Smernica je\npriamo vykonateľným prameňom komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej\n\ntranspozície so slovenského právneho poriadku, preto je exekučný súd povinný aplikovať jej ustanovenia\nna prebiehajúce exekučné konanie ex offo zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou\nspotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá\nmala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, nemôže byť zo strany súdu považovaná\nza  individuálne dojednanú, pretože núti spotrebiteľa použiť na riešenie sporov iba rozhodcovský súd.\nTúto skutočnosť je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa.\nRozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a ani nemal na výber vzhľadom na jej splynutie\ns ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa\nvšetkým všeobecným obchodným podmienkam, teda aj podmienkam o rozhodcovskom konaní, ak\nho vyvolal dodávateľ. Svoj záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vyvodil okresný súd z faktu,\nže rozhodcovská doložka spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom\na spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku označil za neprijateľnú, pretože\nnebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému\nkonaniu. S ohľadom na tieto skutočnosti okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie\npoverenia podľa ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\na o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“).\nProti rozhodnutiu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom napadol rozhodnutie\nokresného súdu. V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, ktorý je\nprávoplatný a vykonateľný, preto ho už nemožno preskúmať podľa ust. § 37 zákona č. 244/2002\nZ.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“). Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok má rovnaké\núčinky, ako rozsudok všeobecného súdu, a preto je v zmysle ust. § 159 ods. 2 O.s.p. záväzný pre\núčastníkov konania, ako aj pre všetky orgány. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť\nprávoplatného a vykonateľného rozhodnutia, nie je oprávnený ho rušiť, či meniť, pretože nedisponuje\ntakou právomocou. Skúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku pripúšťa len ust. § 45 ods. 1 písm.\nc) ZoRK. Z tohto ustanovenia vyplýva, že  rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie, nie iba na\nto, či samotná zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku, pretože nie každá skutočnosť hodnotená ako\nneprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Ďalším nedostatkom rozhodnutia\nokresného súdu podľa vyjadrení odvolateľa je opomenutie ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z.z. o\nbankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o\nbankách“), v zmysle ktorého bol oprávnený povinný ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na\nuzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté\nv rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. V závere\nodvolateľ namietol neprimerané zvýhodňovanie povinného exekučným súdom tým, že nahrádza pasivitu\núčastníka konania na strane povinného, v dôsledku čoho došlo k porušeniu princípu rovnosti účastníkov\nkonania. V tejto súvislosti poukázal aj na nálezy Ústavného súdu SR. S ohľadom na tieto skutočnosti\nodvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súdneho exekútora poverí\nvykonaním exekúcie alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému\nsúdu na ďalšie konanie.\n\nKrajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu danom odvolaním podľa §\n212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214\nods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu, ako vecne správne podľa § 219 ods.\n1 O.s.p. potvrdil.\n\nOdvolací súd z predloženého spisu zistil, že oprávnený (právny predchodca- spoločnosť H. T., a.s., T.)\na povinný uzatvorili dňa 07.11.2006 zmluvu o úvere (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej oprávnený\nposkytol povinnému úver vo výške 995,82 Eur. Povinný sa v zmluve zaviazal poskytnutú sumu splatiť v\n60- ich mesačných splátkach po 30,90 Eur. V článku 9 bod 9.2 „Prechodné a záverečné ustanovenia“\nsa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke v tom znení, že akékoľvek spory medzi zmluvnými\nstranami budú riešené dohodou a pre prípad, že sa nedohodnú povinná prijíma návrh oprávneného na\nriešenie vzájomných sporov z predmetnej zmluvy, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom\nzriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., Bratislava podľa jeho základných\nvnútorných predpisov. Ďalej je v rozhodcovskej doložke uvedené, že toto rozhodnutie zmluvných strán\nje konečné a miestom konania bude Bratislava. Predmetná Dohoda bola podkladom pre vydanie\nrozhodcovského rozsudku, na základe ktorého oprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému\na súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na jej vykonanie. Okresný súd zamietol žiadosť\nsúdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému a v napadnutom\nrozhodnutí označil rozhodcovský rozsudok (exekučný titul)  za vydaný v rozpore so zákonom. Poukázal\n\no.i. aj na ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať\nustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v\nneprospech spotrebiteľa a ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ďalej okresný súd za použitia\nSmernice, ktorá podľa názoru okresného súdu slúži pre výklad vnútroštátneho práva ako interpretačné\npravidlo v spotrebiteľských právnych vzťahoch, označil rozhodcovskú doložku, na základe ktorej konal\nrozhodcovský súd, za neprijateľnú podmienku.\n\nNa základe námietky odvolateľa sa odvolací súd zaoberal otázkou, či Zmluva, ktorá založila záväzkový\nvzťah medzi oprávneným, resp. pôvodným veriteľom a povinným je spotrebiteľskou zmluvou. Odvolateľ\nsprávne namietal, že okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o\nspotrebiteľských zmluvách v znení účinnom v čase rozhodovania vo veci. V tejto súvislosti odvolací súd\npoukazuje na skutočnosť, že okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec neodvolával\nna ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na tento argument odvolateľa, že Zmluva nebola\nako zmluvný typ spotrebiteľskou zmluvou v čase uzavretia zmluvy, ale je úverovou zmluvou, odvolací\nsúd zdôrazňuje, v právnom poriadku Slovenskej republiky je úverová zmluva upravená v Obchodnom\nzákonníku, ktorý možno aplikovať bez ohľadu na to, či je úver poskytovaný spotrebiteľovi alebo\npodnikateľskému subjektu. Zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch upravuje úverovú zmluvu\nv prípade, keď je úver poskytovaný spotrebiteľovi mimo jeho podnikateľskej činnosti, alebo povolania\na vo vzťahu k Obchodnému zákonníku má účinky normy lex specialis. Popri tejto špeciálnej norme\nvýraznú ochranu pre spotrebiteľa poskytuje inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej\nzmluve, vrátane služieb na finančnom trhu, upravený v ustanovení § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka\n(v spojení s ustanovením § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a ustanovením §\n3 ods. 3 neskôr prijatého zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Je tak zjavné, že aj na právny\nvzťah založený medzi oprávneným a povinným zmluvou, od ktorej sa uplatnený nárok oprávneného v\ndanej exekučnej veci odvíja, je nutné aplikovať ustanovenia Zákona o spotrebiteľských úveroch platné\na účinné v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka zaoberajúce\nsa problematikou spotrebiteľských vzťahov a ochrany práv spotrebiteľa - a to aj napriek tomu, že zmluva\no úvere bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka. Klauzula o aplikácii Obchodného\nzákonníka nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka,\nmedzi ktoré patria aj ustanovenia § 52 a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, na ktoré odkazuje\naj odvolací súd. Odvolací súd tiež poukazuje na ustanovenie § 1 písm. a) a b) zákona o ochrane\nspotrebiteľa, ktoré definuje zmluvné strany. Podľa ust. § 6 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa je\nzakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na\núčely vyššie uvedených zákonov rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré\nvykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku\na poskytovaní služby, prípadne ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní\ndobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná\nnerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Zmluva dojednaná medzi oprávneným a\npovinným obsahuje ustanovenia (dojednania), ktoré sú v rozpore s deklarovanými zásadami, preto, ako\nje už vyššie uvedené, túto zmluvu možno nesporne považovať za typovú zmluvu podľa § 23a zákona\no ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, je\nmožné za spotrebiteľské zmluvy v širšom ponímaní považovať zmluvy uzavreté podľa Občianskeho i\npodľa Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa\nuzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom\nneovplyvňuje. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku\nzáväzkového vzťahu - spotrebiteľa z jeho práv. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa\nktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s\nohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontaktu, s ohľadom na vyššiu profesionálnu skúsenosť\ndodávateľa, lepšiu znalosť práva a jednoduchšiu dostupnosť právnych služieb a zo zreteľom na možnosť\nurčiť zmluvné podmienky jednostranne prostredníctvom formulárových zmlúv. Ochrane spotrebiteľa\nvenuje mimoriadnu pozornosť aj Európska únia, a preto aj odvolací súd poukazuje na Smernicu, ktorá je\nzákladným právnym aktom ochrany spotrebiteľa. Táto bola do slovenského právneho poriadku prebratá\nzákonom č. 150/2004 Z.z. (účinným od 1. apríla 2004, okrem § 60, ktorý nadobudol účinnosť dňom\nnadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii). Okrem toho, že tento\nzákon novelizoval Občiansky zákonník, Smernica má aj tzv. nepriame účinky, takže je záväzná pre\nSlovenskú republiku a slúži ako interpretačné pravidlo pre výklad spotrebiteľských právnych vzťahov,\nčo však neznamená, že nemožno na ňu odkazovať pri výklade vnútroštátneho práva. Táto námietka\nodvolateľa je neopodstatnená, keďže okresný súd napadnuté rozhodnutie odôvodnil práve aplikáciou\n\nvnútroštátnych prepisov, na komunitárne právo odkazuje len podporne. S ohľadom na tieto skutočnosti\nodvolací súd dospel k záveru, že napriek aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka v nesprávnom\nznení, okresný súd správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným, ako spotrebiteľský.\n\nZmluva ako neoddeliteľná súčasť exekučného titulu, obsahuje dojednanie rámcovej rozhodcovskej\ndoložky, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorej obsah povinný nielenže nemohol ovplyvniť,\nale znením rozhodcovskej doložky bola povinnému odňatá aj zákonná možnosť neprijať návrh\nrozhodcovskej doložky, pretože v predtlačenom formulári zmluvy vyhotovenom oprávneným, je rovno\nvyjadrený súhlas dlžníka banky, teda povinného, na riešení sporov stálym rozhodcovským súdom.\n\nPodľa ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a\npobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie\nrozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté\nv rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.\n\nPodľa ust. § 93b ods. 2 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, návrh rozhodcovskej\nzmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom\nnajneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient\nnie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh\nrozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa\nriešia postupom podľa osobitných predpisov.\n\nNa základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že  rozhodcovská doložka v\nzmluve nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej zaradenia všeobecnej časti formulárovej\nzmluvy. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná, formálne napĺňa podmienku uvedenú\nv písm. q) bodu 1 prílohy Smernice v tom zmysle, že rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný\nprostriedok riešenia sporov zo zmluvy, čím sa povinný reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú\nobranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v podmienkach právneho\nštátu neprijateľným javom - podmienkou. Obsah rozhodcovskej doložky bol veriteľom vopred pripravený\nešte pred uzavretím samotnej zmluvy a rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť\nlegitimitu pre exekučný titul všeobecne znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu\nštátnym súdom. Tým došlo k prehĺbeniu už aj tak fakticky nerovného stavu medzi poskytovateľom\núveru - oprávneným a spotrebiteľom - povinným. Odvolací súd tiež poukazuje na priložené obchodné\npodmienky, ktoré mali byť podľa čl. III bod 6 zmluvy neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. S ohľadom na\nskutočnosť, že priložená kópia obchodných podmienok nie je ani datovaná, ani podpísaná, súd vyjadruje\npochybnosť nad tým, či povinný mal vôbec možnosť oboznámiť sa s ich obsahom.\n\nV súvislosti s námietkou odvolateľa, že okresný súd nie je oprávnený materiálne preskúmavať vec, o\nktorej už rozhodol rozhodcovský súd, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS\n545/2010 z 10.decembra 2010, v ktorom  konštatoval, že „...exekučný súd je oprávnený a povinný\nskúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a  nielen\nv súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie\ndôvodu, pre ktorý bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže\nurobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods.1 Exekučného poriadku). Vzhľadom\nna skutočnosť, že Exekučný poriadok pojednáva o skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom\nako takým, t.j. či už so zákonom hmotnoprávneho charakteru, alebo so zákonom procesnoprávneho\ncharakteru, podľa názoru Ústavného súdu SR tak exekučný súd môže exekučný titul preskúmavať\naj z hľadiska príslušných hmotnoprávnych ustanovení a nielen z procesného hľadiska“. Odvolací súd\ntiež poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/164/1996 z 27. januára 2007\n(publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, R 56/1995, R 70/1998 a R 72/1998)\na na novšie rozhodnutie sp. zn. 4 Cdo 11/2011, v odôvodnení ktorého NS SR rozoberal aj otázku\nzastavenia exekúcie z dôvodu nulitného právneho aktu. S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti\nje teda nepochybné, že v kompetencii exekučného súdu je skúmanie tak formálnej i materiálnej\nvykonateľnosti exekučného titulu. Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je\nexekučný titul materiálne vykonateľný, t.j. či ho vydal oprávnený subjekt.\n\nOdvolací súd považuje za podstatné aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo\n1201/2009, z ktorého je zrejmé, že okresný súd postupoval správne a zákonne, keď posudzoval\n\ncharakter zmluvy a dospel k záveru, že predmetná úverová zmluva je typická adhézna zmluva o\nspotrebiteľskom úvere. Pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením\nzmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinná pri jej uzatváraní vzniesla nejaké pripomienky\nproti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne\npoužívanú oprávneným, ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je\nnečitateľný a neprehľadný, ťažko čitateľný je aj text pripojených úverových zmluvných podmienok.\nRozhodcovská doložka sa nijak neodlišuje od ostatného textu všeobecných podmienok a podpis\nspotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na\nprvej strane úverovej zmluvy. Oprávnený bezdôvodne vytýka okresnému súdu nesprávne skutkové\nzistenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že rozhodcovská doložka  nebola\nosobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky\nnevyváženého. Na základe toho zastáva názor, že pokiaľ exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok\nrozhodcu, alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej\nzmluvy (§ 39, § 53 ods. 5 OZ, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK), exekučný súd konanie zastaví, v\nskoršom štádiu exekučného konania zamietne návrh na vydanie poverenia. Rozhodcovská doložka\nzačlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy podľa názoru odvolacieho súdu nebola individuálne\ndojednaná, jej znenie obchádza zákon a poškodzuje práva spotrebiteľa, čo je v rozpore s dobrými\nmravmi a spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach  v neprospech spotrebiteľa (§ 53\nods. l Občianskeho zákonníka). Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie, ktorého\nvýsledkom je exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, pretože\nv zmysle výkladu Smernice, ak bola rozhodcovská doložka obsiahnutá  v zmluve v čase jej uzatvárania\nneprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, tak bola ako taká už od\npočiatku neplatná podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto\nkonaní, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie aj z tohto dôvodu. Odvolací\nsúd tiež poukazuje na ust. § 39 Občianskeho zákonníka v tej súvislosti, že právny úkon, obsahom\nktorého je ustanovenie, ktoré vedie k tomu, aby zákon dodržaný nebol, je obchádzaním zákona. Ide o\nvylúčenie záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, resp. inštitútu, ktorý sám o sebe nie je\nzákonom zakázaný, ale jeho cieľom je dosiahnutie z hľadiska pozitívneho práva nespochybniteľného\nstavu. Právny úkon obchádzajúci zákon je spravidla urobený v súlade so zákonom tak, aby bol\nním dosiahnutý výsledok právnou normou zakázaný alebo nežiadúci. V tomto prípade rozhodcovský\nsúd neskúmal rozhodcovskú doložku, ani zmluvu z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa, ale plnenia z\npredmetnej zmluvy priznal oprávnenému v súlade s jeho žalobou. Takto sa využitie inštitútu dojednania\nrozhodcovskej doložky, ktorý je vo všeobecnosti inštitútom právom dovoleným a predvídaným, navonok\njaví v súlade s pozitívnym právom. V tomto prípade však bola povinnému odopretá ochrana poskytovaná\npríslušnými ustanoveniami Smernice, ako aj Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách,\nkeď rozhodcovský súd nerešpektoval príslušné kogentné európske a vnútroštátne normy o ochrane\nspotrebiteľa. Takto prostredníctvom využitia zákonom dovoleného inštitútu došlo v predmetnej veci\nk dosiahnutiu výsledku právom zakázaného. Z uvedených dôvodov odvolací súd zastáva názor,\nže dojednanie rozhodcovskej doložky je právny úkon obchádzajúci zákon, ktorý je sankcionovaný\nabsolútnou neplatnosťou, na čo má súd povinnosť prihliadnuť ex offo.\n\nPodľa ust. § 93b ods. 1 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, banky a\npobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie\nrozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté\nv rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.\n\nPodľa ust. § 93b ods. 2 zákona o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, návrh rozhodcovskej\nzmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom\nnajneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient\nnie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh\nrozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa\nriešia postupom podľa osobitných predpisov.\n\nK argumentu odvolateľa, že v zmysle zákona o bankách bol povinný ponúknuť svojim klientom\nneodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, odvolací súd poukazuje na znenie ust. §\n93b ods. 1 a 2 zákona o bankách, v znení účinnom do 31. 12. 2008, v zmysle ktorého banky a\npobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie\nrozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 ods. 1 písm. i/)\n\nbudú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného\nzákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné\npredložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá\nrozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku\n1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z\nobchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov. Z obsahu Zmluvy však\nodvolaciemu súdu nevyplýva, že by banka- právny predchodca oprávneného pri podpise zmluvy poučila\npovinného, ako klienta o tom, že má zákonnú povinnosť ponúknuť klientovi pri uzatváraní zmluvy návrh\nrozhodcovskej zmluvy a že klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy. V texte zmluvy nie\nje ani vyhlásenie  o tom, že by klient návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy prijal. Rozhodcovská\ndoložka podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade platne uzavretá.\n\nZáverom ešte odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolateľ v podanom odvolaní poukazuje\nna odlišnú rozhodovaciu prax všeobecných súdov. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že\nrozhodovacia prax je odlišná v závislosti od formy rozhodcovskej doložky, či rozhodcovskej zmluvy.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu ako\nvecne správne podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.\n\nUznesenie bolo schválené členmi senátu jednomyseľne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Er/351/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2010 z 9. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-09", "citacie_n": 2649, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a1fec582-d8e9-4d63-b90a-bfd777cc9682"}, {"guid": "49a9ece6-7f21-4aa6-b10a-fc5a7fbb9f50:63d50518-535b-40c4-a324-b24374f1abd5", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Er/351/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 6Er/351/2015 z 12. 12. 2018", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/49a9ece6-7f21-4aa6-b10a-fc5a7fbb9f50:63d50518-535b-40c4-a324-b24374f1abd5"}], "citovane_v": []}