Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoE/120/2012 z 30. 10. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 30. októbra 2012, sp. zn. 25CoE/120/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4605204092.1 Krajský súd Nitra | 25CoE/120/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4605204092.1 | 2012-10-30 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 písm. c) EP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad9523a3-98dd-4205-aae3-a28578928507 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4605204092.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/120/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4605204092
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4605204092.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, proti
povinnej: M. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., V. F. XXX, zast. D. C., bytom W., R. XX/XX, o vymoženie
1.194,98 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany
zo dňa 14. 02. 2012 č. k. 12Er/860/2005-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil za neprípustnú exekúciu vedenú proti povinnému
na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.194,98 eura s príslušenstvom a exekúciu zastavil.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 26. 04. 2005 poveril súdnu exekútorku Mgr. Katarínu
Baňarovú vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu- notárskej zápisnice spísanej
notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 16. 01. 2005 pod č. N 86/2005, NZ 1515/2005. Konštatoval, že
uznesením zo dňa 26. 06. 2009 č. k. 12Er/860/2005-11 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho
exekútora a vykonaním predmetnej exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Poukazoval na notársku
zápisnicu, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere zo dňa 24.
08. 2004 uznal záväzky vyplývajúce zo zmluvy a vyhlásil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.
Vychádzajúc z ust. § 22 ods. 2, § 31 ods. 1, § 39 a § 43 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že
notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom je neplatným právnym úkonom. V tejto súvislosti uviedol,
že dlh za povinnú uznal splnomocnenec určený oprávneným Mgr. Kušnír, ktorý súčasne vystupuje
opakovane ako splnomocnenec povinných aj v ďalších exekučných veciach toho istého oprávneného,
pričom uznanie pohľadávok z úveru v notárskych zápisniciach vykonáva na pokyn oprávneného aj keď
mu oficiálne udelila splnomocnenie na zastupovanie povinná. Uzavrel, že uznanie záväzku z úveru
bolo učinené v rozpore so záujmami povinnej, pričom povinnosťou Mgr. Kušníra bolo odmietnuť právnu
pomoc povinnej v zmysle ust. § 16 zák. č. 132/1990 Zb. V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku preto predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil. Záverom konštatoval, že o
podnete súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého zo dňa 21. 09. 2011, ktorým žiadal rozhodnúť o jeho
vylúčení, príp. nevylúčení z vykonávania predmetnej exekúcie z dôvodu, že exekúcia bola vyhlásená
za neprípustnú a následne zastavená, a preto je v tomto štádiu konania bezpredmetné o uvedenom
návrhu rozhodovať. O trovách súdneho exekútora rozhodol podľa § 151 OSP tak, že o nich rozhodne
samostatným rozhodnutím po ich vyčíslení súdnym exekútorom.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa rozhodol nad
rámec zverenej právomoci, svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a nesprávne
skutkovo a právne vec posúdil. Uviedol, že súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou
interpretáciou ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku postavil do pozície orgánu vykonávajúceho
komplexné preskúmanie exekučného titulu. Konštatoval, že exekučný súd nie je legitímne schopný



vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom
takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonávať právo pre veriteľa, pričom k takémuto revíznemu
postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s
výsledkom absolútnej nerozpornosti. Exekučný súd je tak v oblasti prieskumu exekučného titulu
limitovaný ust. § 36 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti ( ďalej len Notársky
poriadok ), podľa ktorého súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so
zákonom a dobrými mravmi posudzuje predovšetkým notár. V tomto smere mal za to, že ak notár
neodmietne vykonať úkon, zanikne tým právomoc všeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu
so zákonom a dobrými mravmi, poukazujúc na ust. § 43 ods. 1 Notárskeho poriadku. Uviedol, že
exekučný súd svojim rozhodnutím zasiahol do právneho postavenia účastníkov konania, čím degradoval
ochranu ich subjektívnych práv, a to bez ohľadu na to, aký iný účel revízneho konania sleduje štát.
Postup exekučného súdu, ktorým zasiahol do platných notárskych zápisníc bez časového obmedzenia
považoval za neakceptovateľný, nakoľko je v rozpore s princípom právnej istoty a ochrany dôvery
všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť
obsah notárskej zápisnice, pričom je viazaný notárskou zápisnicou obsahujúcou právny záväzok
rovnako ako rozsudkom všeobecného súdu. Vytkol súdu prvého stupňa, že svojim rozhodnutím porušil
i princíp legality, zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces, ako i dvojinštančnosť súdneho konania. Poukázal, že exekučný súd založil a odôvodnil
svoje rozhodnutie na normatívnej úprave, ktorá nemá v Slovenskej republike povahu prameňa práva,
t. j. Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Namietal,
že v danom prípade nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli
podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení a tiež ovplyvniť prípravu
obsahu jeho rozhodnutia, ktoré výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie, poukazujúc
na porušenie práva na kontradiktórne konanie. Nesúhlasil s právnym záverom súdu prvého stupňa
o neplatnosti udeleného plnomocenstva, keď týmto dojednaním povinný neprevzal na seba žiadne
nové povinnosti, či záväzky a rovnako tak jemu nevznikli žiadne nové práva a výhody. Udelením
plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej
zápisnice, pričom povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ust. § 33b ods. 1 písm. b) Občianskeho
zákonníka kedykoľvek odvolať. Mal za to, že plnomocenstvo nie je zmluvným ustanovením, a preto
naň nie je možné aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutú v § 53
Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere označil za dostatočne určité a
zrozumiteľné. Tiež nesúhlasil s konštatovaním súdu prvého stupňa o tom, že povinný sa udelením
plnomocenstva vzdal akéhokoľvek práva, keď žiadne ustanovenie zmluvy nestanovuje, že povinný
nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Opierajúc sa o ust. § 558 Občianskeho zákonníka a § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku uviedol,
že ak povinný udelil svojmu zástupcovi plnomocenstvo na zastupovanie vo veci uznania dlhu a spísania
notárskej zápisnice, udelil mu tým plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony učinil predpísaným,
zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti platného právneho úkonu. Uzavrel, že zástupca
povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal
povinného vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Rovnako tak nesúhlasil s
právnym záverom súdu prvého stupňa, že účastníkom notárskej zápisnice musí byť aj oprávnený- veriteľ,
nakoľko takúto požiadavku zákon neustanovuje. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 5/2000. Záverom zdôraznil, že notárska zápisnica bola predmetom
skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi a súd tento
exekučný titul v tomto štádiu konania uznal za súladný so zákonom, keď následne udelil poverenie na
vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.

Povinná vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdiť.

K odvolaniu oprávneného sa vyjadrila i súdna exekútorka Mgr. Katarína Baňarová, ktorá uviedla, že súd
prvého stupňa vydal poverenie na vykonanie exekúcie, t. j. nezistil žiadny rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so
zákonom, pričom exekučné konanie sa začalo zákonným spôsobom.



Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie
oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený svojím návrhom požiadal dňa 14. 04.
2005 súdnu exekútorku Mgr. Katarínu Baňarovú, so sídlom Exekútorského úradu v Dunajskej Strede,
Kukučínova 1211/17, o vykonanie exekúcie voči povinnej na vymoženie sumy 36.000,-Sk ( 1.194,98
eura ) spolu s 0,25 % denným úrokom z omeškania od 20. 10. 2004 do zaplatenia, trov právneho
zastúpenia vo výške 1.950,-Sk ( 64,73 eura ), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške
3.075,-Sk ( 102,07 eura ), trov notára v sume 2.463,-Sk ( 81,76 eura ), trov exekúcie vo výške 500,-
Sk ( 16,60 eura ) a poplatku za zasielanie upomienok vo výške 120,-Sk ( 3,98 eura ). Za exekučný
titul označil notársku zápisnicu č. N 86/2005, NZ 1515/2005 spísanú dňa 16. 01. 2005 notárom JUDr.
Ondrejom Ďuriačom, v ktorej Mgr. Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia povinnej v zmluve o úvere
zo dňa 24. 08. 2004 uznal jej dlh voči oprávnenému v celkovej výške 40.533,-Sk ( 1.345,45 eura ) s tým,
že táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 20. 10. 2004 do zaplatenia.

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek štádiu
už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu ( § 58 ods. 1 Exekučného poriadku ). Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver
plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku,
a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný
titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,
bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané
exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne
nepomenovaný "iný dôvod" sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny
záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila ( § 41 ods. 2 písm. c/
Exekučného poriadku ).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica
obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu
z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola z
materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov



právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli
osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie
je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie
je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie je
verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle § 134
OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g/,
a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti
exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by
odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách
citovaných zákonných ustanovení zaoberal právne relevantnou skutočnosťou, či splnomocnenie, ktoré
povinná udelila pri podpise zmluvy o úvere, uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 24. 08.
2004 a ktoré prijal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, konajúci za oprávneného a ktorý uznal dlh v mene
povinnej voči oprávnenému na základe tohto plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici, je platným
právnym úkonom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny
záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných
prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane
ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia,
že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci
právneho úkonu vedeli. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa o tom, že splnomocnenie, ktoré
povinná udelila Mgr. Kušnírovi za účelom uznania jej dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu
na základe takto udeleného plnomocenstva v predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym
úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého
by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne
postupoval v intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil
za neprípustnú a túto zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.