{"guid": "07d5b9e7-a775-4fc9-a2ad-176359628937:a5c94934-6300-49c8-bd3c-1efbf19c11e3", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3515203918.1", "spisova_znacka": "6CoE/241/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoE/241/2015 z 26. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. januára 2016, sp. zn. 6CoE/241/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3515203918.1", "identifikacne_cislo": "3515203918", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Stanislava Marková", "sudca_id": 1332, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislava-markova-1332", "datum_vydania": "2016-01-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5c94934-6300-49c8-bd3c-1efbf19c11e3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3515203918.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515203918.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3515203918.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín\nSpisová značka: 6CoE/241/2015\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 3515203918\nDátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2016\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková\nECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3515203918.1\n\nUznesenie\nKrajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so sídlom v Bratislave 831\n04, Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou,\nso sídlom v Bratislave 821 01, Martinčekova 13, proti povinnému B. K., bytom E. L. XXX, XXX XX M., o\nvymoženie 700,00 € s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom zo dňa 25. júna 2015 č.k. 7Er/420/2015 - 41, v senáte jednomyseľne takto\n\nr o z h o d o l :\n\nUznesenie okresného súdu     p o t v r d z u j e  .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 44 ods. 1, ods. 2, § 243d ods. 1,\n2 Exekučného poriadku, § 52, § 53, § 54 Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia zákona č.\n244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 93b ods. 1, 2 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách. Uviedol, že\noprávnený navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému pre vymoženie sumy 700,00 € s príslušenstvom\nna podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok sp.zn. IA-C/0713/0194 vydaný dňa\n11.11.2013 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej,\na.s., so sídlom v Bratislave. Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie exekúcie, so\nžiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou o úvere zo\ndňa 07.12.2010 uzatvorenou medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, Všeobecnými\nobchodnými podmienkami. Zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca oprávneného\n(Poštová banka) ako veriteľ povinnému ako dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 700,00 € a\ndlžník sa zaviazal tieto vrátiť v 40 - tich mesačných splátkach po 28,00 €, posúdil okresný súd ako\nzmluvu spotrebiteľskú  (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený\nobsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať\nustanovenia spotrebiteľského práva. Preskúmaním  článku 10 bod 2 obchodných podmienok okresný\nsúd zistil, že zmluvné strany sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých\nsporov, ktoré medzi nimi vzniknú, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy. Ak klient\nnajneskôr, pri uzatvorení zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že s rozhodcovskou zmluvou\nnesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Zmluvné strany sa dohodli, že sa podrobujú základným vnútorným\nprávnym predpisom rozhodcovského súdu, ďalej sa dohodli, že rozhodcovská zmluva zaväzuje aj\nprávnych nástupcov oboch zmluvných strán. Takto formulovanú rozhodcovskú doložku posúdil okresný\nsúd ako neprijateľnú podmienku podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka v\npredmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú\nnerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje\nspotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného sporu než v rozhodcovskom konaní, ak\ndodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si\nspotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými\npodmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným\npodmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovské\n\nkonanie je pritom paušálnym spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom\nsamotnej štandardnej zmluvy. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú\npochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti\nspotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele\nmedzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti možno\npovažovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný\ndopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka\nje neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa v určitých prípadoch\nneodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči\ndobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek\nplnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi,\nje plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 93b ods. 1, 2 zák. č. 483/2001 Z. z.\no bankách (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), banky a pobočky zahraničných bánk sú\npovinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že\nich prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní\nstálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona. Návrh rozhodcovskej zmluvy\npodľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr\npri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je\npovinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh\nrozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa\nriešia postupom podľa osobitných predpisov. Návrhom na uzavretie rozhodcovskej zmluvy v kontexte\nvyššie citovaného ustanovenia môže byť len návrh v podobe umožňujúcej klientovi (spotrebiteľovi)\njeho pomerne jednoduché odlíšenie od ostatných zmluvných podmienok predkladaných mu druhou\nstranou zmluvného vzťahu a tiež jeho rovnako bezproblémové oddelenie od ostatného obsahu zmluvy.\nPožiadavku na takto ponúknutý (predložený) návrh nemožno považovať za splnenú, ak banka návrh na\nuzavretie rozhodcovskej zmluvy začlení medzi iné zmluvnú podmienky, (o samostatnej rozhodcovskej\nzmluve ani nehovoriac), alebo len do vlastných všeobecných obchodných podmienok, u ktorých je\nznáme, že sa s nimi klient (spotrebiteľ) v čase pred uzavretím zmluvy dostatočne podrobne, alebo vôbec\nneoboznamuje, hoci v zmluve spravidla potvrdzuje presný opak. Rozhodcovská doložka je súčasťou\nobsahu formulárovej zmluvy, resp. obchodných, či všeobecných obchodných podmienok, ktorú právny\npredchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch zmlúv rovnakého\ndruhu a neurčitého počtu. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom\npostavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale i úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k\npristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom\novplyvniť ich obsah. V danom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej\nzmluvy či obchodných podmienok ovplyvniť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred\npripravený a len veľmi ťažko možno predpokladať že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,\nktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie, preto vyznieva iluzórne i rokovanie spotrebiteľa\no rozhodcovskej doložke a jej perfektné individuálne zmluvné vyjednanie, ak spotrebiteľ nepozná\njeho obsah. Je takmer notorietou, že v rámci uzatvárania spotrebiteľských zmlúv sa bankoví úradníci\nnijako nezmieňujú o podrobnostiach a procesných pravidlách rozhodcovského konania. Na individuálne\ndojednanie je potrebné náležite rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom\nzákonníku. Naproti tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných\npraktík. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka tvoriaca\npodklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní,\njej neprimeranou (neprijateľnou), a preto neplatnou zmluvnou podmienkou. Z uvedeného vyplýva, že\nneplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie\nveci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese\nexekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie\nexekúcie. Z uvedených dôvodov súd podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo žiadosť súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.\n\nProti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že zamietnutím žiadosti\nsúdneho exekútora o vydanie poverenia sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred\nsúdom, nakoľko mu bolo odopreté právo na výkon vykonateľného rozhodnutia. Namietol, že súd\nnesprávne právne vec posúdil, keď rozhodcovskú doložku označil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku\na ako takú neplatnú. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná v zmysle ustanovení\nVšeobecných obchodných podmienok, na základe splnenia si zákonnej povinnosti právneho predchodcu\n\noprávneného (banky) podľa ust. § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, podľa ktorého je banka\npovinná ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich\nprípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským\nsúdom zriadeným podľa osobitného zákona. Ďalej uviedol, že v rámci posudzovania zákonných\npredpokladov po stránke formálnej a materiálnej, exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú\nsprávnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu.\nExekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani\nv prípade pasívneho správania účastníka v konaní, exekučný súd nemôže naprávať prípadné chyby\na nedostatky exekučného titulu. Preskúmavanie správnosti rozhodcovského rozsudku je možné iba\nv prípade, ak rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne\nnemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom (§ 45 ods. 1 písm. c) zákona o\nrozhodcovskom konaní). Rozpor je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná zmluva obsahuje\nneprijateľnú podmienku. Uvedeným postupom tak exekučný súd prekročil preskúmavaciu právomoc\nv zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko vykonával aj iné dôkazy než tie, ktoré sú\nvýslovne uvedené v citovanom ustanovení (exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o\nvydanie poverenia). Vykonaním dôkazov v exekučnom konaní, prípadne aj tých, ktoré už boli predtým\nvykonané a následnou zmenou skutkového stavu, z ktorého exekučný súd vychádzal, zaniká podľa\nnázoru ústavného súdu totožnosť veci v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR (Nález Ústavného súdu II. ÚS\n499/2012).  Pokiaľ súd konajúci v nachádzacom konaní je obsadený sudcom, exekučný súd je zásadne\nobsadený vyšším súdnym úradníkom, konajúcim na základe poverenia sudcu (zákon č. 549/2003\nZ.z. o súdnych úradníkoch). Nie je preto možné, aby ústavnú funkciu - rozhodovať spory ako súdny\norgán - vykonávala osoba, ktorá sudcom nie je. Úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania,\npredstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou, zriadenou a pôsobiacou v\nSlovenskej republike podľa zákona o bankách, ktorá podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska; nejde\no žiadny nebankový subjekt. Ďalej poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 03.\nnovembra 2006, ktorým bolo vyslovené, že ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už\nbola právoplatne vyriešená podstatne odchylným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so\nskoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy\nSR; uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Mcdo/11/2010 zo dňa 26.09.2011, uznesenie Krajského\nsúdu v Bratislave č.k. 18CoE 633/2011 - 25 zo dňa 26.06.2012 atď.. Rovnako namietol nemožnosť\naplikácie Smernice EHS č. 93/13/EHS, nakoľko ide o akt výlučne sekundárnej povahy a judikatúry\nEurópskeho súdneho dvora (ďalej len ESD), nakoľko judikatúra ESD nie je záväzná voči jednotlivcom, a\nteda ani voči účastníkom predmetného konania. Navrhol, aby krajský súd napadnuté uznesenie zmenil\na žiadosti súdneho exekútora vyhovel, prípadne napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil\nsúdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nPovinný ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.\nKrajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(„ďalej len O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého\nstupňa je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol\nbez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p..\n\nUznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky\nrozhodcovskej doložky a v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch nebol zistený\nžiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní\nrozhodcovskej doložky. Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 157 ods. 2\nO.s.p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p., preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje\nv podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať.\n\nOkresný súd správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení o\nspotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý-krát poskytnúť\nspotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú\nspravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Základnou\nčrtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený\npriestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom\noprávneného túto charakteristiku spĺňa.\n\nUstanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení\npoverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke\nformálnej a materiálnej.\n\nPodľa § 243d ods. 1 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučného\nporiadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom\nkonaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014\nZ.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len\ndo troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného\npo tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva\núčastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.\n\nPodľa § 243d ods. 2 citovaného zákona na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené\nna podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom\nje spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zák.č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom\nrozhodcovskom konaní) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.\ndecembra 2014.\n\nV súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci rozhodcovského\nsúdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu,\nustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal\nnedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy\nv žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejto právomoci exekučným\nsúdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania,\nktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy\npodľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný\nskúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto\nsmere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci neúčinnosť, a teda\nnezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp „vigilantibus iura sripta sunt“ v\nspotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý\nustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana práv spotrebiteľa.\n\nNa podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora, ktorý\nv rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy má\nsúd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity a nie je potrebné\njeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.\n\nOkresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne nevyvážená\na preto neprijateľná. Rozhodcovská doložka zakladá bez ďalšieho dohodu medzi zmluvnými stranami\no tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad,\nbudú rozhodované pred Stálym rozhodcovským súdom. Oprávnený ako veriteľ do zmluvných dojednaní\nviacerých svojich obdobných zmlúv zahrnul identické rozhodcovské doložky a na ich základe opakovane\nzvolil pre riešenie sporu rozhodcovský súd, keď podaním žaloby na tento príslušný súd vylúčil možnosť,\naby sa spor riešil pred všeobecným súdom. V danom prípade je to oprávnený, ktorý disponuje konaním\nna strane žalobcu ako veriteľ. V zmysle zákona o bankách (účinný v čase uzatvorenia zmluvy),\nktorý upravuje postup a podmienky uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, sa vyžaduje, aby mal klient\n(povinný) možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie takejto zmluvy a\ntaktiež  poučovaciu povinnosť zo strany banky o dôsledkoch jej uzatvorenia. Rovnako nie je klient\npovinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy; ak tento neprijme, prípadné spory sa riešia v konaní\npred všeobecným súdom. Rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne poučenie spotrebiteľa o rozdiele\nmedzi rozhodcovským konaním a občianskym súdnym konaním. Rozhodcovská zmluva uzavretá so\nspotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom\nslobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi\nviacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (viď. napr. uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013).\n\nNa základe takto uzatvorenej rozhodcovskej doložky spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom\nakéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom oprávneného na riadnom súde v mieste svojho\nbydliska. Pre prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom sa musí spotrebiteľ podrobiť\nrozhodcovskému konaniu, preto nie je možné poskytnúť súdnu ochranu v rámci exekúcie, ak je\nexekučným titulom rozhodcovský rozsudok a oprávneným je dodávateľ. K námietke oprávneného o\ntom, že v čase uzavretia zmluvy neboli účinné ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, odvolací súd\npoukazuje na použitie inštitútu eurokonformného výkladu (nepriamy účinok práva Európskej únie na\nprávne poriadky členských štátov). Nejde teda o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním\nsmernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom\nrozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu.\nKeďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť\nspotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená  smernicou 93/13/EHS, tak aj\nvnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice  a vnútroštátneho práva tak, aby\nbol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou.\n\nRovnako pokiaľ ide o námietku oprávneného, že rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku res iudicata,\nktorá bráni tomu, aby vec bola opätovne prejednaná, považuje odvolací súd za neopodstatnenú. K tomu\nuvádza, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na\nprejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade ide o nulitný právny akt. Nič preto\nnebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred všeobecným súdom.\n\nNa základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu  potvrdil podľa  § 219 ods.\n1 a 2 O.s.p. ako vecne správne.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto uzneseniu odvolanie      n i e     j e     p r í p u s t n é    .", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Er/420/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 192/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 192/06 z 3. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-03", "citacie_n": 620, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac6997f5-6acc-4019-ba69-692cecfe27c1"}, {"guid": "f2c80e60-d0e7-4473-bec2-c07ba4645a75:b3ee8eaa-ae63-4b4e-a532-a304150b4694", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Er/420/2015", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Vranov n/T sp. zn. 7Er/420/2015 z 18. 10. 2017", "sud": "Okresný súd Vranov n/T", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f2c80e60-d0e7-4473-bec2-c07ba4645a75:b3ee8eaa-ae63-4b4e-a532-a304150b4694"}], "citovane_v": []}