Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/256/2013 z 11. 9. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 11. septembra 2013, sp. zn. 9Co/256/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5106205905.1 Krajský súd Žilina | 9Co/256/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5106205905.1 | 2013-09-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/776401eb-e37d-48ed-acdb-1de81d0196bc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5106205905.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/256/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5106205905
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5106205905.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a
členov senátu JUDr. Jána Burika, JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľov v rade 1/ mal.
S. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C., Y. XX, v rade 2/ G. B., nar. XX. X. XXXX, bytom C., Y. XX, zastúpených
zákonným zástupcom R. B., nar. X. X. XXXX, bytom C., Y. XX, právne zastúpeného JUDr. Silviou
Tatarkovou, advokátkou so sídlom v C., E.B. B. X proti odporcovi E. D., nar. X. XX. XXXX, bytom X., M.
X, zastúpenému JUDr. Martinom Gordíkom, advokátom so sídlom v X., G. XX, v konaní o odškodnenie
citovej ujmy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 6C/94/2006-256 zo dňa
21. 3. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/ zamietol, ako
odvolaním účastníkov nenapadnutom, p o n e c h á v a nedotknutý.

V ostatnej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil odporcovi zaplatiť navrhovateľke v rade 1/ nemajetkovú ujmu
vo výške 13 000,- Eur a navrhovateľovi v rade 2/ nemajetkovú ujmu vo výške 10 000,- Eur, všetko do
3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku návrh navrhovateľov v rade 1/, 2/ zamietol, rozhodnutie o
trovách konania si vyhradil na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy pre maloleté deti vychádzal zo skutočnosti, že právo na súkromie
a rodinný život maloletých detí bol narušený protiprávnym zásahom odporcu, ktorý pri dopravnej nehode
spôsobil smrť ich matky. Takýto následok nie je možné úplne odstrániť len morálnou satisfakciou, nakoľko
žiadna forma morálneho zadosťučinenia by nepostačovala k tomu, aby bola primerane vyvážená a
zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti maloletých detí. V tomto smere prihliadol tiež na
skutočnosť, že v konaní pred okresným súdom sp. zn. 8C/203/2004 priznal súd otcovi detí a manželovi
nebohej náhradu nemajetkovej ujmy v sume 17 000,- Eur. Tiež prihliadol i na uznesenie NS SR sp.
zn. 5 Cdo 265/2009. Výšku náhrady nemajetkovej ujmy odstupňoval i podľa veku maloletých detí. Vo
zvyšku ich návrh zamietol, nakoľko ním stanovenú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 13 000,- Eur
pre navrhovateľku v rade 1/ a 10 000,- Eur pre navrhovateľa v rade 2/ považoval za zodpovedajúcu.

Proti rozsudku okresného súdu, v zákonnej lehote, doručil odvolanie odporca. V podanom odvolaní
vytýkal okresnému súdu nesprávne právne posúdenie veci s tým, že okresný súd určil výšku
nemajetkovej ujmy bez toho, aby prihliadol na všetky skutkové a právne okolnosti prípadu. Rozsudok



okresného súdu považoval za nepreskúmateľný. Žiadal, aby súd zohľadnil skutočnosť, že rozsudok
vydaný v trestnom konaní, ktorým bol odporca uznaný za vinného zo spáchania trestného činu ublíženia
na zdraví s následkom smrti, je tiež nutné považovať do určitej miery za satisfakčný prostriedok v zmysle
§ 13 ods. 1 OZ, zohľadnil tiež, že v rámci trestného konania voči odporcovi bolo konštatované čiastočné
spoluzavinenie dopravnej nehody aj na strane nebohej matky navrhovateľov a v neposlednom rade aj na
zdravotný stav, majetkové pomery, možnosti odporcu. Zastal názor, že nakoľko došlo k usmrteniu matky
navrhovateľov pri dopravnej nehode, mali byť všetky finančné a peňažné nároky pozostalých obete
dopravnej nehody hradené z titulu poistenia priamo poisťovňou, prípadne odporcovi ako poistenému by
mal vzniknúť nárok voči poisťovni, aby namiesto neho plnila všetky peňažné nároky pozostalým. V tejto
súvislosti poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/12/2009 zo dňa 3. 3. 2010
s tým, že náhrada nemajetkovej ujmy spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších
predpisov, a preto pokiaľ mal odporca pre takéto poistné riziko uzatvorenú poistnú zmluvu, mala by
súdom priznané peňažné plnenie navrhovateľom platiť poisťovňa titulom poistného plnenia. S týmto
názorom sa okresný súd nevysporiadal, nezohľadnil ani obranu odporcu. Žiadal tiež prihliadnuť na svoje
majetkové pomery, zlý zdravotný stav, to že trpí chorobou srdca, vysokým krvným tlakom, lieči sa na
psychiatrickej ambulancii, má vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom. V nadväznosti na
uvedené žiadal, aby krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľov v celom
rozsahu zamietne alebo zníži priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy podľa svojej úvahy, prípadne
rozsudok okresného súdu zruší a vec vráti okresnému súdu na ďalšie konanie.

Navrhovatelia v rade 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadali rozsudok okresného súdu ako
správny potvrdiť. Zastali názor, že okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol skutkové a právne
relevantné skutočnosti, ktoré nespochybňujú nárok navrhovateľov na náhradu nemajetkovej ujmy.
Navrhovatelia sa domáhajú nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá vznikla neoprávneným zásahom
do ich práva na súkromie, keďže ich matka následkom dopravnej nehody, ktorú spôsobil odporca pri
vedení motorového vozidla, zomrela. Protiprávnym konaním odporcu došlo k nenávratnej deštrukcii
interpersonálnych väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života navrhovateľov - detí nebohej,
a tým k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv a práv na súkromie a rodinný život. V tejto
súvislosti poukazovali i na rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/142/2002 s tým, že v danom
prípade sa jednalo o veľmi intenzívny zásah do súkromia, nenapraviteľnú citovú ujmu, spočívajúcu
v ochudobnení navrhovateľov o možnosť ďalšieho vzťahu s matkou. Poukazovali, že v trestnom
konaní bolo jednoznačne znalcom deklarované, že odporca prekročil povolenú rýchlosť. Pri dodržiavaní
maximálnej rýchlosti mohol stretu zabrániť. V rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 3T/76/2004
vyplýva, že poškodená prechádzala po vyznačenom prechode pre chodcov. Z technického hľadiska
nemožno hovoriť o tom, že by ona svojím konaním vznik kolíznej situácie vyvolala. Zdôraznili, že
odporca si musí byť vedomý toho, že porušením právnej povinnosti zapríčinil osobnú tragédiu v rodine,
kedy navrhovatelia prišli o matku a tiež sa s tým musia celý život vysporiadať. Taktiež sa stotožnili s
názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11Co/12/2009 zo dňa 3. 3. 2010,
teda že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Priamy nárok navrhovateľa - poškodeného vymedzený v § 15
zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže
si vybrať či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi - poistenému oproti poisťovateľovi alebo voči
obom naraz. V prípade, že si poškodený - navrhovateľ nárok na náhradu škody uplatní na súde len proti
poistenému, poistený je povinný bez zbytočného odkladu o tejto skutočnosti informovať poisťovateľa (§
10 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.). Poisťovateľ môže do súdneho konania vstúpiť na strane poisteného
škodcu. V danom prípade, pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z rozsahu povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ide o vzťah
medzi odporcom a poisťovňou, nemôže to ísť na ťarchu navrhovateľov. Odporca má právo na regres
(postih) voči poisťovni.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok okresného súdu, pokiaľ návrh navrhovateľov



vo zvyšku zamietol, ako odvolaním účastníkov nenapadnutý, ponechal nedotknutý. V ostatnej časti
rozsudok okresného súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

Po preskúmaní veci krajský súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Svoje rozhodnutie napokon náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.

Predmetom tohto konania je náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch (peňažné zadosťučinenie)
ako občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti. Na danú vec
(jej základ) nemožno analogicky aplikovať osobitné ustanovenia upravujúce podmienky vzniku a
predpoklady zodpovednosti za škodu, liberačné a moderačné ustanovenia, ani ustanovenie § 441 OZ
o zavinení poškodeného. Analogické použitie ustanovenia § 420 a § 427 a nasl. OZ sa v danom
prípade uplatní len pri určení osoby zodpovednej za zásah proti osobnosti fyzickej osoby vyvolaný
osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. V nadväznosti na uvedené je irelevantné v
tomto konaní posudzovať majetkové, zárobkové a sociálne pomery odporcu a tiež či k dopravnej
nehode došlo i spoluzavinením poškodenej. Významným pre posúdenie nároku navrhovateľov na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je posúdenie, či je postačujúca morálna satisfakcia na
odstránenie následkov, ktoré vznikli protiprávnym konaním odporcu. Pokiaľ morálna satisfakcia sa javí
nepostačujúca, súd výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch určí s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Ako uviedol okresný súd, zo
znaleckého posudku Ing. T. vyplýva, že zavinenie vodiča osobného motorového vozidla, ktoré viedol
odporca je evidentné a chodkyňa - matka navrhovateľov vstupovala na vozovku v čase, keď nemohla
vidieť vozidlo obžalovaného, pri prechode pre chodcov bola jej technika prechodu správna, správanie
chodkyne nemalo a nemohlo mať vplyv na priebeh dopravnej nehody.

Pokiaľ sa týkalo výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ustálenej okresným súdom, krajský súd
vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval ustálenú výšku náhrady nemajetkovej ujmy za správnu
a zodpovedajúcu rozhodovacej činnosti slovenských súdov. V tejto súvislosti považoval za potrebné
zdôrazniť, že v danom prípade navrhovatelia stratili najdôležitejšieho človeka v živote, svoju matku. Ich
rodinný život bol rozvrátený, protiprávnym zásahom odporcu bolo právo na súkromie a rodinný život
maloletých detí narušené do takej miery, že jeho následky nie je možné úplne odstrániť len morálnou
satisfakciou, nakoľko žiadna forma morálneho zadosťučinenia nepostačuje k tomu, aby bola primerane
vyvážená a zmiernená nemajetková ujma na osobnosti maloletých detí.

Krajský súd nemohol prihliadať ani na námietku odporcu v podanom odvolaní o tom, že v danom prípade,
nakoľko došlo k usmrteniu matky navrhovateľov pri dopravnej nehode, mali byť všetky finančné alebo
peňažné nároky pozostalých obete dopravnej nehody hradené z titulu poistenia priamo poisťovňou.
Vytýkal okresnému súdu, že sa nevysporiadal s otázkou, či takto priznaná náhrada nemajetkovej ujmy
v peniazoch spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla podľa ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ i náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ako následok
usmrtenia matky navrhovateľov pri dopravnej nehode spadá do rozsahu povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa ustanovení zákona č.
381/2001 Z.z. v znení zmien a doplnkov, neznamená to, že by odporca nebol pasívne legitimovaný v
predmetnom konaní, resp. že by jeho pasívna legitimácia bola touto skutočnosťou vylúčená.

Bolo na odporcovi, aby oznámil príslušnej poisťovni, že je proti nemu vedené takéto konanie, umožnil
poisťovni vstúpiť do konania ako vedľajší účastník. Ustanovenie § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a
o zmene a doplnení niektorých zákonov iba umožňuje, aby poškodený si vybral, či nárok na náhradu
škody uplatní voči škodcovi (poistenému) alebo proti poistiteľovi alebo voči obom naraz, avšak v žiadnom
prípade neznamená, ani nezakladá stratu pasívnej legitimácie škodcu (poisteného).



V nadväznosti na uvedené, v ostatnom sa stotožniac s odôvodnením rozhodnutia zo strany okresného
súdu, krajský súd rozhodol spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd postupom podľa § 224 ods. 4 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie prípustné.