Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 20Co/120/2019 z 7. 11. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 7. novembra 2019, sp. zn. 20Co/120/2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8719202469.1 Krajský súd Prešov | 20Co/120/2019 | ECLI:SK:KSPO:2019:8719202469.1 | 2019-11-07 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7127b232-3689-4f23-ab85-2ee73ec71c8d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8719202469.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/120/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719202469
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8719202469.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu
JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1./ F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XXX/XX, XXX XX U.; 2./ Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX U., proti žalovaným:
1./ Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155,
právne zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843;
2./ Dražby a aukcie, s.r.o., so sídlom Flámska 1, 036 01 Martin, IČO: 36 751 642, právne zastúpený
Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, o
vydanie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného v 1./ a 2./ rade proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov, č.k. 17C/19/2019-16 zo dňa 17.05.2019 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa uznesenie.

II. Stranám sporu sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol:
,, I. U k l a d á žalovaným v 1./ a 2./ rade, aby sa zdržali výkonu záložného práva podľa zmluvy č.
Z XXXXXXX-XX zo dňa 01.06.2015, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti nachádzajúce v k. ú. Poprad,
zapísané na LV č. XXXX na Okresom úrade odbor katastrálny Poprad a to:
- byt č. XX, vchod XX, na X.. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici G. v
podiele X /1
- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XXX,
postavený na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXX, v podiele XXXX/XXXXXX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXX o výmere XXX m2, druh pozemku -
zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je bytový dom súp. č. XXX postavený, v podiele XXXX/XXXXXX.
a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k. ú. Poprad, zapísané na LV č. XXXX na Okresnom úrade odbor
katastrálny Poprad a to:
- byt č. X, vchod XX, na X. poschodí, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XX na ulici
L. v podiele X/X
- podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súp. č. XX,
postavený na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXX, v podiele XXX/XXXX,
- spoluvlastnícky podiel na pozemku - parcele C-KN parc. č. XXX o výmere XXX m2
druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je bytový dom súp. č. XX
postavený v podiele XXX/XXXX.
a to odo dňa vyhotovenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.
II. U k l a d á žalobcom v 1./ a 2./ rade, aby v lehote 60 dní podali na súde žalobu o zdržanie sa výkonu
záložného práva strán sporu, ktoré sú totožné so stranami sporu v konaní o nariadení neodkladného
opatrenia.



III. Žalobcom v 1./ a 2./ rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“
1.1. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
žalobcovia v 1./ a 2./ rade žiadali, aby súd žalovaným v 1./ a 2./ rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu
záložného práva podľa zmluvy č. Z XXXXXXX-XX zo dňa 01.06.2015 o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam uvedeným vyššie.
1.2. Z vykonaného dokazovania pripojenými listinami mal súd prvej inštancie za preukázanú
potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán, ktorá je odôvodnená hrozbou zmeny osoby vlastníka
predmetných nehnuteľností zapísanej na liste vlastníctva, pričom hrozba zmeny osoby vlastníka vyplýva
z bezprostrednej hrozby dražby predmetných nehnuteľností.
1.3. Ďalej uviedol, že v konaní je osvedčená vecná legitimácia žalobcov na podanie návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia a žalobcovia osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Nemal
pochybnosť o potrebe dočasnej úpravy pomerov, ktorá bola odôvodnená aj právom na ochranu obydlia
dotknutých osôb. Neodkladné opatrenie považoval za primerané. Mal za to, že predmetné opatrenie
nezasiahne do práv iných strán sporu nad nevyhnutnú mieru. Za daných okolností súd prvej inštancie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v rade 2./ rade, ako
aj žalovaná v rade 1./.
2.1. Žalovaný v rade 2/ vo svojom odvolaní uviedol, že postavenie dražobníka sa odvíja od postavenia
navrhovateľa dražby. Pokiaľ bolo nariadené neodkladné opatrenie voči nemu, nie je potrebné nariaďovať
neodkladné opatrenie aj voči dražobníkovi. Žalobcu chráni už samotný zákon bez ďalšej potreby
nariaďovať neodkladné opatrenie, a to pred každým potenciálnym dražobníkom, nielen pred konkrétnym
subjektom
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a priznať mu náhradu trov konania.
2.2. Žalovaná v rade 1./ vo svojom odvolaní uviedla, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia musí okrem všeobecných náležitostí žaloby obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Mala za to, že žalobcovia vôbec
neosvedčili naliehavosť potreby predbežnej úpravy pomerov, či akúkoľvek bezprostrednú ujmu a nebola
tiež preukázaná nutnosť úpravy pomerov. Bola toho názoru, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je zo strany žalobcov účelový krok, robený s cieľom vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov.
Takémuto konaniu podľa jeho názoru nemožno poskytnúť právnu ochranu.
Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne a žalovanej v 1. rade prizná náhradu trov konania, ktoré budú
vyčíslené dodatočne.
3. Žalovaná v rade 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2./ rade uviedla, že trvá na svojom odvolaní
a predmetný návrh považuje len za účelový krok žalobcov s cieľom vyhnúť sa splneniu svojich záväzkov.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade nie je dôvodné.

5. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

6. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu odvolací súd má za to, že žalobcovia osvedčili
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (vlastníctvo nehnuteľností a ochrana
obydlia), nakoľko majú byť predmetom dražby. Rovnako pre nariadenie neodkladného opatrenia
dostatočne osvedčili potrebu bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu tým, že vykonaním
dražby by stratili nielen vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj obydlie, čo môže pre žalobcov
znamenať nenávratný zásah do ich práv.



7. Úprava výkonu záložného práva umožňuje veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových
práv dlžníka bez súdnej alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Výkon záložného práva je natoľko závažný
inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal
odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.

8. Dobrovoľná dražba je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka,
či pohľadávka existuje a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov.
8.1. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom
vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa
druhej časti CSP. Za osobitne dôležité pritom treba uviesť, že únijné právo predpokladá ochranu už pri
hrozbe vzniku ujmy; teda nie až keď ujma vznikne.
8.2. Ak je ale tomu tak, potom je opodstatnená predchádzajúca súdna ochrana (ex ante; porov.Pl ÚS
23/14), pričom postačí hrozba vzniku ujmy. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu t.j.
podávanie žalôb o neplatnosť dražieb by pri naplňovaní čl. 6 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo únijnému princípu efektivity. Nadmerné sťaženie
procesnej pozície súvisí najmä so zmenou údajov v katastri a povinnosťou draženú nehnuteľnosť po
dražbe vypratať. Pritom mohlo ísť o dražbu na plnenie z nečestnej podmienky.
8.3. Preto je úplne legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom
plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní
vymôcť. A tou podmienkou je práve klauzula o spôsobe mimosúdneho procesu výkonu záložného
práva hoci in abstracto tento inštitút môže v právnom poriadku obstáť (rozsudok SD-34/12). Preto,
ak veriteľ neodstránil stav neistoty, ktorý vyplýva zo zmluvnej podmienky umožňujúcej dosiahnutie
nečestného plnenia, potom je vo svetle čl. 4 smernice neprijateľnou aj samotná zmluvná podmienka
priamo umožňujúca dosiahnutie takéhoto v demokratickej spoločnosti neželateľného výsledku.

9. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 23/2014
zo dňa 24.09.2014, ktorým síce odmietol návrh Okresného súdu Pezinok, avšak vyslovil názor, že: „Nad
rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona
o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva
obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných
dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu
sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by
malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom
verejnej moci.“

10. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobcov. Právo na obydlie je priznané
aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v zmysle čl. 8),
ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom.
„Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek,
komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto
opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak
podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj McCann proti Spojenému
kráľovstvu zo dňa 13.05.2008 sp.zn. 19009/2004).
„Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“)
požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny,
ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti
prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované
spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v.
Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010
(Sťažnosť3572/06).

11. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo
veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s..
Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane
písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto
konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods.
1 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v
uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku,



je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je
uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá
uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2
zákona o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti
podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou
stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v
prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62)
Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý
konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na
bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva
spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do
osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez
Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11).
(64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z
najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí,
musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri
rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č.
27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom
7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ
ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho
ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval
predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone
rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení
potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok
Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu
prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať
primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť
vnútroštátny súd.“

12. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia osvedčili, že je potrebné a nevyhnutné zabrániť tomu,
aby nedošlo k výkonu záložného práva. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchle a
pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k
ťažko napraviteľnému stavu. Bez akýchkoľvek pochybností teda možno uzavrieť, že vzhľadom na účel
neodkladného opatrenia, ktorým je poskytnúť ochranu ohrozeným alebo porušeným právam, a v štádiu
výkonu dražby, kedy ešte nedošlo k vydraženiu nehnuteľností, je návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia jediným právnym nástrojom, ktorý má vlastník nehnuteľností k dispozícii, aby nedošlo k
predaju jeho majetku.

13. Odvolací súd tiež zohľadnil možné následky zásahov do práv strán sporu vyvolané nariadením
neodkladného opatrenia. Na jednej strane žalobcovia by výkonom záložného práva stratili svoje obydlie
ako aj vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na druhej strane žalovanému v rade 2/ ako dražobníkovi
nevznikne žiadna neprimeraná ujma. Za daných okolností sa preto javí, že nariadenie neodkladného
opatrenia navrhnutého žalobcami môže splniť svoj zákonný účel, ktorým je zabezpečenie ochrany práv,
ktorých pravdepodobnosť žalobcovia osvedčili (vlastníctvo a obydlie) a zásah do ktorých zo strany
žalovaného v rade 2/ je reálny (dobrovoľná dražba), keď na druhej strane žalovaný v rade 2/ nebude
neprimerane obmedzený na svojich právach vzhľadom na mieru a rozsah ohrozenia práv žalobcov.

14. Pokiaľ ide námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 2. rade, s touto sa
vysporiada súd prvej inštancie v ďalšom konaní.
14.1. V tejto súvislosti však odvolací súd konštatuje, že okruh strán sporu určuje žalobca vychádzajúc
z hmotného práva (pokiaľ nejde o situáciu, kde je okruh aktívne aj pasívne legitimovaných osôb určený
priamo zákonom, ako napr. Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách). Vecnú legitimáciu má ten
z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.
14.2. Ak žalovaný v rade 2/ poukazuje na to, že nie je pasívne legitimovaný okrem iného aj z dôvodu,
že nie je účastníkom úverovej ani záložnej zmluvy, tak analogicky práve spomínaný Zákon č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách v ust. § 21 ods. 4 určuje, že účastníkom konania o neplatnosť dražby



je aj dražobník, t.j. skutočnosť, že dražobník nie je zmluvnou stranou úverovej ani záložnej zmluvy ho
nevylučuje z účasti na konaní týkajúcom sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

15. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia osvedčili existenciu právneho vzťahu
medzi nimi a žalovaným v rade 2/, čo vyplýva z predloženej zmluvy o úvere a záložnej zmluvy v spojení
s oznámením o začatí realizácie záložného práva zo dňa 10.04.2019, kde je ako dražobník uvedený
žalovaný v rade 2/.

16. Žalovaný v rade 2/ disponuje poverením na vykonanie dražby od žalovanej v rade 1/ ako veriteľa,
preto je v štádiu konania o nariadenie neodkladného opatrenia na zabezpečenie právnej istoty a
efektívnej ochrany práv žalobcov dôvodné a žiaduce, aby mu ako „vykonávateľovi záložného práva“
bolo neodkladným opatrením zakázané uskutočniť výkon záložného práva.

17. Na základe uvedeného mal odvolací súd bez akýchkoľvek pochybností preukázanú existenciu práva
žalobcov v rade 1/ a 2/ (právo na obydlie a vlastnícke právo), ktoré je vážne ohrozené (začatie výkonu
dobrovoľnej dražby) a bezodkladne je potrebné poskytnúť tomuto právu ochranu.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. V
odvolacom konaní boli úspešní žalobcovia, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešným žalovaným v rozsahu 100 %. Žalobcom však žiadne trovy odvolacieho konania
zo spisu nevyplývajú, preto odvolací súd rozhodol tak, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznáva.

20. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Strany, ktorým sa ukladá povinnosť, môžu podať žalobu vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže
týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy
spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení
zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.