Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/142/2012 z 24. 7. 2012 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 24. júla 2012, sp. zn. 43Cob/142/2012, ECLI:SK:KSBB:2012:6312202221.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/142/2012 | ECLI:SK:KSBB:2012:6312202221.1 | 2012-07-24 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 146 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/38b6415f-b718-480c-af4b-2462f97aad5f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2012:6312202221.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/142/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6312202221
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kmeťová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2012:6312202221.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci žalobcu Hilti Slovakia, s.r.o., Bratislava,
Galvaniho 7, IČO: 31 344 445 zast. JUDr. Miloš Kvasňovský, advokát, Bratislava, Mestská 2/A proti
žalovanému LEVS s.r.o., Podbrezová - Lopej, Vajsková 541, IČO: 31 586 066, v konaní o zaplatenie
859,38 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu v Brezne č. k. 6Cb/14/2012
- 34, IČS: 6312202221 zo dňa 04.júna 2012 v senáte jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu v Brezne č. k. 6Cb/14/2012 - 34, IČS: 6312202221 zo dňa 04.júna 2012 v
napadnutej časti výroku o náhrade trov konania potvrdzuje.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v Brezne napadnutým uznesením konanie podľa § 96 ods. 1 OSP po späťvzatí
žaloby žalobcom zastavil (prvá výroková veta) a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 209,33 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhá výroková veta).

Žalobou podanou na Okresný súd v Brezne dňa 09. 03. 2012 sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia 859,38 Eur s príslušenstvom. Podaním doručeným na súd dňa 04.05.2012 zobral žalobca
návrh späť z dôvodu, že žalovaný po podaní žaloby dlžnú sumu uhradil a žiadal konanie zastaviť. Súd
prvého stupňa podľa § 96 ods. 1 rozhodol o zastavení konania, a o trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 2 veta druhá OSP. Vychádzal z toho, že návrh bol podaný dôvodne a bol vzatý späť pre
správanie žalovaného, a preto ho zaviazal na náhradu trov súdneho konania spočívajúcich v náhradách
trov právneho zastúpenia vo výške 209,33 Eur (za 3 úkony právnej služby, a to 1. príprava a prevzatie
zastúpenia, 2. podanie návrhu na súd, 3. späťvzatie návrhu, po 51,45 Eur za 1 úkon, ďalej 1 x režijný
paušál 6,31 Eur, 2 x režijný paušál po 7,63 Eur, zvýšené o DPH 19% zo sumy 51,45 Eur vo
výške 9,78 Eur a o 20% DPH zo sumy 118,16 Eur vo výške 23,63 Eur). Súd pri určení výšky odmeny za
zastupovanie advokátom vychádzal z vyhlášky č. 655/2004 Z.z., pričom odmenu za jeden úkon právnej
služby počítal z tarifnej hodnoty 802,34 Eur a nie zo sumy 859,38 Eur. Z dokladov doložených súdu
vyplýva, že sumu 57,04 Eur zaplatil žalovaný ešte pred podaním návrhu, v tejto časti bol teda návrh
podaný bezdôvodne.

Proti tomuto uzneseniu v časti, kde bol zaviazaný na náhradu trov konania v sume 209,33 Eur podal v
zákonnej lehote odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil
tak, že žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú.



Namietal, že žalobca pri podaní návrhu nepreukázal predsúdobné vymáhanie pohľadávky. Tvrdil, že
žalovaný si nebol vedomý svojho záväzku, nakoľko od žalobcu v roku 2011 neobdržal upomienku, pričom
žalovaný v roku 2010 informoval žalobcu o odcudzení prenajatého stroja, aj o priebehu vyšetrovania
vrátane svojej požiadavky v zápisnicu u vyšetrovateľa o prednostné plnenie pohľadávky voči žalobcovi.
Sám žalovaný ako poškodený nebol do dnešného dňa o priebehu súdneho konania s páchateľom
krádeže od Okresného súdu v Brezne napriek usvedčeniu páchateľa, informovaný. Uviedol tiež, že po
obdržaní návrhu v tejto veci rokoval žalovaný s právnym zástupcom žalobcu, a dňa 16.03.2012 písomne
uznal svoj záväzok voči žalobcovi vo výške 802,34 Eur, a uhradil ho podľa prehlásenia v tomto uznaní.
Namietal, že uznesenie súdu prvého stupňa vychádza z neúplnej dokumentácie skutkového zistenia a
súd následne vyvodil nesprávne právne závery s tým, že podľa uznesenia súdu prvého stupňa sú zlodeji
nepostihnuteľní a slušní ľudia sú likvidovaní finančnými nárokmi advokátov.

Žalobca sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 09. 07. 2012 a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil, pretože toto je správne. Poukazoval na to, že
návrh v tejto veci zobral späť podaním zo dňa 27. 04. 2012, nakoľko žalovaný uplatňovaný dlh uhradil
v celom rozsahu po podaní návrhu. Uviedol tiež, že žalobca nepožadoval od žalovaného ani úroky z
omeškania napriek tomu, že dlžná suma bola uhradená po lehote jej splatnosti. Nakoľko však žalobca
dospel k vymoženiu pohľadávky až po jej vymáhaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to
po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu na príslušný súd, má za to, že uloženie povinnosti
žalovaného nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia je v súlade s § 146 ods. 2 OSP.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods.1 a §214 ods. 2 OSP v
senáte bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že návrhom na vydanie platobného rozkazu podaným na
Okresný súd v Brezne dňa 09. 03. 2012 si žalobca uplatnil voči žalovanému právo na zaplatenie
istiny 859,38 Eur s 9% úrokom z omeškania titulom nároku z Rámcovej zmluvy zo dňa 26. 06. 2008,
predmetom ktorej bol prenájom súboru výrobkov zn. Hilti zostavený podľa voľby žalovaného ako
zákazníka a nájomcu. Keďže prenajatý stroj bol odcudzený, v súlade s príslušnými ustanoveniami
všeobecných obchodných podmienok žalobcu, ktoré boli súčasťou zmluvy, žalobca faktúrou č.
9940017860 zo dňa 19. 08. 2010 vyúčtoval žalovanému náhradu vzniknutej škody vo výške 802,34
Eur. Faktúra bola splatná dňa 02. 09. 2010. Nakoľko žalovaný vyúčtovanú sumu neuhradil, žalobca si
jej zaplatenie spolu s cenou za prenájom stroja za obdobie od júla do novembra 2010 uplatnil v tomto
konaní.

Podaním doručeným na súd prvého stupňa dňa 04. 05. 2012 zobral žalobca žalobu späť v celom rozsahu
uplatnenej sumy 859,38 Eur s odôvodnením, že žalovaný mu dlžnú sumu uhradil po podaní návrhu.
Listom zo dňa 25. 05. 2012 žalobca na výzvu súdu zaslal doklady preukazujúce úhradu žalovanej sumy
859,38 Eur. Z týchto dokladov je zrejmé, že žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 12. 03. 2012 sumu 400,-
Eur, dňa 11. 04. 2012 sumu 402,34 Eur, zatiaľ čo zvyšok žalobou uplatnenej pohľadávky, t.j. 57,04 Eur
bola zo strany žalovaného uhradená ešte v apríli 2011, teda pred podaním žaloby na súd.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania pre späťvzatie žalobného
návrhu súd postupuje v zmysle cit. § 146 ods. 2 OSP, pričom zistené skutočnosti posudzuje výlučne
z procesného hľadiska. Pokiaľ žalobca vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, a bol vzatý späť
pre správanie žalovaného, smerujúce k úhrade žalobcovej pohľadávky, je žalovaný povinný nahradiť
žalobcovi trovy konania. Takýto prípad nastane vtedy, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi jeho
uplatnený nárok, následkom čoho žalobca vzal žalobu späť. Pre posúdenie dôvodnosti podania žaloby



nie je podstatné, či žalobca zaslal žalovanému tzv. predžalobnú upomienku, rovnako nie je podstatné,
či žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým v zmysle cit. § 146 ods. 2 druhá veta OSP bola žalovanému
uložená povinnosť nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania, považoval preto odvolací súd za správne.
Skutočnosť, že žalovaný sumu 51,45 Eur uhradil žalobcovi ešte pred podaním návrhu na súd, zohľadnil
súd prvého stupňa, keď pri rozhodovaní o výške odmeny za zastupovanie advokátom vychádzal z tarifnej
hodnoty 802,34 Eur, a nie zo sumy 859,38 Eur, ktorá bola predmetom sporu. Pokiaľ je známy páchateľ
krádeže prenajatého stroja, žalovaný si môže voči nemu uplatniť náhradu škody.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 OSP v napadnutej
časti ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 ods. 1
OSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, preto by mal právo na náhradu trov odvolacieho konania
(odmenu právneho zástupcu za písomné vyjadrenie k odvolaniu), nakoľko však žalobca náhradu trov
odvolacieho konania nepožadoval, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.