Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/49/2013 z 19. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. novembra 2013, sp. zn. 9Saz/49/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1013201538.1 Krajský súd Bratislava | 9Saz/49/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1013201538.1 | 2013-11-19 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. c) OSP, § 13a zákona č. 480/2002 Z. z., § 19a ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z., § 46 SP, § 32 ods. 2 SP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a83c90c-93ee-489a-97ad-2f5e11977911 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1013201538.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/49/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201538
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1013201538.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána G. F. G., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka G. Z. N. (Ď. S. „."), podľa vlastného udania
v krajine pôvodu bytom naposledy X., I. Č.. XXX, Č. X. X., aktuálne s miestom pobytu F. XX, U.,
zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska Brečtanová 21, Bratislava
proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o
opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 22.8.2013 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-253-13/PO-
Ž-2013 zo 19.7.2013 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-253-13/PO-Ž-2013 zo 19.7.2013
z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a odporcovi
na ďalšie konanie.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-253-13/PO-Ž-2013 zo 19.7.2013 odporca podľa § 20 ods. 3, §
13a zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v
čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi nepredĺžil poskytnutú
doplnkovú ochranu. Opísal v konaní zistený stav veci a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po
vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v prípade navrhovateľa neboli splnené podmienky
pre predĺženie prv poskytnutej doplnkovej ochrany. Osobitne poukázal na skutočnosť, že v poslednom
období (ako to vyplýva zo založených správ) sa bezpečnostná situácia v oblasti v ktorej navrhovateľ žil
(Kábul) zlepšila natoľko, že návrat navrhovateľa je možný a teda navrhovateľovi nehrozí v prípade jeho
návratu vážne bezprávie. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na
ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
22.8.2013, ktorým sa domáhal jeho zrušenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, rozpor
obsahu spisu s rozhodnutím, ako aj nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 26.9.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Zotrval pritom na správnosti rozhodnutia, ako aj na relevantnosti jeho odôvodnenia, poukázal na
neopodstatnenosť navrhovateľom vznesených námietok. Na pojednávaní pred súdom založil do



súdneho spisu aktuálne informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané zaobchádzanie
afganských navrátilcov do krajiny ich pôvodu.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods.3 zákona o azyle., § 14
zák. č.371/2004 Z.z. v platnom znení) na pojednávaní v neprítomnosti zástupkyne navrhovateľa, ktorej
bolo predvolanie na pojednávanie doručené riadne a včas a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu je potrebné zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p.

Súd poznamenáva, že bez predvolania sa na pojednávanie dostavil pán Mgr. Bruno Žlnay, advokát,
ktorý sa predstavil ako splnomocnený zástupca právnej zástupkyne navrhovateľa. Nakoľko však súdu
nepredložil žiadne relevantné substitučné plnomocenstvo, udelené mu zástupkyňou navrhovateľa, súd
jeho zastúpenie nepripustil.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-253/PO-Ž-2013, ako aj s
predchádzajúcimi azylovými spismi navrhovateľa.

Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust § 32 ods. 2 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní v platnom znení (Správny poriadok)
podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 19a ods. 1 písm. a) zákona o azyle ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu
jednotlivo a zohľadní pritom všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase
rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým
sa uplatňujú,

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia
počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.



Podľa ust § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa
okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel
k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k názoru, že odporca sa dôsledne neriadil vyššie
citovanými procesnými zákonnými ustanoveniami.

K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok jeho dôvodov:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odôvodnenie rozhodnutia je formulované
zrozumiteľne, jasne a logicky. Z jeho textu je zrejmá správna úvaha, na základe ktorej odporca dospel
k vydaniu rozhodnutia. Pokiaľ ide o námietku nedostatku posúdenia (odôvodnenia) individuálnych
pomerov navrhovateľa súd poznamenáva, že navrhovateľ pri podaní pôvodnej žiadosti o azyl a ani
pri podaní aktuálnej žiadosti o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany neuvádzal skutočnosti, ktoré
by svedčili o jeho mučení, neľudskom či ponižujúcom zaobchádzaní. Nebolo preto dôvodu k tomu,
aby sa odporca osobitne zaoberal týmito individuálnymi formami bezprávia (vo vzťahu k všeobecným
bezpečnostným rizikám návratu sa súd vyjadrí následne). Pokiaľ ide o vyhodnotenie bezpečnostnej
situácie vo vzťahu k individuálnemu ohrozeniu v dôsledku vnútroštátneho konfliktu odporca svoje
rozhodnutie odôvodnil.

K námietke rozporu obsahu spisu s rozhodnutím:

Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Bez ohľadu na nedostatočné zistenie stavu veci
(ako to bude následne odôvodnené), odporca svoje rozhodnutie odôvodnil v intenciách ním zisteného
stavu veci. Skutočnosť, že právny názor vyslovený odporcom v napadnutom rozhodnutí je odlišným od
právneho názoru navrhovateľa, nie je podľa názoru súdu rozporom rozhodnutia s obsahom spisu.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:

Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Ako to je známe súdu, podobne ako to vyplýva z opisu
všeobecnej bezpečnostnej situácie Afganistanu ako celku, táto situácia podlieha neustálemu vývoju.
Navrhovateľ požiadal o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany 15.5.2013. I napriek tomu, že odporca
vo veci tejto žiadosti rozhodol 19.7.2013, pri zisťovaní stavu bezpečnostnej situácie (vo vzťahu k
posúdenie možného vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f) bod 3. zákona o azyle) vychádzal z
informácií, ktoré pokrývajú obdobie I. štvrťroka 2013, resp. predchádzajúce časové obdobia. Odporca sa
nepokúsil vyhľadať informácie aktuálnejšie, ktorú skutočnosť s poukazom na vyššie spomenutý meniaci
sa vývoj bezpečnostnej situácie súd pokladal za nie v plnej miere dostatočné zistenie stavu veci. V
tejto súvislosti súd poznamenáva, že ak by odporca vo veci rozhodol skôr, rozsah takto vyhľadaných
informácií by bolo možné pokladať za dostatočný. Takéto zistenie stavu veci však nebolo hlavným
dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o zisťovanie bezpečnostných rizík návratov afganských repatriantov (bez ohľadu na
skutočnosť, či ide alebo či nejde o neúspešných žiadateľov o azyl):

Odporca sa v rámci zistenia stavu veci vôbec nezaoberal zisťovaním ev. existencie vážneho bezprávia v
zmysle ust. § 2 písm. f) bod 2. zákona o azyle (mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie
alebo trest), nezaoberal otázkou, či v prípade návratu navrhovateľa do krajiny jeho pôvodu nehrozí aj
táto forma vážneho bezprávia. Konkrétne, či v prípade návratu zo strany afganských štátnych orgánov
nebude navrhovateľ prípadne objektom zlého zaobchádzania ako osoby, ktorá opustila Afganistan
nelegálne. Na túto skutočnosť odporca nevykonal žiadne dokazovanie, ktorá skutočnosť je v rozpore so
znením ust. § 13a zákona o azyle. Podľa tohto zákonného ustanovenia je povinnosťou odporcu zvážiť,
či existujú vážne dôvody domnievať sa, že by bol žiadateľ (navrhovateľ) v prípade návratu do krajiny



pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia. Pri tomto hodnotení posudzuje jednak ev. vážne
bezprávie, ktorého objektom bol žiadateľ v minulosti, jednak aj objektíve hroziace vážne bezprávie, s
ktorým sa môže stretnúť pri svojom návrate. Ak sa žiadateľ vracia do krajiny svojho pôvodu, ktorú opustil,
môže byť (vo všeobecnosti) zo strany oficiálnych štátnych orgánov vystavený aj zaobchádzaniu, ktoré
nie je dobré, osobitne ak napr. krajinu opustil nelegálne, ak nemá cestovný či iný osobný doklad, vracia sa
z krajiny voči ktorej má domovský štát výhrady a pod. Práve pre možnú objektívnu hrozbu je podľa názoru
súdu potrebné, aby odporca pri rozhodovaní podľa § 13a zákona o azyle zisťoval prípadné bezpečnostné
riziká, spojené s návratom a to zo strany oficiálnych štátnych orgánov krajiny pôvodu. Pokiaľ odporca
v prejednávanej veci tieto riziká nezisťoval v takomto postupe odporcu súd videl nedostatočné zistenie
stavu veci. Naviac tak konal aj v rozpore so svojou ustálenou praxou, keď v (štandardných) konaniach o
žiadostiach o poskytnutie medzinárodnej ochrany pravidelne zisťuje podmienky správania sa štátnych
orgánov vo vzťahu k neúspešným žiadateľom o azyl, či k iným skupinám repatriantov v prípade ich
návratu do krajiny pôvodu. Odporca síce na pojednávaní do súdneho spisu založil tento druh informácií,
ktoré preukazujú neexistenciu tohto druhu ohrozenia, táto skutočnosť však svedčí o tom, že predmetné
informácie objektívne existovali aj v čase vydania napadnutého rozhodnutia, avšak odporca nevenoval
patričnú pozornosť ich vyhľadaniu.

Pretože odporca nedostatočným spôsobom zistil stav veci osobitne vo vzťahu k bezpečnostným rizikám
spojených s prípadným návratom navrhovateľa do krajiny svojho pôvodu zo strany oficiálnych štátnych
orgánov Afganistanu, súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude preto úlohou odporcu vyhľadať a do spisu založiť aktuálne informácie o krajine
pôvodu navrhovateľa, obsahovo zamerané na:

- aktuálnu bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne aj na región pôvodu, resp.
návratu navrhovateľa. (V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť odporcu aj na znenie Článku 8
Smernice 2011/95/EÚ z 13.12.2011.)

- posúdenie, či v prípade návratu navrhovateľa do Afganistanu tomuto zo strany afganských štátnych
orgánov nehrozí vážne bezprávie, resp. ako sa afganské štátne orgány správajú k svojim navrátilcom.

Na základe takto komplexne zisteného stavu veci opätovne žiadosť navrhovateľa o predĺženie
poskytnutej doplnkovej ochrany posúdiť a náležite odôvodniť naplnenie či nenaplnenie všetkých
podmienok ust. § 2 písm. f) zákona o azyle, ktoré sú podstatnými pre rozhodnutie vo veci podanej
žiadosti.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. Navrhovateľ bol v konaní
úspešný, náhradu trov konania však nežiadal a preto súd rozhodol tak, že nepriznal navrhovateľovi
právo na náhradu trov tohto konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku
za konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.). Odporca, i keď v konaní nemal úspech a je teda
poplatníkom, je štátnou rozpočtovou organizáciou, ktorá je zo zákona oslobodená od poplatku (§ 4
ods. 2, písm. a/ zák.č.71/1992 Zb.). Súd preto žiadneho z účastníkov konania nezaviazal k zaplateniu
poplatku za toto konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).