Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/74/2016 z 27. 3. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 27. marca 2017, sp. zn. 14Cob/74/2016, ECLI:SK:KSZA:2017:5715210651.1 Krajský súd Žilina | 14Cob/74/2016 | ECLI:SK:KSZA:2017:5715210651.1 | 2017-03-27 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 396 ods. 3 CSP, § 391 ods. 2 CSP, § 380 ods. 1 CSP, § 391 ods. 1 CSP, § 379 CSP, § 389 ods. 1 písm. c) CSP, § 389 ods. 1 písm. b) CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a02b3c26-0612-4c77-aaba-dd2befdcf546 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:5715210651.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/74/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715210651
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Nemčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715210651.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Nemčekovej
a členov senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci žalobcu:
Stredoslovenská energetika, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 8591/4B, 010 47 Žilina, IČO: 36 403 008,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02
Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: Jaroslava Vozárová PENZIÓN GITKA, s miestom
podnikania Hoskorná 69, 038 61 Lipovec, IČO: 35 390 972, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom
Olosom, so sídlom T. T. X, XXX XX O. P., v konaní o zaplatenie 3.228,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/192/2015-105 zo dňa 04.02.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/192/2015-105 zo dňa 04.02.2016 z r u
š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Žalobcu zaviazal povinnosťou nahradiť
žalovanému trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku za návrh sume 196,- Eur, v
zaplatených súdnych poplatkoch za elektronické podania v sume 9,- Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 717,15 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu žalovaného. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu (v podaní
zo dňa 27.07.2015), ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.228,46 Eur s
príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví
(ďalej aj len „ÚRSO“) v súlade s § 69a ods. 8 zákona č. 656/2001 Z.z. o energetike, v liste zo dňa
24.06.2009 konštatoval, že žalobca je dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov
elektriny na časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na distribúciu elektriny, ktorého zariadenie
je pripojené k prenosovej sústave. Žalobca uviedol, že Stredoslovenská energetika - distribúcia,
a.s., dňa 27.06.2012 odstúpila od rámcovej distribučnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom elektriny,
spoločnosťou PB Power Trade, a.s., v dôsledku odstúpenia spoločnosť PB Power Trade, a.s. nemala
možnosť v zmysle § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. uskutočňovať dodávku elektriny odberateľom,
s ktorými mala uzatvorenú združenú zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny. Žalobca ako dodávateľ
poslednej inštancie bol na základe Oznámenia o prechode odberateľov do režimu dodávky poslednej
inštancie zo dňa 28.06.2012 zo strany spoločnosti Stredoslovenská energetika -Distribúcia, a.s., povinný
od 01.07.2012 00:00 hod. zabezpečiť dodávku elektriny v režime dodávky poslednej inštancie. Žalobca
poskytol žalovanému dodávky elektriny v zmysle ust. § 20a ods. 1 zákona č. 656/2004 Z.z. a v
zmysle oznámenia. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté dodávky elektriny v súlade s
Rozhodnutím ÚRSO č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011, ktorým boli stanovené cenové podmienky pre
dodávku poslednej inštancie zo strany žalobcu a ktorým ÚRSO schválil spôsob výpočtu maximálnej
ceny za dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie. Žalobca vystavil žalovanému faktúru v.s.
6317728014, na sumu 3.228,46 Eur so splatnosťou 22.10.2012, ktorú žalovaný neuhradil.
2. S poukazom na vykonané dokazovanie, z neho vyvodené skutkové zistenia a závery za aplikácie
st. § 20a ods. 1, 2, 3, zákona č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov (účinný do



01.09.2012, ďalej aj len „zákon č. 656/2004 Z.z.“), § 96 ods. 8, 12, § 18 ods. 1, 2, 6 zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej aj len „zákon č. 251/2012 Z.z.),
okresný súd dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcu, že bol v rozhodnom období od
01.07.2012 do 30.09.2012 dodávateľom elektrickej energie pre žalovaného, za ktoré plnenie by vznikol
záväzok žalovanému zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom, preto žalobu zamietol.
3. Okresný súd uviedol, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca si uplatnil
nárok na zaplatenie ceny za dodávku elektriny, ktorú mal dodávať žalovanému na základe zákona
č. 656/2004 Z.z., účinného do 01.09.2012. Zrušený bol zákonom č. 251/2012 Z.z., ktorý nadobudol
účinnosť 01.09.2012. Bolo preukázané Rozhodnutím ÚRSO č. 0031/2012/E zo dňa 25.11.2011, že
žalobca je podľa § 69a ods. 8 písm. a/ zákona č. 656/2004 Z.z. (účinného v čase rozhodovania
ÚRSO) a ďalej na základe ust. § 96 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z., dodávateľom poslednej
inštancie pre koncových odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na
distribúciu elektriny. Podmienky, kedy je dodávateľ poslednej inštancie pre časť vymedzeného územia
povinný dodávateľ elektrinu odberateľom, ktorí využili právo voľby dodávateľa, upravuje § 20a zákona
č. 656/2004 Z.z., k rozhodnému obdobiu od 01.07.2012 do konca augusta 2012 a od 01.09.2012
ustanovenie § 18 a nasl. zákona č. 251/2012 Z.z.
4. Podľa okresného súdu žalobca v konaní nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky na začatie
režimu dodávky elektriny dodávateľom poslednej inštancie v zmysle § 20a zákona č. 656/2004 Z.z.
účinného do 01.09.2012 a § 18 a nasl. zákona č. 251/2012 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 01.09.2012,
nepreukázal ani reálnu dodávku elektrickej energie žalovanému z titulu dodávateľa poslednej inštancie.
Žalovaný trval na tom, že nepretržite, bez prerušenia mu bola dodávaná elektrická energia od jeho
zmluvného partnera, PB Power Trade, a.s., teda aj za rozhodné obdobie od 01.07.2012 do konca
septembra 2012. Doložil o tom zálohové faktúry za predmetné obdobie. Žalobca túto skutočnosť,
t.j. prerušenie dodávky od zmluvného partnera žalovaného, nenamietal. Iné dôkazy na preukázanie
uvedených, podľa okresného súdu rozhodných rozhodných skutočností a dôvodnosti nároku, žalobca
nedoložil ani neoznačil.
5. Okresný súd uviedol, že nemal preukázanú reálnu dodávku elektrickej energie žalobcom žalovanému
za rozhodné obdobie a s ohľadom na zákonné podmienky v ust. § 20a ods. 1/ zákona č. 656/2004
Z.z. účinného do konca augusta 2012, § 18 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z. z. účinného od 01.09.2012,
nemal preukázané splnenie tam uvedených podmienok na začatie režimu dodávky poslednej inštancie.
Okresný súd pritom vychádzal zo stanoviska ÚRSO zo dňa 24.07.2012, podľa ktorého neboli splnené
zákonné podmienky na začatie režimu dodávky elektriny dodávateľom poslednej inštancie. Predmetným
stanoviskom mal okresný súd preukázané, že zmluvnému dodávateľovi elektriny, PB Power Trade, a.s.,
ktorý bol zmluvným partnerom žalovaného na dodávku elektrickej energie v rozhodnom období, nebolo
odňaté povolenie a ani nestala skutočnosť, že tento dodávateľ elektriny nemal možnosť uskutočňovať
dodávku elektriny, pričom tieto dôvody musia byť na strane dodávateľa elektriny a nie na strane
prevádzkovateľa distribučnej sústavy. S ohľadom na preukázanie, že nenastali podmienky pre dodávku
poslednej inštancie podľa ust. § 20a ods. 1/ zákona č. 656/2004 Z.z. účinného do konca augusta 2012 a §
18 ods. 6 zákona č. 251/2012 Z. z., účinného od 01.09.2012, potom bolo bez relevancie tvrdenie žalobcu,
že spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., dňa 27.06.2012 odstúpila od rámcovej
distribučnej zmluvy uzatvorenej s dodávateľom elektriny PB Power Trade, a.s. Žalobca tiež nepreukázal,
že v dôsledku odstúpenia spoločnosť PB Power Trade, a.s., nemala možnosť v zmysle uvedených
zákonných ustanovení uskutočňovať dodávku elektriny svojim zmluvným odberateľom. Žalobca o tom
nepredložil a nenavrhol dôkaz.
6. Okresný súd poukázal, že podľa žalovaného mu zmluvný partner, PB Power Trade, a.s., nepretržite
dodával elektrickú energiu, čo preukazujú aj zálohové faktúry č. Z20121019 za mesiac august 2012 a
zálohová faktúra č. Z20121156 za september 2012. Žalobca tvrdenie, že došlo k prerušeniu dodávok
elektrickej energie od PB Power Trade, a.s., žalovanému a že v rozhodnom období sám dodával
elektrickú energiu žalovanému, nepreukázal a nenavrhol vykonať v tomto smere žiadne dokazovanie,
ani že v rozhodnom v období nastali zákonné predpoklady v zmysle ust. § 20a ods. 1/ zákona č. 656/2004
Z.z. a § 18 ods. 1 a 6 zákona č. 251/2012 Z.z., t. j., že by zmluvný partner žalovaného nemal možnosť
uskutočňovať dodávku elektriny žalovanému.
7. Okresný súd uviedol, že dotazoval ÚRSO, či u žalobcu boli v období od 03.08.2012 do 30.09.2012,
splnené zákonné podmienky na režim dodávky elektriny dodávateľom poslednej inštancie. Aj keď
okresný súd chybne uviedol, že žiada informáciu o „Slovenskej energetike“, avšak správne uviedol sídlo
„Stredoslovenskej energetiky“ a tiež správne uviedol jej IČO, pričom úrad odpovedal, že Slovenská
energetika a.s. nie je evidovaná v rozhodnom období ako dodávateľ poslednej inštancie, ani ako
odberateľ elektriny, ktorý bol dodávkou poslednej inštancie dotknutý. Okresný súd sa však domnieval, že



vzhľadom na označenie účastníkov v dotaze na ÚRSO so správne uvedeným IČO, ÚRSO toto tvrdenie
uviedol práve vo vzťahu k žalobcovi. Aj v prípade, že by tak tomu nebolo a v prípade, že by aj takýto
dôkaz nebol do spisu predložený, tak podľa okresného súdu to nemalo na jeho rozhodnutie žiadny vplyv.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

8. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca v podaní jeho
právneho zástupcu (č.l. 113a - 118), a to z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.
Uviedol, že si žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 3.228,46 Eur s príslušenstvom
za dodávku elektriny, pričom žalovaný nemal so žalobcom uzatvorenú zmluvu o dodávke a distribúcii
elektriny. Predmetné pohľadávka bola zaradená v režime dodávky elektriny v rámci dodávateľa
poslednej inštancie.
9. Prevádzkovateľ distribučnej sústavy, spoločnosť Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri
Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 (ďalej aj len „PDS") listom zo dňa 28.06.2012
oznámila žalobcovi odstúpenie od Rámcovej distribučnej zmluvy č. RDZ042009, zo dňa 23.06.2009
uzatvorenej s dodávateľom elektriny, spoločnosťou PB Power Trade, a.s., Za plavárňou 3937/1, 010 08
Žilina, IČO: 44 063 555 (ďalej aj len „PBPT"). V zmysle predmetného oznámenia boli odberné miesta
vtedajších zákazníkov dodávateľa elektriny PBPT zaradené v rámci režimu dodávky poslednej inštancie
do bilančnej skupiny žalobcu, a to v súlade s Rozhodnutím ÚRSO zo dňa 25.11.2011, č. 0031/2012/
E. Na základe uvedeného rozhodnutia ÚRSO bol žalobca podľa ust. § 69a ods. 8 písm. a) zákona č.
656/2004 Z. z. o energetike (účinného v čase rozhodovania ÚRSO) a podľa ust. § 96 ods. 12 zákona č.
251/2012 Z. z. o energetike, dodávateľom poslednej inštancie pre koncových odberateľov elektriny na
časti vymedzeného územia držiteľa povolenia na distribúciu elektriny.
10. Žalobca v odvolaní uviedol, že v rozhodnom období od 01.07.2012 do 30.09.2012 dodával vtedajším
zákazníkom PBPT elektrinu ako dodávateľ poslednej inštancie a zabezpečoval pre ich odberné miesta
nákup elektriny, samotnú dodávku elektriny a prevzatie zodpovednosti za odchýlku ako aj služby
súvisiace s distribúciou elektriny. Žalobca bol v zmysle ust. § 20a zákona č. 656/2004 Z. z. k rozhodnému
obdobiu od 01.07.2012 do 31.08.2012 a od 01.09.2012 v zmysle ust. § 18 a nasl. zákona č. 251/2012 Z.
z. povinný uskutočňovať dodávku poslednej inštancie, keď táto povinnosť nastane, a to za podmienok
schválených ÚRSO v platnom cenovom rozhodnutí a v súlade s platnými obchodnými podmienkami
dodávky poslednej inštancie. Z tohto dôvodu bol oprávnený vyúčtovať si za uskutočnenú dodávku
elektriny zodpovedajúcu odplatu na rozdiel od PBPT, ktorá v uvedenom období svojim odberateľom
žiadnu elektrinu nedodala a ani dodať nemohla.

11. Žalobca dodávku elektriny v režime dodávateľa poslednej inštancie nerealizoval svojvoľne, či
z vlastného rozhodnutia, ale na základe oznámenia PDS v súlade so zákonom a príslušnými
rozhodnutiami ÚRSO. Žalobcovi neprináleží právo ani povinnosť rozhodovať a preskúmavať
odôvodnenosť a správnosť postupu PDS pri oznamovaní dodávky poslednej inštancie. Ako dodávateľ
poslednej inštancie v danom čase však mal povinnosť okamžite plniť si povinnosti dodávateľa poslednej
inštancie a voči vtedajším zákazníkom PBPT preradeným do bilančnej skupiny žalobcu. Tieto povinnosti
vyplývali v danom čase pre žalobcu z platnej legislatívy a z príslušných rozhodnutí ÚRSO, ktoré
povinnosti bezo zvyšku aj splnil. Zároveň však nie je možné žalobcovi odopierať právo na zaplatenie
zodpovedajúcej odplaty za uskutočnenú dodávku elektriny a poskytnutie súvisiacich služieb. Toto právo
žalobcovi patrí rovnako voči každému odberateľovi, ktorému dodá elektrinu, bez ohľadu na skutočnosť,
či sa jednalo o dodávku v rámci dodávky poslednej inštancie alebo dodávky mimo tohto režimu.
12. Právny záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a niekdajšími zákazníkmi PBPT v období
od 01.07.2012 do 30.09.2012 preradením týchto zákazníkov do bilančnej skupiny žalobcu a dodávkou
elektriny v režime dodávky poslednej inštancie, nevznikol zmluvne, ale fakticky, v dôsledku skutočností,
ktoré nastali a s ktorých existenciou legislatíva spájala vznik takéhoto právneho záväzkového vzťahu.
Obsahom tohto vzťahu je povinnosť dodávateľa poslednej inštancie dodávať elektrinu a zabezpečovať
súvisiace služby odberateľom, ktorých sa dodávka poslednej inštancie týka. Tejto povinnosti však
zodpovedá aj právo takéhoto dodávateľa požadovať od dotknutých odberateľov odplatu za elektrinu
dodanú v režime dodávky poslednej inštancie a za služby poskytnuté v súvislosti s touto dodávkou, a
to za podmienok schválených ÚRSO v platnom cenovom rozhodnutí a v súlade s platnými obchodnými
podmienkami dodávky poslednej inštancie.
13. Odstúpenie PDS od rámcovej distribučnej zmluvy, ktoré okresný súd považoval za bezpredmetné,
podľa žalobcu predstavuje právny základ naplnenia podmienok v zmysle ust. § 20a zákona č. 656/2004
Z. z. o energetike, na zaradenie vtedajších zákazníkov dodávateľa elektriny PBPT v rámci režimu



dodávky poslednej inštancie do bilančnej skupiny žalobcu. PDS platne odstúpil od Rámcovej distribučnej
zmluvy č. RDZ042009, zo dňa 23.06.2009, uzatvorenej s PBPT, a to na základe podania zo dňa
27.06.2012, pričom hmotnoprávnym dôvodom odstúpenia bolo neuhradenie preddavkových platieb
v termíne do 22.06.2012, na úhradu ktorých PDS vyzval PBPT listom zo dňa 12.06.2012. Platné
odstúpenie od rámcovej zmluvy potvrdil aj Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 23.04.2015, č. k.
20Cb/135/2012-544. Platným odstúpením PDS od rámcovej zmluvy nemal PBPT možnosť uskutočňovať
dodávku elektriny, pričom v zmysle čl. 17 bod 17.9 prevádzkového poriadku od tohto termínu ukončenia
rámcovej zmluvy boli dotknuté odberné miesta zaradené do režimu dodávky poslednej inštancie. Na
základe uvedeného sa žalobca nestotožnil s hodnotením okresného súdu, že PBPT ako dodávateľovi
elektriny nezanikla možnosť uskutočňovať dodávku elektriny. PBPT si neplnil svoje platobné povinnosti
vyplývajúce mu z rámcovej zmluvy, čím došlo zo strany PDS k platnému odstúpeniu od tejto zmluvy a
prerušeniu dodávky elektriny. Žalobca sa nestotožnil ani s konštatovaním okresného súdu, že žalobca
nepreukázal reálnu dodávku elektrickej energie. Žalobca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté
dodávky elektriny v súlade s rozhodnutím ÚRSO zo dňa 25.11.2011, č. 0031/2012/E, ktorým boli
stanovené cenové podmienky pre dodávku poslednej inštancie zo strany žalobcu a ktorým ÚRSO
schválil spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie.
Zároveň žalobca v odvolaní poukázal na oficiálne vyjadrenie hovorcu ÚRSO pre televíziu RTVS v
rámci reportáže „Občan za dverami“, s odkazom na príslušnú internetovú stránku/webové sídlo. Vydané
predbežné opatrenie v konaní Okresného súdu Žilina sp.zn. 20Cb/135/2012 medzi PBPT a PDS žalobca
označil vo vzťahu k žalovaným nárokom v tomto konaní, s iným okruhom sporových strán, za irelevantné
vo vzťahu k predmetu konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie; uplatnil si náhradu trov konania.
14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v písomnom podaní jeho právneho zástupcu
(č.l. 128 - 129 spisu). Odvolanie žalobcu označil ako nedôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne
správne rozhodnutie. Zdôraznil, že dodávka poslednej inštancie je dodávka na základe zákona a
po splnení kogentných podmienok, čo v danom prípade v rozhodnej dobe nenastalo. Poukázal na
ust. § 20a zákona č. 656/2004 Z.z. s tým, že zmluvnému dodávateľovi spoločnosti PB Power Trade,
a.s., nebolo odňaté povolenie na dodávku elektriny a mala možnosť uskutočňovať dodávku elektriny.
ÚRSO ako zákonom kompetentný štátny orgán tak vydal v roku 2012 viaceré záväzné stanoviská a
pokyny a súčasne i v decembri 2015 adresoval Okresnému súdu v Martine stanovisko, podľa ktorého
žalobca nebol evidovaný úradom ako dodávateľ poslednej inštancie. Žalovaný navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému i
trovy odvolacieho konania.

15. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca nevyjadril.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa §
379, § 380 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP.

17. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním
odvolania žalobcu 23.03.2016, krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od
01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), a to v zmysle
§ 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, v spojení s § 470 ods. 2 veta prvá CSP v zmysle
ktorého, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

18. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

19. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.



20. Prejednaním veci len v rámci a na základe tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil vo včas podanom
odvolaní (č.l. 146 - 150 spisu), bolo zrejmé, že odvolacie dôvody sa týkajú tak skutkových zistení a
záverov súdu prvej inštancie, ako aj právneho posúdenia veci.

21. V súvislosti s týmito odvolacími námietkami žalobcu považuje krajský súd za potrebné poukázať
na to, že za skutkové vady je potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť aj neúplné, nedostatočné a
tým nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z § 132 - 135 OSP v znení
ku dňu vydania napadnutého rozsudku (od 01.07.2016 ide o § 191 ods. 1 CSP a nasl.). Pri námietke
nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním
súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie
súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, ale aplikoval
nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval
nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval.

22. Z obsahu spisového materiálu a odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej
inštancie oprel svoje rozhodnutie o stanoviská ÚRSO, z ktorých mal za to, že žalobca nebol v rozhodnom
období dodávateľom elektriny pre žalovanú spoločnosť. Oboznámením sa s vyjadrením ÚRSO zo dňa
24.07.2012 (č.l. 52 spisu) je zrejmé, že sa v ňom konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky na
dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie. Z tohto stanoviska však nevyplýva, kto skutočne a
oprávnene v rozhodnom období žalovanému dodával elektrickú energiu.

23. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 04.02.2016 č.k. 17Cb/192/2015-94 vyplýva, že okresný
súd vykonal dokazovanie aj Tlačovou správou z 09.08.2012 (č.l. 73 spisu), doloženou žalovaným, a
aj keď konštatoval jej obsah (str. 4 písomného vyhotovenia rozsudku) s tým, že ju označil ako tlačovú
správu ÚRSO, nevyhodnocoval ju (aj z hľadiska dôkaznej sily) v zmysle § 132 OSP.

24. Okresný súd za určujúce pre zamietnutie žaloby považoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu
o tom, že reálne dodal v žalovanom období (1.7. - 30.9.2012) žalovanému elektrickú energiu, „s ohľadom
na zákonné podmienky v ust. § 20a ods. 1 Zákona č. 656/2004 Z.z. účinný do konca augusta 2012,
§ 18 ods. 6 Zákona č. 251/2012 Z.z. účinný od 1.9.2012, nemal preukázané splnenie tam uvedených
podmienok na začatie režimu dodávky poslednej inštancie. Súd pritom vychádzal zo stanoviska Úradu
pre reguláciu sieťových odvetví zo dňa 24.7.2012, podľa ktorého neboli splnené zákonné podmienky na
začatie režimu dodávky elektriny dodávateľom poslednej inštancie“. V tomto smere však odvolací súd
uvádza, že išlo len o jeden z dôkazných prostriedkov, pričom výklad zákonných noriem je v sporovom
konaní vecou súdu, nie uvedeného úradu. Okresný súd tak len prevzal obsah tohto stanoviska ÚRSO
bez toho, aby sám interpretoval aplikovanú zákonnú normu na zistený skutkový stav.

25. Pokiaľ okresný súd ďalej konštatoval, že odstúpenie od zmluvy medzi SEZ - Distribúcia, a.s. zo
dňa 27.06.2012 a PB Power Trade a.s., ako zmluvného partnera žalovaného nemalo žiaden vplyv na
možnosť tohto dodávateľa elektrickej energie dodať ju v rozhodnom období žalovanému, tak okresný
súd opäť tento záver oprel len o stanovisko ÚRSO z 24.07.2012 a bez toho, aby sám vyložil, ako z
hľadiska aplikovanej právnej úpravy k tomuto záveru došiel. Nebola teda doteraz relevantným spôsobom
a dostatočne i z hľadiska splnenia náležitostí stanovených pre preskúmateľné rozhodnutie súdu v zmysle
§ 157 ods. 1 OSP (resp. od 01.07.2016 ide o § 220 ods. 2 CSP), zodpovedaná otázka, ktorý subjekt
reálne a oprávnene dodal žalovanému elektrickú energiu v dobe od 01.07.2012 do 30.09.2012; ide o
preukázanie vecnej aktívnej legitimácie v spore o predmetnom peňažnom nároku voči žalovanému.
Vecná aktívna legitimácia znamená preukázanie, že žalobca je nositeľom tohto hmotného práva, z
ktorého odvodzuje uplatnený nárok. Uvedená otázka nepochybne súvisí i s odvolacím dôvodom, ktorý,
vzhľadom na (len) prevzatie správnosti a relevantnosti stanoviska ÚRSO z 24.07.2012, okresný súd
bez ďalšieho nevyhodnocoval, že došlo k platnému odstúpeniu od Rámcovej distribučnej zmluvy č.
RDZ042009 z 23.06.2009 s PB Power Trade, podaním zo dňa 27.06.2012, z ktorého dôvodu
tento dodávateľ nemal možnosť uskutočňovať dodávku elektrickej energie a v zmysle čl. 17 bod 17.9
prevádzkového poriadku od ukončenia rámcovej zmluvy boli dotknuté odberné miesta zaradené do
režimu dodávky poslednej inštancie. Platnosť odstúpenia od rámcovej zmluvy potvrdil Okresný súd Žilina
rozsudkom zo dňa 23.04.2015 č.k. 20Cb/135/2012-544 (právoplatným 18.07.2015).



26. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že ÚRSO podaním zo dňa 07.12.2015 (č.l. 69 spisu)
zaujal stanovisko, podľa ktorého žalobca nebol evidovaný v období od 03.08.2012 do 30.09.2012 ako
dodávateľ poslednej inštancie, ani ako dodávateľ elektriny, ktorý bol dodávkou poslednej inštancie
dotknutý.

27. Porovnaním stanovísk ÚRSO z 24.07.2012 a 07.12.2015 je možné konštatovať rozpornosť údajov
v týchto stanoviskách, keď v prvom sa konštatuje, že neboli splnené podmienky na dodávku elektriny
dodávateľom poslednej inštancie a v druhom sa dokonca konštatuje, že žalobca v období od 03.08.2012
do 30.09.2012 nebol evidovaný ako dodávateľ poslednej inštancie. Okresný súd však stanovisko zo
07.12.2015 nevyhodnotil vo vzájomnej súvislosti s listinným dôkazom na č.l. 22, z obsahu ktorého
vyplýva, že v zmysle ust. § 69a ods. 8 zákona o energetike je dodávateľom poslednej inštancie
pre koncových odberateľov elektriny na časti vymedzeného územia SSE - Distribúcia, a.s., ako aj v
miestnych distribučných sústavách pripojených do sústavy SSE - Distribúcia, a.s., ktorého zariadenie je
pripojené k prenosovej sústave, i naďalej ten dodávateľ elektriny, ktorý je alebo bol súčasťou vertikálne
integrovaného podniku pôsobiaceho na tomto území, t.j. SSE, a.s., ako aj listinným dôkazom na č.l.
19 - 21, ktorým ÚRSO vydal dňa 25.11.2011 rozhodnutie, ktorým schválil pre žalobcu na obdobie
od 01.01.2012 do 31.12.2012 spôsob výpočtu maximálnej ceny za dodávku elektriny dodávateľom
poslednej inštancie.

28. V neposlednej rade súd prvej inštancie pochybil, keď vychádzal z listinného dôkazu (stanoviska
ÚRSO zo dňa 07.12.2015), ktorý zrejme nevykonal. Predmetný listinný dôkaz sa nachádza v spise na
č.l. 69, avšak z obsahu zápisnice o pojednávaní jednoznačne nevyplýva, že, resp. či bolo vykonané
dokazovanie v zmysle ust. § 129 OSP účinného v čase rozhodovania okresného súdu i týmto listinným
dôkazom.

29. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že na dodávku elektriny dodávateľom poslednej inštancie od
01.09.2012 sa vzťahovalo ust. § 18 zák. č. 251/2012 Z.z., pritom v zmysle ods. 8 tohto ustanovenia,
odberateľ, ktorému dodáva elektrinu alebo plyn dodávateľ poslednej inštancie, je povinný dodávateľovi
poslednej inštancie uhradiť cenu za dodávku poslednej inštancie vrátane platieb podľa osobitného
predpisu (§ 7 ods. 1 písm. b) zák. č. 238/2006 Z.z.). Teda v novej zákonnej úprave, ktorá sa už dotýkala
čiastočne rozhodného obdobia, je výslovne upravené komu má odberateľ uhradiť cenu za dodávku
energie. Zmyslom dodávateľa poslednej inštancie je, aby konečný odberateľ v prípade nemožnosti
dodávania energie jeho dodávateľom, mal možnosť naďalej odoberať energiu, ak túto dodávku nemá
zabezpečenú iným spôsobom.

30. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval i oficiálnym vyjadrením hovorcu ÚRSO pre televíznu reláciu
RTVS „Občan za dverami“, s odkazom na internetovú stránku a pokiaľ tiež uviedol, že „...hmotnoprávnym
dôvodom odstúpenia bolo neuhradenie preddavkových platieb v termíne do 22.06.2012, na úhradu
ktorých PDS vyzval PBPT listom zo dňa 12.06.2012“, tak uvedené skutočnosti a dôkazy neboli použité v
konaní pred okresným súdom, preto s odkazom na splnenú procesnú poučovaciu povinnosť okresným
súdom podľa § 120 ods. 4 OSP (č.l. 121 rub spisu) a nepreukázanie splnenia niektorej z podmienok
taxatívne stanovených v § 205a ods. 1 OSP, nebolo možné na tieto nové skutočnosti a nové dôkazy (od
01.07.2016 ako novoty podľa § 366 CSP) prihliadať v odvolacom konaní.

31. Pre úplnosť sa k odkazu žalovaného na rozhodovaciu činnosť okresného súdu o obdobných
žalobách žalobcu voči rôznym žalovaným (koncovým odberateľom) uvádza, že z hľadiska odôvodnenia
rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 393 CSP, sa vyžaduje prípadný odkaz na „ustálenú
rozhodovaciu prax“. K tomu odvolací súd dodáva, že hoci to z ust. § 393 CSP expressis verbis nevyplýva,
je zrejmé, že ide o rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, a to aj v kontexte s čl. 2 a § 421 CSP, nie teda
akúkoľvek rozhodovaciu prax a dokonca nižších súdov. Z tohto dôvodu sa uvedenými rozhodnutiami
Okresného súdu Martin odvolací súd vo vecnoprávnej rovine nezaoberal a k momentu rozhodnutia v
danej odvolacej veci nemali na prijaté závery krajského súdu žiaden vplyv.

32. Z vyššie uvedeného, za konštatovanej dôvodnosti podaného odvolania žalobcu, v rovine
nedostatočne zisteného skutkového stavu pre postup v nesúlade s ust. § 129 OSP, § 132
OSP, a tým predčasných skutkových a právnych záverov, a v tomto smere s absenciou dostatočného
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia i z hľadiska vysvetlenia interpretácie aplikovaných právnych



noriem, bol rozsudok okresného súdu zrušený a vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

33. V ďalšom konaní okresný súd po opätovnom vykonaní dokazovania, všetky vykonané dôkazy
vyhodnotí v súlade s § 191 ods. 1 CSP, pričom pri novom rozhodnutí sa primárne zameria na otázku,
kto bol skutočným a oprávneným dodávateľom elektrickej energie žalovaného v rozhodnom žalovanom
období, či medzi žalobcom a žalovaným ako konečným odberateľom elektrickej energie vo vzťahu k
žalovanému obdobiu (ne)vznikol záväzkový právny vzťah zo zákona.

34. Keďže o obdobných žalobách žalobcu sa zrejme vedie na súdoch Slovenskej republiky viacero
konaní, odvolací súd len pripomína čl. 2 CSP. Tiež poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp.zn. IV. ÚS 300/06, podľa ktorého „Aj keď závery všeobecných súdov obsiahnuté v
rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v
obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických
prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé
súdne konanie“.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

37. Toto rozhodnutie odvolací súd prijal v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Podľa § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť
samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný
opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).



Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.